Na základe zaujímavého emailu od Riša Kvetka na ornitologickej konferencii a tiež z veľkého záujmu o bahniaky, rozhodol som sa v rámci svojich časových možností skúsiť prejsť niektoré známe ale aj neznáme lokality s vodnými plochami na poliach, ktoré vznikli vplyvom záplav a nadmerných dažďov počas tejto jari. Keďže priamo pri Bratislave nie sú vhodné lokality, rozhodol som sa preskúmať najbližší vhodný okres, ktorým je práve Galanta. Okrem prvej lokality som šiel úplne naslepo, ale osud ma zavial na veľmí zaujímavé miesta, ktoré sa potom navštevoval pravidelne.

12.7 2010 - objavovanie nových lokalít

Zoznam pozorovaní z Birding Slovakia z tohto dňa

Prvý výlet som zrealizoval v pondelok 12.7.2010 poobede po práci. Bolo príšerne horúco, ale neodradilo ma to od túlania sa po otvorených plochách na priamom slnku. Začal som cestou zo Serede na Galantu pri hlavnej ceste priamo vedľa nejakého logistického centra. Na poliach vyliate veľké množstvo vody, ktorá prilákala kopu čajok smejivých a cíbikov chochlatých. Na parkovisku pre kamionistov som nechal auto a v štýle Castepoola z Pokladu na striebornom jazere som vytiahol obyčajný dáždnik, pod ktorým som sa skovával pred slnkom, ako som monokulárom prehľadával veľké mláky. Musel som byť ozaj smiešny zjav pre tých prichádzajúcich kamionistov. Ktovie čo si o mne mysleli. Na lokalite som videl pre mňa celkom zaujímevé pomerne malé kuriatka cíbikov, ktoré som doteraz videl iba na Neusiedeler See. Inak lokalita ničím špeciálnym nezaujala.

Kajal

Ako už bolo na Birdingu viackrát uvedené, na lokalite medzi Galantou a Šalou pri obci Kajal boli pozorované šišily bocianovité ({bs}Himantopus himantopus{/bs}). Veľmi som sa na ne tešil a špeciálne tu som sa chcel zastaviť. Lokalita nesklamala. Auto som odparkoval až úplne na južnom okraji podmočeného poľa na asfaltovej ceste a pešo sa vybral viacmenej stredom lokality po poľnej ceste. Mohol som si to dovoliť, lebo šišily sa všetky zdržiavali od tejto cesty dosť ďaleko a nemohol som ich tak vyplašiť. Navyše, slnko som mal takto v chrbte, čo bolo celkom vhodné.

Podarilo sa mi tu zaznamenať asi najvyšší publikovaný počet šišíl v tomto roku na danej lokalite (20 ex.). Okrem toho veľké množstvo kalužiakov močiarnych (Tringa glareola) a bojovníky bahenné (Philomachus pugnax). Iné druhy bahniakov som žial okrem cíbikov už nezaznamenal.

Trstice a okolie

Pokračoval som z Kajalu smerom na Šalu, ale už bez konkrétneho cieľa. Snažil som sa hľadať pri pohľade z auta nejaké zaplavené depresie na miestnych poliach, smerom na Horné Saliby, kde boli nejaké skoršie záznami šišíl, ale úspechy boli mizerné. Tak som odbočil na juh a bez akéhokoľvek poznania lokality šiel stále ďalej a ďalej. Nakoniec som od cesty zbadal vytúžené zaliate pole, na ktorom bola už z diaľky viditeľná skupina čajok. Od cesty to ale bolo ďaleko a hľadal som prístup. Nakoniec sa mi podarilo popri čerstvo stavanej hrádze povedľa Čiernej vody dostať na "dostrel" monokuláru z opačnej strany. Bolo to síce proti slnku, ale lokalita oplývala vtákmi. Okrem ďalšej skupiny šišíl som videl množstvo labutí, kačíc a volaviek popolavých. Taktiež čajky smejivé a tiež veľké čajky (druh som neurčil). Zaujímavé bolo pozorovanie, že vtáky sa rozdelili na jednotlivé mláky, kde vždy prevládala iba istá skupina. Všimol som si, že obrovské množstvá kačíc boli priamo v podmočenej pšenici, takže ich ani nebolo veľmi vidieť. Až srnec, ktorý prebehol cez lokalitu odhalil ich obrovský počet.

Pokračoval som postupne autom ďalej. Stretol som aj jedného poľovníka, ktorý ma upozornil, že po veľkých záplavách je značný úhyn zvere a vstup do revíru je vraj zakázaný. Ako sa ukázalo neskôr, názory sa ľahko menia :-( Všade bolo vidieť pozostatky záplav aj v podobe vriec s pieskom. Iróniou však bol pohľad na vrecia, vedľa ktorých naplno bežalo umelé zavlažovanie. Toto je náš spôsob práce s vodou :-(((

Dolný Chotár

Ani som nevedel ako, dorazil som až do katastra obce Dolný chotár. Tam som vybehol v čižmách do porastu buriny a nízkej kukurice, kde som našiel poslednú skupinu šišíl.

