Geograficky patrí do Európy, no predsa sa z nej už tisícročia akosi podvedome vyčleňuje - Spojené kráľovstvo. Kolíska pozorovania vtáctva a krajina známa tým, že má veľmi husto pokrytú sieť birdwatcherov, ktorým len málokedy unikne nejaká rarita z európskeho, či amerického kontinentu. Niet sa čomu čudovať, veď len oficiálne počty členov Kráľovskej spoločnosti pre ochranu vtáctva (Royal Society for the Protection of Birds - RSPB) dosahuje miliónové čísla a organizáciu, ako už názov napovedá, zastrešuje samotná monarchia. Hlavný cieľ našej cesty úzko súvisí s vášňou Britov pre operence, každoročne sa totiž neďaleko mestečka Oakham na mieste rezervácie Rutland koná najväčší a najznámejší vtáčí veľtrh, British Birdwatching Fair, známejší pod skráteným názvom Birdfair. Táto udalosť oslavuje práve v tomto roku 30. výročie a tak sme sa rozhodli, že by nebolo na zahodenie okúsiť jej atmosféru spolu s tisícmi podobne "postihnutých" ľudí na vlastnej koži. Keďže však trvá len 3 dni a času je v auguste pomerne veľa, predĺžili sme si náš pobyt v krajine "píčov čaju s mliekom" na rovný týždeň, počas ktorého sme sa snažili vychutnať si to najlepšie, čo Anglicko a Wales ponúkajú z hľadiska kultúry i prírodných krás. Ako sa to celé nakoniec vyvrbilo, sa čitateľ dozvie v nasledujúcich riadkoch.
Hneď na úvod považujem za vhodné objasniť problematiku toho, kam sme sa to vlastne dostali. Z vlastnej skúsenosti viem, že nie je jednoduché vyznať sa v celej plejáde názvov, ktorými sú Britské ostrovy, respektíve ich jednotlivé časti označované. Začnime teda postupne, fyzickou geografiou - Britské ostrovy (v angličtine British Isles) sú tvorené najmä dvoma väčšími kusmi zeme, Veľkou Britániou a Írskom, a mnohými menšími ostrovmi a súostroviami (Hebridy, Orkneje, Shetlandy, Man...). Z politického hľadiska sa na týchto ostrovoch sa rozprestiera Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, často skracované len na the UK), pozostávajúce zo 4 hlavných veľkých celkov - Anglicka, Walesu, Škótska a už spomínaného Severného Írska (keďže Írsko ako celok sa začiatkom 20. storočia, konkrétne v r. 1919, rozdelilo a z väčšej časti ostrova sa stala samostatná republika). Aby sme to zamotalo ešte viac, samostatný názov z titulky článku, Britannia, odkazuje na antickú rímsku provinciu, ktorú tvorila prevažná časť dnešného Anglicka a Walesu, čo predstavuje aj oblasť nášho pohybu v tejto krajine. Obyvatelia sú vo všeobecnosti zvaní Briti; konkrétnejšie Angličania, Welšania, Škóti a (Severní) Íri/Severoíri.Inou kapitolou je ešte Spoločenstvo národov (Commonwealth), zložené z UK a jej domínií a bývalých kolónií... V drvivej väčšine prípadov si v tomto trip reporte však vystačíme s troma pojmami - Británia, Anglicko a Wales. Pre lepšie pochopenie prikladám diagram:
infografika k pojmom, týkajúcim sa Britských ostrovov
No, dúfam, že som touto lingvisticko-geografickou vsuvkou neodradil väčšinu čitateľov; poďme k tomu, ako, kde a komu vlastne skrsol nápad na návštevu Británie. Prišlo to v podstate náhle, počas expedície v Rumunsku. Jano Dobšovič vtedy začal nahlas uvažovať, že by chcel svoju cestovku (watching.sk) prezentovať na Birdfairi a moja, dovolím si tvrdiť, celkom obstojná angličtina a zároveň rozdelenie nákladov spojených s ubytovaním by prišli vhod. V tom momente som síce viac vnímal krásu okolitej severobalkánskej prírody, no kdesi v podvedomí sa mi tento červ zahlodal a nepopustil, dokým sme nezačali s vybavovaním leteniek a hľadaním vhodných vtáčkarskych lokalít a ubytovania.
