drozdovité – Turdidae 11 + 4; 11 + 2
Vo všeobecnosti jedny z najľahšie pozorovateľných pralesných vtákov, nezriedka ich vidieť priamo na chodníčkoch.
168. Catharus fuscater – 1 v R.SE
169. Catharus gracilirostris – bežný na sopke Poás
170. Catharus mexicanus – 1 v súkr. pralese pred MV
171. Catharus frantzii – 1 v R.SE
172. Myadestes melanops – jeden z najbežnejších a zároveň najzvláštnejších hlasov v MV, trochu menej i R.SE. V MV som ich videl min. 5, v R.SE 2 a keby som nebol blbec, spestril by som to tu nádhernou fotkou tohto žiarivo oranžovočervenozobého exota...
173. Turdus grayi – skutočne nechápem, prečo sa národným vtákom krajiny s toľkými zaujímavými druhmi stal práve tento obyčajný hnedý drozd, poskakujúci aj na námestí AL. Boli tuším vo všetkých mestách a dedinách, ktoré sme navštívili.
174. Turdus plebejus – 1 pri HQ MV, 1 priamo v MV
175. Hylocichla mustelina – 1 v CA 24.1. Sranda pozorovať severoamerický druh priamo v hustom tropickom dažďovom pralese...
vodnárovité – Cinclidae 1; 0
spevákovité (drozdcovité) – Mimidae 0 - 1 + 1; 0 + 1
hodvábnikovité – Ptilogonatidae 2; 2
Malá (4 druhy celkovo), horská, chochláčom príbuzná čeľaď, spravidla s dlhším chvostom a chochlíkom na hlave.
176. Phainoptila melanoxantha – táto síce chochlík nemá, aj chvost je kratší ako u druhého druhu žijúceho v CR, no krásny čierno-žltý samček potešil v upršanom NP Volcán Poás preveľmi. Videl som tam aj samičku.
chochláčovité – Bombycillidae 0 + 1; 0 + 1
horárikovité – Parulidae 14 + 30; 13 + 28
Väčšina týchto stromových hmyzožravých vtáčikov žije v Mexiku až Kanade (preto toľko migrantov), kde svojím často pestrým sfarbením zdobia miestne, na vegetáciu pomerne chudobné lesy. Žiaľ, väčšina z nich na jeseň preperuje do prostého nevýrazného šatu a ich ID býva v CR vyššie v korunách stromov sakramentsky ťažká, ak nie nemožná. Aspoň že miestni krásavci, ponechávajúci si celý rok rovnaký šat, nijaký určovateľský oriešok nepredstavujú.
177. Phaeothlypis fulvicauda – azda až na tohto. 1 v CA 24.1.
178. Geothlypis poliocephala – 1 v kríku pod stromom na okraji pasienka medzi MV a M.SE 28.1.
179. Geothlypis semiflava – 2x 1 ex. v MZ. Žiaľ, ani 1-ho žltobruchého Geothlypis so svojráznou maskou som nevzečnil. Sú dosť plaché.
180. Myioborus miniatus – 2 v MV, 2 medzi MV a M.SE, 1 v R.SE
181. Myioborus torquatus – min. 2 v R.SE
182. Basileuterus rufifrons – 1 medzi MV a M.SE 28.1.
183. Basileuterus tristriatus – 1 z najbežnejších vtákov horského pralesa. Viacero v MV, R.SE, i medzi nimi.
184. Basileuterus culicivorus – 1 v súkr. pralese pred MV 28.1.
Vermivora peregrina – s veľkou pravdepodobnosťou v CA
185. Vermivora chrysoptera – 2-3 v MV, 1-2 v R.SE. Mimoriadne nádherný vtáčik. Žiaľ, fotku mi nedoprial.
186. Dendroica pensylvanica – min. 1 v S časti CA 25.1., 1 v NP CT, 1 v MZ alebo GM 4.2.; 1 v malej enkláve lesa medzi kávovník. plantážami nad AL 9.2.
187. Dendroica petechia – žije tu aj miestna rasa, ktorej samček má hrdzavú hlavu, no videl som len takmer čisto žlté (no s jemnými hrdzavými frkancami na bokoch tela) hibernanty. 1 pri ústí Tárcolites, 1 v NP CT a tuším ešte raz kdesi.
