V T Á K Y
Pre názornosť celej avifauny CR, koľko čoho tu môžete vidieť (aj keď s akou pravdepodobnosťou, to je už druhá vec), tu uvádzam všetky jej pod/rady a u väčšiny radov aj všetky čeľade a zopár slov k nim, vrát. počtu hniezdiacich i nehniezdiacich druhov. Jednotlivé druhy spomínam len tie, ktoré sme videli (tučným), som počul (obyčajným; kvôli neznalosti hlasov drvivej väčšiny druhov som ich bol akusticky schopný určiť len zopár, ináč by ich tu bolo akiste podstatne viac) a tiež tie, ktoré som len pravdepodobne videl a nerátam si ich (bez poradového čísla).
Prvé číslo bez farebného pozadia vedľa čeľade/radu vyjadruje počet hniezdiacich druhov CR (mimo ostrovov), prípadné číslo za pluskom počet pravidelných migrantov, hibernantov, ako aj letných nehniezdičov (mimo ostrovov). Počet vagrantov (zatúlancov, ktoré sú v CR pozorované len veľmi vzácne (menej ako raz za rok) a nepravidelne) tu neuvádzam, nakoľko s tými sa reálne počítať nemôže.
Prípadné číslo v zátvorke vyjadruje počet týchže splitov (do hlavného čísla ich nezahŕňam).
Počet druhov, ktoré sa v CR vyskytujú len na jej ostrovoch (jedná sa najmä o Kokosový ostrov, výlet na ktorý by vám pobyt v CR extrémne predražil) a nad otvoreným oceánom mimo dohľadu z pevniny (a ktoré sú nad pevninou nanajvýš ako vzácne zatúlance), neuvádzam.
Prvé číslo v žltom vyjadruje počet hniezdiacich druhov, ktoré som mohol reálne vidieť vzhľadom na navštívené miesta a ročnú dobu (v CR je aj zopár sťahovavých druhov, ktoré odlietajú na zimu do Južnej Ameriky), prípadné číslo v žltom za pluskom počet takýchto pravidelných hibernantov/nehniezdičov.
Ak sú tu dve čísla oddelené pomlčkou, rozdiel medzi nimi vyjadruje počet druhov, u ktorých nie je z mapiek a opisu rozšírenia celkom jasné, čí sa na nami navštívených miestach vyskytujú alebo nie.
Druhy v modrom sú hibernanty zo Sev. Ameriky, príp. nehniezdiče hniezdiace na ostrovoch.
Čo sa týka čeľadí a pod/radov (píšem ich veľkým tučným písmom), riadim sa starším systémom (t.j. kondory aj sokoly sú medzi dravcami a pod.). U radov, ktoré sú (v CR) zastúpené len jednou čeľaďou, čeľade nepíšem.
ZI CT = zelený intravilán Cahuita-y, naväzujúci južne na centrum mestečka
Celkovo sa mi podarilo vidieť a jednoznačne určiť 228 druhov (+ 3 splity, s nimi teda 231). Dva z nich sú introdukované bežnosti. S ôsmimi druhmi, ktoré som s istotu len počul, je to 236 (so splitmi 239). Dano videl ďalšie 3 druhy (z ktorých 1 som počul), takže ako "skupina" máme ešte o 2 viac.
Poznámka k zaznamenaným vtákom: Pozorovania som si písal vždy až večer na konci dňa, niekedy dokonca aj po dvoch dňoch, a tak som na niektoré bežnejšie druhy zavše zabudol (obzvlášť ich počet).
Poznámka ku fotkám: Všetky sú robené objektívom 18-200 mm /f 3,5-5,6, čiže na vtáky nič ideálne. Napriek tomu by sa mi bol tento univerzálne použiteľný Nikon osvedčil, keďže som nemusel neustále meniť v teréne objektívy - často fotím totiž aj krajinky a plazy a nie je nič "lepšie" ako keď máte na krku foťák so zákl. objektívom a zbadáte zaujímavého vtáka (a spočiatku sú v takejto ďalekej cudzine všetky zaujímavé), ktorý odletí skôr, než stihnete vybrať z batohu teleobjektív a vymeniť ho na tele za základný. Ponaučený z Malajzie r. 2012 som si povedal, že radšej dokumetačky ako nič. Prečo však "by"? Pretože som naletel reKLAMe, že aj s vysokým ISO budem mať dobré fotky... A nechával som ho na extrémne vysokých hodnotách väčšinou aj vtedy, keď som fotil mimo pralesov... Zrnitosť na drvivej väčšine fotiek budí tým pádom dojem skôr impresionistického obrazu než fotografie snažiacej sa čo najvernejšie zachytiť skutočnosť...
TINAMY 5; 4
Tieto svojské, vospolok fádne (najmä hnedo) sfarbené, nelietavé vtáky s mohutným telom, malou hlavou a zakrpateným chvostom mimo Latinskej Ameriky nikde inde nenájdete. Všetkých 5 CR druhov žije skryto v pra/lesoch a ani ich krásne, tajomné a ľahko rozlíšiteľné hlasy vám ich vidieť nezaručia.
1. Tinamus major - počul som v CA, 24. aj 25.1.
2. Crypturellus soui - počul som viackrát v Z časti GM, a to dokonca aj po zotmení o 21:05. Raz neskôr poobede sa ozvala veľmi blízko, pri štrk. ceste neďaleko jej začiatku od asfaltky, no plížiť sa v lese potichu moc nedá a nezazrel som ani len nijaký pohyb v podraste :-(
POTÁPKY 2; 2
RÚRKONOSCE 0; 0
Hoci podľa knihy (2007) ich je pre CR zaznamenaných 18 a podľa aktuálneho ofic. zoznamu na webe až 24 druhov, vidieť čo len jedného z pevniny kontinentu by bolo mimoriadnym šťastím. Sú to skrátka vtáky šírych oceánov a ostrovčekov v nich, za ktorými sa do kontinentálnej CR rozhodne nechodí.
VESLONOŽCE 3 - 4 + 2; 3 - 4 + 2
Z relatívne bežných som nevidel akurát anhingu. Čo sa týka súl, jedných z najpôvabnejších a najelegantnejších vtákov sveta, ďalej od pevniny sa dajú vidieť ďalšie 3 druhy.
3. Pelecanus occidentalis – zopár ks na pacif. pobreží Tárcoles (vrát. jedného krotkého, ktorý ma pustil na 2 metre a asi by ma aj bližšie, keby som chcel), obrovský kŕdeľ v tvare kruhu na mori blízko pobrežia v Puntarenas, dva násťkusové letiace kŕdle (2.2. a 4.2. pri MZ) a 28-kusový kŕdeľ 6.2. z pláže Punta Uva.
4. Phalacrocorax brasilianus – niekoľko ex. na pobreží Tárcoles
5. Fregata magnificens – niekoľko poletujúcich nad morom pri Tárcoles, trochu viac v Karibiku (najmä na koloch vyčnievajúcich z mora relat. blízko od brehov NP Cahuita), veľmi veľa nad morom v Puntarenas.
fregata nad Pacifikom a jej nezameniteľná silueta
juvenil pri Tárcoles
6. Sula leucogaster – 3 loviace ex. pomerne ďaleko od brehu nad oceánom z pláže v Puntarenas. Hoci sfarbenie bolo v ďh 10x42 vidieť takmer na hranici identifikovateľnosti, ich strmhlavý stíhačkovitý lov je zážitok sám o sebe.
