Koncom mája 2011 som dostal príležitosť navštíviť niekoľko bývalých Juhoslovanských republík a tak som si naplánoval aj viacero ornitologických výletov. Každý bol svojím spôsobom unikátny a orientovaný na rôzne druhy vtákov. Tieto krajiny sú k nám tak blízke, ale zároveň aj tak iné, aspoň z pohľadu rozšírenia niektorých druhov. Pre mňa to bola celkom slušná exotika a niekoľko nových druhov.
Srbsko – Palič a Ludaš
Moja cesta sa začala v pondelok 16.5. cez upršané Maďarsko a skoro som nedúfal, že budem mať kde zastaviť a využiť voľný čas. Na odporúčanie maďarského kolegu Andrasa Fodora som mal v pláne navštíviť dve jazerá v severnom Srbsku. O jazerách Ludaš a Palič som dovtedy nič nevedel a iba v krátkosti som si našiel ich lokalitu na mape a naštudoval možnosti príjazdu. Poskytnuté súradnice ma doviedli ku trstinou zarastenému brehu a jednej zjavne už staršej pozorovacej veži.
{mosmap width='500'|height='500'|kml='http://www.birding.sk/images/stories/balogm/yugoslavia_2011/Srbsko/Ludas_Palic/Ludas_lake.kml'}
Dážď našťastie prestal, ale vietor fúkal, obloha bola ako olovo a nahnitá konštrukcia veľmi klzká. Nakoniec som sa odvážil hore. Mal som príležitosť sledovať takmer okamžite preletujúce volavky purpurové (Ardea purpurea), beluše veľké (Casmerodius alba), volavky popolavé (Ardea cinerea), chavkoše nočné (Nycticorax nycticorax). V diaľke lovil minimálne jeden čorík bahenný (Chlidonias hybridus). vodná hladina bola pomerne prázdna, s výnimkou potápok chochlatých (Podiceps cristatus) ktoré vodili mláďatá, lysky čierne (Fulica atra) a iné bežné druhy.
Pod vežou bola tabuľka s krátkym popisom miesta a mapkou pešej trasy okolo severného brehu jazera. Až tu som zistil, že veža má číslo 3 z celkovo 8 zastávok a na prvej sa má nachádzať Visitors Center. Po skončení obhliadky som sa teda vybral naslepo smerom ku miestu Visitors Center. Po krátkom blúdení rozbahnenými cestami som sa dopracoval ku vchodu do centra a zaparkoval auto na trávniku. Okamžite ma spozorovala skupina zamestnancov a tak som šiel priamo k nim. Lámanou angličtinou ma privítali a zaviedli do budovy, kde zohnali kolegu, ktorý vedel dobre po anglicky a robil aj miestneho sprievodcu – Otto Szekeres. Podarilo sa mu vybaviť si nejaký voľný čas, aby ma sprevádzal po okolí a vysvetlil niektoré veci. Ako náhle som povedal, že som zo Slovenska, objavil sa veľký úsmev a meno „Mirko Bohúš – Europian Roller Protection!" (týmto odovzdávam pozdravy od Otta). Priamo v areály je pozorovacia búda hneď vedľa trstiny, kde sme si sadli na krátky rozhovor. Okamžite som spozoroval bučiačika močiarneho (Ixobrychus minutus) a podarili sa mi na moje prekvapenie celkom milé fotky. Krátko sme sa zastavili na móle s výhľadom na veľkú časť vodnej plochy. Okolo preleteli chochlačky bielooké (Aythya nyroca).
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Srbsko/Ludas_Palic/Ludas_krajina{/vsig}
Miestnou Ladou Nivou sme sa potom vybrali pozrieť jediný tunajší pár krakle belasej (Coracias garrulus), ale kvôli počasiu bola vraj asi zalezená v búdke. Dúfajú, že sa im ich podarí tu udržať a postupne rozšíriť ich populáciu. Autom sme sa dostali ku východnej časti jazera, ktorá je prísne chránená a bez sprievodcu tam nie je možný vstup. Jazero je dôležitým hniezdiskom fúzatky trstinovej (Panurus biarmicus), ktoré sme naozaj počuli na každom kroku, ale neukázala sa nám žiadna. Otto mi povysvetľoval viac vecí o ochrane a minulosti územia. Mali sme šancu z blízka pozorovať viacero už spomínaných vtákov a tiež v diaľke kŕdeľ 5 beluší malých (Egretta garzetta).
