Grécky ostrov Kréta patrí určite k známym dovolenkovým destináciam, avšak z pohľadu „birdwatcherov“ nie je v oblasti východného stredomoria zďaleka najvyhľadávanejším. Len krátky pohľad do internetových vyhľadávačov prezradí, že sa počtom návštev radí ďaleko za podľa mňa trošku preceňovaný ostrov Lesvos. Nie, že by ostrov Lesvos takisto nebol fantastickým miestom pre milovníkov prírody a najmä vtáctva, ale tam sa chodí najmä kvôli niekoľkým druhov spevavcov (Sitta krueperi, Emberiza cinereacea), ktoré inde v „Európe“ prakticky nenájdete. Podrobnejším pohľadom do publikovaných „birdlistov“ však ľahko zistíme, ze sa Lesvos kvalitou i kvantitou vtáctva len ťažko môže vyrovnať lokalitám na pevnine severného Grécka a špeciálne z pohľadu dravčiara takisto nie je nijak zvlášť oslnivý.
Obr. 1: Pri jazere Kournas - zatiaľ čo na brehu sa "prezentovali" Ardeola ralloides alebo Egretta garzetta, nad horskými hrebeňmi preletovali Gyps fulvus a Aquila chrysaetos.
Obr. 2: V oblasti kaňonu Imbros na okraji pohoria Lefka Ori - Gyps fulvus, Hieraaetus fasciatus, Aquila chrysaetos, Alectoris chukar, Lanius senator - to zďaleka nie sú všetky druhy vtákov, ktoré som tu pozoroval.
Obr.3: Kuropty Alectoris chukar sa často v párikoch prechádzali priamo na okraji horských ciest.
Preto, keď sa mi v prvej polovici júna 2010 naskytla možnosť ísť sa pozrieť na Krétu, neváhal som ani minútu a ani chvíľu som tiež nerozmýšlal o prípadnej zmene dovolenkovej destinácieza ostrov Lesvos. Mňa osobne totiž predovšetkým lákala možnosť vidieť druhy ako Gypaetus barbatus alebo Hieraaetus fasciatus, ktorých možnosti pozorovať inde na Balkáne su už veľmi obmedzené. Po krátkom štúdiu dostupných informácií najmä z internetu, padľa voľba na letovisko Kavros v západnej časti ostrova v oblasti medzi mestami Rethymno a Chania. More, slnko a pamiatky su všade takmer úplne rovnaké, ale odtiaľto je to bližšie do známych kaňonov a hôr v južnej a západnej časti ostrova. Ide najmä o oblasť medzi kaňonmi Kourtaliotiko a Kotsifos, známy kaňon Imbros na východnom okraji Lefka Ori (pohorie Biele hory sa dvíha do výšky 2453 m n.m.) a konečne najznámejší a najväčší kaňon na Kréte - Samaria, ktorý sa zasa nachádza skôr na západnom okraji Lefka Ori. Navyše pár kilometrov od letoviska sa náchádzalo miestne najväčšie sladkovodné jazero Kournas. Opäť sa potvrdilo, že ak ste na dovolenke v Grécku, netreba sa za vtákmi nejako zvlášť namáhať, ale skôr treba mať trošku šťastia. Samozrejme je potrebné požičať si auto a potom sa už len stačí vybrať na výlety po známych plážach a pamiatkach, hory a miestna fauna sa vám do cesty postavia sami. Iste, pokiaľ obetujete nejaký ten deň, privstanete si (brieždenie v nižších zemepisných šírkach, ma vždy prekvapí svojím neskorým a náhlym priebehom) a vyrazíte na „čisto“ birdwatcherský výlet, nemôžete s tým nič pokaziť. Vtáky, a prekvapivo napr aj supy sú už aktívne prakticky od tmy, ale opäť som bol nemilo zaskočený tým, ako výrazne sa chveje vzduch práve už od včasného rána a tiež tým, že júnove rána v horách tu boli najmä pri fúkajúcom vetre až neuveriteľne chladné.
Obr. 4: V kaňone Kourtaliotiko - rozhodne vynikajúca lokalita najmä dravce, v priebehu 1-2 hodín som tu videl desiatky Gyps fulvus, pár Hieraaetus fasciatus, adultného Gypaetus barbatus, Aquila chrysaetos, Pyrrhocorax pyrrhocorax, Alectoris chukar a samozrejme aj veľa iných druhov vtákov.
Obr. 5: Nie som zrovna vášnivým fotografom, ale všadeprítomné supy Gyps fulvus "vyprovokovali" už aj mňa k tomu, aby som na ne občas namieril objektív.