HRABAVCE 12; 9 - 10
hokovité – Cracidae 5; 4
Aj navzdory relatívne veľkým rozmerom tela vynikajú príslušníci tejto latinskoamerickej čeľade medzi hrabavcami (kurami) stromovým spôsobom života. Žijú tu v podstate 4 odlišné formy. Veľmi podobné (ekologicky, morfologicky i sfarbením) O. vetula a O. cinereiceps sú podľa mňa skôr na úrovni poddruhov, čomu nasvedčujú aj ich areály, ktoré presne na seba naväzujú a vôbec sa neprekrývajú.
7. Chamaepetes unicolor – 1 veľmi krotký v MV (Dano videl ešte jedného) na konári vo výške očí priamo pri chodníčku v prostredí nádherného horského pralesa sa postaral o jeden z naj ornitozážitkov vôbec
nie, nie je to nijaký výrez
8. Ortalis cinereiceps – tieto hoká som videl väčšinou v trojiciach a nikdy nie vnútri pralesa.3 ex. na kroch a stromkoch v kultúr. krajine 28.1. medzi MV a M.SE, 3 ex. ráno 31.1. na okraji NP CT, 3 ex. poobede 31.1. na stromoch v ZI CT, tamže 2 ex. aj 1.2.
9. Crax rubra – jeho dunivý, extrémne nízkofrekvenčný hlas som počul 5.2. v Z časti GM ako dolu v pralese, tak i na hrebienku, kde som veľkého čierneho samca aj vyplašil – keďže som však kvôli pavučinám a podliezaniu spadnutého stromu nemal zrovna okuliare na očiach, moc veľký zážitok to nebol... :-(.
prepelkovité – Odontophoridae 7; 5 - 6
10. Odontophorus leucolaemus – 29.1. si vykračujem pralesom R.SE, keď začujem ďalej predo mnou ich doďaleka sa rozliehajúce, mimoriadne zvučné a jedinečné hlasy (škoda, že som ich nenahral). Rýchlo som uháňal smerom k nim, keď som sa však dostal príliš blízko, stíchli. Z chodníčka som vybočil smerom, kde sa jedna ešte stále trochu ozývala a v podraste ju zakrátko aj vyplašil – utekala však po zemi, a tak som cez bujnú vegetáciu videl len mihnúť sa čierno-hnedé telo.. Od Dana sa neskôr dozvedám, že ju na tom istom mieste videl o niečo neskôr pózovať na konári hneď vedľa chodníka...
ZÚBKOZOBCE 4 + 6; 3 + 3
Stojatých sladkovodných plôch v CR veľa nie je, až na 1 močiar v NP Cahuita sme nenavštívili ani jednu, takže kačica žiadna.
BRODIVCE 19 + 4; 16 + 4
bocianovité – Ciconiidae 2; 1
11. Mycteria americana – niekoľko pomerne krotkých ex. bývalo ráno na pobreží Tárcoles
volavkovité – Ardeidae 13 + 4; 12 + 4
12. Tigrisoma mexicanum – pri ústí Tárcolites sa na jej brehoch i v nej zdržiaval zavše 1 adult a 1 juvenil.
adult
a juvenil
13. Egretta thula – 1 pri Pacifiku a ústí Tárcolites, 1 v rieke Tárcoles z mosta, 2 na pláži pri MZ
14. Egretta/Ardea alba – min. 1 pri mori pri Tárcoles
15. Egretta tricolor – 1 pri mori pri Tárcoles, 1 v plytčine Karibiku z busu 30.1.
16. Ardea herodias – 1 pri mori pri Tárcoles
18. Bubulcus ibis – letiaci kŕdeľ (tuším 19 ex.) nad Karibikom v CT, druhá skupinka na pasienku s kravami nad CT. Jeden z druhov, ktorým odlesňovanie prospieva. Hoci sa v CR vyskytuje len od r. 1954, dnes je už „very common“.
19. Butorides (striata) virescens – 2 na riečke v S časti CA, 1 na močiari v NP CT, 1 v mangrovoch za MZ
20. Nyctanassa violacea – 1 viackrát večer pri Tárcolites, 1 po zotmení v riečke pri vstupe do NP CT (1. fotka), 2 ml. tamže cez deň (2. fotka), 1 cez deň na lagúnke pri vstupe do GM. 
21. Cochlearius cochlearius – 1 v strome nad riečkou v S časti CA 25.1., 1 v noci v strome nad Tárcolites
ibisovité – Threskiornithidae 4; 3
Mimo Caño Negro, Palo Verde a zopár miest v zálive Golfo de Nicoya sú všetky 3 ibisy a ajaja nebežné až vzácne...
DRAVCE 43 (44) + 9; 36 (1) + 8
Hoci som čítal na nete, že veľa druhov dravcov v CR očakávať nemám, a hoci už aj na základe vlastných skúseností z Malajzie viem, že vidieť a určiť dravca v pralese chce spojenie všetkých vesmírnych síl, myslel som si, že takých 20 by som v mozaikovaitej krajine CR vidieť snáď mohol. Vrátane nejakých zaujímavých, ako napr. harpyju Morphnus guianensis (známejšia, väčšia a krajšia Harpia harpyja je v CR na pokraji vyhynutia), kondora S. papa, svojského Rosthramus sociabilis, skvostného Busarellus nigricollis, Harpagus bidentatus, snehobieleho Leucopternis albicollis, či v broméliách pralesných velikánov loviacu Geranospiza caerulescens. A karakary? Tie som považoval za samozrejmosť. HA-HA-HA. Prvé uzemnenie prišlo, keď sme sa nedostali k autu a pochopil som, že Palo Verde a Caño Negro, od ktorých sa dá dravcov vzhľadom na otvorenejší biotop čakať najviac, nenavštívime. Druhé prišlo postupne, keď som zistil, že hoci druhov tu žije viac než v celej Európe, ich abundancia je až na 2 – 4 druhy príšerne nízka (čo vidno už počas presunov autobusmi).
kondorovité – Cathartidae 4; 3
Pod slovom kondor si väčšina našincov, ktorá v Latinskej Amerike ešte nebola, predstaví väčšinou trochu majestátnejšie dravce než je kondor havranovitý a morkovitý – jediné dva, ktoré tu s istotou uvidíte a ktoré oveľa väčšmi než kráľov oblohy a strmých brál pripomínajú kde-kade sa ponevierajúcu hydinu. V CR žije síce aj jeden z tých „vznešených“ – Sarcoramphus papa, toho však tak ľahko neuvidíte...
21. Coragyps atratus – najbežnejšia hydina celej Kostariky – mimo súvislých pralesov. Prvého som videl už z lietadla nad Panamou (môj prvý vták Ameriky vôbec).
22. Cathartes aura – trochu menej početný, no tiež bežný. Pri Tárcoles ich jedno ráno krúžilo vyše 40, no na ostatných miestach som ich videl len zopár.
kršiakovité – Pandionidae 1; 1
jastrabovité – Accipitridae 30 (1) + 6; 24 (1) + 5
23. Asturina nitida – 1 takmer za súmraku pri ceste medzi CA a Tárcoles 23.1., 2 na oblohe južne od CT 1.2.
Chondrohierax uncinatus? - 1 či 2 letiace vtáky J od CT s podozrivým vzhľadom. Žiaľ, istý si určením tejto vzácnosti nie som...
