Nástup digitálnej fotografie a rastúcej kúpnej sily priniesol na Slovensko boom fotografov prírody. Na jednej strane je to potešiteľné, ale nie všetci, ktorí vzali do ruky fotoaparát, fotia práve z lásky k prírode. Niektorí berú prírodu iba ako objekt a v presvedčení že dobrý záber je nadradený všetkému, robia veci, ktoré by sa robiť nemali. Okrem toho, čomu by sme sa určite mali vyhnúť, pridávam pre začínajúcich fotografov niekoľko spôsobov, ktoré sa mi pri fotení osvedčili.

Fotografujte z auta

Určite si každý všimol, ako málo sa vtáky boja vozidla, obzvlášť v pohybe. Fotiť sa dá z každej menej frekventovanej cesty alebo aj mimo nej. K vášmu vozidlu to síce nie je príliš friendly, ale niekedy je to najlepšia možnosť. Známe sú aj niektoré vychytené miesta na fotenie vodných vtákov z auta ako jazero Warmsee pri Neziderskom jazere. Okrem vodných druhov fotiť z auta odporúčam aj stepné druhy vtákov, ale aj sysle a ďalšie zvieratá.

Postavte si kryt

Okrem skvelých záberov sa nám naskytne aj jedinečná možnosť pozorovania života vtákov naozaj ako na dlani. Naviac nie je nutné mať super teleobjektív, vystačíte aj s kratšou ohniskovou vzdialenosťou. Pri stavbe krytu berte v úvahu, že tam budete tráviť hodiny a to, čo sa nám môže zdať trochu nepohodlné na začiatku, sa po hodine zmení v muky. Kryt je dobré postaviť niekoľko dní vopred, aby si naň vtáky zvykli. Odporúčam do krytu vliezť ešte za ranného šera. Vtáky majú ráno najväčšiu aktivitu a aj svetlo je vtedy nádherné. Pred krytom si vytvorte prostredie podľa chuti. Môže to byť malá bažinka, čistinka v lese, balvany s machom, práchnivý peň, čokoľvek. Ak sa vám to zdá umelé, nemusíte to robiť, ale mnohé fotografie vznikli práve takto. Ak napríklad na lokalite loví rybárik, zapichnutá palička v plytkej vode ho určite priláka na posedenie.

paličku zapichnutú v stepi sa naučia krakle využívať pri love

Plávajúci kryt

Návodov na plávajúci kryt nájdete v literatúre ale aj na nete určite niekoľko. Väčšinou sú konštrukčne aj finačne náročné. Kryt ktorý dodnes používam, ma vyšiel necelých sto korún a je z polystyrénu na ktorom je maskovacia sieť. V studenej vode používam ešte neoprén. Ak je kryt dobrý, je až neuveriteľné, ako blízko vás vtáky pustia. Tradične zvedavé sú potápky všetkých druhov, ktoré si vás rovno prídu obzrieť. Nebojácne sú aj bahniaky a prekvapivo aj kormorány. Podozrievavé sú volavky a kačice. V posledných rokoch plávajúci kryt používam na fotografovanie krúžkov rybárov a čajok, ktoré neskôr v počítači odčítam.

kvôli snímkom kormoránov malých som v plávajúcom kryte prekonal vzdialenosť 800 metrov

Splyňte s okolím

Osobne fotenie z pohodlného krytu považujem za to najlepšie z fotografovania prírody. Niekedy ale kryt nie je možné postaviť. Napríklad na dovolenke, kde máte na fotenie iba krátky čas, alebo by tam kryt pôsobil ako päsť na oko a priťahoval by nežiadúcu pozornosť. Vtedy požívam maskovaciu sieť, ktorú cez seba prehodím. Je to nepohodlné, ale hodinka sa tak dá vydržať. Výborná pomôcka je aj maskovací oblek, ktorý voláme duch prérie. Je to niečo na spôsob maskovacieho obleku požívaného armádnymi snajpermi iba jednoduchší. Často stačí nasadiť iba kuklu na hlavu, ak máte zvyšok tela vo vegetácii. Na mnohé druhy toto maskovanie funguje dokonale a ani cvakanie fotoaparátu ich nevyplaší.

inak veľmi plachá kuropta červená sa pomocou ducha prérie nechala odfotografovať zo vzdialenosti 5 metrov

pri fotografovaní kulíkov vrchovských sa nakoniec ukázalo že duch prérie je zbytočný

