Pri výbere destinácie na letnú dovolenku v Chorvátsku hrala veľkú rolu aj možnosť pozorovať vtáctvo v okolí. Po krátkom hľadaní na internete (zdrojov je pomerne málo) som si vybral ostrov Pag severne od Zadaru v tieni majestátneho pohoria Velebit. Finálny termín podal na posledný augustový týždeň od 21.8. do 28.8.2010. Keďže sme šli "na slepo", ešte aj výber finálneho miesta bolo možné prispôsobiť ornitologickým možnostiam a tak sa táto dovolenka naozaj veľmi vydarila po všetkých stránkach. Za maskota som si zvolil môjho cieľového vtáka tejto dovolenky, strakoša červenohlavého (Lanius senator).
Ostrov Pag poskytuje viacero možností na výskyt vtákov. Medzi hlavné patria miestne "blatá", ako sa nazívajú močariské miesta. Taktiež je výhodou bohatá história získavania soli z morskej vody, na čo sú vytvorené rozsiahle komplexy poprepájaných bazénov. Okrem toho je ostrov prakticky jednou veľkou rozpálenou vápencovou skalou s množstvom kríkov, múrikov medzi pozemkami a kde-tu nejakým stromom. To vytvára ďalšie zaujímavé biotopy pre skaliariky, ľabtušky a iné druhy vtákov.
Mojím hlavným cieľom na tomto výlete bolo pozorovanie bahniakov a potom nájdenie strakoša červenohlavého (Lanius senator). Keďže podkladov na internete nebolo až tak veľa a špeciálne z tejto oblasti som toho veľa nenašiel, nevedel som presne, čo všetko mi krajina pripraví.
Povljana
Naše ubytovanie sme si našli v malom mestečku (či skôr dedine) Povljana na JV pobreží ostrova. Výhodou bola malá vzdialenosť na Veliko Blato aj na lokality odsoľovacích bazénov. Takto som mohol každé ráno vyrážať ešte pred svitaním za vtákmi a potom si užívať slnko s detmi na pláži. Asi 400m od nášho ubytovania sa nachádzala malá bažina menom Segal, do ktorej sa chodili ľudia natierať bahnom v domnienke, že je liečivé. Okrem čajok som tam podľa miestnych nemal nič zaujímavé očakávať. Opak sa však ukázal až posledný deň nášho pobytu, kde som ráno vybehol pofotiť okolie a na lokalite som videl kŕdeľ 21 kalužiakov sivých (Tringa nebularia). Ktovie čo všetko sa tam zbiehalo nocovať. Každopádne to bola zaujímavá lokalita v tesnej blízkosti.
Veliko Blato
Na Pagu je niekoľko ornitologických rezervácií a Veliko Blato je asi najvýznamnejšia. Je dobre označená a vedie okolo nej aj cyklistická trasa. Jedná sa o pomerne veľkú depresiu v teréne, v ktorej sa drží dažďová voda, čo dalo za vznik veľkému jazeru s porastom trstiny. Všade okolo je vyprahnutá kamenistá pôda, na ktorej sa pasú ovce.
Kliknite na zväčšenie panorámy
Na lokalitu sa dá prísť autom z viacerých strán. Presné cesty popíšem v samostatnom článku s mapkou. Pre pozorovanie vtákov je ale najvhodnejší prístup od juhu kvôli silnému slnku. Prvýkrát som sa sem vybral cez poludnie a z auta som si vybudoval provizórny pozorovací kryt.
Na lokalite sa dajú bežne vidieť okrem iného aj nasledujúce druhy:
- Beluša malá - Egretta garzetta
- Volavka purpurová - Ardea prupurea
- Kormorán veľký - Phalacrocorax carbo
- Kormorán malý - Phalacrocorax pygmeus
- Šišila bocianovitá - Himantopus himantopus
- Čajka žltonohá - Larus michahelis
- Lyska čierna - Fulica atra
Na severnej strane je vybudovaná pozorovacia veža. Má však nevýhodu sledovania proti slnku a je od vody veľmi ďaleko, aspoň v horúcom lete, keď je hladina dosť nízka. Má však svoje stále využitie ako prístrešok pre miestnych pastierov. Jedného z nich som svojimi otázkami o "orao zmijar" (hadiar krátkoprstý - Circaetus gallicus) vyprovokoval k tomu, aby si tú tabuľu aspoň preštudoval.