24. Buteo magnirostris – 1 krotký na okraji čistinky v GM neďaleko (vzduš. čiarou asi 150 m od) oceána
25. Buteo platypterus – 1 na okraji pralesa GM z cesty južne od MZ (mohol som mať dobrú fotku, nebyť toho, že som bol po celodennom pochode džungľou taký zničený a spotený, že som si foťák už 500 m pred ubytkom v MZ schoval do batohu a než som ho vytiahol, vták zmenil polohu a zakrátko odletel), 1 z busu tiež pri Karibiku, 1 pravdepodobne aj nad AL 9.2. (priďaleko na jednoznačnú ID).
26. Buteogallus anthracinus + B. a. substilis – väčšinou juvenily (1 pri riečke medzi Tárcoles a CA, 1 na strome pri mangrovoch za MZ, 1 pri ceste v MZ, 1 v GM blízko mora, 1 aj priamo v pralese na strome – no pri potoku – v Z časti GM, 1 východnejšie v GM na solitéri čistinky neďaleko mora), 3x aj adult (2 krúžili nad cestou južne od CT, 1 krúžil nad cestou južne od MZ 6.2., 1 nad JZ okrajom MZ 7.2.), celkom teda 10 ks. O fotku krésneho adulta s čierno-bielym chvostom som prišiel kvôli foteniu do RAW-u (tým, že mi došlo miesto na karte)...
27. Spizautus tyrannus – 1 nad pasienkami nad CT 1.2 počas sprevádzania samozvaným sprievodcom, 1 nad cestou južne od MZ 6.2. O fotku som prišiel kvôli foteniu do RAW-u...
sokolovité – Falconidae 8 + 3; 8 + 3
Z ôsmich hniezdičov tu je sokol r. Falco len jeden. Zvyšných 7 sú pre nás všetko exoti – z ktorých som videl s istotou len jedného, aj to len na okamih... Tri pralesné Micrastur-y som ani nečakal, ako ani krásneho, avšak vzácneho Ibycter americanus, no že ani jedna karakara... Hm, v pacif. nížine sme dlho nepobudli.
28. Falco rufigularis – 1 priamo v MZ neskôr poobede
29. Herpetotheres cachinnans – 1 v diaľke z busu cestou z Limónu do SJ, ešte pred horami.
CHRIAŠTELE 15 - 16 + 1; 10 – 11 + 1
Okrem 12 – 13 druhov č. Rallidae (z nich viaceré sú veľmi vzácne a vyskytujú sa len lokálne) tu žijú aj 3 zaujímavé druhy v troch samostatných čeľadiach – Aramus guarana, ktorý je na pohľad niečo medzi ibisom a žeriavom, v nížinných pralesných riekach žijúca potápkoidná Heliornis fulica, ktorá má po jednom náprotivku v Afrike a Ázii, a Eurypyga helias – tajuplný pachriašteľ nádherný, ktorého slnku nastavené rozprestreté krídla patria k najkrajším ornito-pohľadom tropickej Ameriky. Ani jedného z týchto troch exotov som nevidel...
30. Aramides cajanea – 1 v rígoli medzi štrk. cestou v najZ časti GM, dokopy až 4 ex. skoro ráno na nevyasfaltovaných cestách, trávnatých plochách a pri potoku priamo v MZ
31. Laterallus albigularis – počul som ho párkrát zavčas rána 5.2. v močiarnej vegetácii pri jarku na J okraji MZ
BAHNIAKY 6 + 29; 6 + 26
Pokiaľ nenavštívite najlepšie „bahniačie“ lokality pacifického pobrežia (hlavne v Golfo de viagra cheap less viagra cheap less Nicoya), s veľa druhmi nerátajte. Keďže mojím cieľom bolo vidieť v prvom rade pralesy (a Danovým plazy v nich žijúce) a monokulár som ani nebral, bahniaky som nečakal vôbec. Zopár druhov sa dá však vidieť na bahnitopiesčitom pobreží oboch oceánov hocikde. Pokiaľ sú vaším cieľom práve oni, chodťe tam počas ťahu, nie v zime.
32. Jacana spinosa – 1 na brehu Tárcoles z „Krokodílieho mosta“ 25.1.
33. Charadrius collaris – 3x ten istý na pláži oproti mangrovom Z od MZ
34. Charadrius wilsonia – 3x tie isté 2 ex.na pláži oproti mangrovom Z od MZ
35. Numenius phaeopus – 11 ex. pri oceáne pri Tárcoles, 1 ex. 2x na pláži oproti mangrovom Z od MZ
Zhltne ho?
36. Catoptrophorus semipalmatus – 8 ex. pri oceáne pri Tárcoles (blízko ústia Tárcolites, ako všetky bahniaky tam).
Spolu s hvizdákmi malými.
5 ex. C. semipalmatus, 2 kamenáre a 2 ex. N. phaeopus (bolo ich tam viac, no na fotke vidno len 1-ho + zadok a chvost druhého)
37. Actitis macularius – viacero pri oceáne pri Tárcoles, viacero aj pri Karibiku v NP CT, 1 na pláži pri MZ. Žiaľ, všetky v zimnom šate, kedy sú priam na nerozoznanie od nášho kalužiačika.
38. Arenaria interpres – 2 pri oceáne pri Tárcoles. Dokumentačku viď pri C. semipalmatus.
ČAJKY A RYBÁRE 0 + 10 - 12; 0 + 10 - 12
Nie, nejde o omyl. Na tichomorských kostarických ostrovčekoch (kam sa bežný turista tak ľahko nedostane) síce zopár druhov áno, no v kontinentálnej CR skutočne nehniezdi ani jediná čajka, ani jediný rybár. Nehniezdiče tu však vidieť môžete, a to aj v lete (najmä nedospelé).
39. Larus atricilla – mnoho desiatok na tichomor. pobreží Tárcoles
Tá najbližšia je L. pipixcan.
40. Larus pipixcan – 1 ex. medzi desiatkami L. atricilla
Tá najbližšia je L. pipixcan.
41. Thalasseus maximus – niekoľko na pobreží Tárcoles, niekoľko na koloch vyčnievajúcich z mora pri NP CT.
Viď aj fotky fregát.
HOLUBY 23 (1); 22 (1) – vrát. 1 introdukovaného
Holubov tu žije síce o 5 druhov viac než v kontinentálnej Malajzii, no keďže väčšina z nich je pomerne nevýrazne sfarbená, ani zďaleka vám taký pocit exotiky ako tie malajské nenavodia. Navyše zbadať tie najzaujímavejšie – 6 druhov r. Geotrygon žijúcich v podraste pralesov – je mimoriadne obtiažne.
42. Patagioenas subvinacea + P. nigrirostris – keďže ich považujem za 1 druh a rozlíšiť sa dajú v teréne de facto len na základe nadm. výšky, uvádzam ich spolu. Dva horské subvinacea som videl na pár metrov v solit. kríku na pasienku medzi MV a M.SE, 2 ex. nížinných nigrirostris v Z časti GM (viac som ich počul).
43. Patagioenas flavirostris – min. 3 ex. na kríku v kult. krajine medzi MV a M.SE; 2 ex. v malej enkláve lesa medzi kávov. plantážami a pri potôčiku cez ne pretekajúcom nad AL
44. Patagioenas cayennensis – bežný priamo v CT a tuším som ho/ich videl aj v MZ
45. Columbina inca – 3 ex. v Tárcoles, 3 ex. medzi CA a Tárcoles
46. Columbina talpacoti – 1 párik v Puntarenas. Pomerne bežné boli v CT a možno aj MZ, no zabudol som si ich zapísať, keďže tie najbežnejšie synantropné druhy som si nepísal (len 1.x)...
