KDE: prevažne východné Grécko, krátko aj okolie delty Nestosu a západná časť Chalkidiki
KEDY: 30. apríl – 6. máj 2011
KTO: Martin Dobrota, ja (Boris Demovič ml.) & Daniel Jablonski
Trip report zo septembrového Grécka r. 2008 som zakončil slovami „dovidenia, Grécko. Zas nabudúce." Chcel som tým naznačiť, že pokiaľ to bude možné, rozhodne sa chcem doň vydať na nejakú prírodovednú akciu ešte aspoň raz, z ornito- aj herpetologického hľadiska najradšej na jar. Túto výpravu sme s Martinom Dobrotom plánovali už na jar 2009, okolnosti však spôsobili, že sa nám to podarilo až na tretí rok. O nič sme však neprišli. Práve naopak – o to väčšia bola radosť z jej uskutočnenia. Martin bol síce medzitým v Grécku už viackrát, no ani raz v tomto zoologicky najatraktívnejšom období a spoznať prímorský jarný Balkán je úplne nová skúsenosť, o ktorú by nemal byť ochudobnený žiadny európsky obdivovateľ akejkoľvek zložky živej prírody.
A tak sme sa vybrali podvečer 29. 4. 2011 zo stredného Slovenska na dlhú púť na juh. Do tretice doplnil našu výpravu český študent zoológie na PriF UK v Bratislave, vynikajúci herpetológ Daniel Jablonski (kto si chce pozrieť kvalitnejšie fotografie z tejto výpravy, môže tak učiniť tu http://www.danieljablonski.com/f-Greece_Bulgaria?page=1 ). Maďarsko, Srbsko, Bulharsko – povie sa to ľahko, ale nočné šoférovanie na jeden záťah, len s menšími pauzami, dá vodičovi, ktorým bol Martin, riadne zabrať. Hoci okolo Sofie sa stromom ešte len začínali rozvíjať listy a vrchy Vitoše nad ňou boli pokryté snehom, v JV Bulharsku bolo už príjemne teplo a potešili nás tu prvé studenokrvce – jašterice zelené a skokany rapotavé (Pelophylax ridibundus, nedávno ešte Rana ridibunda). Prešli sme cez Svilengrad a dostali sa do východného Grécka, kde mi veľmi rýchlo pribudol pre mňa nový druh – krásny strakoš červenohlavý (Lanius senator). Potešilo aj zopár včelárikov (Merops apiaster). Priamo v Dadii, v ekocentre ktorej sme plánovali stráviť niekoľko nocí, nám skrížila cestu korytnačka žltohnedá (Testudo graeca). Keďže to bol pre mňa nový druh, vystúpili sme, pofotili a obďaleč som zbadal ďalšiu. Radosť však netrvala dlho – ekohostel je kvôli finančným problémom v Grécku, ku ktorým sa v tomto článku vyjadrovať nechcem, zavretý. Je to škoda, pretože zákazníkov by mali očividne dosť. Chvíľu sme pobehali po sviežo zelenej vegetácii okolia ekoncentra (májový Balkán je oproti letnému vyprahnutému, ktorý asi pozná väčšina z nás z prímorských dovoleniek, na nepoznanie), našli ďalšie korytnačky žltohnedé, 2 korytnačky zelenkasté (Testudo hermanni) a obrovskú ropuchu obyčajnú. Na oblohe poletoval hadiar (Circaetus gallicus) a Martin videl aj kaňu popolavú (Circus pygargus). Pre Slovensko bežné druhy vtákov tentoraz všetky vypisovať nebudem, celú cestu nás však sprevádzali najmä sláviky (tie nám už od Srbska spievali dňom i nocou), strnádky lúčne (Emberiza/Miliaria calandra), belorítky (Delichon urbica), lastovičky obyčajné, vrabce domové i poľné a pipíšky (Galerida cristata). Z ohľaduplnosti k našim severozápadným susedom budem opäť väčšinu druhov uvádzať prvýkrát aj s vedeckým názvom, keďže aj napriek značnej príbuznosti našich jazykov máme mená zvierat a rastlín často naprosto odlišné (sám dobre viem, ako sa mi čítali české trip reporty s výlučne českými názvami vtákov, kým som sa ich nenaučil :-).
A hor sa do zháňania ubytovania. To sa nám nakoniec podarilo získať v penzióne pri rybníku vedľa obce Tychero. Po vybalení sa a krátkom oddychu sme vyrazili na prieskum okolitých polí. Na nich potešili ani nie tak pŕhľaviare červenkasté (Saxicola rubetra), ako najmä 2 škovrany stepné (Melanocorypha calandra). Pozreli sme aj bližšie do nivy Evrosu, no tu nebolo nič extra – niva je skoro celá premenená na polia. Akurát na ceste tu bola zabitá užovka žltobruchá (Dolichophis caspius, kedysi Coluber jugularis caspius). Miesto prípadnej kukavice chochlatej (Clamator glandarius), ktorá žije aj v tejto najvýchodnejšej časti Grécka, sme celú dovolenku počúvali len kukanie kukučky obyčajnej. Večer sme šli ešte raz pozrieť k blízkemu poľu – našli sme rosničky zelené, ropuchy zelené – aj priamo pred naším hotelom – a na jeho stenách gekóny hrboľkavé (Cyrtodactylus/Mediodactylus kotschyi).
Korytnačka žltohnedá (Testudo graeca) – v máji všadeprítomný plaz, zato v septembri sme si šli pre ňu oči vyočiť – a zbytočne.