Prikrmujte vtáky

Aj pri fotografovaní na krmoviskách prežijete nezabudnuteľné chvíle. Mne sa osobne najviac osvedčili veľké krmoviská pre spevavce. Na jeseň naoberanú jarabinu rozvešiam po kríkoch spolu s jablkami. Konáriky alebo bodliaky na ktorých chcete fotiť si môžte naaranžovať na vhodné miesta a veľké fotenie môže začať. Kŕdeľ pažravých chochláčov býva asi to najvzrušujúcejšie, ale aj stovka vrabcov poľných má svoje čaro. Tí šťastnejší si môžu spraviť krmovisko na dvore a fotiť vtáky rovno z okna. Ja dvor nemám, preto pri krmovisku fotím z auta, kde si iba stiahnem okienko. Ak je vašim cieľom niektorý chriašteľ, skúste to so sušenými gamarusmi na bahne. Touto pochúťkou nepohrdnú ani iné vtáky. Podobnú službu ako kŕmidlo ale v lete, urobí umelé jazierko, kde vtáky budú chodiť piť a kúpať sa. Na svoje si prídu hlavne vyznávači akčných snímkov s fŕkajúcou vodou.

Buďte čo najmenší

Ak sa už musíte k vtákovi priblížiť nekrytý v otvorenej krajine, dá sa zmenšiť úniková vzdialenosť pomalým približovaním bez náhlych pohybov, v prípade ak je vás viac, postupujte v zákryte. Úplne najlepšie je pomaly sa plaziť. Neplatí to na všetky vtáky, ale napríklad u bahniakov sa to vyplatí. Niekedy si stačí ľahnúť na breh a prídu samé. Nebojácne sú najmä severské druhy.

tento bučiačik bol už na kryt natoľko zvyknutý, že niekedy sa nenechal vyrušiť ani našimi príchodmi

Používajte nahrávku

Aj zdanlivo prázdny les alebo mokraď skrýva život. Iba ho nevidíme. K aktivite vtáky vyprovokujeme aj nahrávkami. Veľmi dobre na nahrávky spevu reagujú vo všeobecnosti spevavce, kukučky, ďatle ale aj sovy. V lesných porastoch dokonca aj na konci leta mala veľký úspech nahrávka kuvička vrabčieho, ktorá zaručene vyprovokovala všetky malé spevavce v okolí. S touto nahrávkou som uspel aj v inak veľmi tichých lesoch Škandinávie. Musím ale dodať, že fotenie s nahrávkou v niektorých prípadoch nemusí byť etické a rozhodne neodporúčam trápiť hniezdiace jedince donekonečna provokujúcou nahrávkou v honbe za dokonalou fotkou.

Čo by sme robiť nemali

Zákon je v tomto ohľade veľmi strohý a vlastne ani nemôže obsiahnuť problematiku neprimeraného vyrušovania. Prirodzenú brzdu by mal mať v sebe každý fotograf, pokiaľ má prírodu naozaj rád a nejde za snímkom obrazne a niekedy aj skutočne cez mŕtvoly. V každom fotografovi drieme malý démon pokušenia, ktorý našepkáva: choď ešte bližšie, urob ešte niekoľko záberov, veď sa nič hrozného nestane. A veľakrát sa ani nestane, ale niekedy áno a potom to mrzí. Nepríjemná spomienka potom kazí radosť zo snímku. Niekedy si nahovárame že tento záber nutne musíme spraviť. Nemusíme. Nikto sa fografovaním vtáctva neživí a keby aj áno, nemusí to byť za každú cenu. Ak naozaj potrebujeme fotografiu niektorého druhu, nie je nijaký problém získať záber od iných fotografov. Pri ich množstve a vybavení je k dispozícii toľko kvalitných fotografií, že argument o ich nedostupnosti neobstojí. Nevylučujem, že môžte naraziť na fotografa, ktorý bude naduto tvrdiť, že jeho fotografie sú iba za peniaze, ale k dobrým spôsobom dnes patrí, že fotografie na nekomerčné účely sa poskytujú zdarma a uvedenie autorstva je postačujúce.

Nerušte zbytočne vtáky

Nedá sa zovšeobecňovať kedy vtáky rušíme v ich prirodzenom živote. Dokonca aj jedinci v rámci druhu reagujú rôzne. Ideálne je, ak máme s daným druhom skúsenosti a vtedy spoľahlivo dokážeme rozoznať že už sa nechová prirodzene a je v strese. Aj na fotografii sa ďaleko lepšie vyníma živočích v prirodzenej polohe ako vystresovaný vták tesne pred odletom.