47. Columba livia f. domestica – no čo, túto pliagu zaviedol človek už všade...
48. Zenaida asiatica – 1 ex. 23.1. v AL. Možno aj 8. al. 9.2. v AL.
49. Leptotila verreauxi – počul som ju pri S chodníku v CA
50. Geotrygom veraguensis – videl ho len Dano (a dostatočne dobre opísal) v Z časti časti GM poobede 6.2.
PAPAGÁJE 17; 15
Tropická Amerika je na papagáje neporovnateěne bohatšia než tropická Ázia a aj v malej CR ich žije vyše 4x toľko než v Malajzii. Priamo v pralesoch ich však budete v drvivej väčšine prípadov len počuť, keďže v ňom obývajú najvyššie partie korún stromov. Oveľa ľahšie ich uvidíte na jeho okraji, v extra-, ale aj intravilánoch dedín i miest, najmä v záhradách a všade, kde sú nejaké stromy, ale netvoria hustý súvislý les, ktorý vám ich ak nie vidieť, tak minimálne spoľahlivo určiť dokonale znemožní. Viaceré amazoňany ostali neurčené.
51. Aratinga finschi – nad AL ich preletelo v značnej výške 23.1 okolo 150, len jednu som videl krásne na strome (+ zopár ďalších tam škriekalo). 2-3 ex. na kokos. palme v ZI CT 31.1. V AL som ich videl (hoc menej) aj 7. a 9.2.
52. Aratinga nana – 1 v MZ
53. Brotogeris jugularis – 2 ex. pri okraji CA 23.1., 2 ex. aj pri ceste za NP CT 31.1.
54. Pionopsitta haematotis – 3 ex. na stromkoch v extraviláne južne od CT 31.1.
55. Pionus menstruus – 1 krásny modrohlavý v ZI CT 31.1.
56. Ara macao – bežné v Tárcoles a jeho okolí (najmä ráno blízko oceánu, kde sme mali stan), 2 som videl preletieť aj priamo ponad prales v S časti CA
57. Amazona farinosa – 1 ex. v S časti CA, 2 ex. na Z okraji MZ a priľahlého lesa ráno 3.2.
KUKUČKY 8 + 2; 7 + 0
Na kukučky je pre zmenu oveľa lepšia JV Ázia. Nielen že ich tam žije podstatne viac, ale sú aj v priemere pestrejšie.
58. Crotophaga sulcirostris – kŕdeľ (do 10 ex.) v kríkoch vedľa cesty pri CA 24.1., zopár menších skupiniek aj v ZI CT a pri MZ.
59. Piaya cayana – 1 v južnom prímorskom extraviálne CT vedľa cesty, 2-3 ex. viackrát pri MZ.
SOVY 12 (3); 10 (3)
Pokiaľ sa sovám nevenujete špeciálne a nechodíte pokiaľ možno každý deň na nočné pochôdzky púšťajúc nahrávky ich hlasov, veľa druhov nečakajte nikde vo svete.
60. Pseudoscops clamator – 1 ex. sme videli za tmy na drôte v okraj. časti CT, Dano videl jednu aj v Tárcoles, hneď za plotom pozemku, na ktorom sme mali stan.
61. Ciccaba virgata – ozývala sa počas dvoch nočných herpingov v Z časti GM, Dano ju raz aj videl
62. Lophostrix cristata – počul som ju za tmy vysoko na strome pri štrk. cestičke v Z časti GM, no hlbšie v lese, kúsok pred tou budovou (viď 5.2.).
LELKY 10 (1) + 2; 8 + 2
Okrem viacerých lelkov tvarovo podobných nášmu tu žijú aj dva (so splitmi 3) druhy č. Nyctibiidae (ekologické náprotivky žaboústok z tropickej Ázie a Austrálie). Ich tvár, najmä očiská, ako aj vertikálne sedenie na konároch (či už horizontálnych alebo vertikálnych – v druhom prípade s ním dokonale splývajú) a celkový vzhľad robia z nich podľa mňa jedny z najroztomilejších vtákov vôbec. Žiaľ, ani som len nepočul ich unikátne hlasy (najbohovskejší ho má obrovský Nyctibius grandis).
63 Nyctidromus albicollis – 1 ex. som videl krásne na pár metrov sedieť v hustom lesnom podraste pri S chodníku v CA (žiaľ, o pár sekúnd poodletel), min. 2 ex. sme vídavali sedávať po zotmení na štrk. ceste v Z časti GM.
2 neidentifikované lelky som videl za súmraku loviť nad hl. cestou pri CA 23.1. počas hľadania ubytka, jedného som vyplašil v pralesnom podraste v Z kopcovitej časti GM 5.2.
KRÁTKONOŽCE
dážďovníky – Apodi 8 (1) + 0 (1); 5 (1) + 0
64. Chaetura cinereiventris – zo 15 ex. nad štrkovou cestou v Z časti GM 3.2.
Chaetura vauxi – 2 až 4 dážďovníky medzi M.SE a MVboli na bezpečnú ID privysoko
65. Streptoprocne zonaris – 3 ex. ráno 7.2. pred odchodom z MZ
kolibríky – Trochili 45 (3) + 1; 36 - 37 (1) + 1
Tieto drobné jagavé ikony Ameriky od Patagónie po Aljašku (avšak najmä tej tropickej) sa vám aj napriek ich vysokej diverzite podarí dobre pozorovať mimo nektárových kŕmitok len málokedy.
66. Phaetornis striigularis – dovedna som videl 4 ex. + ďalších –násť počul. Jediný kolibrík, u ktorého som mal možnosť (v NP CA – vďaka vybočeniu z chodníka za jedným klzáčikom) byť svedkom jeho hromadného toku (tzv. lek) – hoci ani nie tak očitým, ako skôr „ušitým“. Niekoľko samčekov charakteristicky sa ozývajúc sedí na kríkoch, lianách a pod. na ploche niekoľkých 10 m2 zhruba len meter nad zemou a snaží sa privábiť samičku. Ocitnete sa iba pár metrov od nich, idete si oči vyočiť, no nijakého drobizga nevidíte, hoci všade naokol vás vyhrávajú... Nakoniec som však po vynaložení extrémnej trpezlivosti i fyzického úsilia stehenných svalov pri nekonečne pomalom podliezaní a preliezaní krov, lián a padnutých stromov jedného predsa len zazrel. A nielen v CT, ale (vďaka sekund. lesu už oveľa ľahšie) 2 ex. aj 3.2. v níž. Z časti GM a 1 ex. ešte v hustom pralese na hrebeni Z časti GM 5.2. – tento žiadne caviky nerobil, bol skrátka blízko zarastajúceho chodníčka, ktorým som sa predieral.
67. Phaetornis longirostris – 1 ex. v GM 4.2., 2 jednotlivo vo vegetácii pri ceste (každý na opačnej strane) medzi MZ a Punta Uva 6.2.
68. Campylopterus hemileucurus – 1 ♂ v diaľke priamo v MV 27.1., viacero ex. (viac ♂♂) pri kŕmitku dákej budovy asi 70 m od HQ MV 28.1.
69. Panterpe insignis – viacero v pralese sopky Poás, len jedného však so všetkými detailami.
70. Heliodoxa jacula – viacero ex. (♂, ♀ i ml.) na kŕmitkách v HQ MV 27.1. aj 70 m odtiaľ 28.1..
samček
nedospelý samček
a samičky (predná a posledná; medzi nimi samička L. calolaemus)
71. Hylocharis eliciae – 24.1. som ich počul v CA hádam zo 10, no len dvoch z nich videl a len jedného z nich dostatočne na ID
.
