Trip Reports

 Geograficky patrí do Európy, no predsa sa z nej už tisícročia akosi podvedome vyčleňuje - Spojené kráľovstvo. Kolíska pozorovania vtáctva a krajina známa tým, že má veľmi husto pokrytú sieť birdwatcherov, ktorým len málokedy unikne nejaká rarita z európskeho, či amerického kontinentu. Niet sa čomu čudovať, veď len oficiálne počty členov Kráľovskej spoločnosti pre ochranu vtáctva (Royal Society for the Protection of Birds - RSPB) dosahuje miliónové čísla a organizáciu, ako už názov napovedá, zastrešuje samotná monarchia. Hlavný cieľ našej cesty úzko súvisí s vášňou Britov pre operence, každoročne sa totiž neďaleko mestečka Oakham na mieste rezervácie Rutland koná najväčší a najznámejší vtáčí veľtrh, British Birdwatching Fair, známejší pod skráteným názvom Birdfair. Táto udalosť oslavuje práve v tomto roku 30. výročie a tak sme sa rozhodli, že by nebolo na zahodenie okúsiť jej atmosféru spolu s tisícmi podobne "postihnutých" ľudí na vlastnej koži. Keďže však trvá len 3 dni a času je v auguste pomerne veľa, predĺžili sme si náš pobyt v krajine "píčov čaju s mliekom" na rovný týždeň, počas ktorého sme sa snažili vychutnať si to najlepšie, čo Anglicko a Wales ponúkajú z hľadiska kultúry i prírodných krás. Ako sa to celé nakoniec vyvrbilo, sa čitateľ dozvie v nasledujúcich riadkoch.

Rumunsko, osobitne Dunajská delta: dokonalý stratený svet divočiny v mori európskej civilizácie. Dávna zem Rimanov (čo patrične súčasní obyvatelia tejto oblasti využívajú ako turistické lákadlo), dnes krajina plná kontrastov a plná aj pre nás tým najzaujímavejším - vtáčími druhmi, ktoré by sme v takej koncentrácii a zároveň diverzite na Starom kontinente inde len ťažko hľadali. Za 10 dní sme stihli len načrieť do studne pozoruhodností, ktoré táto úžasná krajina skrýva. Ide o poklady obrovskej prírodnej, kultúrnej i historickej hodnoty, žiaľ, aj na nich sa už neľútostne začína prejavovať duch komercie a génius loci sa z týchto miest pomaly vytráca... No stále ide o krajinu, kde mátekaždú chvíľu možnosť stretnúť na (už) asfaltovej ceste konský povoz, na stĺpoch okolo ciest zahliadnuť belasý drahokam v podobe krakle belasej, alebo sa plaviť kľukatými zákutiami nekonečnej Medúzy dunajských ramien s pocitom prieskumu pralesov ďaleko v trópoch.

Čarokrásna britská príroda ma vždy lákala kvôli svojej majestátnosti, pôvabu a prírodnému bohatstvu. Tento rok sme preto s rodinou vyrazili na dovolenku do Škótska, za účelom pozorovať vtáctvo žijúce v tejto veternej krajine. Strávili sme tu prekrásnych 17 dní, počas ktorých sme precestovali najmä severné Škótsko (viď mapka). Navštívili sme mnohé významné vtáčie lokality a územia patriace Kráľovskej spoločnosti pre ochranu vtáctva (RSPB), ktorá častokrát poskytuje pre pocestných ideálne podmienky na legálne prenocovanie v obytnom voze, čo bol aj náš prípad.

Článok voľne nadväzuje na trip 

Valle Canal Novo - Taliansko

a dopĺňa pozorované druhy na tejto lokalite. Lokalitu sme navštívili v mesiaci jún a september 2016.

 Po 14 mesiacoch je to opäť tu - európsky birdwatcherský raj nás víta s otvorenou náručou, tentoraz v májovej predzvesti leta. Naša púť sa začína, na rozdiel od  minulého roku, na bratislavskom letisku M. R. Štefánika, v pondelok 23. mája 2016, okolo jedenástej hodiny, kedy sa naše lietadlo zdvihlo z rodnej hrudy a  odštartovalo smerom na Málagu. Bude  to skvelé, miestami síce trochu "o držku", ale všetko sa nakoniec oplatí a španielska príroda sa nám znovu ukáže v celej svojej  kráse a veľkoleposti; môžeme tešiť na  úžasné krásy, ktoré nám pre nás pripravila. Pozývame vás teda spolu s nami na túto cestu španielskym juhom, ktorá, ako veríme,  bude pre vás rovnako pútavá a  zaujímavá, ako bola počas tohto magického týždňa pre nás!

