Keď sa v roku 2013 dohadovali detaily rozbehu prác na novom Atlase vtákov Slovenska boli pre to tie najlepšie a aj najzávažnejšie dôvody. Už druhý rok bola na Slovensku nezvestná ako hniezdič krakľa. Pár rokov pred tým zmizol skaliar pestrý. Hadiar, sokol kobcovitý, brehár balansovali a stále balansujú na hranie vyhynutia. Pritom všetky tieto druhy v predošlom atlase hniezdili na Slovensku nielen v jednom kvadráte. Zmeny populácií a rozšírenia vtáctva na Slovensku tak zvýrazňovali potrebu opätovne v širšom rozsahu pozrieť sa systematickým monitoringom na národnej úrovni na jeho aktuálny stav. V tom istom období pritom začínali práce na novom celoeurópskom atlase vtákov. Spolupôsobenie týchto a ďalších dôvodov tak viedlo k tomu, že sa viaceré organizácie rozhodli, že je vhodný čas v roku 2014 začať práce na novom Atlase vtákov SR.
Napriek malej rozlohe Slovenska (v porovnaní s inými krajinami) nebude zistenie aktuálneho rozšírenia vtáctva jednoduchou výzvou. Bude sa týkať aj viacerých ťažšie dostupných oblastí, oblastí s menším počtom ornitológov a birdwatcherov a hlavne mnohých metodicky náročných druhov. Preto pomoc každého jednotlivca a organizácie na prácach na novom Atlase je vítaná. Za rozbehom prác na novom Atlase vtákov SR preto stála aj iniciatíva Birding Slovensko spolu s mnohými ďalšími organizáciami. Kompletný zoznam organizácií, ktorý iniciovali rozbehnutie prác je SOS/BirdLife Slovensko, Ochrana dravcov na Slovensku, ÚEL SAV Zvolen, ÚZ SAV, Botanická záhrada UK, Lesnícka fakulta TUZVO a iniciatíva Birding Slovensko. Takéto široké spektrum organizácií tak dáva šancu, že výsledkom môže byť naozaj pekné dielo, ktoré posunie úroveň poznatkov o rozšírení vtáctva na Slovensku výrazne ďalej.
Rovnako ako je dlhý zoznam spolupracujúcich organizácií, tak je dlhý aj zoznam kvadrátov v ktorých sa zisťuje zoznam hniezdiacich a nehnezdiacich druhov. Spolu sa jedná o 564 kvadrátov rozmeroch 10x10 km (sieť ETRS). Jedná sa tak o mierny nárast oproti sieti DFS použitej pri predošlej príprave atlasu, kedy bolo sčítané vtáctvo v 429 kvadrátoch. Zmena siete sčítaných kvadrátov vyplýva z potreby zladiť postupy prác v teréne a pri vyhodnocovaní dát s inými aktivitami, ktoré súbežne prebiehajú. Pravidelne sa napríklad odosielajú Európskej Komisii hodnotenia o stave vtáctva na Slovensku vyplývajúce zo Smernice o vtákoch, ktoré sú založené práve na tejto sieti. Takisto susedné Rakúsko využíva pre svoj nový atlas spomínanú ETRS sieť. Za účelom zvýšenia efektivity (aby sa nemuselo dvakrát mapovať do rozličných sietí a pod.) sa preto pristúpilo k zmene siete kvadrátov.
Cieľmi prípravy atlasu je 1) zistiť všetky hniezdiace a podľa možností aj nehniezdiace druhy v sčítanom kvadráte a pri každom hniezdičovi zistiť čo najvyššiu preukaznosť hniezdenia, 2) odhadnúť početnosť hniezdičov v sčítacích kvadrátoch, 3) odhadnúť zmeny početnosti hniezdičov v porovnaní s predchádzajúcim atlasom. Každý z týchto cieľov vyžaduje špecifický metodický prístup. Kým pre prvý cieľ je dôležité predovšetkým v sčítavanom kvadráte navštíviť opakovane všetky typy biotopov za účelom zistenia jednotlivých druhov (často s použitím špeciálnych metód pre jednotlivé druhy), tak pre ďalšie ciele sú potrebné špeciálne kvantitatívne metódy (použitie bodového, pásového transektu, alebo iných metód pre porovnanie početnosti v minulosti). Vzhľadom k rozličným postupom pre dosiahnutie jednotlivých cieľov bola pripravená metodika, ktorú si môžete stiahnuť tu. V metodike sú uvedené aj kontakty technického koordinátora na národnej úrovni a jednotlivých regionálnych koordinátorov.