72. Chalybura urochrysia – 1 ex. v Z časti GM 5.2., na tom istom mieste aj 6.2.
73. Amazilia tzacatl – 2 ex. v CT, 1 v MZ; všetky pri kvetoch kríkov v intraviláne
74. Amazilia rutila – 1 krásne pózoval v ideálnom neskoropoobednom svetle na drôte v AL 8.2. Hm, baterku foťáka som si nechal pre istotu sušiť na izbe, keďže sme boli cez deň v extrémne vlhkom a upršanom pralese sopky Poás...
75. Colibri thalassinus – 1 na kŕmitku v HQ MV 27.1., 1 na kŕmitku 70 m odtiaľ 28.1
Nie vždy sa podarí mať vtáka v zábere celého...
76. Eupherusa eximia – 1 na kŕmitku v HQ MV 27.1., 1 na kŕmitku 70 m odtiaľ 28.1
Celkom vľavo. Spolu s L. calolaemus (vpravo) a samičkami H. jacula (v strede, dolu a vpravo hore)
77. Elvira cupreiceps – 1 ♂ na kŕmitku v HQ MV 27.1., 1 na kŕmitku 70 m odtiaľ 28.1
78. Lampornis calolaemus – párik na kŕmitku v HQ MV 27.1., viac ex. na kŕmitku 70 m odtiaľ 28.1. Viď aj fotky H. jacula.
79. Calliphlox bryantae – 1 párik na kŕmitku v HQ MV 27.1., 1 ♂ na kŕmitku 70 m odtiaľ 28.1
TROGÓNY 10; 8 - 9
Tieto svojrázne exotické, prevažne červeno-, príp. žltobruché vtáky sú tu očividne ďaleko bežnejšie než v Malajzii. Fotografa navyše poteší, že nie sú moc plaché. Zatiaľčo v Malajzii, kde žije 6 druhov, som videl r. 2012 behom troch týždňov len 1 ex. (tohto roku na prelome marca a apríla 5 ex. v 2 druhoch), tu behom kratšej doby 18 ex. v 4 druhoch. Takže – enjoy them!
80. Trogon violaceus – 1 ♂ v SZ GM 4.2., 3 ex. (2 ♂ + 1 ♀) v Z časti GM ráno 5.2., 1 ♂ + 2 hlasy blízko odtiaľ poobede 5.2.(teda asi tie isté), 3 hlasy ďaleko vzadu nad chodníčkom v centrál. časti GM 3.2., 1 ♀ medzi MZ a Punta Uva 6.2., 1 párik ešte voľakedy na drôtoch pri asfaltke kúsok za MZ.
po dvoch samcoch by to chcelo ešte aspoň jednu samičku, hoci tá taká pestrá už nie je
81. Trogon aurantiiventris – až na oranžové brucho (ako jediný) je identitický s T. collaris, s ktorým bol donedávna považovaný za 1 druh. 1 ♂ v MV, 1 ♀ + 2 hlasy v R.SE
82. Trogon massena – 1 ♂ na S chodníku v CA, 1 M v južnom extraviláne CT, 1 M pri mangrovoch pár 10 m za MN, 1 M pri ceste južne od MN
83. Pharomachrus mocinno – kvezal chochlatý, ikona horských pralesov Strednej Ameriky a posvätný vták Májov, bol prvým vtákom, ktorého som videl po vstupe do rezervácie MV (kde si ho už obzeral celý húf turistov). Aj keď je popri samotnom pralese najväčšou turist. atrakciou MV, istotu, že ho budete nielen počuť, ale aj vidieť, nemáte nikdy. Napokon som videl dovedna „len“ 1 pár v MV a 1 pár v R.SE.
Ako na just bol takmer presne oproti slnku
A odzadu mi tiež nebolo súdené ho poriadne cvaknúť... V R.SE som videl samca len na letku.
KRAKĽOVCE 11 + 1; 10 + 1
momotovité – Momotidae 6; 4
Spolu s tukanmi patria momoty medzi najpestrejšie a najjedinečnejšie vtáky amerických trópov. Okrem nádherných farieb zaujmú až na 1 druh aj ozdobnými chvostovými perami. Keďže vysedávajú na konároch v dolných až stredných etážach pralesov spravidla len pár metrov nad zemou a pri svojej sit and wait stratégii nemajú problém čakať nehybne na jednom mieste aj niekoľko minút, tie bežnejšie z nich zvyknú byť vďačným námetom wildlife fotografov. Zaujímavé je, že v karibských nížinných pra/lesoch, kde sme pobudli najdlhšie a kde majú žiť dva pomerne bežné druhy, som nevidel ani jedného.
84. Eumomota superciliosa – 1 na solitéri pred hl. vstupom do CA 24.1., druhý krásne blízko pri chodníčku priamo v lese v S časti CA 25.1. sa mi postaral o jedno z naj pozorovaní vôbec.
85. Momotus momota – 1 silueta v tieni stromu pri horskom pasienku z busu cestou do M.SE, 1 v súkromnom pralese pri MV 28.1., 1 ex. v stromku pri potoku na kraji malej lesnej enklávy obklopenej kávov. plantážou nad AL.
rybárikovité – Alcedinidae 5 + 1; 5 + 1
Rybárikov tu môžete vidieť v zime a na ťahu síce až 6 druhov (no, v porovnaní s 12 v Malajzii to až také „až“ nie je), no všetky sú na dve, max. tri „kopytá“ – buď (bielo)-hrdzavo-zelené alebo bielo-hrdzavo-modrosivé. Nakoniec som bol rád, že som videl poriadne aspoň jedného.
86. Chloroceryla americana – 2 ex. viackrát v mangrovoch za MZ
Ceryle sp. – v týchže mangrovoch som vyplašil raz aj jedného tohto megarybárika, no videl som ho iba odzadu (aj to len na letku), čo na rozlíšenie miestneho C. torquatus od severoamerického hibernanta C. alcyon nestačí...
ĎATĽOVCE 28 (2) + 1; 26 – 27 (1) + 1
lenivkovité – Bucconidae 5; 4
Hoci väčšina druhov má na sebe len hnedú, čiernu, bielu alebo sivú farbu, tieto zavalité sit and wait hmyzie predátory s masívnymi zobákmi majú tiež svoje čaro (ktoré dodávajú niektorým z nich o.i. aj „fúziky“ okolo zobáka) a priznám sa, že ma strašne štvalo, keď som úplne zbytočne prišiel o potenciálne celkom obstojný záber jedného z dvoch druhov, ktoré som mal to šťastie vidieť.
87. Notharchus macrorhynchos – 1 ráno 3.2. na strome na Z okraji MZ
88. Malacoptila panamensis – 1 v hustých kroch na okraji širokej cestičky v GM blízko mora 4.2., 1 v kroch medzi cestou a riedkym sek. lesom 6.2. medzi MZ a Punta Uva. Keby som nebol jak blb fotil všetko do RAWu a mal ešte miesto na pamäť. karte, túto druhú som mohol mať na spomienku dostačujúco nafotenú... Dlho som bol za to na seba naštvatý. Je to bohovský, tajuplný a zároveň milučko vyzerajúci vtáčik, aký u nás nemá obdobu. Neupozorní na seba hlasom, krikľavými farbami, ani pózovaním na vrcholci kríka, len zrazu vám padne zrak na farebne fádny, a predsa nezameniteľný divný vtáčí ksicht, zo všetkých strán obklopený hustou spleťou konárov.
jagavcovité – Galbulidae 2; 2
Dva podobné druhy (z ktorých ten väčší je „extremely rare“), rovnako ako momoty so sit and canadian discount viagra canadian discount viagra canadian discount viagra cheapest india generic cialis cheapest india generic cialis canadian discount viagra canadian discount viagra canadian discount viagra canadian discount viagra canadian discount viagra canadian discount viagra canadian discount viagra wait stratégiou a na rozdiel od nich s dlhším a tenším zobákom.