Nefotografujte vtáky pri hniezdach

Dnes sa k najviac ceneným radia akčné zábery zo života zvierat. V minulosti to boli snímky s čo najkompletnejšou informáciou. Zábery priamo z hniezda s celým rodičovským párom, znáškou alebo mláďatami a ako bonus najlepšie aj s prinesenou potravou. Sám som so zatajeným dychom takéto fotky obdivoval až do doby, kým som si neuvedomil ako asi vznikali. Vzhľadom na vtedajšiu nedokonalosť technického vybavenia zhotovenie takejto snímky vyžadovalo postaviť si kryt pri hniezde, u skryto hniezdiacich druhov dostatočne odkryť hniezdo tak, aby bolo všetko vidieť a potom čakať až hniezdny pud zvíťazí nad prirodzenou plachosťou rodičov. Že vždy nedopadlo všetko ideálne je zrejmé, ale taká bola vtedy doba. Dnes sú našťastie takéto snímky výnimkou a v kurze je úplne iný druh záberov. Pokiaľ by ste aj boli v pokušení takýmto spôsobom si plniť album, verte, že v dnešnej dobe už nikto nebude obdivne vzdychať nad zábermi vystresovaných vtákov s potravou v zobáku čakajúcich kým odídete od ich hniezda. Okrem toho fotením pri hniezdach výrazne zvyšujete riziko ich neskoršieho vyplienenia predátorom. Návšteva hniezda a prípadná fotodokumentácia prináleží iba naozaj skúseným ornitológom, ktorí majú dostatočné skúsenosti s daným druhom. Samozrejme, nejdem tu brojiť proti foteniu na hniezdach ako takému. Bolo by smiešne zavrhovať fotenie bocianov bielych alebo belorítok na balkóne. Takisto sa stane, že nechtiac narazíte na hniezdiaceho vtáka, ktorý začne na vás nalietavať. Vtedy prirodzene každý strihne nejaký ten záber a až potom odíde. Najťažším hriechom z pohľadu ochrany vtáctva je fotenie v kolóniach. Tam je riziko pohromy najväčšie. Návštevou kolónie sú vyrušované naraz desiatky alebo aj stovky hniezdiacich párov. Kým pri násadách je relatívne ohrozenie menšie, návšteva kolónie s mláďatami máva tragické následky. Mláďatá volavkovitých druhov v strese vyskakujú z nízko umiestnených hniezd a ak sa nedokážu dostať späť, hynú na zemi alebo vo vode. Riziko je také vysoké, že aj skúsení ornitológovia sa návštevám kolónií v tomto období vyhýbajú a tieto druhy sa ani nekrúžkujú. Výnimkou sú azda iba na ľudí zvyknuté volavky popolavé a chavkoše v niektorých kolóniách na vysokých stromoch. Nemenej nezodpovedné je vstupovať do kolónie čajok v čase, kedy už majú pohyblivé mláďatá. Tie sa pri vyrušení sčasti skryjú, ale väčšinou rozutekajú. Každá hniezdiaca čajka si agresívne bráni svoje malé teritórium a vracajúce sa cudzie mláďa napadne. Výsledkom býva po každej návšteve hromada ubitých mláďat. Z tohto dôvodu je úplne nevhodné vstupovať v čase výchovy mláďat do kolónií čajkovitých druhov z akéhokoľvek dôvodu či už je to sčítanie, fotografovanie alebo krúžkovanie.

Buďte ohľaduplní

Nielen k vtákom ale aj k ľuďom. Ak získate informáciu o výskyte vzácneho druhu pamätajte, ža aj iní by sa chceli pokochať pohľadom naň. Je bezohľadné ho ďalším birdwatcherom odohnať len pre vašu prílišnú snahu nafotiť krásne snímky, ktorými sa chcete pochváliť. Nie je ďaleko doba, kedy sa na niektoré ornitologické rarity budú chodiť pozerať možno desiatky záujemcov a nejakú kultúru birdwatchingu a fotodokumentácie by sme si mali pestovať v predstihu.

Citlivé údaje nezverejňujte

Hniezdenia alebo lokalizáciu hniezdenia vzácneho druhu by sme si mali nechať iba pre ľudí, ktorým veríme. Pochybná sláva objaviteľa sa môže stať nášmu objavu osudnou. Ľahko sa môže stať, že tam, kde rozumný človek pozrie iba z diaľky monokulárom, príde nejaký kovboj a bez zábran pobieha po hniezdnej lokalite so svojim fotografickym delom a veselo si fotí nalietavajúce vtáky. Darmo potom tvrdí niečo iné o vzniku fotiek, kto sa vyzná si pomyslí svoje. Ako teda fotiť a neublížiť? Odpoveď je prekvapujúco prostá. Poznajme vtáky. Ak poznáme ich zvyky, samé nám napovedia ako sa k nim priblížiť a fotografovať bez toho aby sme ich ohrozili. A my sa vyhneme riziku, že sa na fotografov prírody začne hľadieť ako na niečo negatívne.

Dobré svetlo všetkým.

Štefan Benko{jcomments on}