S cieľom vidieť zimných hosti v okolí Neziderského jazera zastavujeme pri jazere Warmsee pri Apetlone. Je to tradične prvá zástavka pri návštevách v tejto oblasti. Vzhľadom na jeho polohu, je priamo pri ceste a priamo s auta sa dajú pozorovať vtáky na brehu a na hladine, je veľmi oblúbeným miestom pre ornitológov. Krátko monitorujeme polozamrznutú hladinu jazera: Pláva po nej niekoľko kazariek pestrých (Tadorna tadorna) a hús divých. Upravujeme sa do studeného veterného počasia a naša malá skupina (Gregg White, Boris Demovič, Slávo Senk a ja) vyráža k prvému cieľu k jazeru Lange Lacke.
Veterné počasie je pre túto oblasť typické, fúka tu snáď 365 dní v roku. Nepamätam si návštevu národného parku Neusiedler See - Seewinkel, kedy tu nefúkal vietor. Rakúšania veterný ráz krajiny využili na výstavbu stoviek veterných elektrárni. Ku cti im slúži, že na území NP sa nenachádza ani jedna.
Napriek chladnému počasiu, už po niekoľkých metroch stretávame prvých cibíkov, vo vzduchu trilkujú škovránky poľné a nad hlavou nám preletujú prvé tohoročné kŕdle škorcov. Nad zoranými i stepný charakter si zachovávajúcimi plochami sa vznáša niekoľko kaní sivých a sokolov myšiarov. Stretávame prvé husi, sú to zmiešané kŕdle hús divých a bieločelých. Ako sa približujeme k Lange Lacke, pozorujeme ich tisícky na zamrznutej hladine. Kvôli nepriaznivej polohe slnka sme však schopní identifikovať iba tie najbližšie. Väčšiu šancu máme na ľavej strane chodníka, monokulármi systematicky prehľadávame každý kŕdeľ. Prvý výraznejší úspech dosahujeme pri Westliche Wörtenlacke, kde spozorujeme v kŕdli hús berniklu červenokrkú (Branta ruficollis). Na špecifickom pozadí kravína s hovädzím dobytkom obdivujeme pre nás ešte stále exotického hosťa zo sibírskej Arktídy. Je pozoruhodné, ako je táto pestrosfarbená bernikla nenápadná v kŕdli divých a bieločelých husí. Po chvíli pokračujeme v chôdzi a monitorujeme hladiny Westliche a Ostliche Wörtenlacke. Okrem množstva hús tam vidíme labute veľké, kačice hvizdárky, kazarky pestré, párik chripľaviek a niekoľko exemplárov hlaholky severskej (Bucephala clangula).
Uzimení a prefúkaní sa vraciame k autu. Z termosiek si nalievame horúci čaj a konzumujeme nejaké jedlo. Nasadáme do auta a posúvame sa za ďalším cieľom. Prechádzame Apetlon a v Ilmitzi odbočujeme k prístavu na Neziderskom jazere. Parkujeme pri Zicklacke. Ďalšia výborná lokalita, kde je možné prakticky z cesty pozorovať vtáky. V jarných a letných mesiacoch sa na jazere zdržujú bahniaky vo vysokých počtoch. Teraz vo februári bahniaky nevidíme, nahradili ich desiatky kačíc divých, hvizdárok, chripľaviek, chrapiek a lyžičiarok. Napravo od pozorovacieho stanovišťa je na ľade zhromaždená veľká skupina čajok sivých (Larus canus ) a smejivých. Priamo oproti nám na kúsku rozmrznutej hladiny pláva skupina kazariek pestrých. Medzi nimi sa zdržuje ďalší "exot", hašterivá kazarka hrdzavá (Tadorna ferruginea), neustále zapárajúca do susedov . Zameriavame na ňu všetky monokuláry a neuspešné sa snažime učiť pohlavie. Po chvíli vylieza na ľad a my okamžite študujeme nohy. Po krúžku ani stopy! Šanca, že ide o divo žijúci jedinec narastá. Že by to bol ďalší druh, ktorý sa z juhovýchodnej Európy tľačí do našich končín? Veď aj kazarku pestrú sme pri prvých návštevách (1993) na Nezidery nepozorovali, zaregistrovali sme ju v tomto regióne až v roku 2001. V súčasnosti patrí v tejto časti Burgenlandu k bežným druhom. Trilkovité volanie ozývajúce sa spoza cesty od periodického jazera Kirchsee nás okamžite stavia do strehu. Kým si v hlave usporiadam, čo sa to vlastne ozýva, Greggove "Curlew" mi rozjasnieva hlavu. Vzápäti pozorujeme, ako nám nad hlavou prelietáva hvizdák veľký (Numenius arquatus), autor záhadného volania.