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Srbsko/Ludas_Palic/Ludas_vtaky{/vsig}
Po krátkej pauze späť v centre, kde si Otto vybavil neodkladné povinnosti sme sa spoločne vybrali ku jazeru Palič. V podstate je to viacero jazier oddelených hrádzami a pôsobia dosť umelo. Do posledného jazera sa vlieva voda z čističky odpadových vôd, čo spôsobuje nemalé znečistenie vody a ohrozuje vtáky a iné živočíchy a rastliny.
{mosmap width='500'|height='500'|kml='http://www.birding.sk/images/stories/balogm/yugoslavia_2011/Srbsko/Ludas_Palic/Palic_lake.kml'}
Pre mňa však toto miesto pôsobilo priam exoticky. Množstvo brodivcov bolo úžasné a okamžite sme v diaľke na brehu spozorovali čapličku vlasatú (Ardeola ralloides). Takmer som nedýchal a dúfal som, že mi dovolí priblížiť sa aspoň trochu. Nakoniec som z miesta odchádzal s úžasnými zážitkami práve s týmto druhom. Otto mi ukázal najdôležitejšie miesta, ako sú kolónia čajok smejivých (Larus ridibundus) asi 1000 párov a čajok čiernohlavých (Larus melanocephalus) vraj okolo 100 párov. Jednu čiernohlavú som nakoniec aj videl lietať okolo mňa. Na druhej strane hrádze bolo rozsiahle jazero, ktoré je dôležitým zimoviskom vodného vtáctva s výskytom mnohých vzácnych druhov. Žiaľ v tejto dobe zívalo skôr prázdnotou. Otto sa musel so mnou rozlúčiť, keďže ho čakali povinnosti (pondelky sú kancelárske dni) a s prísľubom, že nabudúce si na mňa určite nájde celý deň ak sa ohlásim vopred sme sa rozišli.
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Srbsko/Ludas_Palic/Palic_krajina{/vsig}
Na lokalite som zostal ešte asi 2 hodiny, ktoré som strávil pozorovaním rôznych pre mňa pomerne vzácnych druhov vtákov, ktoré sú vypísané nižšie. Špeciálnym zážitkom bolo fotenie čapličiek vlasatých (Ardeola ralloides). Rýchlo som odpozoroval, že si zvykli sadať v jednom rohu jazera na drevené a kovové koly a tak som tam nakoniec zastavil s autom priamo pri brehu a čakal na príležitosť. Ani nie do 15 minút som sa dočkal. Vzrušenie to bolo veľké.
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Srbsko/Ludas_Palic/Palic_vtaky{/vsig}
Potom som ešte venoval čas lietajúcim čoríkom, čapličkám a bučiačikom, ale čas ma tlačil a musel som okolo 17:00 pokračovať ďalej. Toto miesto vrelo všetkým odporúčam, ak máte čo i len 1 hodinu času pri ceste okolo, neváhajte.
- Chavkoš nočný (Nycricorax nycticorax)
- Čaplička vlasatá (Ardeola ralloides)
- Bučiačik močiarny (Ixobrichus minutus)
- Beluša veľká (Casmerodius alba)
- Volavka popolavá (Ardea cinerea)
- Potápka chochlatá (Podiceps cristatus)
- Potápka čiernokrká (Podiceps nigricollis)
- Chochlačka sivá (Aythya ferina)
- Chochlačka vrkočatá (Aythya fuligula)
- Čajka smejivá (Larus ridibundus)
- Čajka čiernohlavá (Larus melanocephalus)
- Rybárik riečny (Alcedo atthis)
- a iné bežné druhy...