188. Mniotilta varia – 1 tento "trestanec" v MV 27.1., 2 ex. v súkr. pralesoch medzi MV a M.SE 28.1.
189. Setophaga ruticilla – 1 ♀ v maličkej enkláve lesa pri potoku medzi kávov. plantážami nad AL 9.1.
190. Wilsonia pusilla – 1 v MV. Ďalší krásny hibernant, ktorého sa mi nepodarilo ani len cvaknúť.
191. Oporornis philadelphia – 2-3 v S časti CA 25.1.
nektárnikovité – Coerebidae 1; 1
Monotypická čeľaď s jediným druhom žijúcim skoro v celej tropickej Amerike. Zaujímavý je stavbou svojich guľovitých hniezd. Okrem nektáru sa živí tento pohľadný neposedný drobizg aj rôznymi bobuľkami a hmyzom.
192. Coereba flaveola – dlhé pozorovanie jedného pravidelne od- a prilietavajúceho na hniezdo v MV. Viacero ex. v CT, určite aj v MZ, len som ich zabudol zapísať, keďže v CT mi už stihli zovšednieť...
strnádkovité – Emberizidae 77 + 7; 58 + 6
Predstavitelia najbohatšej čeľade vtákov nielen Kostariky, ale celého sveta sú tu sfarbení väčšinou pomerne pestro a až na zopár celkom čiernych druhov nezvyknú predstavovať pri ID žiadne väčšie potiaže. Rozďeľujú sa do 3 podčeľadí:
strnádkovité (tangarorodé) – Emberizidae (Thraupinae) 37 (1) + 3; 29 (1) + 2
193. Habia fuscicauda – pomerne bežná v karib. nížine (hlavne pri ceste J od MZ a v NP CT), no poriadne ju pozorovať je kvôli zdržiavaniu sa zásadne v tých najhustejších kroch neľahké.
194. Habia rubica – min. 1 pár (možno i dva) v enkláve lesa medzi kávov. plantážami nad AL
195. Chlorospingus ophthalmicus – spolu s orieškom Henicorhina a horárikom B. tristriatus najbežnejší vták horského pralesa v Cordillera de Tilarán. Videl som ich viacero v MV, R.SE, aj v súkr. pralesoch medzi MV a M.SE.
196. Chlorospingus pileatus – bežná na sopke Poás.
197. Mitrospingus cassinii – 2 v SV časti GM 2.2.
198. Tachyphonus luctuosus – 2 ♂ v CA 24.1.
199. Tachyphonus delatrii – najhojnejší vták v GM, najmä jeho SV časti; 2.2. aj 4.2. som tam videl min. tri 5-15-kusové kŕdliky. 4 ex. aj J od CT 1.2. Jeden z nich sa takto (viď fotku) mágal v bahnitej kaluži.
Škoda, že mi zaostrilo na toho zadného...
200. Eucometis penicillata – 1 v S časti CA
201. Ramphocelus passerinii – bežné v karib. nížine, nie však priamo v hustých pralesoch. Hlavne v hustých kroch popri cestách (aj napr. v intraviláne CT a MZ). Mimoriadne neposedný, získať dobrú fotku je umenie.
202. Tangara larvata – 1 v S časti CA, min. 2 J od CT, 3 v Z časti GM
203. Tangara dowii – 1 ex. + 1 min. 5-kusový kŕdlik týchto krások v R.SE. Žiaľ, vysoko na fotenie.
204. Tangara icterocephala – niekoľko v MV
205. Thraupis episcopus – bežný synantropný druh, aj priamo v uliciach AL, v Pacifiku i Karibiku.
206. Thraupis palmarum – 1 v Tárcoles, 2 v Puntarenas, zopár v CT a min. 1 aj v MZ
207. Cyanerpes cyaneus – áno, aj táto krásavica (medosavka) patrí medzi strnádky. Genetika nepustí. Evolúcia je niekedy skutočne zaujímavá a netreba chodiť až na Galapágy, aby sa človek o nej presvedčil. 1 ♂ pri ceste na okraji CA 24.1., 2 ♂ takisto pri ceste medzi MV a M.SE.