Okolie močiaru je vhodným biotopom pre iné druhy vtákov, viazaných na skalné a trávnaté porasty. Už prvý večer sme pozorovali nezvyčajne veľa kuvikov plačnivých (Athene noctua), ktoré posedávali hlavne na kamenných plotoch. Žiaľ vyfotiť sa mi ich nepodarilo. Pri mojom prvom samostatnom ornitovýlete práve na túto lokalitu ma rovno privítal môj očakávaný strakoš červenohlavý (Lanius senator). Až dodatočne som zistil, že som ešte tesne predtým nafotil aj mladého vtáka. Tento druh je tu hniezdičom. Na moje veľké prekvapenie som za celý týžden videl iba jediného strakoša obyčajného (Lanius colurio), ale pomerne dosť červenohlavých (L. senator).
Úplne bežným druhom na týchto miestach je skaliarik sivý (Oenanthe oenanthe) a pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra). Celá krajina sa však ozívala štebotaním ľabtušiek poľných (Anthus campestris). Tým táto krajina vyslovene vyhovuje.
Veľkú radosť mi urobilo pozorovanie 7 kusov kuropty horskej (Alectoris graeca), ktoré som objavil pri jazde vyprahnutou krajinou JV od Veliko Blato. Opäť sa jednalo o kamenistú málo zatrávnenú krajinu s početnými plôtikmi a búdkami pre pastierov.
Zbierku zaujímavúch druhov tejto lokality dopĺňa pozorovanie kaní popolavých (Circus pygargus), ktoré lovili nad krajinou a tiež odpočívali na navŕšených kamenných múroch.
Malo Blato
Neďaleko od svojho veľkého brata sa nachádza aj druhá lokalita s močaristými habitatmi. Počas mojej dovolenky však nebola príliš lákavá, pretože bola celá zarasténá vysokou trávou a neboli tu viditeľné žiadne druhy vtákov. Lokalita je však pomerne blízko morského pobrežia, kde som viackrát po sebe pozoroval ráno dvoch hnizdákov veľkých (Numenius arquata).
Solana Pag
Na ostrove Pag sa podľa mojich informácií nachádzajú dve prevádzky s odparovacími bazénmi na výrobu soli. Jedna (už nefunkčná) v blízkosti obce Dinjiška, druhá funkčná priamo pri meste Pag s názvom Solana Pag. Na obe som sa viackrát vybral za pozorovaním bahniakov a brodivcov. Druhová skladba bola na oboch miestach pomerne vyrovnaná, rozdiel bol možno z pohľadu toho, že pri nefunkčnej prevádzke sa dalo dostať omnoho bližšie ku bahnu a bolo možné identifikovať aj menšie druhy, ako pobrežníky. Tento zoznam druhov pokrýva najzaujímavejšie pozorovania:
- Beluša malá - Egretta garzetta
- Volavka popolavá - Ardea cinerea
- Kalužiak sivý - Tringa nebularia
- Kalužiak tmavý - Tringa erytropus
- Kalužiačik malý - Actitis hypoleucos
- Pobrežník obyčajný - Calidris aplina
- Pobrežník malý - Calidris minuta
- Šišila bocianovitá - Himantopus himantopus
- Čajka smejivá - Larus ridibundus
- Čajka žltonohá - Larus michahelis
Okolie bazénov tvorí rovnaká kamenistá krajina, ale je viac zvlnená a sú tu aj piesčité svahy, na ktorých by sa mali vyskytovať včelariky zlaté (Merops apiaster), ktoré som ale nevidel, a tiež dudky chochlaté (Upupa epops), ktoré som videl 2x za celý pobyt.
Solana pri obci Dinjiška
Výroba soli spočíva v sústave bazénov, do ktorých sa v jednom momente napustí morská voda. Tá sa postupne odparuje. Po dosiahnutí dostatočnej salanity vody sa prepážky medzi bazénmi postupne uvoľňujú a vďaka vyspádovaniu sa voda koncentruje stále do menšej plochy. Na záver je voda taká bohtá na soľ, že sa po úplnom vyschnutí vyzráža hrubá vrstva čistej soli, ktorá sa ručne zbiera a odváža na ďalšie spracovanie. Pri Dinjiške už boli bazény kompletne zničené a zostali z nich prevažne iba drevené koly a dosky, vyplavené na brehu. V nich som si robil provizórne kryty na pozorovanie.
Na lokalite ma potešilo pozorovanie pobrežníka malého (Calidris minuta), ktorý veľmi dobre reagoval aj na nahrávku a zvedavo sa priletel pozrieť ku mne bližšie. Tam sa mi podarilo spraviť aj zopár dokumentačných fotiek.
{vsig}balogm/Ostrov_Pag_-_Chorvatsko/CalidrisMinuta{/vsig}
Väčšia a stále funkčná Solana Pag ponúka rozsiahle plochy na pozorovanie. Na moje sklamanie boli ale zväčša prázdne bez vtákov. Asi to súviselo s potravnou ponukou, ktorá je v tak slanej vode asi menšia. Každopádne aj tu boli miesta, kde sa vtáky vyslovene koncentrovali na malú plochu.