Srbsko - Carska bara
Na stredu 19.5. som si vyhliadok pomerne známu lokalitu severne od Belehradu. Jedna sa o rozsiahlu sústavu rybníkov, ktoré dodávali ryby ešte aj na cisársky dvor do Viedne, z čoho pochádza ich názov. Lokalita sľubovala hniezdenie všetkých druhov európskych volavkovitých vtákov. Prístup ku lokalite je celkom dobrý a pokiaľ idete správnou cestou, už dlho dopredu vás vítajú smerové tabule ku lokalite. Parkovanie je bezproblémové pri miestnom hotely. Tu sa nachádzajú aj veľkoplošné orientačné tabule, ktoré sú ale iba veľmi schematické.
{mosmap width='500'|height='500'|kml='http://www.birding.sk/images/stories/balogm/yugoslavia_2011/Srbsko/Carska_bara/Carska_bara.kml'}
Mal som v pláne skúsiť propagovanú plavbu loďou z malého prístavu ku vyhliadkovej veži. Pri príchode ku pokladni ma privítal veľmi úctivý, ale jazykovo málo podkutý pán, ktorý mi najprv naznačoval možnosť celodenného sprevádzania za 5000 dinarov (asi 50 euro). Keď som opakovane ukazoval na hodinky a ukazoval „Tri hodidy", naznčil mi, že loď je iba pre organizované výlety a so širokým úsmevom a odporúčaním „Samo pravo" (stále rovno) ma zadarmo nasmeroval na turistický chodník vedúci k veži. Takých 2,6km tam a potom to isté naspäť.
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Srbsko/Carska_bara/krajina{/vsig}
Hoci to bola pomerne nudná trasa lesom a minimom výhľadov na kanál, kadiaľ sa plavia lode, mal som možnosť definitívne vytriezvieť z večernej párty v srbskom štýle a necelej trištvrte hodine kráčania konečne doraziť ku veži. Cestou som videl zo stromov vyletovať najmä volavky purpurové (Ardea purpurea) a chavkoše nočné (Nycticorax nycticorax). Z veže bol nádherný panoramatický výhľad. Keďže sa nachádza hlboko v trstine, obklopovalo ma viacero druhov trsteniarikov, ktoré však veľmi nepoznám a tak som sa ich nepokúšal určiť. Výhľad na vodu bol znamenitý, avšak vtákov bolo vidieť minimum. Ako hniezdisko je to určite skvelá lokalita, v tomto čase však naozaj pôsobila prázdnym dojmom. Videl som loviť čoríka bahenného (Chlidonias hybridus), preletovať volavky popolavé (Ardea cinerea) a chavkoše nočné (Nycticorax nycticorax), v diaľke jednu labuť veľkú (Cygnus olor) a na druhom brehu v trstine pravdepdobne sedel bučiak veľký (Botaurus stelaris) a tiež čaplička vlasatá (Ardeola ralloides), ale to bolo zhruba všetko. Trochu sklamaný som sa vrátil späť k autu. Cestou som ešte videl preplávať okolo mňa loď so spústou mladých výletníkov a v duchu som ďakoval náhode, že som na tej veži bol aspoň sám a v kľude a nemusel som sa pretláčať skupinou teenagerov, ktorý by môj monokulár určite nenechali v pokoji stáť. Nevravím, že lokalitu sa neoplatí navštíviť, ale možno v inom čase a najmä nie tesne po návšteve severosrbských jaziek, kde všetky vtáky boli viac na dosah.
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Srbsko/Carska_bara/vtaky{/vsig}
Chorvátsko – Záhreb a okolie
V rámci mojich ciest som sa zastavil v Záhrebe. Odtiaľ iba jeden postreh. Večer som mal chvíľku času a vybehol som si z hotela len tak na slepo ku rieke Save a úplnou náhodou som v lužnom lese našiel výrika lesného (Otus scops). Bolo to na tejto lokalite:
{mosmap width='500'|height='500'|lat='45.783073'|lon='15.904019'|zoom='16'}
Pre mňa nový druh a hneď takto pri meste, to bol skvelý zážitok. Síce som ho nakoniec vizuálne nepozoroval, ale identifikácia hlasu bola jednoznačná a počul som ho viackrát z rôznych miest.
