Mimohniezdny výskyt Murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria) v oblasti Gadera

murarikMuráriky červenokrídle v oblasti Gaderskej a Blatnickej doliny (ďalej len Gader) vo Veľkej Fatre sledujem v rámci svojho voľného času od roku 2005.

Na zisťovanie a pozorovanie murárikov využívam metódu sledovania skalných komplexov z vhodného stanovišťa pomocou stativového monokuláru.

Napr pri použití 30 násobného priblíženia s šírkou zorného poľa cca 40 m/1000 m sa mi najlepšie osvedčila vzdialenosť cca 700 m od skúmanej skalnej steny. Muráriky som dokázal pohodlne rozlišovať a sledovať za optimálnych podmienok ešte aj na vzdialenosť cca 1000 m, ale už to vyžadovalo zvýšené sústredenie. Naopak znižovanie pozorovacej vzdialenosti pod 400 metrov, malo za následok zmenšenie zorného poľa a muráriky sa mi pri preletoch po skale sledovali ťažko. Samozrejmým predpokladom pre pozorovanie, bola dobrá dohľadnosť. Hmla, dážď alebo sneženie znemožňujú použitie monokuláru na väčšie vzdialenosti.

alt

Pozorovanie murárikov na bližšie vzdialenosti je málo efektívne a prináša so sebou aj vyrušovanie týchto vtákov - preto som sa mu snažil vyhnúť.

Niekoľko krát som skúšal zisťovať prítomnosť murárikov aj priamymi pochôdzkami pod alebo nad vytipovanými skalnými stenami, ale táto metóda sa ukázala ako málo efektívna, fyzicky aj časovo veľmi náročná a s neistými výsledkami. Ak totiž nádodou nekontrolujete práve stenu, kde sa murárik zrovna nachádza, je len malá šanca, že ho v rozsiahlom skalnom komplexe zbadáte. "Vábenie" murárikov na náhrávky je v zimnom období taktiež veľmi neisté - z asi 5tich pokusov, sa mi ho podarilo prilákať len raz.. Navyše, ak aj murárika zbadáte, väčšinou po malej chvíli (zrejme kvôli prítomnosti pozorovateľa) urobil dlhší prelet na vzdialenejšiu skalu a takto strácate možnosť ho pozorovať. V nesposlednom rade treba mať na pamäti, že sa týmto spôsobom určite zvyšuje vyrušovanie na lokalite.

alt

 Skalné komplexy v oblasti Gadera - pravideľné zimoviská murárikov.


Ako prvé som si vytipoval lokality, kde som videl, že sú veľké skalné steny osvetlené poobednajším slnkom. Ako som správne predpokladal, muráriky často vyhľadávali takto vysvietené steny pred západom slnka najmä za mrazivých zimných dní. Samozrejme ako všade v živej prírode, ani tu neplatilo všetko  na 100%. Niekedy aj za veľmi chladného počasia sa muráriky zdržovali v zatienených častiach skaly. Skaly som potom systematicky postupne prezeral monokulárom a to tak, ze vždy som sa zameral na určitú časť skaly, zafixoval monokulár a 1 – 2 minúty som túto časť skaly sledoval. V prípade, že som na nej nevidel žiadny pohyb, posunul som monokulár na ďalšiu časť skaly. Murárik v zime pri zháňaní potravy často na pomerne dlhý čas (až 15 minút) dokáže celý „zmiznúť“ v pukline alebo dutine skaly a preto je ľahko prehliadnuteľný aj keď sa zrovna pozeráte na tú časť skaly, kde sa pohybuje. Takisto v momentoch, keď sa slní alebo si čistí perie, je na skalnej stene prakticky neviditeľný. Našťastie tento nádherný vtáčik trávi minimálne v zimnom období dlhé minúty neustálym pohybom, lezením, poskakovaním a krátkymi preletmi po skalnej stene, pričom charakteristicky „cuká“ poloroztvorenými krídlami. Vtedy je naozaj nápadným a charakteristickým prakticky „čiernobielo“ sfarbeným zjavom na skalnej stene. Je potrebné, ale rozhodne vylúčiť zámenu s inými druhmi vtákov, najmä pri pozorovaní na väčšiu vzdialenosť. V zimnom období som takto po skalných stenách videl často zháňať potravu aj druhy ako Picus canus, Sitta europaea, Certia familiaris či iné. Murárik sa však vždy po chvíle prejaví svojim charakteristickým zjavom. Muráriky s obľubou prehľadávajú rôzne výrazné pukliny, dutiny, jaskyne či previsy. Rady sa zdržujú na hornej hrane skaly, takisto ako v kamennej drti na zemi pod úpätím skaly. Najviac času trávia na veľkých skalných stenách, ale viac razy som ich videl zaletieť aj na úplne malé skalky celkom skryté v lesnom poraste. Jedince zrejme veľmi dobre poznajú svoje zimovisko, napr na čistenie a slnenie opakovane využívajú ten istý skalný výstupok. Keď už takto spoznáte zvyky jednotlivých vtákov, veľmi to uľahčuje ich vyhľadanie pri ďalšej kontrole lokality. Ale napr na tej istej lokalite sa vták (ten istý???, iný???) zimujúci nasledujúcu zimu správal veľmi odlišne, napr využíval úplne iné oddychové miesta a vôbec preferoval inú časť skaly ako vták, ktorý tu bol v predošlej zime.
Boli prípady kedy sa mi podarilo nájsť murárika prakticky pri prvom pohľade do monokuláru, ale boli aj prípady, kedy som ich zbadal až po dvojhodinovom prezeraní skaly a samozrejme niekedy som ich nevidel vôbec. Priemerne mi však nájdenie murárika trvalo cca 20 minút.