Ku tejto časti ostrova sa dá bezpečne dostať nespevnenou cestou, ktorá vedie južne od Solany po celej jej dĺžke a vyúsťuje v meste Pag priamo pri historickom Starom Hrade. Na jednom mieste cesta odbočuje a vychádza na menší kopec, z ktorého je vynikajúci výhľad na celú lokalitu, na pozorovanie vtákov je to ale priďaleko.
V diaľke je vidieť budovy továrne na spracovanie soli Solana Pag
Solana Nin
Priamo v prímorskom meste Nin sa nachádza ďalšia fabrika na výrobu soli. Toto mesto sa už nachádza na kontinente smerom na Zadar a zastavili sme sa tu na krátko počas výletu. Prevádzka je výrazne podernejšia a mnohé časti sú aj vybetónované. Spôsob spracovania soli sa dá pozorovať pomerne z blízka. Ja som nemal čas navštíviť celú prevádzku a podľa niektorých informácií je možné sa priamo dostať do areálu a pozorovať vtáky v bazénoch z vybudovaných chodníkov. To som sa dozvedel ale až dodatočne, preto sme si my museli vystačiť pozorovaním z východnej hrádze. ďalšie možnosti poskytuje hráza na západnej strane, po ktorej vedie aj hlavná cesta.
{vsig}balogm/Ostrov_Pag_-_Chorvatsko/Nin{/vsig}
Na lokalite som okrem už spomínaných druhov bahniakov, brodivcov a kormoránov pozoroval aj ďalšie druhy:
- Beluša malá - Egretta garzetta
- Kormorán malý - Phalacrocorax pygmeus
- Kalužiak sivý - Tringa nebularia
- Kalužiak tmavý - Tringa erytropus
- Pobrežník obyčajný - Calidris aplina
- Šišila bocianovitá - Himantopus himantopus
- Čajka smejivá - Larus ridibundus
- Čajka žltonohá - Larus michahelis
- Cíbik chochlatý - Vanellus vanellus
- Kulík bledý - Pluvialis squatarola
- Charadrius sp - neurčeného kulíka, mohol to byt alexandrius
Žial silné slnko a plánovaný výlet do Zadaru mi neumožnili viac sa na tejto lokalite zdržať a objaviť tak určite asi najviac rôznych druhov bahniakov za celú moju dovolenku. Každopádne toto miesto môžem vrelo odporúčať každému.
Čajky
Nebolo by to Chrovátko, keby som nevidel nespočetne veľa čajok. Hoci sa v nich veľmi nevyznám (čo si môže priznať asi veľa ornitológov), dominoval tu druh čajka žltonohá (Larus michahelis). Boli všade a vo všetkých vekových kategóriách. Najviac som sa ich nabažil v prístavnom meste Zadar ale samozrejme aj na ostatných lokalitách. Na pláži, kde sme sa chodievali kúpať, strácali čajky plachosť a dali sa fotiť pomerne z malej vzdialenosti. Škoda, že pri poslednom rannom foteni mi došla batéria. Miestny rybár si tam práve začla čistiť svoj skromný úlovok a čajky boli za zvyškami rýb úplne bláznivé. Pre ilustráciu prikladám niekoľko záberov týchto vtákov.
{vsig}balogm/Ostrov_Pag_-_Chorvatsko/Cajky{/vsig}
Záver
Naša dovolenka v Chorvátsku sa nám po všetkých stránkach veľmi vydarila a môžem ostrov Pag odporučiť každému, kto má záujem o príjemný relax pri mori spojený s pozorovaním druhov, ktoré na Slovensku nie sú bežné, alebo as už skoro vôbec nevyskytujú. Ja som nemal možnosť pozorovať veľa rôznych druhov a unikali mi najmä miestne spevavce a dravce, ale každopádne svoj sen o strakošovi červenohlavom som si splnil a aj ostatné pozorovania sa mi na dlho zarijú do pamäte. Ja osobne sa sem ešte určite vrátim, kľudne aj s rodinou na ďalšiu skvelú dovolenku. Ak by ste sa sem vybrali, nezabudnite sa zastaviť v Povljane v turistickom informačnom centre, kde vám radi dajú vynikajúco spracovanú príručku o miestnych vtákoch, ktorá má jedínú chybičku - je iba v chorvátskom jazyku. Ale stojí zato!
Doplňujúce fotografie
V rámci diskusie ku článku dopĺňam niekoľko fotografií.
Tabuľa pri Veliko Blato hovorila o výskyte tohto druhu skaliarika
Najlepšie fotky tých väčších kormoránov, aká som našiel.
