Juh a východ Európy nie je dostatočne zmapovaný, počas dovolenky nezabudnite zapísať pozorovania pre nový európsky atlas!
Jún až august je obdobie, kedy aj mnohí ornitológovia strávia voľné chvíle mimo Slovenska. Naše cesty na dovolenky pritom často vedú do tradičných destinácií ako je napríklad Chorvátsko alebo Grécko, ktoré však až na niektoré vychytené miesta sú ornitologicky úplne neprebádanými územiami.
Nedostatok poznatkov z týchto oblastí pritom bol už zrejmý v prvom Atlas rozšírenia vtákov v Európe, ktorý bol vydaný v roku 1997 (často však už vtedy z niektorých krajín so staršími dátami). S odstupom času sa údaje v tomto atlase stali neaktuálne, a preto v roku 2013 začali práce na novom Atlase vtákov v Európe. Mapovať sa bude do roku 2017, hniezdiace vtáctvo sa mapuje vo viac ako 5000 kvadrátov (50x50 km) vo viac ako 50 krajinách (detailnejšiu metodiku a ďalšie informácie môžete nájsť tu: http://www.ebcc.info/new-atlas.html). Opätovným problémom pri príprave tohto atlasu však budú krajiny juhovýchodnej a východnej Európy, ktoré dlhodobo zápasia s malým počtom ornitológov a birdwatcherov.
Najťažším orieškom bude samozrejme zmapovať veľké krajiny ako je napríklad Rusko, Turecko. Málo poznanými sú ale aj krajiny Balkánu a to Chorvátsko, Bosna, Srbsko, Čierna Hora, Macedónsko, Bulharsko, Grécko, Moldavsko a v podstate všetky európske krajiny ležiace na východ od nás.
Ak sa náhodou budete v hniezdnom období tento alebo najbližšie roky nachádzať v jednej z týchto krajín počas dovolenky, alebo pracovnej cesty, myslite na to, že môžete pomôcť svojimi údajmi k lepšiemu zmapovaniu týchto oblastí. Často môžu pomôcť aj náhodné alebo jednotlivé údaje. Zapisujte si teda pozorovania z týchto území a neskôr ich môžete poskytnúť národným koordinátorom mapovania v rámci európskeho atlasu (ich zoznam je tu: http://www.ebcc.info/index.php?ID=545).
Pomôcť v menej poznaných krajinách je možné neštandardizovanými pozorovaniami (náhodnými) alebo štandardizovanými. V prípade náhodných pozorovaní by každý náhodný záznam mal obsahovať nasledovné údaje na to, aby bol použiteľný pre potreby Európskeho atlasu:
- Druhy musia byť riadne identifikované a uvedené môžu byť len tie s určitosťou určené
- Dátum pozorovania
- Súradnice, resp. iné jasné geografické určenie pozorovanej lokality (pre možnosť priradiť pozorovanie do správneho kvadrátu veľkosti 50x50 km)
- Zaznamenané druhy
- Kategórie hniezdenia jednotlivých druhov podľa medzinárodnej šestnásťbodovej stupnice
- Mená pozorovateľov a kontakt (email)
- Je potrebné uviesť či zoznam zaznamenaných druhov obsahuje všetky druhy, ktoré bolo možné zaznamenať, alebo iba ich výber (nepovinné)
- Čas pozorovania (nepovinné)
- Trvanie pozorovania (nepovinné)
- Počet pozorovaných jedincov jednotlivých druhov (nepovinné)
- Ďalšie podrobnosti (nepovinné)
Uvedené potrebné detaily pozorovania sa veľmi nelíšia od poznámok, ktoré si väčšina ornitológov robí v teréne, preto istotne sa nájde viacero z nás, ktorí budeme vedieť to európskeho atlasu prispieť. Ak sa niekto teda pre takúto pomoc rozhodne, prajem mu veľa pekných a zaujímavých pozorovaní.
Obr. 1 Rozmiestnenie mapovaných kvadrátov v európskom Rusku. Rozdelenie kvadrátov pre ďalšie krajiny je možné stiahnuť tu: http://www.ebcc.info/index.php?ID=506
Autor: Jozef Ridzoň