Druhý deň som sa chcel cestou na ostrov Cres zastaviť na významnej lokalite Crna mlaka južne od Záhrebu. Mal som naštudovaný plán cesty, ale už na exite z diaľnice ma zarazilo, že túto lokalitu nikde nepropagovali. Dôvod som pochopil až keď som prišiel na lokalitu. Napriek tomu, že sa tu intenzívne hospodári, v centre oblasti je funkčná farma a žije tu zjavne niekoľko rodín vo svojich domoch, vstup pre cudzincov je na lokalitu zakázaný. Nemá ani význam skúšať sa tam dostať, veľmi rýchlo vás odtiaľ niekto vyprevadí von. Neexistuje ani možnosť zaplatiť za vstup. Nepochopil som to a ani ďalší ľudia, s ktorými som sa o tom rozprával s tým nesúhlasia. Dá sa predpokladať, že je to skôr aktivita majiteľa či prevádzkovateľa rybníkov, ako skutočná snaha o ochranu prírody.
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Chorvatsko/Crna_mlaka{/vsig}
Chorvátsko – Cres - Beli
Mojím hlavným ornitologickým cieľom bol víkendový pobyt na ostrove Cres. Jeden z najsevernejších chorvátskych ostrovov ukrýva spolu s Krkom pozostatky populácie supa bielohlavého (Gyps fulvus), ktorý kedysi kraľoval oblohe jadranského pobrežia. Zmena životného štýlu a výrazný pokles chovu oviec spôsobil jeho takmer vyhubenie v široko okolí. Tieto ostrovy sú vďaka svojej divokosti a strmým skalným bralám na brehoch jeho posledným útočiskom v tejto časti Európy. V rámci ostrova sú vytvorené dve rezervácie na jeho ochranu. Mapku nájdete na tomto mieste. Na severnom konci jednej z nich, v dedinke Beli, sa nachádza aj záchranná stanica, ktorá sa stará o ich ochranu. Práve v Beli som si rezervoval ubytovanie v nádeji, že supy uvidím. Po plavbe trajektom z ostrova Krk som šiel autom hlavnou cestou do Beli. Zastavoval som sa na drobných odpočívadlách pri ceste a sledoval pomaly sa odkrývajúci avifaunu ostrova, keď som zbadal svojho prvého supa. Krúžil pomerne vysoko nad hrebeňom kopcov. Nestrácal som čas a pokračoval ďalej.
{mosmap width='500'|height='500'|kml='http://www.birding.sk/images/stories/balogm/yugoslavia_2011/Chorvatsko/Beli.kml'}
Autom som zastavil na najužšom mieste ostrova, kde sa cesta rozdeľuje smerom na Beli a na druhu kompu v Porozine. Toto miesto sa volá Križič a za môj krátky pobyt som ho vyhodnotil ako najlepšie a najdostupnejšie miesto na pozorovanie supov. Proste stačí zastaviť, odparkovať auto na kraji cesty a počkať pár minút. Supy tu lietali tak nízko, že som mal chuť sa ich dotknúť. Zastavuje sa tu veľa ľudí a je príjemné stretnúť aj ďalších rovnako nadšených ľudí, ktorí obdivujú tieto majestátne vtáky. Južne od križovatky sa nachádza kopec, okolo ktorého lietali supy aj iné dravce dosť blízko a odkiaľ by sa dali pozorovať možno ešte lepšie. Okolie je vhodné aj na pozorovanie ľabtušky poľnej (Anthus campestris), skaliarika okrového (Oenanthe hispanica) či penice fúzatej (Sylvia cantillans). Z dravcov som videl myšiaka lesného (Buteo buteo) aj včelára lesného (Pernis apivorus).