Muráriky vydržali často aj hodiny opakovane prehľadávať pomerne malú časť skaly napr s plochou cca 50 x 50 metrov, rovnako však v rámci svojho zimného teritória vedeli urobiť náhly prelet aj do vzdialenosti cca 500 m (vertikálne, alebo aj horizontálne - tu trochu menej tak max do 200m) do inej časti skalného komplexu. Pri takýchto preletoch bolo opäť výhodou, že som ich pozoroval z väčšej vzdialenosti a nestratil som tak prehľad o ich aktivite.

Od roku 2005 som tu zaznamenal pozorovanie murárikov 40 krát, spolu 45 jedincov. V 35 prípadoch som pozoroval len jedného murárika, v 5 prípadoch som videl naraz dva jedince, z toho len v 2 prípadoch boli spolu na jednej skale a v 3 prípadoch som videl naraz dva jedince, ale na skalách vzdialených od seba niekoľko sto metrov. V dvoch prípadoch, kedy som muráriky videl spolu na jednej skale, sa v jednom prípade správali k sebe agresívne a naháňali sa a v druhom prípade sa vzájomne ignorovali. V tejto oblasti som muráriky zaznamenal vo viacerých skalných komplexoch a podľa mojich pozorovaní  tu pravidelne každoročne zimuje 4 – 7 jedincov. Nakoľko som zatiaľ nemal možnosť preveriť všetky vhodné lokality, skutočný počet bude veľmi pravdepodobne  aspoň dvojnásobný.

Na jeseň som tu muráriky zaznamenal najskôr 25. 10. 2008 a na jar najneskôr 30.03.2005 a 30.03.2008. Muráriky som tu od jesene do jari videl na skalách v nadmorskej výšek od 750 m n.m. do 1250 m n.m. Svojmu zimovisku zostávali verné bez ohľadu na poveternostné podmienky a výšku snehovej pokrývky. Tieto zistenia však môžu byť skreslené tým, že väčšinu pozorovaní som vykonával za dobrého počasia.

Muráriky sú aktívne aj pomerne dlho po západe slnka, už za šera kedy sú skaly v tieni a to aj za pomerne chladného i keď bezoblačného počasia. Napr.  03.02.2008 až do 16:40, alebo 23.12.2006 do 15:30. Uvedené časy sú časy, kedy som murárika stratiľ z dohľadu, vinou zníženej viditeľnosti pri zotmení. Je možné, že vtáky pokračovali v aktivite ešte nejaký čas aj potom.

alt

Murárika nájsť v rozsiahlych skalných stenách je v hniezdnom období  ťažké.

Už viac krát som sa touto metódou pokúsil zistiť prítomnosť murárikov na týchto lokalitách aj v hniezdnom období, zatiaľ však neúspešne. Jednak v lete mám na podobné aktivity menej času, jednak sú tu viaceré faktory, ktoré podľa mňa neumožňujú takéto „diaľkové“ monitorovanie v letných mesiacoch:
-    vzduch sa v teplých dňoch oveľa viac „chveje“ a to už od skorého rána, čo zňemožňuje použitie optiky na veľkú vzdialenosť,
-    skalné steny sú oveľa viac prikryté rozvinutou vegetáciou
-    na lokalite je zvýšený pohyb potenciálnych predátorov, najma sokolov Falco tinnunculus, ktoré tu v zimnom období úplne absentujú, zato v hniezdnom období hniezdi niekoľko párov prakticky na každej skale
-    potravná ponuka je v lete oveľa bohatšia, preto by murárik nemusel toľko času tráviť hľadaním potravy
-    v lete sa muráriky pravdepodobne oveľa viac zdržuju na krytých tienistých miestach a vyhýbajú sa vyslneným expozíciam, ktoré tak obľubujú v zime
-    vo všeobecnosti sú vtáky počas hniezdenia oveľa opatrnejšie a nenápadnejšie
Hore uvedené faktory podľa mňa môžu aspoň čiastočne vysvetliť, prečo sa mi prítomnosť murárikov v hniezdnom období ešte nepodarilo potvrdiť, hoc v zimnom období sa tu vyskytujú pravideľne a v „slušných“ počtoch. Podľa mňa je málo pravdepodobné, že by tu muráriky len zimovali a nevyužívali by tieto vhodné lokality aj na hniezdenie. Na odpovedˇna tieto otázky si však ešte budem musieť počkať.