1.5. – nočný dážď ráno postupne ustal a my sme vyrazili do ekocentra Dadie. Cestou potešil strakoš červenohlavý, dudok (Upupa epops) a lastovička červenochrbtá (Hirundo daurica), ktorej by akiste viac priliehalo meno červenokrká, ale názvoslovie teraz rozoberať nechcem. Na ceste bola zabitá užovka obyčajná (Natrix natrix). V ekocentre sme nechali auto a vydali sa chodníčkom dubovo-borovicovým lesom k "supej" pozorovateľni, rovnako ako v septembri 2008. Už pri jeho začiatku som sa od Martina a Dana oddelil – začul som nejaké vtáčie hlasy a v snahe vypátrať ich pôvodcov som za Martinom a Danom výrazne zaostal. Dotyčné vtáky som nevypátral, no potešil ďalší dudok, sup tmavohnedý (Aegypius monachus),bocian čierny (Ciconia nigra) a na strmom brehu tesne nad lesným potôčkom teperiaca sa korytnačka zelenkastá. Všade tu pobehujú jašterice zelené a počul som aj hlasy dvoch – troch kuniek žltobruchých (Bombina variegata). Na pomerne zle značenom úseku chodníka som nechtiac z neho zišiel a trochu poblúdil. Vďaka tomuto poblúdeniu som však začul a následne i uvidel prvýkrát v živote niekoľko kolibiarikov horských balkánskych (Phylloscopus bonelli orientalis). Keď som stúpal na malý kopček, z ktorého som sa chcel rozhliadnuť, aby som zistil, kde vlastne som, začul som v hustejšom poraste škrekot nejakého drozda a následne uvidel vyletieť odtiaľ jastraba, ktorý postupne krúžiac vyššie na oblohu mi stále zachádzal za vrchol kopca, kvôli čomu som si ho nemohol poriadne pozrieť. Až na záver som ho videl zospodu v ďalekohľade aspoň niekoľko sekúnd – všimol som si oranžovú hruď a svetlé krídla, no zabudol som sa zamerať na ich konce, a tak aj keď si dnes myslím, že na 98 % to bol krátkoprstý (Accipiter brevipes), rátať si ho nemôžem. Žije tu totiž aj krahulec a nemôžem ho s istotu vylúčiť. Aj takéto situácie patria k birdwatchingu a práve tie najviac pomáhajú napredovať vpred. Nakoniec som „supiu" pozorovateľnu našiel – a blízko pod ňou ďalšieho kolibiarika horského. Martin s Danom sa už zberali na odchod. Na pahorku oproti už nebolo nič – dozvedám sa, že som prišiel o dvoch myšiakov hrdzavých (Buteo rufinus), 23 supov bielohlavých (Gyps fulvus), 16 supov tmavohnedých (Aegypius monachus), zdochlinára (Neophron percnopterus), štyroch hadiarov, haju tmavú (Milvus migrans), orla krikľavého (Aquila pomarina), včelára (Pernis apivorus), kaňu močiarnu (Circus aeruginosus),... V maličkom jazierku neďaleko pozorovateľne zbadal Dano zaliezť do vody korytnačku močiarnu (Emys orbicularis) a našiel tam aj mloka bodkovaného/obyčajného (Lissotriton/Triturus vulgaris). Ja a Martin sme tam videli už len skokany rapotavé. Neďaleko vody sa špacírovala maličká, len nedávno vyliahnutá roztomilá korytnačka zelenkastá. Na oblohe sa objavil teraz pre zmenu jastrab veľký. Jednu korytnačku močiarnu videli Dano s Martinom v malom potoku aj cestou sem. Späť sme šli tým istým chodníkom a korytnačka močiarna tu stále bola, čo ma veľmi potešilo, nakoľko som ju videl dosiaľ iba v našich dunajských luhoch, kde je reintrodukovaná. Potešili aj ďalšie kolibiariky horské balkánske a krátko na to sme sa zas rozdelii – všeobecne sa totiž rád vraciam inou cestou, a tak som aj teraz využil prítomnosť druhého značeného chodníka (mimo nich by sa chodiť nemalo). Videl som však len 2 korytnačky žltohnedé, 4 korytnačky zelenkasté (z toho dve páriace sa) a počul dvoch kôrovníkov krátkoprstých (Certhia brachydactyla) (ako som neskôr zistil, aj Martin zaregistroval tento druh). Keď som prišiel k autu, Martin s Danom tu ešte neboli. Tak reku ešte sa niekam prejdem. Šiel som do Dadie a z nej ďalej cestou VSV smerom. Táral som sa aj poľnými cestičkami, no okrem ďalších dvoch samcov strakošov červenohlavých som nič za zmienku stojace nevidel. Vrátil som sa teda na asfaltku a zbadal som krúžiť štyroch bocianov čiernych. V kanalizovanom potoku pretekajúcom popod cestu som zas pozoroval 4 korytnačky bahenné (Mauremys (caspica) rivulata). Keďže obloha sa nepekne zatiahla a na dnešok hlásili aj dážď (ktorý sa podvečer aj dostavil), váhal som, či sa už vrátiť do ekocentra alebo ísť ešte ďalej. Nakoniec som sa rozhodol ísť ešte aspoň kúsok a dobre som urobil. Na drôte som uvidel sedieť nejakého spevavca. Chvíľu som rozmýšľal, či sa oplatí pozrieť, čo to je – reku asi len ďalšia strnádka lúčna alebo vrabec. No z vtáčika sa vykľula samička strnádky záhradnej (Emberiza hortulana). Keď som ju dokumentačne cvakol a vychutnal si ju aj v monokulári, pobral som sa späť do ekocentra, kde som sa onedlho stretol s Martinom a Danom. Dozvedám sa, že okrem všade prítomných jašteríc zelených a najmä korytnačiek žltohnedých a zelenkastých videliaj tri slepúchovce (Psuedopus/Ophisaurus apodus), skokany štíhle (Rana dalmatina), jaštericu hadookú (Ophisops elegans) a podarilo sa im vidieť aj kunku žltobruchú, ktorej dva-tri ex. som ja len počul. Dano pozoroval aj pokus o párenie medzi korytnačkou zelenkastou a žltohnedou (ich prípadná hybridizácia môže do väčšej či menšej miery byť príčinou ich niekedy mimoriadne náročnej determinácie na základe vonkajšej morfológie). Šli sme sa prejsť ešte na blízky pahorok, kde sa nám ukázala jašterica hadooká a jašterice smaragdové (Lacerta trilineata), vrtáili sme sa k autu a opustili Dadiu. Poniže nej sme mali ešte tri krátke zastávky, výsledkom ktorých boli 2 „dauriky", spev ďalšieho kolibiarika horského (na kraji listnatého lesa, v ktorom sme márne hľadali krátkonôžky) a cez cestu kráčajúca korytnačka žltohnedá.
Podvečer sme sa vydali ešte na krátku cestu smerom na Liru, kde sa pri potoku okrem trsteniarika veľkého (Acrocephalus arundinaceus) a sliepočky (Gallinula chloropus) ozývala aj cetia západná (Cettia cetti). Krakľu (Coracias garrulus), ktorú som už videl síce trikrát, ale ani raz nie poriadne a o ktorej som si myslel, že to bude tutovka, sme videli na celej výprave len jednu – zabitú na ceste...