89. Galbula ruficauda – najprv samička a o chvíľku samček na liane dáke 2 m priamo nad chodníčkom v S časti CA
fúzaňovité – Capitonidae 2; 2
Tieto mimoriadne milučké vtáky so zavalitými zobákmi, ktorých prevažná väčšina žije v tropickej Ázii, mi, žiaľ, súdené vidieť nebolo – hoci som oba jedinečné membránovité hlasy počul. Snáď niekedy nabudúce niekde inde v horských pralesoch Ameriky...
90. Semnornis frantzii – 2 ex. v MV, 1 „membrána“ sa rozliehala zo súkrom. pralesa mimo MV.
91. Eubucco bourcierii – 1 som počul v MV
tukanovité – Ramphastidae 5 (1); 4 – 5 (1)
Tukany som si zamiloval od chvíle, kedy som ich ako šesť- či koľkoročné dieťa prvýkrát uvidel v knižke na obrázku. A dodnes patria tieto milučké svojrázne tvory s obrovskými pestrými zobákmi medzi moje najobľúbenejšie vtáky na svete. Až na vzácnu Selenidera spectabilis sa všetky kostarické druhy dajú pozorovať na vhodných miestach pomerne ľahko. Zvyknú sa postarať o najkrajšie vtáčie pozorovania v amerických trópoch.
92. Aulacorhynchus prasinus – 2 ex. 28.1. medzi MV a M.SE – jeden v súkr. pralese (mohol som mať krásnu fotku, keďže pristál na okamih len pár metrov odo mňa, no nemal som nastavené bodové zaostrovanie... Škoda, jeden z najkrajších vtákov, 1 z najsilnejších zážitkov), druhý na okraji skupinky stromov v kult. krajine asi 30 m od asfaltky. Dano videl v ten deň tiež jedného (každý sme šli osve – ako ostatne väčšinou).
93. Ramphastos ambiguus swainsonii – 2 ex. na okraji pralesa CA 25.1., viacero (nie však viac než 10 a nikdy naraz nie viac než 2) pri ceste J od MZ a v Z časti GM. Ten na 2. fotke si ma najprv roztomilo otáčajúc hlavou zvedavo obzeral, neskôr poodletel vyššie do koruny.
1 z jediných dvoch, kt. sme videli na pacif. strane, na okraji CA
94. Ramphastos sulphuratus – najbežnejší tukan karibských nížin, no väčšinou ho človek len počuje – v pralesoch i zelenších intravilánoch obcí. 31.1. v južnom extraviláne CT sa pred súmrakom zleteli na strom na okraji lúky až 4 ex., inak som nikdy nevidel naraz viac než 2.
tesne pred súmrakom J od ZI CT
Tento pri ceste JZ od MZ mal oko ako na just za konárom...
a keď nie, tak aspoň odvrátil tvár...
95. Pteroglossus torquatus – dovedna som videl 5 týchto krásavcov, ktoré som si obzvlášť želal a o ktorých sa mi v M.SE aj prisnilo, že ich v Karibiku uvidím. 1 ex. podvečer 4.2. na solitéri pri ceste JZ od MZ, 1 ex. v z časti GM 5.2., 2 + 1 ex. pri ceste medzi MZ a Punta Uva 6.2.
ďatľovité – Picidae 14 (1) + 1; 14 + 1
V porovnaní s tropickou Áziou a vzhľadom na tunajšiu vtáčiu diverzitu je tu ďatľov pomerne málo. Dôvodom sú podľa všetkého najmä početné spevavce č. Dendrocolaptidae, ktoré im „kradnú“ inak výsostne ich ekologickú niku.
96. Melanerpes hoffmanii – 1 v parčíku v AL 23.1., dokopy 3 ex. v Tárcoles.
97. Melanerpes pucherani – bežný v celej karibskej nížine, v obciach i lesoch (v hustých pralesoch však nie).
98. Veniliornis fumigatus – 1 vydretý ♂ predierajúc sa za neznámym klopaním hustou džungľou v MV
99. Celeus castaneus – 1 pri ceste J od MZ (Dano ich tam videl krátko predo mnou až 3), 1 pri mangrovoch za MZ.
100. Campephilus guatemalensis - 1 v CA 24.1., párik v níž. Z časti GM 3.2., párik na hrebienku Z časti GM 5.2., 1 v najZ časti GM 6.2.
Na prvých dvoch fotkách je F v CA
♂ v níž. Z časti GM 3.2.
A napokon párik v Z kopcovitej časti GM 5.2.
SPEVAVCE
331-332 (7) + 63 (2); 268-270 + 53 (2); z nich:
hrnčiarikovité – Furnariidae 18; 16
Prevažne horské, v rôznych odtieňoch hnedej sfarbené a až na 3 zemné druhy rodu Sclerurus na stromoch žijúce stredne veľké spevavce.
101. Cranioleuca erythrops – 2x ten istý ex. v MV, 1 ex. v R.SE
102. Premnoplex brunnescens – 2-3 ex. v MV
103. Margarornis rubiginosus – min. 2 ex. v R.SE
104. Pseudocolaptes lawrencii – radosť pri zbadaní tohto najkrajšieho a rozhodne nie bežného hrnčiarika v R.SE som mal skutočne obrovskú. Žiaľ, bol pomerne neposedný (ako všetky hrnčiariky) a fotku mi nedoprial.
105. Syndactyla subalaris – takisto 1 ex. v R.SE
106. Thripadectes rufobrunneus – 1 ex. v MV
107. Xenops minutus – viacero v CA 24. i 25.1.
klzáčikovité – Dendrocolaptidae 15 (1); 13 (1)
Tieto vospolok hrdzavo-hnedé ekologické náprotivky ďatľov s rôznymi, väčšinou svetlými škvrnami v prednej časti tela a spravidla dlhšími mocnými zobákmi patria v tmavej dolnej etáži pralesov (po kmeňoch sa moc vysoko nešplhajú, horné partie prenechávajú ďatľom) medzi najťažšie určovateľné vtáky amer. trópov. Našťastie sa dá k nim priblížiť niekedy dosť blízko a navyše majú zvučné charakteristické hlasy (ktoré som sa však naučiť nestihol...). Napriek tomu sa musíte zmieriť s tým, že nejeden ostane neurčený – nie každý sa ozýva, nie každý vám poskytne na pozorovanie dostatočne dlhý čas, dostatočne krátku vzdialenosť, dobrý uhol pohľadu na identifikačne dôležité časti tela, nehovoriac o dobrom svetle. Väčšina druhov žije na rozdiel od fylogeneticky príbuzných hrnčiarikov v nížinách.
108. Dendrocolaptes sanctithomae – min. 2 ex. v CA 24.1.
109. Dendrocincla fuliginosa – 1 v NP CT. Ďalší druh, o ktorého dobrú fotku som prišiel kvôli nekritickému foteniu všetkého do RAWu...
