Škandináviu som s cieľom fotografovania vtákov navštívil už trikrát, ale na sovu tmavú som šťastie nemal. O to viac ma potešila informácia, že vo východnom Poľsku, na trojhraničí s Ukrajinou a Bieloruskom, vznikla populácia niekoľkých párov tejto majestátnej sovy. Bod na mape ukazoval vzdialenosť od nášho bydliska 670 km, čo je pre ornitologických fanatikov celkom prijateľná vzdialenosť. Takže už stála predo mnou len úloha, zostaviť partiu nadšencov a vyraziť.
Nakoniec sa záujemcov nazbieralo viac, než sa zmestí do jedného auta. Takže 1 osádku auta sme tvorili štyria – ja, Andrej Dubravský a Jaro a Milka Kizekovci, druhé auto išlo cez východné Slovensko – Dušan Kerestúr, Ervín Hrtan a Jožko Lengyel. Keď sme koncom apríla 2019 v skorých ranných hodinách opúšťali Slovensko, netušili sme, že navigácia nás niekoľkokrát zavedie nesprávnym smerom, takže na lokalitu sme dorazili neskoro popoludní. Partia kolegov v druhom aute, ktorí vyrážali z východného Slovenska, mala väčšie šťastie. Do cieľa dorazili už krátko popoludní a čoskoro nám telefonicky oznámili, že sa im podarilo objaviť hniezdo.
Bola to neuveriteľná správa, ale v kombinácii odbornej pripravenosti kolegov so šťastnou náhodou sa to dalo očakávať. Sova sedela na znáške alebo liahnucich sa mláďatách a ornitológov, pozorujúcich ju z dostatočnej vzdialenosti, si nevšímala. Keď sme sa v podvečer stretli na lovisku neďaleko hniezdnej lokality a kuli plány na nasledujúce ráno, objavil sa znenazdajky samec.
To som túto sovu vo voľnej prírode videl po prvýkrát. Jej majestátny let s pomalým mávaním krídel a neskutočnú veľkosť mám stále pred očami. Bolo to ako vystrihnuté z prírodopisného filmu. Vták priletel pomerne blízko a nejavil plachosť. Sedel na kôle oplôtka pri lesnej ceste a vletel do trávy. V momente vyletel s hrabošom v zobáku, hlodavca prehltol a pokračoval v love. Svetelné podmienky už boli na hrane aj na špičkové fotografické vybavenie, ale prvé zábery som mal v „kufri.“
V nasledujúce ráno sme už pozorovali hniezdo z bezpečnej vzdialenosti. No nie vždy je slnko výhodou pre fotografa, a to zvlášť pri fotografovaní sov. Polotiene na objekte sú rušivé a sova navyše pred slnkom žmúri oči. Neskôr pri dopade svetla zhora sú hlboko vsadené oči v tieni a nevynikne jasnožltá dúhovka oka... Takže prvý deň som sa viac kochal pozorovaním, než som fotografoval. V noci sa však zamračilo a v nasledujúce ráno a celé dopoludnie sa nieslo pod zamračenou oblohou, čo mi umožnilo konečne získať fotografie na požadovanej úrovni, s ktorými som spokojný.
Pri zamračenej oblohe bol navyše aj dopoludnia samec aktívny na lovisku, takže sa mi podarilo v priebehu víkendu urobiť fotografie, o akých som ani nesníval.
Text a foto: RNDr.Stanislav Harvančík