Na stenách nášho penziónu boli večer opäť gekóny hrboľkavé a vôkol neho ropuchy zelené. Okrem skokanov rapotavých sa v okolí ozývala aj plamienka (Tyto alba) a kuvik (Athene noctua).
náš „starý známy" chodníček v N. P.Dadia
supy bielohlavé (Gyps fulvus) na pahorku oproti „supej" pozorovateľni
plachtiaci sup tmavohnedý (Aegypius monachus) (vľavo) a sup bielohlavý (Gyps fulvus) (vpravo)
párenie korytnačiek zelenkastých (Testudo hermanni) v dadijskom lese
dokumentačka strnádky záhradnej (Emberiza hortulana) niže Dadie
2.5. sme vyrazili na SZ na kopec Kapsalo. Cestou sme z auta videli najprv v dedine Provatonas pod bocianím hniezdom, ale i priamo na ňom podozrivé vrabce (bocianov bielych, ale aj čiernych je tu podstatne viac než u nás) a ďalej za obcou dokopy 4 strakoše červenohlavé a samicu sokola kobcovitého (Falco vespertinus). Auto sme nechali až vysoko pod vrcholom, na ktorý sme to mali preto už len kúsok. V diaľke sme videli na skalách trčiacich z listnatého nevysokého lesa dva skaliariky okrové (Oenanthe hispanica) a skaliara modrého (Monticola solitaria). Keď som vyšiel na najvyšší skalnatý vrchol pozrieť sa na druhú stranu, zjavili sa v mojej výške menej než 50 metrov odo mňa dva obrovské supy tmavohnedé. Na takúto malú vzdialenosť vynikla ich impozantnosť ešte mnohonásobne viac, bol to naozaj silný zážitok. Supy sa nám ukázali ešte aj neskôr, keď sme už boli pri aute, no už z väčšej vzdialenosti. Autom sme zišli trochu nižšie a zastavili sme pri presvetlenom lese, od ktorého sme si sľubovali najmä krátkonôžky (Ablepharus kitaibelii). Sotva sme vystúpili z auta, Dano už jednu zbadal. Snorili sme lesom a lesným okrajom sem a tam, a hoci chalani už našli niekoľko ďalších, mne trvalo hádam 20 minút, kým som uvidel prvú. Sú to skutočne drobní lesní škriatkovia, ktorých šuchot a následné nebadané zmiznutie v lístí alebo v tráve sa veľmi ľahko zamení za šuchot dákeho hmyzu. Nakoniec som ich našiel až päť, dokopy sme ich videli na neveľkej ploche hádam okolo 15. Martin si okrem nich vychutnal aj párik strnádok záhradných. Strakoša bieločelého (Lanius nubicus) ani skaliara pestrého (Monticola saxatilis), ktoré by sa tu mali vyskytovať tiež, sme však nezazreli. Šli sme teda autom späť, no nad Lefkimi sme ešte raz zastali – a vyplatilo sa. Na brehoch malého močiara vzniknutého ťažbou pieskovca som uvidel slniť sa korytnačky močiarne. Tých sme tu našli postupne do 10 a okrem nich aj zopár bahenných. Skokany rapotavé, ktoré sú bežné aj u nás, nemá ani zmysel spomínať. Dano videl aj mloky bodkované a ja som na malej lúke nad pieskovňou konečne naďabil na vytúženého slepúchovca. Okamžite však zmizol v dokonale hustom, pichľavom a pomerne veľkom kre. Keď som pochopil, že ho z neho nedostanem, šiel som trochu vyššie a tu som zočil v typicky slovensky jarnej tráve ďalšieho. Tento mi už neušiel, a tak sa mi ho podarilo aj zvečniť, byť len kompaktom. Je to nádherný a naprosto neagresívny plaz, radosť bola obrovská. Keď sme si ho pofotili, zas sme sa rozdelili – Martin s Danom šli na svah južne od cesty, kým ja na protiľahlý svah, taktiež tvorený prevažne pasienkami. Počul som spievať tri penice sivé (Sylvia melanocephala), žiaľ, ani jedna sa mi v hustých kríkoch ukázať poriadne nechcela. Zbadal som aj nášho vôbec prvého živého hada, žiaľ, už len do diery pod skalou blízko jarku zaliezajúcu zadnú časť tela užovky obyčajnej. Martin s Danom pochodili lepšie – krásne pozorovali svetlú fázu orla malého (Hieraaetus pennatus). Vrátili sme sa k autu, nasadli, pohli sa ďalej a ja som ľutoval, že som nešiel s nimi – reku orla malého už v živote nemusím vidieť. No po nejakých sto či dvesto metroch sme stáli znova. Dôvodom bol orol malý, pravdepodobne ten istý kus. Situácia vyznela teda nakoniec celom vtipne. V Provatonase sme pri spomenutom bocianiom hniezde zastavili a moje tušenie sa vyplnilo – sú to vrabce obojkové (Passer hispaniolensis), ktorým by síce svedčalo skôr iné slovenské meno, napr. strakaté, ale to už nie je moja starosť...
pohľad z kopca Kapsalo
Pohľad z Kapsalo na opačnú stranu. Na týchto skalách boli skaliariky okrové a skaliar modrý, Martin tu videlaj párik strnádok záhradných a v lese za fotografom (musíte si domyslieť :-) pobehovali drobní lesní škriatkovia – krátkonôžky.
Samica jašterice zelenej vôbec nemusí byť zelená...
neuveriteľne ľahko prehliadnuteľný plaz žijúci aj u nás – krátkonôžka štíhla
Jazierko, v ktorom syntopicky žijú korytnačky močiarne s bahennými. Na lúke nad ním boli dva slepúchovce, nad kopcom vľavo krúžil orol malý (Hieraaetus pennatus) a v kríkoch spievali penice sivé (Sylvia melanocephala).
môj vytúžený, hoc v prímorskom západnom a južnom Balkáne pomerne bežný plaz – slepúchovec, v jarnej tráve a ďateline pripomínajúcej našu krajinu
Dlho sa zmietal a snažil sa bleskurýchloodplaziť, nakoniec sa mi ho ale predsa len podarilo spacifikovať do foteniasúcej polohy.
orol malý (Hieraaetus pennatus), svetlá fáza - ten veru potešil...