110. Dendrocincla anabatina – 1 v S časti CA 25.1.
111. Glyphorhynchus spirurus – 1v S časti CA, 2 ex. v Z časti GM 3.2., 1 v SV časti GM 4.2.
112. Sittasomus griseicapillus – 1 v MV
113. Lepidocolaptes souleyetii – 2-3 v S časti CA 25.1., 1 v SV časti GM 4.2., 2 pri ceste JJZ od MZ 6.2.
114. Xiphorhynchus sussurans – 1 v S časti CA 25.1.
115. Xiphorhynchus lachrymosus – 1 vyššie na strome pri ceste kúsok za MZ 3.2.
116. Xiphorhynchus erythropygius – 1 v NP CT, 1 pri ceste JJZ od MZ 6.2., 1 ešte dakde v GM
batarovité – Thamnophilidae 21 (1); 17 – 18
Ešte donedávna spadali tieto jedny z najhojnejších vtákov neotropických pralesov pod č. Formicariidae, v rámci ktorej predstavovali ďaleko najväčšiu skupinu. Hoci som videl z nich až 10 druhov, z tých najzaujímavejších (Hylophylax naevioides, Phaenostictus mcleannani, Gymnocichla nudipes, príp. aj Taraba major a Cymbilaimus lineatus) ani jedného. Mal som štastie prevažne len na tie fádnejšie sfarbené, žijúce v prítmí pralesa, ktoré v tejto čeľadi prevládajú.
117. Thamnophilus doliatus – 1 M na S chodníku v CA, 1 M v enkláve lesa medzi kávov. plantážami nad AL
118. Thamnophilus bridgesi – najhojnejší vták v CA, napriek tomu ani tých som nevidel za deň viac než 8 – v pralese je síce diverzita vysoká, no hustota jednotlivých druhov pomerne nízka. Na fotke je samička.
119. Thamnophilus atrinucha – 2 ♂ v NP CT, niekoľko ex. v GM 4.2. Myslím, že v GM ešte aj inde a inokedy.
120. Cercomacra tyrannina – 1 ♂ v CA 24.1.
121. Myrmeciza immaculata – 1 párik v R.SE. Jeden z mála pozorovaných druhov so statusom „rare“. Do jeho digitálneho zvečnenia mi chýbala asi sekunda...
122. Myrmeciza exsul – niekoľko v CA 24.1., 1-2 v GM 4.2., 1 ex. v Z časti GM 5.2. Na fotke F v prítmí pacif. pralesa.
123. Gymnopithys leucaspis – niekoľko v CA 24.1, 1 v S časti CA 25.1.
124. Microrhopias quixensis – 1 ♂ + 1 párik v CA 24.1.
125. Myrmotherula fulviventris – 1 v SV časti GM 4.2., 1-2 v Z kopcovitej časti GM 5.2.
126. Myrmotherula axillaris – 1 párik 4.2. v GM
mravčiarikovité s.s. –Formicariidae 3; 1
V tejto čeľadi ostali teda v CR iba 3 druhy, z ktorých 2 obývajú len hory karibského povodia, ktoré sme nenavštívili. Na rozdiel od batarovitých, ktoré vidieť inde ako na konároch je vzácnosťou, sú tieto terestrické a na ich hrdé vykračovanie si dnom pralesa je celkom pekná podívaná (jazykovým puritánom sa ospravedlňujem; keďže som z jednej osminy Čech, môžem si zavše nejaký ten čechizmus dovoliť, dúfam :-).
127. Formicarius analis – 2 v CA 24.1., 1 v S časti CA 25.1.
húštinárovité – Grallariidae 5; 2
Súčasťou č. Formicariidae boli aj tieto morfologické i ekologické náprotivky pít Starého sveta (Pittidae). Na rozdiel od nich však nie sú ani zďaleka tak výrazne pestro sfarbené.
tapakulovité – Rhinocryptidae 1; 1
Prevažne juhoamerické (len 3 zasahujú do Panamy a len 1 severne od nej), pomerne tmavo sfarbené a vraj extrémne nenápadné drobizgy žijúce v najnižšom prítmí pralesa. Keďže som sa jeho hlas nenaučil, čakať som ho nemohol...
postriežkarovité – Tyrannidae 65 + 10 (2); 54 + 9 (2)
Zaujímavých druhov, ktoré potešia vtáčkara viac než len ako ďalšie číslo v birdliste, je v tejto najbohatšej kostarickej čeľadi (po strnádkovitých s. l. druhej najväčšej vtáčej čeľadi sveta vôbec; po rozdelení Emberizidae sú už na 1. mieste) pomerne málo; oveľa viac vám ich bude skôr spôsobovať frustrácie pri určovaní.
128. Platyrinchus mystaceus – 1 tento roztomilý vtáčik sa mi ukázal v MV
Zimmerius vilissimus – 1 takýto nejaký vtáčik na stromku uprostred pasienka nad CT. Žiaľ, na jednoznačnú ID som ho videl prikrátko a hlavne som sa tieto drobné, ničím nápadné tyrany (anglické meno Paltry Tyrannulet hovorí za všetko) nenaučil tak poriadne, aby som ich bol schopný určiť behom dvoch-troch sekúnd dobrého pohľadu...
Leptopogon amaurocephalus? – 1 tyran v R.SE mi veľmi pripomínal tento druh, no videl som ho len odzadu a šikmo zboku, navyše pomerne krátko a istý si byť nemôžem. Okrem toho by mal tento vzácny druh vystupovať len do 1300 mnm a len na karibskej strane (ktorá je však už pár km odtiaľto).
129. Elaenia flavogaster – 1 medzi MV a M.SE 28.1., 1 v MZ ráno 4.2.
130. Elaenia frantzii – 3-4 ex. medzi MV a M.SE 28.1.
131. Todirostrum cinereum– 1 tento žlto-čierno-sivý drobizg v S časti CA, 1 v CT 31.1., 2 ex. v ZI CT 1.2., min. 1 v MZ ráno 4.2.
132. Myiornis atricapillus – 1 v Z časti GM 3.2.
133. Terenotriccus erythrurus – 1 v S časti CA, 1 v SV časti GM 4.2., 1 v Z kopc. časti GM 5.2.
134. Mionectes oleagineus – jedného načapal Dano spiaceho na konári na nočnom herpingu v Z časti GM
135. Colonia colonus – 1 v ZI CT 31.1., tamže 3-4 ex. 2.2., 1 v Z časti GM 3.2.
136. Onychorhynchus coronatus – 1 párik v S časti CA. Svoj jedinečný, čierno-modro-červený chochlík síce nerozťahovali, ale aj tak veľmi potešili.
137. Empidonax flavescens – dokopy 2 ex. v MV
138. Mitrephanes phaeocercus – dokopy 2 ex. v R.SE
139. Myiarchus tuberculifer – 1 v ZI CT 31.1.
140. Megarhynchus pitangua – min. 2 ex. J od centra CT 1.2., 4 na okraji GM pri ceste za MZ 3.2., 2 pri ceste medzi Punta Uva a MZ 6.2. Ťažko sa odlišuje od P. sulphuratus, ako najlepší rozlišovací znak sa mi osvedčil hlas.
141. Pitangus sulphuratus – jeden z troch najbežnejších vtákov celej CR. Jeho zvučné trojslabičné jačanie sa vám bude v ušiach ozývať ešte niekoľko dní po návrate do Európy. Priamo v pralese ho však nenájdete.