Samotné terénne práce na novom atlase budú trvať minimálne do roku 2018. V rámci tohto obdobia môže do prípravy Atlasu prispieť každý, kto sa venuje ornitológii alebo birdwatchingu a vie spoľahlivo určovať vtáčie druhy. Pomôžu často aj jednotlivé náhodné údaje. Často sa totiž stáva, že pozornosť hlavní sčítavatelia v kvadrátoch zamerajú na dohľadanie vzácnych druhov, a pritom chýbajú údaje o bežných druhoch a ich výskyte v danom kvadráte. Takto teda môžu byť veľmi nápomocné pre zlepšenie kvality nového atlasu aj údaje zadané do Birdingu. To sa týka obzvlášť vzácnych druhov. Oproti minulosti totiž Birding priniesol výrazné zlepšenie možnosti na aktuálne informovanie o pozorovaní vzácnych druhov a opakované verifikovanie týchto pozorovaní ďalšími pozorovateľmi. Už teraz sa dá povedať, že u niektorých vzácnych druhov výrazne pribudne počet pozorovaní v porovnaní s minulosťou. Je však pri zadávaní údajov potrebné myslieť aj na to, že pre zlepšenie kvality údaju nestačí zadať len kataster, druh a počet. Aby bol údaj čím viac použiteľný pre nový atlas je dôležité v hniezdnom období zadať aj kategóriu hniezdenia (od B1 do D16) a takisto spresniť lokalitu pozorovania (niektoré katastre spadajú do viacerých kvadrátov). Takéto spresnenie pritom stačí uviesť v poznámkach pozorovania. Ďalšou možnosťou ako môžu užívatelia birdingu prispieť je vybrať si niektorý z kvadrátov v ktorom budú pôsobiť ako hlavní sčítavatelia. Viacero kvadrátov na Slovensku totiž stále nemá svojho hlavného sčítavateľa. Výber takéhoto kvadrátu pritom pomôže zamerať sa ostatným sčítavateľom na ostatné kvadráty a takto zvýšiť efektivitu prác v teréne. V prípade záujmu o kvadrát je potrebné ozvať sa na kontakty koordinátorov uvedené vo vyššie spomenutej metodike. Samotné výsledky zo sčítania následne stačí zadávať online ak sa jedná o denné pozorovania, alebo do špeciálneho formulára, kde sa zhodnotí zoznam hniezdiacich a samostatne nehniezdiacich druhov v kvadráte v danom roku.
Samotné práce na Atlase vtákov SR už nejaký čas za sebou majú, väčšina prác je ešte pred nami. Už teraz však niektoré priebežné výsledky vyzerajú zaujímavo. Koncom tohto roku by sme chceli prvé priebežné výsledky už aj so zhrnutím výsledkov z Birding Slovensko (od tých, ktorí budú súhlasiť) zverejniť aj na tomto mieste. Ak teda niektorí, kto chodíte do terénu ešte máte svoje záznamy v zápisnikoch, tak sa poponáhľajte s ich prepísaním do príslušných online databáz či formulárov, aby v priebežnom zhodnotení ste už mohli vidieť aj svoje údaje. Takto sa nám podarí získať kompletnejší prehľad a v ďalších rokoch sa lepšie môžeme zamerať na horšie prebádané územia. Všetkým, kto sa zapojili zatiaľ patrí veľká vďaka, rovnako ako regionálnym koordinátorom za pomoc pri koordinovaní prác a overovaní priebežných výsledkov.
Jozef Ridzoň
