Využívam ponuku českej cestovnej kancelárie Primaroute na cestu do regiónu, ktorý ma lákal už od mladosti. V osemdesiatich rokoch bola príroda Kaukazu a Zakaukazska nedosiahnuteľným snom. Preto neváham a okamžite sa chytám možnosti cestovať za vtákmi do Gruzínska, ktorú organizuje cestovná kancelária pána Nožičku. Prehováram môjho častého spoločníka v potulkách po prírode Jana Jurana (vôbec sa nebránil) a prihlasujeme sa na akciu.
01.06.2018 Odlietame spojom z Prahy gruzínskou spoločnosťou priamo do Tbilisi. Let trvá cca. 4 hodiny. Pred letiskovou halou v Tbilisi sa schádza 22 účastníkov zájazdu a 21 kusov batožiny. Opäť sa stretávame so zlyhaním leteckej dopravy, jednému z nás neprišla batožina. Nasadáme do autobusu, ktorý nás už očakáva a spolu so sprievodcom Nicom odchádzame do hotela. Bývame v hoteli Astoria v tesnej blízkosti štadiónu Dynamo Tbilisi.
Čaká nás 10 dní pobytu v lokalitách podľa výberu vedenia Primaroute s partnerskou spoločnosťou v Gruzínsku. Vzhľadom na jedinečnosť a totálnu odlišnosť gruzínskeho písma od latinky používam v texte anglickú transkripciu miestnych názvov, ktorá je vďaka Google najdostupnejšia. Ako fotograf som na tejto akcii zlyhal, preto využívam fotografie ďalších účastníkov akcie. Fotografie do článku poskytli Jozef Nožička (www.primaroute.cz) a Ivan Mikšík (www.natureblink.com). Autor snímku je uvedený pod obrázkom za popisom. V texte popisujem v drvivej väčšine moje pozorovania, pozorovania iných účastníkov akcie uvádzam iba sporadicky. Takisto neuvádzam niektoré pozorovania pre nás bežnejších druhov, ktoré som si včas nepoznačil a neskôr som ich už nevedel správne zaradiť.
02.06.2018
Po štandardných raňajkách nasadáme do autobusu a vyrážame smerom do provincie Mccheta-Mtianeti na Veľký Kaukaz. Asi po pol hodine sa dostávame z mesta a mierime po diaľnici smerom na západ. Komfortná jazda je však v krátkej chvíli prerušená, autobus odbočuje smerom na sever a cestou pozdĺž hraníc s Osetskom mierime smerom na Vladikaukaz k ruským hraniciam. Kvalita cesty je nevalná, úseky s rovným asfaltovým povrchom striedajú úseky s početnými výmoľmi resp. s úsekmi, ktoré sú v súčasnosti v oprave alebo na opravu čakajú. Kvalitu vozovky okrem náročných klimatických podmienok testuje množstvo vozidiel idúcich obidvoma smermi. Hustota dopravy zodpovedá významu cesty. Je to jediná pozemná spojnica Gruzínska so susediacim Ruskom. Cesta oboma smermi je preplnená početnými kamiónmi. Dominujú vozidlá s gruzínskou a ruskou ŠPZ. Početné sú však aj turecké, arménske a azerbajdžanské kamióny vlečúce sa nekonečnými serpentínami. Náročnosť cesty do kopcov dokumentujú početné kamióny odstavené vedľa cesty s otvorenými kapotami. Predpokladám, že väčšinou chladia motory, ale zvýšená aktivita pri niektorých svedčí aj o závažnejších problémoch, ako je prehriaty motor. Samozrejme po ceste ide aj množstvo osobných automobilov a malých mikrobusov tzv. maršrutiek, zabezpečujúcich verejnú osobnú dopravu po trase. Spočiatku zalesnené svahy míňame asi po hodine jazdy. Máme dve zástavky pri odpočívadlách, kde v stánkoch ponúkajú najrôznejšie domáce produkty, včelím medom počnúc a rôznymi výrobkami z ovčej vlny a kožušín končiac. Pri vodnom rezervoári Zhinvali máme popri početných stánkoch možnosť aspoň zvonku si prezrieť aj pevnosť Ananuri. Pevnosť bola založená dynastiou eristavis (vojvoda) z Aragvi, ovládajúcich región. Aragvi je rieka, údolím ktorej vedie cesta do nášho cieľa. Po prekonaní lesného pásma sa dostávame do pásma horských lúk, čím sa nám otvára pohľad na nekonečné kaukazské úbočia. Vo výške cca. 2 200 m.n.m. prechádzame vysokohorské stredisko Gudauri. Je to chaotická zmes hotelov, parkovísk, lyžiarskych zjazdoviek a vlekov. V silnom daždi sa zastavujeme na obed v reštaurácii pri ceste. Z ponuky si vyberám silnú hydinovo polievku chikhirtma. Ako všetky gruzínske polievky aj táto je dosť výživná na to, aby ma udržala v dobrej kondícii až do večere. Po nasýtení sa venujeme, pokiaľ nám to dážď dovolí, aj vtákom v okolí reštaurácie. Najpočetnejšie sú trasochvosty biele (Motacilla alba) a žltochvosty domové (Phoenicurus ochruros), reprezentované subspéciou ochruros, typickou oranžovým sfarbením peria na bruchu. Pozorujeme aj niekoľko čaviek, určiť druh sa nám však pre zlú viditeľnosť nedarí. Pokračovaním cesty v krátkej chvíli dosahujeme rozvodie. Počas krátkej zástavky si obzeráme nádherné horské scenérie a v rýchlosti sa oboznamujeme s vtákmi okolo parkoviska. Nad svahmi lietajú letky dážďovníkov skalných (Tachymerptis melba) a dážďovníkov obyčajných (Apus apus). Pri ceste sa zdržuje niekoľko trasochvostov horských (Motacilla cinerea), skaliarikov sivých (Oenanthe oenanthe). Tí šťastnejší z nás pozorujú stehlíkov horských (Carduelis flavirostris).