142. Myiozetetes similis – takisto jeden z troch najbežnejších vtákov celej CR, takisto všade mimo pralesov. Aj on tu má jedného „dvojníka“ (Conopias albovittatus), ten je však oveľa vzácnejší a nie tak synantropný.
143. Myiozetetes granadensis – pomerne bežný v zeleších častiach CT, nie však v pralese.
144. Myiodynastes maculatus – 1 ráno 26.1. v Tárcoles, blízko Tárcolites
145. Myiodynastes luteiventris– 1 v S časti CA
146. Tyrannus melancholicus – asi 4. najhojnejší vták CR. Rovnako ako prvá trojka od nížin až po hory a všade mimo pralesov.
Hm, vtákom ostnaté drôty nevadia...
tityrovité – Tityridae 9; 8
Stromové spevavce, ktoré zvykli byť kedysi radené k tyranom a kotingám.
147 Pachyramphus cinnamomeus – 1 skoro ráno na rozhraní MZ a GM 5.2.
148 Pachyramphus polychopterus – 1 ♂ v CA 24.1.
149 Tityra semifasciata – v karibskej nížine mimo pralesov síce relat. bežný (zopár v CT i MZ), zato krásny vták
150. Tityra inquisitor – 1 párik vyššie na stromoch lemujúcich cestu na Z okraji GM, kúsok za MZ
kotingovité – Cotingidae 6 (2); 6 (1)
Väčšina druhov tejto čeľade patrí k najkrajším neotropickým spevavcom, z ktorých niektoré disponujú svojskými jedinečnými hlasmi ľahko prezrádzajúcimi ich prítomnosť. Žiaľ, iné sú naproti tomu totálne mĺkve a keďže osídľujú najmä horné etáže pralesa, zbadať ich je často len zbožným prianím.
151 Querula purpurata – viacero v GM, hlavne v níž. Z časti boli dosť hojné. Žiaľ, vždy vysoko, takže na fotenie s 200 mm objektívom nič moc. Purpurové hrdlo asi bohvieako nevidno...
Procnias tricarunculata – pravdepodobne som jednu počul v R.SE. Unikátny samček tejto kotingy zostal jedným z nesplnených cieľov. Ako som sa neskôr dozvedel, v rámci oblasti Monteverde má byť najbežnejšia v nižšie položenom tzv. Children eternal forest, kam je vstupné (v porovnaní s MV a R.SE „len“) 10 $. Nemusel by som ju však vidieť ani tam (hoci je vraj fairly common) – po vyhniezdení (marec – jún) zostupuje do nižších výšok., kde sa už jej jedinečný hlas nemá dôvod viacej ozývať.
piprovité – Pipridae 7 (2); 5 (1)
Ako vidíte, tvorcovia nášho názvoslovia si ani pri spúste ďalších vtákov nedali moc námahy vymyslieť im jedinečné slovenské meno (Je to zbytočné? V poriadku. Na čo sa ale potom robila dotyčná publikácia?). To však nie je pri vtáčích tripreportoch podstatné. Podstatné je, že sú to ďalšie z roztomilých vtáčikov, za ktorými sa do trópov Nového sveta rozhodne oplatí ísť. Samice všetkých z nich sú síce fádne sivastozelené, no samce majú väčšinou na čiernom tele vždy niečo farebné a spolu s ich habitusom predstavujú tak podľa mňa vari najmilučkejšie spevavce Ameriky. V SZ časti, kam sme sa nedostali, je veľká šanca vidieť aj jedinečnú Chiroxiphia linearis...
152 Pipra mentalis – 1 ♂ v CA 24.1. Najkrajšie pozorovanie toho dňa.
153 Manacus candei – 2 ♂ (al. 1 ten istý) 2.2. v GM (takisto najkrajšie pozorovanie toho dňa), 2 ♂ v tejže SV časti GM aj 4.2. (z nich 1 ten istý, čo i 2.2., druhý určite iný), celkovo teda 2-3 tieto krásavce.
ohňohlavcovité – Oxyruncidae 1; 0
vireovité – Vireonidae 8 + 3; 7 - 8 + 2
Prevažne malé a pomerne nenápadné stromové hmyzožravé vtáčiky žijúce od ihličnatých lesov Kanady po bujné dažďové pralesy tropickej Ameriky, kde sa nájde aj zopár väčších a pestrejších. Z nich dva žijúce v CR – exoti Cyclarhis gujanensis a Vireolanius pulchellus – mi však súdené neboli. Ďalšia skupina, v ktorej som tie najzaujímavejšie druhy nevidel...
154. Vireo flavoviridis – 1 ráno v MZ 6.2.
155. Hylophilus ochraceiceps – 1 v CA 24.1.
156. Hylophilus decurtatus – malá skupinka (dobre som však videl len 2) v GM 4.2.
krkavcovité – Corvidae 5; 4
Na rozdiel od nás tu nijaké komplet čierne havranoidné korvidy nežijú. Až na 1 hnedosivo-biely druh sú všetky pôvabne odeté do nádherných kombinácií modrej, fialovej, čiernej a bielej. Majú len jednu chybu – ani jeden z týchto elegánov sa mi neukázal...
157. Psilorhinus morio – to je tenhnedosivo-biely... Medzi MV a M.SE som 28.1. videl tri troj- až päť-členné skupinky; min. 2-3 ex. aj v malej enkláve lesa medzi kávovník. plantážami nad AL 9.2.
lastovičkovité – Hirundinidae 5 + 5; 5 + 2
158. Pygochelidon cyanoleuca – poletovali v AL a medzi MV a M.SE.
159. Tachycineta albilinea – kŕdlik pri ústí Tárcolites, jedna krásne počas zastávky pri dákej benzínke na karib. strane na ceste z Limónu do SJ.
160. Progne chalybea – 2 ex. medzi MV a M.SE
penicovité – Sylviidae 4; 3
orieškovité – Troglodytidae 21 (1); 16 (1)
Na rozdiel od Eurázie je v Amerike orieškov oveľa viac. A hoci žiaden z nich nemá nijaké krikľavé farby a všetky si vystačia s odtieňmi hnedej až gaštanovej, čiernou a bielou, sú poväčšine sfarbené veľmi pekne a ich hlasy sú často veľmi zvučné a melodické. Skrátka potešia.
161. Campylorhynchus rufinucha – jeden z najkrajších, ktorého 2 ex. som mohol mať aj celkom pekne nafoteného, keby som nemal toho podvečer 23.1. počas hľadania ubytka medzi Tárcoles a CA všetkého po krk... Reku ešte ich uvidím. Áno, videl som v Tárcoles a pri CA ešte zopárkárt, ale už nie tak pekne...
162. Thryothorus thoracicus – 1 v GM 2.2., 1 (+ 1 hlas) medzi MZ a Punta Uva 6.2.
163. Thryothorus semibadius – 1 tento pásikavobruchý krásavec v CA 24.1.
164. Thryothorus nigricapillus – 3-4 ex. v NP CT
165. Thryothorus modestus – 1 ex. v húštine maličkej enklávy lesa uprostred kávovník. plantáží nad AL 9.2.
166. Troglodytes aedon – 2-3 ex. medzi MV a M.SE, 1 aj v MZ
167. Henicorhina leucosticta + H. leucophrys – klásť ich na úroveň samostatných druhov považujem skutočne za absurdné. Horskej formy (leucophrys) som videl (viacej ex. a ešte viac počul; 1 z najbežnejších druhov horského pralesa) v MV, R.SE i medzi nimi, nížinnú (leucosticta) raz v MZ a raz tuším aj v Z časti GM.