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Chorvatsko/Beli_vtaky/Supy/letovky{/vsig}
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Chorvatsko/Beli_vtaky/Dravce{/vsig}
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Chorvatsko/Beli_vtaky{/vsig}
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Chorvatsko/Beli_vtaky/cajky{/vsig}
Cestou s Križiču do Beli som sa zastavil ešte na jednom mieste, kde bolo vidieť do strmej rokliny. Pravdepodobne je tam jedno z viacerých kŕmidiel, kde dávajú supom potravu, lebo som ich odtiaľ videl vyletieť asi 17. Okrem toho som videl mladého orla skalného (Aquila chrysaetos). Oči treba mať otvorené stále, supy môžete vidieť kdekoľvek.
V Beli som navštívil Ekocentrum, kde som sa zoznámil s miestnymi dobrovoľníkmi, ktorí sa okrem supov starajú aj o zachovanie celkovej biodiverzity ostrova a udržiavanie jeho kultúrneho a historického dedičstva. Návšteva centra vo mne zanechala hlboký dojem. Najmä množstvo informácií a možnosť z blízka sledovať mladé supy v záchrannej voliére bola zaujímavá. Dozvedel som sa, že prevažná väčšina supov sú tu mladé jedince, ktoré pri pokusoch naučiť sa lietať spadli do vody. Toto je pre ne osudné, pokiaľ ich nejaký rybár alebo iný človek na člne nezachráni. Miestni dostávajú o tom dostatok informácií a potvrdili mi, že ak nejakého vo vode vidia, vedia čo spraviť pre jeho záchranu (v prvom rade okamžite ho z vody vybrať na svoju loď!). Vo voliére sa vtáky postupne zregenerujú, naučia sa lietať a najdôležitejšie, kŕmiť sa v skupine. To je najdôležitejší aspekt pre prežitie v prírode. V centre bolo počas môjho pobytu 13 supov bielohlavých a jeden sup ušatý (Torgos tracheliotus), ktorý pravdepodobne uletel nejakému sokoliarovi a nebol v stave, aby ho bolo možné vypustiť do voľnej prírody. Podľa informácií z centra žije na okolitých ostrovoch a Crese asi 125 párov supov.
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Chorvatsko/Beli_ekocenter{/vsig}
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Chorvatsko/Beli_ekocenter/Tabule{/vsig}
V Ekocentre vám poskytnú aj možnosť výletu člnom ku hniezdam na útesoch v rezervácií. Je to veľmi dobrý spôsob ako podporiť finančne centrum a zároveň za to získať 2-3 hodinový výlet so šancou vidieť viacero zaujímavých druhov vtákov. Okrem najnižšie položeného hniezda supa bielohlavého na svete (asi 10m nad hladinou mora) máte šancu vidieť aj kormorána chochlatého (Phalacrocorax aristotelis), orla skalného, sľubovaný je aj hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus) či skaliar modrý (Monticola solitarius), ktorých som ja ale nevidel.
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Chorvatsko/Beli_vtaky/Supy/hniezda{/vsig}
Ubytovaný som bol na priváte rovno nad malým prístavom v Beli. Z okna som mohol monokulárom pozorovať minimálne 2 hniezda supov. V nedelu poobede mi jeden preletel asi 5m od terasy a ja som iba v nemom úžase sledoval, ako zmizol za stromami. Ráno sa v okolí rozliehalo volanie dudka a čajky žltonohé tu kraľovali vodnej hladine. V tejto časti sa občas objavujú aj delfíny, ale ja som to šťastie nemal.
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Chorvatsko/Beli_krajina{/vsig}
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Chorvatsko/Beli_krajina/Beli{/vsig}
Chorvátsko – Cres – Belej
Hlavný ornitológ a vedúci záchrany supov v Ekocentre Goran Sušić mi odporučil navštíviť skôr južnú časť ostrova, ktorá je pre birdwatcherov zaujímavejšia. Nachádzajú sa tu lesy, ale aj rozsiahle lúky na skalnom podloží s množstvom kríkov. Krajina sa mení a máte šancu vidieť rôzne druhy vtákov. Okrem všade prítomných supov bielohlavých (Gyps fulvus) som mal očakávať aj škovránky, sokoly a iné spevavce. V podstate mi odporúčal krajinu južne od Vranského jazera, špeciálne oblasť okolo obce Belej.