Vrátili sme sa do penziónu, najedli sa, zbalili a pobrali sa o kus ďalej smerom na JZ, do okolia Alexandrupolisu. Konkrétnu lokalitu z dôvodu ochrany vretenice horskej (Monti/vipera xanthina) neuvediem. Cestou sme narazili na ďalšiu zabitú užovku žltobruchú a cez cestu putujúcu korytnačku zelenkastú. Pri private, v ktorom sme mali stráviť tri noci, sa špacírovala korytnačka žltohnedá a spieval sedmohlások bledý (Hippolais pallida). Po krátkej chvíli sa mi podarilo jeho totožnosť potvrdiť aj pekným, hoc krátkym pozorovaním v ďalekohľade. Počul som ho ešte aj vedľa neďalekého hotela a tiež v strome nad blízkou riečkou, v ktorej postávalo o. i. 5-6 belúš malých (Egretta garzetta) a 4 bociany čierne. Po vybalení sa sme sa vydali na prieskum blízkeho pahorku, ktorý je porastený aj krovinami, aj svetlým lesom, sú tam aj lúky a tiež skaly, takže pôsobil lákavo po ornito- aj herpetologickej stránke. Z malých hustých krov sa ozývali penice sivé, ktoré som tentoraz videl lepšie, avšak na „červené oči" som si stále ešte musel počkať. Pod chvíľou nás upútal nejaký šuchot v tráve, avšak vo väčšine prípadov to boli len korytnačky zelenkasté a žltohnedé, o čosi zriedkavejšie jašterice smaragdové. Danovi sa ako prvému podarilo natrafiť aj na najvytúženejšieho plaza tejto výpravy – dve dospelé vretenice horské (Monti/vipera xanthina), ktoré sa v Európe vyskytujú iba v najJV časti Grécka a J časti európskeho Turecka. Jedna mu však okamžite zdrhla a druhú ani nevidel, určil ju na základe syčania v hustom podraste. Zato mláďatko tohto v kontinentálnej Európe najjedovatejšieho hada, ktoré zbadal Martin, ostalo pokojné a Dano čoby skúsený terarista ho papekom preniesol na otvorenú plochu, kde sme si ho nafotili. Keďže sme nepoznali žiadnu presnú lokalitu tejto vzácnej vretenice, radosť bola naozaj obrovská. Opäť sme sa rozliezli každý iným smerom. Natrafil som na slepúchovca a neskôr som začul spev penice záhradnej (Sylvia hortensis crassirostris), ktorú som sa snažil aj uvidieť, no stále prelietala zo stromu na strom. Vtom počujem Martina, ako volá mňa i Dana. Pribehli sme tam a až po Martinovom ukázaní sme si všimli na svahu sa v tráve a medzi kríkmi slniacu, pomerne veľkú užovku žltobruchú. Aj napriek jej hryzavosti sa ju Danovi podarilo dostať na palicu a opäť sa šlo fotiť. Dozvedám sa, že aj Dano videl slepúchovca. Na blízkom strome mi Martin ukázal strnádku čiernohlavú (Emberiza melanocephala) a hneď na vedľajšom strome som zas zbadal strnádku svrčivú (Emberiza cirlus), takisto samca. Preletelo aj zopár včelárikov. Na druhom konci svahu sme počuli a následne som aj uvidel samca penice fúzatej (Sylvia cantillans), ktorej spev poznám už z Krku. Keď sme sa vydali až na vrchol pahorku, ukázal sa nám sokol ostrovný (Falco eleonore) a na vrchole sa v nízkom strome ukrýval pravdepodobne muchárik čiernohlavý (Ficedula hypoleuca); nemôežme však vylúčiť ani obojkového (F. semitorquata). Potešila tiež jašterica hadooká. Vrátili sme sa do našej ubytovne a na strome vedľa nej sedel ďalší samček strnádky čiernohlavej.
Večer tohto mimoriadne plodného dňa potešil ešte na múriku nášho privatu gekón hrboľkavý a na cestách v danej obci a jej okolí kopec ropúch zelených (ja som narátal 13-14) a 1 ropucha obyčajná. Dano pri tunajšej riečke videl a počul aj rosničky.
Dano Jablonski a najväčší had Európy- užovka žltobruchá
mláďatko vretenice horskej (Monti/vipera xanthina) – najjedovatejšieho hada Európy, ak nerátame 4 malé priľahlé ostrovy (Milos a tri ešte menšie, kde žije vretenica levantská - Macro/vipera lebetina schweizeri)
jašterica hadooká (Ophisops elegans) – ďalší druh, ktorý v strednej Európe človek neuvidí
fantastická lokalita na plazy aj stredomorské spevavce
Ropúch zelených bolo v noci na cestách a pri ľudských obydliach naozaj požehnane.
3.5. – Len čo som vyšiel ráno z izby, spevom ma privítali naši dvaja susedia – sedmohlások bledý a strnádka čiernohlavá.
Dnešné dopoludnie sme chceli pozrieť ústie Evrosu – o.i. tu majú žiť cíbiky tŕňokrídle (Hoplopterus spinosus) a skaliariky plavé (Oenanthe isabellina). Keďže tá sa však nachádza v pohraničnom vojenskom území, do ktorého je normálne vstup zakázaný, treba naň špeciálne povolenie. O to Martin požiadal cez internet už na Slovensku, no vybaviť nám ho za necelé 2 týždne nestihli. A tak ideme aspoň do okolia ústia tejto druhej najväčšej rieky Bulharska (kde sa volá Marica) a najväčšej rieky Trácie, ktoré je mimo dohľad vojakov, južne od osady Trajanoupolis. Ukazuje sa nám o.i. sliepočka, beluša malá, volavka purpurová, vrabce obojkové, kane močiarne a počuli sme min. 6 spevov cetií, no vidieť sa mi nepodarilo ani jednu. Na budove sedia dva kuviky a pomerne rýchlo narážame aj na min. dva skaliariky plavé. Ponad nás preletelo min. 6 prieložníkov stepných (Glareola pratincola). Výlet sa teda nakoniec aj napriek zamračenej oblohe a relatívne nízkej teplote vzduchu vydaril. Nakoniec začína aj pršať, a tak sa vraciame ešte pred desiatou do ubytovne.
Neskôr predpoludním, keď vyšlo slnko, sme vyrazili na blízky svah druhýkrát – stále totiž nemáme nafotenú dospelú „xanthinu". Začiatok mája, Grécko, krásny biotop, slnečno a zároveň po daždi – nič nemôže byť v Európe na plazy lepšie. A skutočne. Sotva sme vystúpili z auta, Dano vytiahol spod kríka pri ceste užovku žltobruchú. Podišiel som k tomu kru a uvidel tam ďalšiu – žiaľ, kvôli tŕňom som sa jej ani nedotkol a zaliezla. Martin zbadal zas užovku štíhlu (Platyceps najadum), no taktiež mu zdrhla. Jedno mláďatko tejto krásnej a tenučkej užovky zbadal aj Dano, a to sa nám podarilo aj zvečniť. Opäť sme sa rozliezli – je to neveľké územie, nemá zmysel chodiť všade spolu. Aj teraz spievali penice sivé a korytnačiek oboch suchozemských druhov som tu našiel ešte viac než včera. Jašterice smaragdové sú v prímorskom Grécku taktiež povinnosťou, na rozdiel od korytnačiek sa dajú ľahko vidieť aj v septembri, ako sme sa pred 3 rokmi presvedčili. Vyznie to možno frajersky, čo rozhodne nechcem, ale strakoš červenohlavý nám už začal zovšednievať. To isté platí o strnádke čiernohlavej, ktorá ma na svoju prítomnosť upozornila krásnym spevom. Martin aj dnes zbadal odpočívať vretenicu horskú, na rozdiel od včerajška to však bola mohutná dospelá samica. Dano ju opäť preniesol na otvorené miesto, kde sme ju pofotili a hneď vedľa sme s Martinom pozorovali – dnes už aj vizuálne – penicu záhradnú. A zas som sa odtrhol a prečesával územie hore-dolu v nádeji, že aj mne sa podarí nájsť aspoň jednu xanthinu. Videl som zaliezť pod skalu tenkého hada – s najväčšou pravdepodobnosťou užovku štíhlu, no to sa už nedozviem. Keď som už prešiel skoro každý meter štvorcový, hľadanie xanthiny definitívne vzdal a šiel už späť ku chalanom a k autu, na chodníčku vo svahu predo mnou mi padol zrak na vystretého slniaceho sa hada. Nádherného striebristého samca xanthiny! Od radosti a strachu, aby som ho nevyplašil, som skoro ani nedýchal, len sa pomaly k nemu priblížil a na niekoľkých záberoch si ho zvečnil. Napriek svojej vysokej jedovatosti je to vcelku plachý had – keď som sa k nemu priblížil len na niekoľko cm, vzal svoje v priebehu evolúcie stratené nohy na stratené plecia a odplazil sa dolu svahom do krovín. Dozvedám sa, že Martinovi sa zas podarilo pekne pozorovať sýkorku smútočnú (Parus lugubris). Nevadí, tú si nechám na inokedy, však mám život ešte pred sebou. Prekvapuje nás však zatiaľ totálna absencia jašteríc rodu Podarcis, či už Erhardovej (P. erhardii), múrovej (P. muralis) alebo trávovej (P. tauricus).