Slnko už zapadalo a presne o 20:15 sa na mňa vyrojili tisíce komárov. Nemal som repelent a tak som iba zúrivo odháňal toto lietajúce vtáčie krmivo z mojej pokožky. Mrzelo ma hlavne to, že som objavil miesto, kde bolo asi najviac bahniakov z celej lokality, len sa k nim už nedalo dosť priblížiť. Pevne som bol rozhodnutý sa sem v blízkej dobe vrátiť. Utiekol som do auta a cez obec Dolný Chotár som sa vrátil domov. Cestou som ešte videl aj rozsiahle záplavy na opačnom brehu Čiernej vody, ale tam som na moje prekvapenie nevidel okrem volaviek popolavých žiadne zaujímavé vtáky.

20.7.2010 - Dolný Chotár a Králov Brod

Po prvých úspechoch som sa rozhodol na lokalitu vrátiť. Začal som opäť na severnejších lokalitách, avšak množstvo vody skleslo a s ňou aj množstvo vtákov. Pribudol mi prvý tohotočný hvizdák veľký Numenius arquata. Na lokalite sa aj zdržiavala už iba jedna šišila bocianovitá Himantopus himantopus. Potom som sa už ponáhľal na veľké poľné jazero pri Dolnom Chotári, kde som naposledy skončil. Vybral som sa do poľa a pozoroval z dialky zväčša bežné bahniaky. Po chvíli sa ku mne priblížil chlapík s puškou cez plece. Tváril sa dosť podozrievavo. Slušne som sa pozdravil a začalo sa vypočúvanie. Naštastie na moje prekvapenie bol rozhovor v kľudnom duchu, ale chlapík, ktorý sa predstavil ako hospodár z PZ Dolný Chotár mi ani náhodou nechcel veriť, že iba tak pozorujem vtáky. Dookola opakoval otázku, že kto mi za to platí a načo to robím. Výsluch zavŕšil vyhlásením, že to je dosť divný koníček, keď z toho nič nemám. Oni (poľovníci) sa vraj venujú iba tomu, z čoho majú úžitok. Jasne sa priznal, že o ostatných tvoroch (teda najmä vtákoch) nemá ani poňatia, či sú vzácne alebo nie. Pre neho nie sú.

Potom sa rozhovor už prehupol na iné témy ako moje predpokladané pytliactvo. Upozornil ma v plnej úprimnosti, aby som si takto v poliach dával pozor, lebo veľa poľovníkov je vonku kvôli srncom a mohli by ma v kukurici kľudne omylom zastreliť. Nad absurdnosťou tohto upozornenia sa ani nebudem pozastavovať, lebo by som sa asi nasral. Na záver ho ale napadlo, že vlastne aj oni tu majú niečo zaujímavé. Vraj sú tam blizko niekde už asi mesiac také činske vtáky... Skúšal to po maďarsky, ale tomu som zase nerozumel ja... A tak mi nakoniec napadlo, že to môžu byť žeriavy popolavé Grus grus. Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou a s radosťou to potvrdil. Naznačil mi aj lokalitu. Potom sa rozlúčil a odišiel. Ja som ešte chvíľku pozoroval rôzne kalužiaky, ale potom som sa zbalil a šiel hľadať žeriavy. 

Grus grus v Kráľovom Brode

Autom som začal hľadať opísanú lokalitu. Všade som však videl iba volavky a tak som začal pochybovať o správnom určení druhu. No nakoniec ma poľné cesty zaviali ku pomerne vysokému posedu. Už z diaľky som videl, že je obsadený. Autom som zastavil neďaleko, vystúpil a nahlas pozdravil. To vylákalo z búdky pomerne namrzeného poľovníka, ktorý na mňa spustil spŕšku otázok ako ten prvý. Keď zo mňa vypadlo, že som tu iba tak súkromne, rovno som dostal výklad toho, že sa po poľných cestách nemám čo prevážať, ak nie som poľovník či majiteľ pozemku v okolí. Zahral som sa na blbého a rovno som sa začal vypytovať na žeriavy. Neochotne mi potvrdil, že tam sú a že ich je vraj aj teraz vidno. Keď som sa pýtal hore na posed, povedal, že ich uvidím aj z dola. Tak som vybehol po monokulár a začal hľadať. Ale nič som nevidel. Tak som sa im slušne hore na ten posed nanominoval. Po krátkom hľadaní som žeriavy naozaj zazrel. Bolo to vzrušujúce a neuveriteľné. Snažil som sa udržiavať rozhovor a pýtal som sa, že čo oni pozorojú... Vraj srnce... Ja, že či na ne aj poľujú.... Oni, že vraj už dopoľovali... Vtedy som pochopil ich namrzenosť... Zjavne som nejakému srncovi predĺžil život aspoň o deň. Potom sme sa už bavili o žeriavoch. Potvrdili, že sa tam nachádzajú už niekoľko týždňov a je ich tam najviac 7. Ja som ich nevedel presne spočítať, lebo sa pohybovali v depresií uprostred obilia a iba občas im vytŕčala hlava, alebo preleteli. Odhadol som ich na 5. Tak sme sa nakoniec rozlúčili po tom, ako som im ich pekne v monokulári poukazoval a trochu vynahradil toho srnca. Toto pozorovanie bolo pre mňa veľmi vzrušujúce aj svojimi okolnosťami. Jediná smola bola, že sa nedala spraviť žiadna fotodokumentácia.