{mosmap width='500'|height='500'|kml='http://www.birding.sk/images/stories/balogm/yugoslavia_2011/Chorvatsko/Belej.kml'}
Autom sa sem dá dostať po hlavnej magistrále. Asi 3 kilometre za Belej je križovatka, na ktorej sa dá odbočiť na východ smerom na osadu Verim. Miesto je označené ako poľovná oblasť „Sluka", ale je to asi jediná cesta do viacerých osád. Pohyboval som sa popri tejto ceste autom a vždy na chvíľu niekde zastavil na pozorovanie a fotenie vtákov. Pokiaľ budete pokračovať dosť ďaleko, narazíte na brány pre ovce, ktoré za sebou vždy poctivo zatvorte.
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Chorvatsko/Belej_krajina{/vsig}
Na lokalite som nemal možnosť pozorovať veľa rôznych druhov, ale všetky boli pre mňa vzácne. Hneď po príchode ma svojím spevom upútala strnádka svrčivá (Emberiza cirlus). Bola pomerne krotká a dala sa dobre prilákať nahrávkou hlasu. V krovinách sa tiež pohybovali penica sivá (Sylvia melanocephala) a penica fúzatá (Sylvia cantillans).
Na ďalšom mieste som videl pomerne veľa pŕhľaviarov červenkastých (Saxicola rubetra) a myslím že tiež strnádku lúčnu (Emberiza calandra), ale pre silné slnko som si nebol jej určením istý.
Pri odbočke na osadu Srem a Plat sa nachádzala lúka s úľmi. Včelár si robil svoju prácu a ja som v kľude pozoroval pár strakoša červenohlavého (Lanius senator). Z diaľky sa ozýval dudok chochlatý (Upupa epops). Na ďalších miestach južnejšie som pozoroval ešte dvojicu ľabtušiek poľných (Anthus campestris). Samozrejme všade preletovali čajky žltonohé (Larus michahelis).
Spravil som si aj výlet do južnej časti ostrova okolo mesta Osor až po Punta Križa. Pri Osore je malé miesto so slaným zaplavovaným močiarom, ale okrem čajok a jednej beluše malej (Egretta garzetta) tam v tom čase nebolo nič zaujímavé. Okolité lesy majú určite veľký potenciál na sovy alebo lelka, ale nemal som čas sa tomu venovať. Navyše, až dodatočne som si všimol na mape niekoľko jazierok skrytých v lesoch neďaleko pobrežia, ale tie budú na moju návštevu čakať až do nasledujúceho výletu na tento ostrov.
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Chorvatsko/Belej_vtaky{/vsig}
Cestou spať som sa zastavil ešte na pobreží východne od Belej. Zátoka nesie meno Koromačno a tvorí južnú hranicu supej rezervácie. Dá sa tam dostať odbočkou priamo vedľa kostola z hlavnej cesty a potom už iba intuitívne pokračovať smerom ku pobrežiu. Nad zátokou na skale hniezdil sokol myšiar (Falco tinunculus). Vybral som sa preskúmať kamenisté pobrežie južne od zátoky, ktoré nie je súčasťou rezervácie. Okamžite som našiel skaliarika okrového (Oenanthe hispanica), ktorý mi výdatne pózoval pri mojich fotografických pokusoch. Okrem toho som zo zeme vyplašil aj dve kuropty horské (Alecotris graeca), ale tie som už následne nebol schopný nájsť a tak som odišiel bez ich fotografie, čo i len dokumentačnej. Na záver sa vo väčšej vzdialenosti od pobrežia pomaly preplavil okolo jeden kormorán chochlatý (Phalacrocorax aristotelis).