208. Cyanerpes lucidus – aj tu som videl napodiv len samce. 2 v ZI CT 31.1., 1-2 ♂ v GM 3.2. Podobná predošlej, najvýraznejším rozdielom sú žlté nohy a absencia jagavomodrej čiapočky samčeka. Tiež iné rozloženie čiernej. Samičky oboch druhov sú oveľa fádnejšie, prevažne zelenkasté.
209. Piranga rubra - celkom 4, všetko samce. Samice mi asi unikali pozornosti. Dva boli medzi MV a M.SE (1 v súkr. pralese, 1 v kult. krajine), 1 v CT, 1 v MZ.
strnádkovité (strnádkorodé) – Emberizidae (Emberizinae) 31; 21
Zatiaľ čo tangarorodé sú výhradne obyvatelia drevín, často žijúci aj v najvyšších etážach stromových korún (až na dve bežné tangary, ktoré častejšie vídať na drôtoch a budovách), väčšina strnádkorodých je terestrická, príp. obýva kroviny a nízke stromky. Dosť druhov tu žije aj mimo pralesa.
210. Sporophila americana corvina – bežné v karibskej nížine mimo pralesov (CT i MZ).
211. Sporophila torqueola – 2 ex. pri ceste J od CT 1.2.
212. Tiaris olivaceus – 1 ex. na nízkom stromku na pasienku medzi MV a M.SE
Volatinia jacarina – možno 1 párik vo vlhkej bylinnej vegetácii pri ceste J od CT. Keby som len bol poznal hlas...
213. Diglossa plumbea – 1 na okamih v strome na sopke Poás
214. Pezopetes capitalis – 6 ex.(3 x 2) v NP Volcán Poás
215. Pselliophorus tibialis – 1 ex. v zmeišanom kŕdliku v R. SE
216. Melozone leucotis – 1 v kult. krajine medzi MV a M.SE
217. Arremon aurantiirostris – min. 1 ex. v CA 24.1., 2 ex. v S časti CA 25.1.
218. Arremonops conirostris – min. 3 ex. ráno 4.2. v MZ. Počul som ich tam aj ráno 6.2.
219. Aimophila ruficauda – 4 ex. medzi CA a Tárcoles na vysokých bylinách a kríčkoch na pasienku
220. Zonotrichia capensis – 2 ex. na ulici AL 23.1., 1-2 pri nejakej budove medzi MV a M.SE, 2 v masíve sopky Poás počas autobusovj prestávky cestou na ňu
strnádkovité (kardinálorodé) – Emberizidae (Cardinalinae) 9 + 4; 8 + 4
Oproti strnádkorodým majú spravidla mohutnejší zobák (kvôli čomu vzbudzujú niektoré z nich dojem skôr pinkovitého glezga alebo hýľa). Až na samice migrantov zo Sev. Ameriky sú sfarbené zväčša veľmi výrazne.
221. Saltator coerulescens – 1 ex. na okamih priletel bližšie a hneď zmizol v pralese MV
222. Saltator maximus – viackrát 1 (raz i 2) ex. v MZ
Saltator atriceps – s veľkou pravdepodobnosťou som ho videl v CT na pozemku, v budove ktorého sme hľadali ubytko. Žiaľ, majiteľ mi ho vyplašil skôr, než som ho stihol poriadne pozrieť a vylúčiť tak podobného S. maximus.
223. Cyanocompsa cyanoides – 1 párik predierajúc sa za neznámymi hlasmi v húštine v GM
224. Pheucticus ludovicianus – 1 ♀ medzi MV a M.SE 28.1.
trupiálovité – Icteridae 18 + 2; 14 + 2
Elegantné, pomerne štíhle vtáky s pretiahnutým kužeľovitým zobákom. Značná časť ich žije v sekundárnych porastoch, (polo)otvorených biotopoch, aj priamo v mestách.
225. Quiscalus mexicanus – Jeden z najhojnejších vtákov celej CR (asi úplne naj). Priamo v pralese ho však neuvidíte. Prvého som videl už na budove panamského letiska.
226. Icterus prosthemelas – 1 ♂ v Z časti GM 3.2., 1 párik v SV časti GM 4.2., 1 ♂ v MZ ráno 7.2. Škoda, že bol vždy na fotenie privysoko. Svietivožlto-čierna kombinácia je nádherná.