Neskôr poobede sme šli zas do blízkosti ústia Evrosu, tentokrát k najväčšej Drana lagúne. Opäť začalo z oblohy smokliť, čo ale vtákom nevadí. A ani cicavcom – hneď na úvod sme mali to šťastie uvidieť do tŕstia zaliezajúcu mačku divú. Ďalšie zaujímavé cicavce tejto oblasti ako šakal zlatý (Canis aureus) či nádherný a čoraz vzácnejší tchor škvrnitý (Vormela peregusna) možno niekedy nabudúce... Vtáky: beluše malé, kulíky riečne (Charadrius dubius), kaňa močiarna, sliepočka, škovrany stepné, min. 3 ľabtušky poľné (Anthus campestris), pod chvíľou spev cetie (ktoré sa mi nie a nie ukázať...), 4 kazarky pestré (Tadorna tadorna), niekoľko rybárov malých (Sterna albifrons), -násť pobrežníkov obyčajných (Calidris alpina), do 10 pobrežníkov krivozobých (Calidris ferruginea), z ktorých niektoré boli krásne vyfarbené, ďalej 2 pobrežníky malé (Calidris minuta), niekoľko kulíkov bledých (Pluvialis squatarola) (taktiež v letnom alebo prechodnom šate) a tiež kormoránov malých. Pozorovanie sme absolvovali za takmer neustáleho mrholenia a prezreli sme len nepatrnú časť z celého územia, na ktorom je toho čo do druhov i kusov neporovnateľne viac. Keď sme sa vrátili k autu, konečne sa mi jednu cetiu podarilo aj vidieť. Je to ale vskutku mimoriadne schovávavý spevavec, porovnateľný s našimi penicami slávikovitými či jarabými... Potešil aj trasochvost žltý čiernohlavý (Motacilla flava feldegg). Z herpetofauny s.l. iba ropucha zelená. Keďže piesčitý biotop vyzeral byť vhodný aj na hrabavky plochohlavé, Dano navrhol, aby sme tu prišli ešte aj večer.
Napriek neprestávajúcemu dažďu sme tu teda prišli aj za tmy – a oplatilo sa. Okrem –násť ropúch zelených a jednej obyčajnej, ktoré sme videli vo svetle reflektorov z auta, nachádzame po vystúpení z neho s dáždnikmi nad hlavami už po pár desiatkach metrov zopár hrabaviek plochohlavých (Pelobates syriacus), ktoré vidíme všetci po prvýkrát v živote. Sú to mimoriadne nádherné a roztomilé žaby, ktoré dali bodku za ďalším zoologicky extrémne úspešným dňom. Aby sme si ich mohli nasledujúce ráno pofotiť aj za denného svetla, dve z nich sme vzali na noc do krabice s vlhkým substrátom.
jedovatá stonôžka Scolopendra (najskôr cingulata)– aj takýchto obyvateľov mala záhrada nášho nocľažiska.
ekocentrum delty Evrosu – zariadené je naozaj pekne
Mohutná samica vretenice horskej chvíľami na nás škaredo syčala.
mláďa užovky štíhlej (Platyceps najadum)
Ako sa tak porazenecky vraciam chodníčkom k parťákom, padne mi zrak na slniacu sa xanthinu (vyznačená v červenej elipse). Tú radosť nedokážem slovami ani vyjadriť. Na fotke vidno zároveň biotop strnádky čiernohlavej a srčivej.
častejšie než stočené do klbka sa, zdá sa, hady vyhrievajú viac-menej vystreté
Takto blízko sa k nej približovať rozhodne neodporúčam.
jeden z biotopov v delte Evrosu
Hrabavka plochohlavá (Pelobates syriacus) je od tej našej väčšia, pestrejšia a pre nás v prvom rade vzácnejšia.
4.5. ráno sme v nádeji, že nám už konečne vybavili vstupy do jadra delty Evrosu, navštívili tunajšie ekocentrum – no nadarmo. Akurát čo preletel jastrab – pravdepodobne krátkoprstý, opäť to však nie je isté – bol pomerne vysoko a videli sme ho krátko... Po vrátení hrabaviek na pôvodné miesto vyrážame teda na ďalšie miesto širokej delty Evrosu mimo vojenskej a najlukratívnejšej zóny, južne od dediny Anthia. Z auta pozorujeme na malú vzdialenosť vyše 30 šišíl (H. himatopus), kalužiaky močiarne (Tringa glareola), bojovníky (Philomachus pugnax), min. 15 pobrežníkov malých, beluše malé, 3 sliepočky a v kríkoch a stromoch povedľa menšieho kanála viacero muchárikov čiernohlavých. Klasicky počúvame krátke, živé, cetie prezrádzajúce spevy. Hneď po vystupení z auta blízko morského pobrežia vidím 2 ľabtušky poľné a muchára sivého (Muscicapa striata) a neskôr na 98 % aj muchárika malého (Ficedula parva). Na bezprostredne pri mori ležiacej lúke so skupinkami krov spieval škovran stepný a penice obyčajné. Samozrejmosťou sú kane močiarne. Na pobreží pozorujeme desiatky čajok čiernohlavých (Larus melanocephalus), 17 rybárov sivých (Sterna sandvicensis), -násť hvizdákov veľkých (Numenius arquata), medzi ktorými je aj 1 hvizdák malý (Numenius phaeopus). Hvizdáka tenkozobého tu však hľadáme márne (trochu naivné, že :-). Ale kto sa ani nepokúsi, ten ho určite nenájde. Ďalej je tu 7 lastúrničiarov (Haematopus ostralegus), zopár kamenárov (Arenaria interpres), kulíkov morských (Charadrius alexandrinus), brehár čiernochvostý (Limosa limosa), rybár malý, prelieta zopár belúš malých, len 2 kormorány veľké a zatiaľčo ja behám po okolí v snahe identifikovať dákeho spevavca, Martin si užíva predstavenia v podobe dvoch pomorníkov príživných (Stercorarius parasiticus), ktoré dokonca atakujú rybára sivého. Keď som k nemu prišiel, videl som už len jedného v obrovskej diaľke na kole vyčnievajúcom z plytkého mora – ale aspoň to. Na piesčito-bahnitom pobreží nachádzame aj kostru karety veľkohlavej (Caretta caretta). Korytnačiek žltohnedých tu bolo len zopár (ja som videl len jednu, viac ich našiel Dano, ktorý hľadal iba studenokrvce a ani pomorník mu zoologické nadšenie nijako nepozdvihol), Dano našiel aj korytnačku zelenkastú, zopár ropúch zelených a nakoniec sme sa všetci dočkali aj jašteríc trávových (Podarcis tauricus), ktorých sme tu však dokopy našli len 4 ex. – a to by človek povedal, že ideálny biotop, podobne ako pri Alikes Kitros... Jašterica smaragdová, byť impozantný kus, nám už moc neučaruje... V bezprostrednej hrozbe búrky sa vraciame k autu a mne sa druhýkrát darí krásne pozorovať cetiu – nejak som si tohto pomerne fádneho vtáčika obľúbil. Sotva sme naskočili do auta, začalo mrholiť. Napriek tomu spievali v kroch a nižších stromoch pri kanalizovanej riečke 3 sedmohlásky bledé. Zakrátko však mrholenie prešlo v hustý dážď, a tak sme definitívne opustili lokalitu. Cestou späť boli šišily ešte bližšie k poľnej ceste, po ktorej sme šli a mohol som len ľutovať, že foťák som si nechal v batohu v kufri...
