Ornitológii a fotografovaniu prírody sa venujem od roku 1996 a sám často riešim otázku kde je hranica medzi odfotografovaním, zdokumentovaním výskytu, spočítaním alebo určením druhu a medzi nevyrušovaním prírody. Najčastejšou frázou u fotografov je "Take nothing but Photographs, leave nothing but footprints, kill nothing but time" alebo vo voľnom preklade „ber len fotky, zanechávaj len stopy a zabíjaj len čas" alebo ešte voľnejšie „nič netrhaj, nezbieraj, nezanechávaj po sebe spúšť, odpadky, nič nezabíjaj, vedome, či nevedome. Ja si myslím, že toto by mali dnes byť samozrejmosti a že aj tie stopy môžu byť niekedy problém. (najmä ak má niekto 13-ky nohy ako ja).
Určite tieto etické dilemy rieši v teréne každý ornitológ a fotograf. Avšak nie každý má rovnakú hranicu. Pre niekoho je vyrušovaním už to, že vyplaší kŕdeľ kačíc pri zimnom sčítaní, pre niekoho nie je problém fotiť 15 minút pri hniezde. V oboch prípadoch je to vyrušovanie a bohužiaľ nie každý si uvedomí, že možno tie kačice už večer nemajú kde zanocovať alebo, že pokiaľ sa pri hniezde neobjaví dlhšiu dobu rodič vajcia alebo mláďatá môžu zachladnúť. Pýtate sa: kde je teda tá hranica? Jednoznačná odpoveď asi neexistuje. Každý druh reaguje na stres inak, dokonca v rámci druhov je známe, že severské populácie sú menej plaché. Každá situácia je iná a čím lepšia znalosť prírody, tým ľahšie si vieme hranicu určiť. Pomôcť pri tom by mohli niektoré zásady:
Na prvom mieste sú vždy záujmy vtákov a ich biotopov
Rešpektujte zákon a práva druhých
Starajte sa o krmítka, vtáčie búdky a iné umelé pomôcky
Ak sprevádzate skupinu ornitológov alebo fotografov oboznámte ich s týmito zásadami, buďte dobrým vzorom, zvážte veľkosť skupiny Určite sa mi nepodarilo vymenovať všetky zásady, preto budem rád ak spolu v diskusii tento článok doplníme. |