227. Icterus galbula – 1 ♂ pri ceste pred CA, 1 ♀ medzi MV a M.SE, 1 ♂ v CT, 1 párik v MZ. Ani tohto, pre zmenu oranžovo-čierneho elegána sa mi odfotiť nepodarilo. Sedávajú totiť pomerne vysoko v stromoch, takže s 200 mm môžem na ne zabudnúť.
228. Cacicus uropygialis – 1 ex. J od CT 1.2., 3 ex. v GM 2.2., viacero v Z časti GM 6.2. Červený trtáč väčšinou nevidno.
229. Psarocolius montezuma – 1 z najbežnejších, najpôsobivejších a najokázalejších vtákov karibskej nížiny (2 som však videl aj v S časti CA). Najmä v pralesoch, ale aj v kultúrnej krajine s nejakým zastúpením stromov, preletieť ich možno vidieť aj nad intravilánmi. V Z časti GM som našiel na jednom stromisku aj jeho hniezdnu kolóniu. Visiace hniezda týchto megaspevavcov sú takisto svojrázne, no ešte unikátnejší ich ťažko opísateľný, doďaleka sa rozliehajúci hlas... Fakt nechápem, prečo som si ho ani raz nenahral... Jáj! Chcel som šetriť miesto na pamäťovej karte – ktoré mi kvôli foteniu výlučne do RAWu beztak nevystačilo... Ale však na nete je kopec nahrávok.
230. Psarocolius wagleri – jediný ex. som videl z cesty J od MN podvečer 5.2.
231. Sturnella militaris – 3 ex. z pristávajúceho lietadla na vysokých bylinách pri letisku v Paname (preto je červeným, že v CR som ho nevidel). Jeho typický červeno-čierny šat dovoľuje identifikáciu aj za takýchto podmienok.
pinkovité – Fringillidae 12; 11
Až 9 druhov tu patrí do r. Euphonia, ktorého samičky sú väčšinou žltkasto-zelené a až na tri druhy s nejakou hrdzavou farbou v teréne takmer nerozlíšiteľné. Samce šiestich druhov sú naproti tomu kontrastne žlto-modré. Keby sa človek vopred jednotlivé druhy nenaučil a uvidel by v prírode nejakého z nich, pravdepodobne by si pomyslel, že to dodatočne určí veľmi ľahko. Až kým by sa nepozrel do knihy a nezistil, že tam žije ďalších X, ktoré sú ako z komixových obrázkov typu „Nájdi 5 rozdielov.“ No, to je ešte veľa, väčšinou sú medzi nimi len 1-2 postrehnuteľné rozdiely... Našťastie sa dajú vždy niektoré vylúčiť na základe rozšírenia. Samce ďalších dvoch patria zas medzi najpôvabnejšie spevavce Kostariky. V horách žijú aj dva pomerne vzácne žlto-čierne stehlíky (pravda, samičky sú fádne zelenkasté...).
232. Chlorophonia callophrys – 1 párik (no asi ich tam bolo viac) na strome nad cestou medzi MV a M.SE. Samček je neskutočne krásne sfarbený, no na fotenie bol privysoko a príliš neposedný...
233. Euphonia gouldi – bežná v GM, 2 som videl aj v ZI CT
234. Euphonia anneae – 1 ♀ v R.SE
235. Euphonia elegantissima – 2-3 ♂ a 1 ♀ na stromoch pri pasienku a ceste medzi MV a M.SE 28.1. Neobyčajne krásne sfarbené samčeky mi pre ich 10-cm-ové telíčko a polohu vyššie na stromoch dopriate odfotiť nebolo...
236. Euphonia hirundinacea – 1 ♂ na strome pri pasienku medzi MV a M.SE v 1490 mnm, hoci podľa knihy vystupuje iba do 1400.
237. Euphonia luteicapilla – 1 nedospelý ♂ na strome pri pasienku medzi MV a M.SE, takisto v 1490 mnm, hoci by sa mala vyskytovať v tejto S polovici CR len na karibskej strane a len do 1200 mnm. Zdá sa, že na xeno-canto.org sú areály rozšírenia presnejšie než v mojej knihe.
vrabcovité – Passeridae 1; 1 – introdukovaný
238. Passer domesticus – zopár v AL, viac ich bolo na autob. stanici v Limóne a tuším aj v CT
