Škandináviu som s cieľom fotografovania vtákov navštívil už trikrát, ale na sovu tmavú som šťastie nemal. O to viac ma potešila informácia, že vo východnom Poľsku, na trojhraničí s Ukrajinou a Bieloruskom, vznikla populácia niekoľkých párov tejto majestátnej sovy. Bod na mape ukazoval vzdialenosť od nášho bydliska 670 km, čo je pre ornitologických fanatikov celkom prijateľná vzdialenosť. Takže už stála predo mnou len úloha, zostaviť partiu nadšencov a vyraziť.


Keď sa v roku 2013 dohadovali detaily rozbehu prác na novom Atlase vtákov Slovenska boli pre to tie najlepšie a aj najzávažnejšie dôvody. Už druhý rok bola na Slovensku nezvestná ako hniezdič krakľa. Pár rokov pred tým zmizol skaliar pestrý. Hadiar, sokol kobcovitý, brehár balansovali a stále balansujú na hranie vyhynutia. Pritom všetky tieto druhy v predošlom atlase hniezdili na Slovensku nielen v jednom kvadráte. Zmeny populácií a rozšírenia vtáctva na Slovensku tak zvýrazňovali potrebu opätovne v širšom rozsahu pozrieť sa systematickým monitoringom na národnej úrovni na jeho aktuálny stav. V tom istom období pritom začínali práce na novom celoeurópskom atlase vtákov. Spolupôsobenie týchto a ďalších dôvodov tak viedlo k tomu, že sa viaceré organizácie rozhodli, že je vhodný čas v roku 2014 začať práce na novom Atlase vtákov SR.


Collared Flycatcher (Ficedula albicollis) is type of bird with limited area expansion. Their nesting enviroment is mostly older deciduous forests with enough sufficient of cavities in place 1200 – 1300 m above sea level.Article presents monitoring of nesting population from seven parts of Western Slovakia where in 2001 – 2011 we registered 329 nesting of this species bird in cabs. The moste filled cabs were in beech stand (max. 60%), at least orchard (10%). Average was 6.09 eggs after laying eggs on a whole found laying. Secondary production was set to 4.25 nestling and tertiary production in 3.94 nestling per nesting. The most common cause of nest loosing were Edible Dormouse (Glis glis) - 27% and Hazel Dormouse (Muscardinius avellanarius) - 20%. During the reporting period was marked 1399 individuals (including 1,286 nestling) and 27 controls reported captures.
Vďaka Pavlovi Valachovičovi, ktorý nás upozornil na tento jedinečný kľúč na určovanie "veľkých čajok" vám prinášame (so súhlasom autorov) priamy odkaz na Birding Slovakia. Dúfam, že bude užitočný, a že nám prinesie viac svetla do určovania našich "veľkých čajok".
Kuvik obyčajný je spoločne s plamienkou driemavou dnes u nás už takmer výlučne synantropným druhom sovy. Zdá sa však, že už dávno nie je „obyčajným“. Podobne ako mnohé iné druhy, ktoré boli naviazané na voľne pasúce sa hospodárske zvieratá a/alebo staré, extenzívne využívané sady, sa z našej krajiny postupne vytráca. Kde všade kuvik ešte žije? Hniezdi tento druh aj niekde mimo intravilánu? Ako je to s jeho populáciou? Na všetky tieto otázky by sme radi poznali odpovede. Ale potrebujeme Vašu pomoc.
V poslednom čase sa na birdingu dosť polemizovalo o dropoch na Sysľovských poliach. Debata sa hlavne točila o zprístupnení lokality pre bežných návštevníkov a zverejňovaní údajov o počtoch a lokalizácii dropov. Hneď na úvod poviem, že pred niekoľkými rokmi som sám nemal jednoznačný názor a dospel som k nemu až na základe sledu udalostí.
Čajka smejivá patrí medzi druhy, ktoré sa vyskytujú bežne aj v mestách s dostatkom vodných plôch pre zber potravy a nocovanie. Využívajú aj potravnú ponuku v podobe odpadkov alebo priameho prikrmovania obyvateľmi sídlisk. V prípade, že vám okolnosti bránia vybrať sa na zaujímavejšie miesta, je aj pozorovanie alebo fotenie týchto vtákov príjemným spetrením dňa. Tento článok vznikol v rámci mojej práceneschopnosti začiatkom februára 2011 priamo z okna nášho bytu. Cieľom bolo lepšie zdokumentovanie rôznych farebných šatov operenia u kŕdľa čajok zmejivých, ktoré sa na našom sídlisku v Bratislave Ružinove vyskytujú pravidelne celú zimu.
Birding Slovakia začal fungovať v roku 2007. Za tie roky sa tu vďaka vám nazbieralo úžasné množstvo vzácnych a raritných pozorovaní, mnohokrát so skvelou fotodokumentáciou. Je možné, že o 5 alebo 10 rokov s pribúdajúcimi poznatkami niektoré údaje nebudú pripadať mnohým vzácne a bolo by na škodu ak by zapadli prachom.
V tento slnečný jesenný deň som sa vybral nad Kremnicu na ornito-turistiku po náučnom chodníku Zelená cesta. Keďže som si po ceste popiskoval melódiu kuvička vrabčieho, tak sa v lese zviditeľňovalo čoraz viacej vtákov. Napískal som ich asi 20 druhov. Vo výške 800 m.n.m sa mi ozvali niekoľkokrát aj ďateľ malý a orešnica perlavá. Asi po hodine chôdze o 12:45 hod. som privábil samicu kuvička vrabčieho presne na Alžbetinej skale 800 m.n.m. Samica sa ozývala typickým ,,síít,, a niekoľkokrát aj jesenným hlasom (rebríček stupňujúcich sa tónov). Na lokalite pravdepodobne chýbal samec.