Počas 10 dňového pobytu som mal to šťastie a viac krát som zastihol orly Hieraaetus fasciatus, v Imbrose (adultný pár a neskôr 1 adult s korisťou v pazúroch) a aj v Kourtaliotiko (tu sa jednalo skôr o subadultné vtáky). Bradáne Gypaetus barbatus som s veľkým šťastím videl dva krát počas krátkych zastávok v oblasti medzi Kotsifos a Kourtaliotiko- v druhom prípade som mohol pozorovať cca 1 hod adultného vtáka pri pátraní po potrave nízkym letom nad horskými úbočiami, pričom ho viac krát atakoval orol skalný. Najčastejšie pozorovanými dravcami boli supy bielohlavé Gyps fulvus, ktoré sa prakticky neustále vznášali nad horskými oblasťami a počas tých 10 dní mi takmer stihli zovšednieť. V prvej polovici júna boli dokonca ešte niektoré už veľmi vyspelé mláďatá na hniezdach v kaňonoch Kourtaliotiko aj Prasano, kde im adultné vtáky nosili v hrvoľoch natrávenú potravu. Ani pozorovanie orlov skalných Aquila chrysaetos nebolo nijako výnimočné, adultné aj subadultné vtáky som videl pri Imbrose, Kourtaliotiko a aj v horách nad jazerom Kournas. Z dravcov som tu ešte videl aj Falco eleonorae, Falco peregrinus, Falco tinnunculus a Buteo buteo, viac druhov dravých vtákov tu prakticky nehniezdi. Samozrejme, že som sa nezameral len na dravce, takže nezabudnuteľné chvíle som prežil aj pri pozorovaní čaviek Pyrrhocorax pyrrhocorax v Kourtaliotiko, kuroptiev Alectoris chukar v Imrose a pri Festose. Kuropty som vždy videl v pároch a vždy z minimalnej vzdialenosti priamo z auta tesne pri ceste. Ich charakteristické volanie som ale počul v horách aj na viacerých iných miestach. Oko stredoeurópana v horách potešili aj Monticola solitarius, Apus melba, Ptyonoprogne rupestris, Sylvia melanocephala, Emberiza cirlus, Lullula arborea, Lanius senator a iné. Priamo pri hoteli sa dali videť alebo počuť napr Hirundo daurica, Passer hispaniolensis a vrabce vyzerajúce ako Passer italiae, Tyto alba, Asio otus ci Otus scops a ďalšie bežné druhy. Na gréckej pevnine tak rozšíreného kuvika Athene noctua som tu prekvapivo nezaznamenal. V starej časti mesta Chania sa na oblohe preháňali tisíce a tisíce dážďovníkov Apus apus – toľko som ich nevidel za celý život, moje pokusy hladať v tom množstve nejaké prípadne jedince druhu Apus pallida boli zrejme dosť naivné a vopred odsúdené na neúspech. Sladkovodných biotopov je na Kréte málo, takže vodného vtáctva je tu pomenej, ale ani tak nemohli chýbať druhy ako Egretta garzetta, Ardeola ralloides, Nycticorax nycticorax či Ixobrychus minutus, ktoré som pozoroval na jazere Kournas, či v ústi malej riečky pri Moni Preveli na južnom pobreží ostrova.
Obr. 6: Ústie riečky pri Moni Preveli na južnom pobreží Kréty - okrem predpokladaných druhov ako napr. Monticola solitarius alebo Ptyonoprogne rupestris, som tu, pre mňa trochu prekvapivo, narazil aj na bučiačika Ixobrychus minutus.
Počas pobytu som nakoniec nenavštívil jeden z hlavných „ťahákov“ na ostrove – kaňon Samaria. Jednalo by sa o pomerne náročnú celodennú túru v turistami preplnenej rokline a navyše som všetky podstatné druhy videl ešte pred tým, ako sa mal výlet do Samarie uskutočniť. Takže som sa rozhodol nechať si niečo neobjavené na Kréte aj na prípadné budúce, ak by som ešte mal niekedy možnosť navštíviť tento nádherný ostrov. Dobrá na dravce je vraj dolná časť Samarie pri mori, alebo sa dá posedieť s optikou na náhornej plošine Omalos nad vstupom do kaňonu.
Každopádne ma Kréta nesklamala ani ako dovolenková destinácia, ani ako nádherné miesto na pozorovanie prírody. Okrem vtákov som si tu užil aj plazy – všade prítomné boli jašteríce , a videl som tu aj desiatky gekónov a niekoľko scinkov. Ak by som mal tú možnosť, rozhodne by som sa sem rád ešte dakedy vrátil a myslím, že môžem vrele odporúčať dovolenkovú návštevu Kréty každému, kto má rád prírodu a najmä dravé vtáctvo.