Z ústia Evrosu sme sa pobrali na západ, do okolia Maronie, ktoré by mohlo byť zaujímavé najmä z plazieho hľadiska – očakávali sme tu okrem vreteníc horských, príp. rožkatých aj hada z čeľade Boidae a podčeľade Erycinae – Eryx jaculus (oba slovenské názvy – veľhad piesočný ako aj piesočník šípový – sa mi vôbec nepáčia, a preto ich nepoužívam). Nič z toho sme nevideli, zato sme vďaka obracaniu kameňov našli na suchom kamenitom pasienku so skupinkami krov dokopy do 10 slepáňov (Typhlops vermicularis). Keby Dano nenašiel prvého (a aj väčšinu ostatných) a neukázal naživo, ako vyzerá, pravdepodobne by sme dali skalu hneď naspäť s tým, že to je len nejaký červík. Vedel som, že to je malý had. Ale že je podstatne útlejší od dážďovky, to som naozaj nečakal. Pod skalami sa ukrývali aj ropuchy zelené a jedovaté (nie smrteľne) stonôžky r. Scolopendra (jednu som našiel aj v záhrade nášho privatu). Spievajú tu penice fúzaté, z ktorých jednu sa mi podarilo aj pekne pozorovať (nie je to ľahké). Na drôte zas sedela strnádka čiernohlavá. Cestou tam a späť nám skrížila cestu 1 korytnčka žlt. a 1 zelenkastá, z auta sme videli zo 3 strnádky čiernohlavé, viacero s. svrčivých a vrabce obojkové. Na krátkej zastávke v okolí Petroty našiel Martin pod skalou stočenú užovku žltobruchú a ja som počul „upúpať" dudka.
Pri ekocentre postáva v plytkej riečke zas niekoľko belúš malých, bocianov čiernych a večer počúvame z brehov rieky koncert rosničiek. Martin počul okrem toho z pahorku nad naším nocľažiskom húkať výra skalného (Bubo bubo).
iný exemplár hrabavky plochohlavej, tentoraz fotený za bieleho svetla
Dano s Martinom na pobreží Egejského mora pri nebohej karete veľkohlavej (Caretta caretta)
Nádherne vyfarbená jašterica trávová (Podarcis tauricus). Ľudský bordel je všadeprítomný, avšak takto na jar, pred hlavnou dovolenkovou sezónou, je ho tu podstatne menej než koncom leta, ako sme to zažili v septembri 2008.
Cestu k Maronii nám skrížili okrem suchozemských korytnačiek aj domáce kozy...
Strnádka čiernohlavá –zástupca celého radu spevavcov, ktoré sme tu v septembri márne hľadali.
Nie, naozaj to nie je červík, ale had – slepáň žltkastý (Typhlops vermicularis).
5.5. – Váhanie, či sa odtiaľto pobrať na Chalkidiki a Limni Kerkinitis, kde sme plánovali stráviť ďalšie dva dni, už dnes alebo až zajtra, urýchlila nepekne vyzerajúca obloha. Zdá sa, že v máji sú časté dažde v Grécku proste pravidlom. Na rozdiel od Turca však väčšinou netrvajú dlho a hoci nám okrem jedného dňa každý deň pršalo, okrem jedného (dnešného) dňa zároveň aj každý deň svietilo slnko. Toto je na plazy ešte lepšie ako keby bolo stále slnečno, pretože po daždi vždy vyliezajú. Pravdaže, musí byť aj teplo... Ráno sme sa teda vydali na dlhú cestu na západ, počas ktorej nás postretlo nešťastie – v rýchlosti asi 130 km/h sme zrazili jednu zo všade prítomných čajok (striebristých) žltonohých (Larus (argentatus) michahellis), ktorá nám vletela zrovna do predného svetla... Došli sme ešte neďaleko ústia Nestostu, do blízkosti Keramoti, kde by mali priamo pri futbalovom ihrisku hniezdiť cíbiky tŕňokrídle (Hoplopterus spinosus). A skutočne sme tu jeden pár našli! Takže aj keď sa nám do samotnej delty Evrosu dostať nepodarilo, dva cieľové druhy – tento a skaliarika plavého – sme aj napriek tomu pozorovali. Ich hniezdo je tu síce ornitológmi vyznačené, no v prvom rade by na ochranu tohto v Európe silno ohrozeného vtáka bolo potrebné vystrieľať všetky túlavé psy v okolí. Hlavnou činnosťou tohto párika počas nášho pozorovania bolo odputávanie pozornosti dvoch túlavých veľkých hafanov od hniezda... Ak úspešne vyhniezdili, je to zázrak. Z auta sme videli ešte niekoľko desiatok čajok čiernohlavých, niekoľko belúš malých, na morskom pobreží postával slušný kŕdeľ plameniakov a potešil aj dudok, ktorý je v Grécku očividne podstatne hojnejší než u nás.