Slovinsko – Sečoveljske soline
Posledný ornitologický výlet som mal naplánovaný na hraniciach medzi Chorvátskom a Slovinskom. Doslovne na hraniciach, pretože soľné polia, ktoré tu vznikli pre mnohými storočiami pomocou technológie privezenej z ostrova Pag, ležia rovno pri rieke Dragonja, ktorá tvorí hranicu a hlavná prístupová cesta do prírodnej rezervácie sa nachádza práve medzi oboma hraničnými priechodmi.
{mosmap width='500'|height='500'|kml='http://www.birding.sk/images/stories/balogm/yugoslavia_2011/Slovinsko/Secovlje_Salt_fields.kml'}
Toto miesto som mal vybraté pre jeho jedinečnosť z pohľadu hniezdiacich druhov ako sú rybár malý (Sternula albifrons) a kulík morský (Charadrius alexandrinus). Lokalita je významným ťahovým miestom a zimoviskom mnohých druhov, ale v neskorú jar je tu počet druhov obmedzený. Aj preto ma od severného vchodu odporučili skôr na ten východný, ktorý vedie do rezervácie.
Pri vstupe je búdka a mobilná toaleta. Nápisy oznamovali platenie vstupného, ale asi iba v hlavnej sezóne, lebo teraz tam nebolo ani živej duše. Príjemne ma potešila sada letákov, ktoré detailne popisovali stav výskytu všetkých druhov vtákov z danej lokality, vrátane mapiek hniezdenia miestnych druhov. Skoro som neveril vlastným očiam. Takýto servis som ešte nikde nevidel a myslím, že by sa mal stať skôr štandardom, ako výnimkou. Dúfam, že nespravím nič zlé, ak to sem pripojím ako inšpiráciu pre ďalšie ochranárske aktivity inde vo svete. (stiahni súbor 6MB)
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Slovinsko/Secovlje_krajina{/vsig}
Slnko bolo v tento deň neúprosné a s množstvom techniky na chrbte i krku som si veľa vytrpel, ale stálo to zato. Videl som množstvo šišíl bocianovitých (Himantopus himantopus) aj s malými kuriatkami, kulíky morské (Charadrius alexandrinus) taktiež s jedným kuriatkom, očakávané rybáre malé (Sternula albifrons) lovili skôr v ústí rieky do mora. Videl som aj ďalšie druhy bahniakov ako hvizdáka veľkého (Numenius arquata), kalužiaka sivého (Tringa nebularia) a iné druhy bežných vtákov. Oblasť sa určite oplatí navštíviť v hociktorom ročnom období.
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Slovinsko/Secovlje_vtaky{/vsig}
Pre spestrenie je možné navštíviť aj múzeum výroby soli, v ktorom vám ochotne vysvetlia tradičný spôsob získavania soli z morskej vody. Je až neuveriteľné, že v napohľad špinavých podmienkach vedia vyprodukovať čistú a na konzumáciu vhodnú soľ. Rovnaké metódy sa dodnes používajú aj v modernej časti severne od rezervácie a samozrejme na ostrove Pag, odkiaľ pred storočiami technológiu priviezli.
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Slovinsko/Muzeum_solivarstva{/vsig}
Záver
Môj výlet po krajinách severo-západného Balkánu pre mňa priniesol mnoho skvelých zážitkov a niekoľko nových druhov, ktoré som dovtedy nevidel. Hoci sú krajiny ako Grécko omnoho atraktívnejšou destináciou pre birdwatching, mne sa bývalá Juhoslávia javí ako skvelá príležitosť na spoznanie zaujímavých biotopov, vtákov aj s možnosťou oddychu s celou rodinou. Navyše sú všetky krajiny dosť blízko k nám či už geograficky, ale aj kultúrne, historicky a jazykovo, čo je tiež dôležitou výhodou. Rád sa sem ešte vrátim.
Doplnujúce fotografie
Plazy ostrova Cres
{vsig}balogm/yugoslavia_2011/Chorvatsko/plazy{/vsig}