Žltochvost domový (Phoenicurus ochruros ochruros) (I.Mikšík)
Prechodom hrebeňa vo výške cca. 2350 m.n.m. sa dostávame do povodia rieky Terek. Zastavujeme pri dedinke Kobi učupenej pod strmým skalným útesom. Už po niekoľkých desiatkach metrov vidíme prvé červenáky karmínové (Carpodacus erythrinus). Patrí k charakteristickým vtákom Gruzínska, bežne sme ho pozorovali v horách Veľkého a Malého Kaukazu. V stenách útesu registrujeme brehule skalné (Ptyonoprogne rupestris), belorítky obyčajné (Delichon urbica), žltochvosty domové a prvú kaukazskú špecialitu - kanárika vrchovského (Serinus pusillus). Nádherné kanáriky s tmavou hlavou a nápadnou žiarivo oranžovou škvrnou na temene hlavy neustále poletujú pred nami, posedávajú na kameňoch alebo plote. Nad krajom útesu prelietava silueta veľkého dravca. Úzke krídla a dlhý špicatý chvost nás nenechávajú na pochybách. Prelietnuvšia silueta patrí bradáňovi žltohlavému (Gypaetus barbatus). Keďže sup sa okamžite stráca, naďalej sa venujeme vtáctvu útesu a dediny. Po chvíli nachádzame nám dobre známeho orieška obyčajného (Troglodytes troglodytes) a kukučku obyčajnú (Cuculus canorus). Postupujeme ďalej dedinou, jediní obyvatelia obce ktorých stretáme, sú dva psy dodržujúce diskrétny odstup. Netrvá dlho a nad nami sa objavuje ďalší druh supa – sup bielohlavý (Gyps fulvus), niekoľko exemplárov prelietava ponad dedinou a stráca sa nám nad útesom. Na našu veľkú radosť sa opätovne objavuje bradáň nad obzorom a zosadá na pahorok vzdialený asi 500 m.
Kanárik vrchovsky (Serinus pusillus) a červenák karmínový (Carpodacus erythrinus) (I.Mikšík)
Kukučka obyčajná (Cuculus canorus) (I.Mikšík)
Bradáň žltohlavý (Gypaetus barbatus) (J.Nožička)
V krátkej chvíli prilieta ďalší krúžiac nad terénom. Zosadnuvší jedinec sa po chvíli dvíha a do extázy privádza lovcov fotografii preletujúc tesne nad našimi hlavami. Vo vzdialenosti snáď 50 m od nás mení smer a pozdĺž útesu odlieta preč. Zážitky z lokality obohacuje pozorovanie početnej populácie drobných jašteríc druhu Darevskia caucasica.
Darevskia caucasica (J.Nožička)
Naspäť k autobusu sa poberáme roztrúsení v malých skupinách. Našu nejednotnosť využíva väčší zo spomínaných psov a napáda jedného účastníka skupiny. Výsledkom útoku je pohryzená noha a skúsenosť, že treba rešpektovať miestnych psov. Pri autobuse dezinfikujeme ranu a nastupujeme na posledný úsek dnešného dňa. Asi po 20 km sa dostávame do Stepantsmindy, cieľa dnešnej cesty. Zatiaľ čo sa my ubytovávame v Ilia state university hotel, náš pohryzený spolucestujúci s vedením skupiny a domácim sprievodcom odchádza vyhľadať zodpovedajúce lekárske ošetrenie. Keďže do večere je ešte ďaleko, využívame možnosť sa poobzerať po okolí hotela. Je hustá hmla, takže veľa toho nevidíme. Radosť nám robí chrapkáč poľný (Crex crex) ozývajúci sa kúsok od hotela. Pri večeri sa schádzame kompletní, už aj s ošetreným účastníkom, ktorý dostal prvú dávku vakcíny proti besnote. Deň zakončujeme pestrou a bohatou večerou podávanou vo forme bufetového stolu.
Chrapkáč poľný (Crex crex) (J.Nožička)