Odtiaľ sme konečne prišli do autoservisu, ktorý sme našli v Amisiane (kde je množstvo autoservisov rôznych značiek). Za nejakú polhodinu nám svetlo vymenili a mohli sme pokračovať v ceste na Chalkidiki, kam sme šli predovšetkým kvôli agamám. Tento dovolenkársky polostrov nás privítal neočakávane chladným počasím – krátko popoludní len okolo 9°! A do toho miestami aj dážď... Zalezené boli aj tie najotužilejšie plazy. Nádej sme však nestrácali – južne od Thessaloník, v mestečku Perea sa nám podarilo nájsť si v jednom z mála otvorených hotelov ubytovanie a dúfali sme, že snáď sa zajtra počasie umúdri. Nad morským pobrežím pri Angelochori (kde sme neúspešne hľadali nocľah) v studenom vetre poletoval rybár malý, zopár čajok čiernohlavých a v obci sa ozýval dudok.
hádam „najcieľovejší" vták tejto dovolenky – cíbik tŕňokrídly (Hoplopterus spinosus)
...a jeho nestrážené hniezdo so štyrmi vajciami...
...ktoré si tento párik zvolil na skutočne pozoruhodnom mieste... (áno, to vzadu je futbalová brána)
6.5. sa predsa len vyčasilo. Na benzínovej pumpe niekde v Z časti Chalkidík nám ponad hlavy preletovali okrem dážďovníkov obyčajných aj zo dva dážďovníky plavé (Apus pallidus). A hor sa do pahorkov v okolí Peristery, kde Martin už agamy jedno leto pozoroval. Cestou sme ešte pozorovali pri mláke na poľnej ceste medzi belorítkami 3 „dauriky". Na cieľovej lokalite agamy tŕnisté (Laudakia/Agama stellio) skutočne boli – zbadať ich ale nie je až tak ľahké, pokiaľ človek nevie, že tam sú. Sú to nesmierne ostražité a plaché plazy a chalanom sa podarilo jednu chytiť len vďaka tomu, že zaliezla do nikam nevedúcej pukliny v skalách. Slniace sa na skalách na svahoch medzi kríkmi sa dajú najlepšie nájsť binokulárom a niekedy je dokonca lepšie použiť monokulár s 15-20-násobným zväčšním. Ak si ich chcete aj odfotiť, treba sa k nim približovať veľmi, veľmi, veľmi opatrne. K mláďatám sa dá však ľahšie, nie sú ešte také obozretné. Na lokalite boli aj jašterice smaragdové, videl som aj 1 jaštericu zelenú, v potôčiku 4 korytnačky bahenné a kúsok nad ním šuchotali v tráve pod kríkom vedľa seba korytnačka zelenkastá a žltohnedá. Hady sme márne hľadali. Z vtákov tu bolo viac ex. peníc sivých (konečne sa mi podarilo krásne pozorovať samčeka i samičku, vrátane červeného očného pásika), 2 spievajúce penice fúzaté, strnádka svrčivá a 2 skaliariky okrové (z toho jeden krásny s čiernym hrdlom). Martin, ktorý tradične kvôli dravcom pozerá viac aj na oblohu, videl orla skalného (Aquila chrysaetos) a včelára.
Dlho sme sa nevedeli rozhodnúť, či skočiť ešte na jeden deň a noc k vtáčiemu raju v severnom strednom Grécku - Limni Kerkinitis (a pôvodne sme tam chceli stráviť dokonca dva dni, pričom jeden sme chceli venovať okolitým horám), no nakoniec osobné a pracovné dôvody a tiež neisté počasie rozhodli, že sme sa pobrali domov na Slovensko už dnes. V Macedónsku sme z auta videli kaňu popolavú a na 99 % aj hadiara a pri benzínovej pumpe niekde v južnej polovici Srbska som podvečer počul z kríkov v poli spievať dve strnádky záhradné, z ktorých jednu som aj videl – žiaľ, len siluetu. Spievali a poletovali tu aj škovránky poľné (Aluada arvensis), ktoré sme v Grécku nezaznamenali.
biotop peníc sivých a agám tŕnistých (tie sa však držali najmä na väčších skalách, ktoré na fotografii moc nevidno)
biotop peníc fúzatých, strnádky svrčivej, korytnačiek bahenných, žltohnedých a zelenkastých, ale v prvom rade agám
korytnačka bahenná (Mauremys (caspica) rivulata) v pomerne malom potoku
vľavo plastrón korytnačky zelenkastej (Testudo hermanni), vpravo žltohnedej (T. graeca)
vľavo karapax korytnačky zelenkastej (Testudo hermanni), vpravo žltohnedej (T. graeca)
tri mladé agamy
Dospelá agama fotená teleobjektívom. Farba listov drevín v pozadí by mohla mylne budiť dojem, že bola jeseň...
A ešte jedna na záver.
Po opäť nočnej jazde (za čo patrí Martinovi veľké uznanie) sme ráno 7.5. šťastne došli do Turca a v myšlienkach sa nám už miešali čerstvé spomienky s rozmýšľaním nad ďalšou podobnou výpravou (v Grécku nás ešte veľmi láka Peloponéz, ktorý by sa dal skĺbiť so stredným Gréckom), ktorá bude snáď o rok, možno o dva a možno v takomto zložení nebude už nikdy. Nevedno, kde sa mi podarí nájsť prácu, či ostanem žiť na Slovensku alebo emigrujem niekam za hranice alebo nebodaj aj za oceán; nevedno, či sa nám podarí uvoľniť sa z roboty/školy v rovnaký čas; prihodiť sa môže množstvo vecí, ktoré rozhodnú za nás. Isté nie je nič – okrem snívania. A pokiaľ sa snívanie stane raz aj skutočnosťou, ako napr. teraz, potom si to treba naplno vychutnať.
Napriek tomu, že sme sa nesnažili silou-mocou vidieť čo najviac druhov (viacero najmä vodných by nám nepochybne pribudlo na Limni Kerkinitis), zoznam tých nami pozorovaných tu pre názornosť uvediem. Tučným sú tie, ktoré sa na Slovensku vidieť nedajú alebo len vzácne.