Všetko išlo v podstate hladko a tak sme týždeň pred odletom v kancelárii cestovky dolaďovali už posledné detaily. Základom bolo vytýčenie bodov, ktoré chceme navštíviť, a samozrejme, zoznam cieľových druhov vtáctva. Išlo nám najmä o pamiatky, zapísané do Svetového dedičstva UNESCO a o také druhy, s ktorými nemáme prakticky žiadnu alebo len malú šancu sa stretnúť u nás (morské a na pobrežia viazané vtáctvo, snehuľa, niektoré druhy bahniakov); takéto druhy budú aj v texte vyznačené žltým pozadím a v prípade úplne nového druhu aspoň pre jedného z nás aj červenou farbou textu. V neposlednom rade Janči už tradične zaradil do programu aj svoje "kešky", keďže v Británii mal šancu "odloviť" niekoľko zaujímavých kúskov a tak sme dospeli k obojstranne prospešnému konsenzu o vytýčených cieľoch. Zostávalo už len prichystať všetko potrebné, zbaliť sa a vyraziť v ústrety špecifikám tohto národa, ktorý kedysi vládol ríši, nad ktorou doslova slnko nezapadalo...
Keďže sme v pondelok 13. augusta odlietali z Bratislavy až o 21:35, na parkovisku pred mojím panelákom sme sa stretli s Jančim a jeho otcom až niečo po devätnástej hodine; preložil som väčšinu vecí do Janovho kufra, keďže sme mali zaplatenú len jednu veľkú batožinu, a vyštartovali sme na letisko. Tam až na odovzdávku batožiny (mali sme miernu nadváhu kufra, čo sme vyriešili preskupením časti z asi miliónu propagačných letákov do batohov a vrecák) išlo všetko bez problémov. Mali sme mierne zdržanie, keďže sme nastupovali do lietadla, ktoré práve vyložilo cestujúcich z Lutonu (jedno zo vzdialenejších londýnskych letísk) a to nestihli dostatočne rýchlo pripraviť na návrat. Leteli sme nízkonákladovkou našich južných susedov, známou ako Visér (Wizz Air), takže s niečím takým treba rátať.
nočná Bratislava z vtáčej perspektívy
Po niečo vyše dvojhodinovom lete pristávame pred polnocou v Lutone, kde po prevzatí batožiny nastupujeme do jedného z autobusov, smerujúcich do našej požičovne áut. Tam nás čaká nemilé prekvapenie, keďže cena za požičanie nášho auta sa zdvojnásobila vzhľadom na to, že Jano nemá britskú poistku šoféra. V UK sa totiž poisťuje vodič, nie vozidlo. Po týchto patáliách nastupujeme do nášho takmer nového Vauxhallu Insignia s automatickou prevodovkou, čo sa ukáže ako nesporná výhoda najmä v prvých dňoch našej cesty, keďže sa Janči mohol lepšie koncentrovať na samotnú cestu. Apropo, cesta. Ako je myslím všeobecne známe, Briti sa musia v mnohých veciach odlišovať od zvyšku sveta a jedným z najznámejších špecifík sú pravidlá cestnej premávky. Základom je jazda na ľavej strane vozovky ("Ta pravá je levá, to je ta pravá strana..." ©Asterix v Británii), míle miesto kilometrov a volant na pravej strane, teda na našom sedadle spolujazdca. Prvú jazdu polnočným Lutonom však zvládame prekvapivo dobre a polomŕtvi padáme do postelí v hoteli na periférii mesta. Welcome to Britain!