 Je ráno, piatok 27. februára. Na tento deň sa teším už vyše pol roka. Dnes letíme do Málagy, centra oblasti Andalúzia v južnom Španielsku, ktorá je známa svojou vysokou koncentráciou zaujímavých druhov (nielen) vtáctva. Máme v pláne navštíviť niekoľko zaujímavých lokalít. Vďaka sestrinej priateľke zo strednej školy, ktorá nás sem pozvala a ktorá tu vyše pol roka býva budeme môcť spoznať tento úžasný kraj.  Čo všetko sa nám za tých 8 dní podarilo zažiť? Poďme sa na to spoločne pozrieť:

V poslednom období sa okolo nás začali množiť jedinci z radov kolegov a známych, ktorí navštívili Island. Ich nadšené chválospevy nás primerane nažhavili a tak sme sa tam  toto leto rozhodli schladiť. Ja som sa veľmi nebránil, lebo okrem krás neživej prírody Island oplýva aj množstvom vtáctva.

Pre mňa ako sviatočného birdwatchera sa javilo výhodou aj to, že väčšinu druhov poznám z potuliek po Európe alebo dokonca ako viac či menej vzácnych zimných hostí u nás. Takže nemal by som mať problém so zaradením aspoň do vyššej taxonomickej jednotky :-).

Len málo krajín sa môže pýšiť vzhľadom na svoju rozlohu takou biodiverzitou ako Kostarika. Vrátane tej vtáčej. Nie je síce v tomto smere na 1. mieste na svete, ako sa často nesprávne uvádza, no po odpočítaní drobných „paštátikov“ menších než 5 000 km² jej prislúcha stále ešte veľmi atraktívna 11. priečka (ak rátam aj Taiwan, ktorý je prekvapivo na 10. mieste). Tento ničnehovoriaci údaj je síce skôr len marketingovým ťahom (veď len v peruánskej biosférickej rezervácii Manú je na 17 900 km² zaznamenaných viac druhov než v celej Kostarike – a napriek tomu je Peru pre svoju veľkú rozlohu v tomto rebríčku oveľa nižšie, dokonca za nami), ale predsa len – na ploche iba o 4 % väčšej než Slovensko tu bolo pozorovaných už takmer 900 (so splitmi vyše 900) druhov vtákov, z toho vyše 600 hniezdičov. Berúc do úvahy relatívne nízku kriminalitu, ako aj veľmi nízku mieru výskytu nebezpečných chorôb je tento štátik, vklinený medzi dva oceány a dva svetadiely a týčiaci sa do výšky až 3 820 m n. m., priam predurčený k tomu, aby sa stal jedným z vtáčkarmi najvyhľadávanejších na svete. Na cestovanie nie je síce najlacnejšia, no keď človek naďabí na akciovú letenku, odolať možnosti vidieť všetku tú prírodnú rozmanitosť na vlastné oči je nesmierne ťažké.

 Riserva naturale regionale VALLE CANAL NOVO v oblasti Marano Lagunare je malá prírodná rezervácia v severnom Taliansku neďaleko známych letovísk Grado, Lignano a Bibione. Táto časť Talianska Friuli-Venezia Giulia (Furlansko) ponúka okrem historických pamiatok , starobylých mestečiek s dobovou architektúrou, tiež vysoké hory, morské lagúny a iné  zaujímavé biotopy, ktoré sú súčasťou prírodných rezervácií a chránených území. Navštívili sme jednu z najmenších , malú lagúnu pri Jadranskom mori s celkovou rozlohou 126 ha. Jej návštevou sme si príjemné spestrili rodinnú dovolenku pri mori. Rezervácia je  dostupná autom alebo loďou  po mori. My sme si zvolili auto. Zaujímavejšia môže byť druhá varianta, hlavne, keď sa spojí s návštevou ústia rieky Stelly.

Španielsko, vtáčkarmi najnavštevovanejší štát Európy, som vždy chcel aspoň raz navštíviť aj ja, avšak tohto roku ešte nie. Mal som v pláne ísť s českou CK Carabus na prírodovedný zájazd do Dunajskej delty. Ten sa však túto jar pre malý počet záujemcov nekonal, a tak mi bol miesto neho ponúknutý so zľavou 1000 Kč 14-dňový (aj s cestou ) zájazd do stredného (čo do zem. šírky) Španielska za prírodou a tiež nejakými kultúrno-historickými pamätihodnosťami. Vzhľadom na to, že spanie bolo vo vlastných stanoch v kempingoch a bez stravy, sa mi cena zdala síce stále privysoká (po zľave 12 980 Kč, čo bolo vtedy 502 eur, čiže viac než je môj mesačný plat), ale keďže peňazí mám vďaka skromnému žitiu našetrených relatívne dosť a už dávnejšie som si povedal, že nechcem mať rok, kedy sa nedostanem na žiadnu prírodovednú zahraničnú výpravu a nič iné sa mi nerysovalo, ponuku som prijal. A hoci som ani zďaleka nevidel všetky zaujímavé vtáky a plazy, ktoré som vidieť mohol (na to by bolo potrebné tam ísť o 3 až 4 týždne skôr a hlavne do južnej časti, ktorú sme nenavštívili) a dokonca som na záver dovolenky v studenom počasí aj ochorel, rozhodne neľutujem. Niečo sa mi predsa len ukázalo, videl som zas novú krajinu, opäť som si trošku rozšíril obzory a v neposlednom rade som spoznal niekoľko nových skvelých ľudí.