ZOZNAM POZOROVANÝCH OBOJŽIVELNÍKOV, PLAZOV A VTÁKOVmlok bodkovaný (Lissotriton/Triturus vulgaris)
kunka žltobruchá (Bombina variegata)
hrabavka plochohlavá (Pelobates syriacus)
ropucha obyčajná (Bufo bufo)
ropucha zelená (Bufo viridis)
rosnička zelená (Hyla arborea)
skokan štíhly (Rana dalmatina)
skokan rapotavý (Pelophylax ridibundus)
kareta veľkohlavá (Caretta caretta) – len mŕtva
korytnačka žltohnedá (Testudo graeca)
korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni)
korytnačka močiarna (Emys orbicularis)
korytnačka bahenná (Mauremys (caspica) rivulata)
agama tŕnistá (Laudakia/Agama stellio)
gekón hrboľkavý (Cyrtodactylus/Mediodactylus kotschyi)
jašterica smaragdová (Lacerta trilineata)
jašterica zelená (Lacerta viridis)
jašterica trávová (Podarcis taurica)
krátkonôžka štíhla (Ablepharus kitaibelii)
slepúchovec žltohlavý (Pseudopus/Ophisaurus apodus)
slepáň žltkastý (Typhlops vermicularis)
užovka štíhla (Platyceps najadum)
užovka žltobruchá (Dolichophis caspius / Coluber jugularis caspius)
užovka obyčajná (Natrix natrix)
vretenica horská (Montivipera xanthina)
Potápka chochlatá – Podiceps cristatus
Kormorán veľký – Phalacrocorax carbo
Kormorán malý – Phalacrocorax pygmaeus
Volavka purpurová – Ardea purpurea
Volavka popolavá – Ardea cinerea
Beluša malá – Egretta garzetta
Bocian biely – Ciconia ciconia
Bocian čierny – Ciconia nigra
Plameniak červený – Phoenicopterus ruber
Kazarka pestrá – Tadorna tadorna
Kačica divá – Anas platyrhynchos
Sup tmavohnedý – Aegypius monachus
Sup bielohlavý – Gyps fulvus
Zdochlinár biely – Neophron percnopterus
Hadiar krátkoprstý – Circaetus gallicus
Orol skalný – Aquila chrysaetos
Orol krikľavý – Aquila pomarina
Orol malý - Hieraaetus pennatus
Haja tmavá – Milvus migrans
Myšiak hôrny – Buteo buteo
Myšiak hrdzavý – Buteo rufinus
Včelár obyčajný – Pernis apivorus
Jastrab veľký – Accipiter gentilis
Jastrab krahulec – Accipiter nisus
(Jastrab krátkoprstý – Accipiter brevipes) – nie je isté, avšak vysoko pravdepodobné
Kaňa popolavá – Circus pygargus
Kaňa močiarna – Circus aeruginosus
Sokol myšiar – Falco tinnunculus
Sokol kobcovitý – Falco vespertinus
Sokol ostrovný – Falco eleonore
Sokol sťahovavý – Falco peregrinus
Sliepočka vodná – Gallinula chloropus
Lyska čierna – Fulica atra
Prieložník stepný – Glareola pratincola
Cíbik chochlatý – Vanellus vanellus
Cíbik tŕňokrídly – Hoplopterus spinosus
Kulík riečny – Charadrius dubius
Kulík morský – Charadrius alexandrinus
Kulík bledý – Pluvialis squatarola
Kamenár strakatý – Arenaria interpres
Pobrežník obyčajný – Calidris alpina
Pobrežník krivozobý – Calidris ferruginea
Pobrežník malý – Calidris minuta
Kalužiak močiarny – Tringa glareola
Kalužiak sivý – Tringa nebularia
Brehár čiernochvostý – Limosa limosa
Hvizdák veľký – Numenius arquata
Hvizdák malý – Numenius phaeopus
Lastúrničiar strakatý – Haematopus ostralegus
Šišila bocianovitá – Himantopus himantopus
Pomorník príživný – Stercorarius parasiticus
Čajka (striebristá/bielohlavá) žltonohá – Larus (argentatus) michahellis
Čajka čiernohlavá – Larus melanocephalus
Čajka smejivá – Larus ridibundus
Rybár sivý – Sterna sandvicensis
Rybár obyčajný – Sterna hirundo
Rybár malý – Sterna albifrons
Hrdlička poľná – Streptopelia turtur
Hrdlička záhradná – Streptopelia decaocto
Kukučka obyčajná – Cuculus canorus
Výr skalný – Bubo bubo
Plamienka driemavá – Tyto alba
Kuvik plačlivý – Athene noctua
Dážďovník obyčajný – Apus apus
Dážďovník plavý – Apus pallidus
Včelárik zlatý – Merops apiaster
Dudok chochlatý – Upupa epops
Ďateľ hnedkavý – Dendrocopos syriacus
Ďateľ malý – Dendrocopos minor
Žlna zelená – Picus viridis
Škovran stepný – Melanocorypha calandra
Pipíška chochlatá – Galerida cristata
Škovránok poľný – Aluada arvensis – len v Srbsku
Trasochvost biely – Motacilla alba
Trasochvost žltý – Motacilla flava
Ľabtuška poľná – Anthus campestris
Lastovička obyčajná – Hirundo rustica
Lastovička červenochrbtá – Hirundo daurica
Belorítka obyčajná – Delichon urbica
Slávik obyčajný – Luscinia megarhynchos
Skaliarik sivý – Oenanthe oenanthe
Skaliarik okrový – Onenathe hispanica
Skaliarik plavý – Oenanthe isabellina
Skaliar modrý – Monticola solitaria
Drozd čierny – Turdus merula
Muchár sivý – Muscicapa striata
Muchárik čiernohlavý – Ficedula hypoleuca
(Muchárik malý – Ficedula parva) – nie je isté
Penica popolavá – Sylvia curruca
Penica sivá – Sylvia melanocephala
Penica fúzatá – Sylvia cantillans
Penica záhradná – Sylvia hortensis crassirostris
Penica obyčajná - Sylvia communis
Cetia západná – Cettia cetti
Sedmohlások bledý – Hippolais pallida
Kolibiarik horský balkánsky – Phylloscopus bonelli orientalis
Kolibiarik čipčavý – Phylloscopus collybita
Kolibiarik sykavý – Phylloscopus sibilatrix
Trsteniarik veľký – Acrocephalus arundinaceus
Sýkorka belasá – Parus caeruleus
Sýkorka veľká – Parus major
Sýkorka hôrna – Parus palustris
Sýkorka smútočná – Parus lugubris
Mlynárka dlhochvostá – Aegithalos caudatus
Brhlík obyčajný – Sitta europaea
Kôrovník krátkoprstý – Certhia brachydactyla
Strakoš červenohlavý – Lanius senator
Krkavec čierny – Corvus corax
Vrana obyčajná – Corvus corone cornix
Kavka obyčajná – Corvus monedula
Straka obyčajná – Pica pica
Sojka obyčajná – Garrulus glandarius
Škorec obyčajný – Sturnus vulgaris
Vlha obyčajná – Oriolus oriolus
Vrabec domový – Passer domesticus
Vrabec poľný – Passer montanus
Vrabec obojkový – Passer hispaniolensis
Pinka obyčajná – Fringilla coelebs
Stehlík obyčajný – Carduelis carduelis
Kanárik poľný – Serinus serinus
Strnádka lúčna – Emberiza/Miliaria calandra
Strnádka svrčivá – Emberiza cirlus
Strnádka čiernohlavá – Emberiza melanocephala
Strnádka záhradná – Emberiza hortulana