Spomeniem ešte, že pri ďalších návštevách lokality sa mi už ich prítomnosť nepodarilo potvrdiť a ani som nestretol nikoho, kto by mi vedel poskytnúť relevantné údaje.

5.8.2010 Dolný Chotár - kráľovstvo šabliarok

Znovu som sa vrátil na oblúbené lokality. Počet hvizdákov veľkých stúpol na 3, voda ale ďalej klesala. Tak som sa vybral ku veľkému jazeru pri Dolnom Chotári.Tam ma prakticky hneď privýtal starý známy hospodár PZ Dolný Chotár. Hneď sa pýtal, či chcem ísť aj do poľa. Požiadal ma, či by som mohol ísť dnes na inú lokalitu. Vraj ich predseda je napísaný v knihe práve na túto lokalitu, vraj ide streliť nejakého starého prefíkaného srnca. Veľmi sa mi veru nechcelo ísť na inú lokalitu, keď som už meral rakú cestu. Tak som sa začal vypytovať, kam by mi odporučil ísť. Naveľa mu napadlo, že však nech skúsim to isté pole, ale z opačnej strany. Už naposledy som sa tam snažil dostať, aby som mal slnko od chrbta, ale cestu som nenašiel, iba jednu úplne rozbahnenú poľnú. Poradil mi však, ža tam z inej strany vedie stredom rovno asfaltka a tak to bolo jasné, kam sa vyberiem. Ani netušil, ako mi v ten deň pomohol.

Už z diaľky som zbadal, že na lokalite máme šabliarky modronohé Recurvirostra avosetta. Z auta som ani nevystúpil a pekne som ich fotil a filmoval. Viac  dokumentácie nájdete priamo v mojom pozorovaní.

Vtáky som pozoroval dosť dlho. Našiel som medzi nimi minimálne 6ex juvenil. V rámci diskusie sa rozoberalo, či mohli niekde v blízkosti, prípravne priamo na tejto lokalite vyhniezdiť. Nemám k tomu jasný záver, ale v širšom okolí to je asi veľmi pravdepodobné.

Ešte som preskúmal zopár ďalších rozsiahlich mlák, ale okrem 11ex kačíc lyžičiarok Anas clypeata som už nejaké zaujímavé druhy nevidel. Zaujímavé, zase boli niektoré rozsiahle mláky (rádovo v hektároch) úplne neobsadené.

9.8.2010 Dolný Chotár

Hnizdáky ostali v pôvodnom počte na pôvodnom mieste. Rovno som šiel hľadať svoje šabliarky. Našiel som iba poslednú dvojicu adult a juvenil. Aj minule sa mi zdalo, že táto dvojica sa držala trochu mimo ostatných. Dospelý stále sledoval mláďa a vodil ho po celej lokalite. Radosť mi spravili kulíky riečne, ktoré sa auta vôbec nebáli a nechali sa 30 minút fotiť a filmovať. Viac priamo v pozorovaní. Jeden dokonca zvedavo prišiel úplne k autu, až som sa bál, aby som ho pri odchode náhodou neprešiel kolesom.

Okrem toho som na lokalite pozoroval ešte 2ex kalužiaka tmavéhoTringa erytropus a 1ex kulíka bledého Charadrius squatarola. Prelietavajúci krahulec na lokalite poplašil všetky vtáky a tak som sa mohol presvedčiť, že okrem nich tam boli už iba ďalšie kulíky riečne, cíbiky chochlaté, kalužiaky sivé a močiarne. No a samozrejme desiatky kačíc divých a kačíc chrapačiek.

Na lokalite som zostal ešte chvíľu. Bolo mi ľúto, že druhové zloženie nebolo pestrejšie, ale na druhú stranu som mal šancu vidieť aj to, ako sa mení lokalita počas ťahu. Určite by stálo zato, aby sa lokalita sledovala naďalej. Vďaka rozsiahlemu zaplavenému územiu je šanca, že sa tam voda udrží až do konca jesene a teda počas celého ťahu bahniakov. Ktovie, čo všetko nám ešte tento rok prinesie.