Opúšťame Zicklacke a mierime k prístavu . Na okraji jazera odstavujeme auto a mierime napravo od cesty k ohrade s koňmi. Za ňou, zo zastrešenej pozorovacej plošiny sa pred nami otvára pohľad na veľkú vodnú plochu oddelujúcu rozsiahle rákosiny od súše. Podľa rakúskej webovej stránky club300.at by sa tu mali vyskytovať labute malé (Cygnus columbianus bewicki). Ich výskyt hlásia už od novembra. Plocha sa priam hemží vtákmi. Rozkladáme statívy s monokulármi a prepátravame hladinu. Najpočetnejšie sa zdajú byť hrdzávky potápavé (Netta rufina), je ich tam hádam 200. Postupne prezeráme približne 40 prítomných labutí. Sú to labute veľké. Až tie najvzdialenejšie majú žlté zobáky. Pre veľkú vzdialenosť sme chvíľu na pochybách, ktoré labute to vlastné sú. Osud je k nám milostivý, pretože po chvíli sa dvíhajú na krídla a prelietajú cez jazero smerom k nám. Zosadnú vo vzdialenosti asi 150 m. Pochybnosti sa okamžite strácajú, evidentná je veľkosť žltej plochy na zobáku a tiež jej tvar. Vďaka niekoľkým labutiam veľkým, ktoré plávajú okolo nich môžeme porovnávať aj ich celkovú veľkosť. Sú poznateľné menšie, ako ich väčšie príbuzné. Je zaujímavé, že sa tieto labute držia počas celej zimy na jednom mieste. Jazero muselo byť počas decembrových a januárových mrazov úplne zamrznuté, napriek tomu lokalitu neopustili.
Nabažení pohľadom na tieto vzácne labute odchádzame do prístavu. V prázdnom prístave stretávame iba niekoľko návštevníkov. Na nábreží nás víta zamrznuté jazero. Vplyvom mrazov, oteplení a silného vetra je ľadová plocha rozlámaná a znovu zamrznutá. Takto nejako si predstavujem zamrznuté arktické moria.
Vtáctva je tu ešte menej ako návštevníkov, mimo troch kormoránov veľkých, niekoľkých veľkých čajok a dvoch potápok chochlatých sa na jazere nezdržuje nič. Odchádzame zo zmrznutého prístavu k poslednej našej zástavke.
Pri jazere Oberstinker See sú už vyše týždňa hlásené pozorovania hús malých (Anser erythropus). Keď prichádzame na lokalitu nevieme sa zorientovať a tak sa vyberáme asi na 15 m vysokú pozorovaciu vežu. Okolie máme ako na dlani, vidíme rozsiahle rákosové polia, zamrznutú hladinu Neziderského jazera ako aj nami hľadanú lokalitu. Nachádza sa priamo oproti hore uvedenému jazeru, Oberstinker See ukrytá v tŕsti. Minuli sme ju pri príjazde, pretože ju nebolo vidieť z cesty. Vraciame sa späť a zastavujeme pri pozorovacej plošine hneď vedľa cesty. Z plošiny pozorujeme zaplavené lúky a vinohrad, kde sa zdržuje niekoľko desiatok husí divých a bieločelých, kačíc divých, 3 chripľavky (2M + F), samec hvizdárky a nad tŕstim poletuje hnedý jedinec kani sivej. Podrobne študujeme všetky prítomne husi, hľadané exempláre nenachádzame. Hus malú sme opäť nenašli! Vraciame s k autu, absolvujeme záverečne fotografovanie, nasadáme a odchádzame domov.
Dátum akcie: 27.2.2011
Autori fotografii: Boris Demovič, Gregg White
