Pokiaľ by ornitologicky naladený nadšenec skúsil postupovať Gréckom ďalej na juh resp juhozápad a zanechal by za sebou nádherné hory či jazerá severného Grécka, nemusí sa obávať, že by snáď už z gréckej prírody nevidel nič zaujímavé. Naopak, môže sa pripraviť na ďalšie prírodné skvosty.
Ja sám som sa rozhodol pre dovolenku až na juhu Peloponézskeho polostrova tentoraz sice najmä kvôli historickým pamiatkam a endemickým a vzácnym plazom, ktoré je tu možnosť vidieť, ale samozrejme, že som očkom mrknul aj do zoznamu ornitologicky zaujímavých lokalít. Kedže cesta do mestečka Pylos (Navarino)na „koniec“ Grécka bola v tomto prípade dlhá až 1950 km (dostal som sa až na úroveň severnej Afriky pod 37. rovnobežku a dá sa ísť ešte cca 100 km nižšie), bolo nutné naplánovať počas tejto trasy prestávku na oddych niekde v strede gréckej pevniny.
Sokoly bielopazúravé Falco naumanni v meste Janina - foto mobilom cez monokulár.
A tu moja voľba padla neomylne na mesto Ioaninna (Janina), kde som mal stráviť dve noci. Mesto je známe najmä svojimi pamiatkami, hlavne starou pevnosťou nad jazerom – niekdajším sídlom janinského paši. Mňa sem však ťahala informácia, že je tu hniezdna kolónia sokolov bielopazúravých Falco naumanni v počte desiatok párov. Ako bonus som mal v zálohe Národný park Vikos – Aoos so svojim svetoznámym kaňonom, ktorý sa nachádza cca 30 km od Janiny v pohorí Pindos. Ani Janina ani Vikos Aoos ma nesklamali. Po príchode do mesta sme sa vydali na obhliadku starej časti mesta a skutočne prvé sokolíky na seba nenechali dlho čakať. Opäť to bola pre mňa vynikajúca možnosť školy identifikácie týchto dravov, kde samčeky sa od našich sokolov myšiarov rozlišujú ľahko, ale samičky a juvenily, tak to už je vysoká škola identifikácie. Videl som ich niekoľko preletovať nad starou pevnosťou a to som ešte netušil, že to najlepšie ma len čaká. Na tomto mieste môžem len pre úplnosť spomenúť, že priamo pri meste je sladkovodné jazero, kde boli desiatky potápok chochlatých a iné vtáctvo.
Na druhý deň ráno sme išli na krátku „rekognoskáciu“ do NP Vikos Aoos a pohľady, ktoré sa nám naskytli na miestami až 900 m vysoké steny kaňonu a okolité hory boli úchvatné. Za malú chvílu som tu pozoroval druhy ako orol skalný, rodinku hadiarov krátkoprstých, strnádky cia, čavky žltozobé a iné.
Emberiza cia pri kaňone Vikos Aoos - fotené mobilom cez monokulár.
Pohľady na kaňon Vikos - Aoos
Po návrate do Janiny som sa podvečer opäť vybral za sokolíkmi Falco naumanni a zistil som, že sa tieto spoločenské vtáky zletujú na spoločné nocovisko na okraj starej platanovej aleje pri pevnosti. Na troch stromoch bolo spolu cca 300 vtákov! Niečo takéto bolo pre mňa u dravcov zatiaľ nepredstaviteľné. Neostalo mi nič iné, len rozložiť monokulár a vychutnávať si tieto nevšedné zažitky zo vzdialenosti pár desiatok metrov. Na druhý deň ráno som si to išiel pozrieť ešte raz, z Janiny sme odchádzali a kto vie kedy sa sem budem mať možnosť vrátiť. Fantastické na tom bolo aj to, že priamo pod týmito stromami boli taverny plné ľudí, nad reštauráciou bola pod stromom natiahnutá plachta a sokolíky a hostia si nažívali v úplnej harmónii. Kto vie či by to tak bolo aj u nás na Slovensku?
Taverna pod stromom v Janine, kde večer sedelo cca 100 kusov Falco naumanni
Koruna toho istého stromu "obsypaná" sokolmi bielopazúravými
Pobyt na Peloponéze sa tentokrát naozaj niesol viac v dovolenkovom duchu mora, slnka a historických pamiatok, ale kedže sme boli ubytovaní blízko známej lagúny Gialova, nemohol som sa príležitostnej „ornitológiii“ vyhnúť ani tu. Nakoľko sme tu boli v poslednej dekáde júla, bol tento pobyt rozhodne chudobnejší aj na druhy aj na početnosť ako napr júnové či septembrové pobyty na severe Grécka, ale aj tak ma tu neminuli druhy ako napr Falco eleonorae, Circaetus gallicus, Cisticola juncidis, Cercotrichas galactotes, Apus melba, Himantopus himantopus, Charadrius alexandrinus, Athene noctua a iné všetko v okolí tejto lagúny.
V info centre pri lagúne Gialova - aj tu na "konci" sveta dobrovoľníci Gréckej ornitologickej spoločnosti poskytujú informácie pre návštevníkov
Pohľad na časť lagúny Gialova z pozorovacej veže
Ranný "nadhľad" na západnú časť lagúny Gialova
Každopádne pobyt tu bol zaujímavý aj z hľadiaska výskytu plazov, okrem pre Grécko klasických sladkovodných aj suchozemských korytnačiek, gekónov a hadov som tu videl aj tri druhy endemických jašteríc, chameleóna afrického a hniezda morských korytnačiek Caretta caretta.
Záver je asi zatiaľ taký, že ak ide o vtáctvo, bohate stačí ísť na sever Grécka, ale ani návšteva južnejších oblastí vôbec nie je márna, len ju treba plánovať skôr na jún či september. A ak máte „chuť“ na Falco naumanii, tak trebárs cestou na Lefkadu či Zakyntos si doprajte krátku zastávku v Janine.
