Británia 2018 - (nielen) na Birdfair

titulka 1 Geograficky patrí do Európy, no predsa sa z nej už tisícročia akosi podvedome vyčleňuje - Spojené kráľovstvo. Kolíska pozorovania vtáctva a krajina známa tým, že má veľmi husto pokrytú sieť birdwatcherov, ktorým len málokedy unikne nejaká rarita z európskeho, či amerického kontinentu. Niet sa čomu čudovať, veď len oficiálne počty členov Kráľovskej spoločnosti pre ochranu vtáctva (Royal Society for the Protection of Birds - RSPB) dosahuje miliónové čísla a organizáciu, ako už názov napovedá, zastrešuje samotná monarchia. Hlavný cieľ našej cesty úzko súvisí s vášňou Britov pre operence, každoročne sa totiž neďaleko mestečka Oakham na mieste rezervácie Rutland koná najväčší a najznámejší vtáčí veľtrh, British Birdwatching Fair, známejší pod skráteným názvom Birdfair. Táto udalosť oslavuje práve v tomto roku 30. výročie a tak sme sa rozhodli, že by nebolo na zahodenie okúsiť jej atmosféru spolu s tisícmi podobne "postihnutých" ľudí na vlastnej koži. Keďže však trvá len 3 dni a času je v auguste pomerne veľa, predĺžili sme si náš pobyt v krajine "píčov čaju s mliekom" na rovný týždeň, počas ktorého sme sa snažili vychutnať si to najlepšie, čo Anglicko a Wales ponúkajú z hľadiska kultúry i prírodných krás. Ako sa to celé nakoniec vyvrbilo, sa čitateľ dozvie v nasledujúcich riadkoch.

 

Hneď na úvod považujem za vhodné objasniť problematiku toho, kam sme sa to vlastne dostali. Z vlastnej skúsenosti viem, že nie je jednoduché vyznať sa v celej plejáde názvov, ktorými sú Britské ostrovy, respektíve ich jednotlivé časti označované. Začnime teda postupne, fyzickou geografiou - Britské ostrovy (v angličtine British Isles) sú tvorené najmä dvoma väčšími kusmi zeme, Veľkou Britániou a Írskom, a mnohými menšími ostrovmi a súostroviami (Hebridy, Orkneje, Shetlandy, Man...). Z politického hľadiska sa na týchto ostrovoch sa rozprestiera Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, často skracované len na the UK), pozostávajúce zo 4 hlavných veľkých celkov - Anglicka, Walesu, Škótska a už spomínaného Severného Írska (keďže Írsko ako celok sa začiatkom 20. storočia, konkrétne v r. 1919, rozdelilo a z väčšej časti ostrova sa stala samostatná republika). Aby sme to zamotalo ešte viac, samostatný názov z titulky článku, Britannia, odkazuje na antickú rímsku provinciu, ktorú tvorila prevažná časť dnešného Anglicka a Walesu, čo predstavuje aj oblasť nášho pohybu v tejto krajine. Obyvatelia sú vo všeobecnosti zvaní Briti; konkrétnejšie Angličania, Welšania, Škóti a (Severní) Íri/Severoíri.Inou kapitolou je ešte Spoločenstvo národov (Commonwealth), zložené z UK a jej domínií a bývalých kolónií... V drvivej väčšine prípadov si v tomto trip reporte však vystačíme s troma pojmami - Británia, Anglicko a Wales. Pre lepšie pochopenie prikladám diagram:

England vs GB Vs UK

infografika k pojmom, týkajúcim sa Britských ostrovov

No, dúfam, že som touto lingvisticko-geografickou vsuvkou neodradil väčšinu čitateľov; poďme k tomu, ako, kde a komu vlastne skrsol nápad na návštevu Británie. Prišlo to v podstate náhle, počas expedície v Rumunsku. Jano Dobšovič vtedy začal nahlas uvažovať, že by chcel svoju cestovku (watching.sk) prezentovať na Birdfairi a moja, dovolím si tvrdiť, celkom obstojná angličtina a zároveň rozdelenie nákladov spojených s ubytovaním by prišli vhod. V tom momente som síce viac vnímal krásu okolitej severobalkánskej prírody, no kdesi v podvedomí sa mi tento červ zahlodal a nepopustil, dokým sme nezačali s vybavovaním leteniek a hľadaním vhodných vtáčkarskych lokalít a ubytovania.

Všetko išlo v podstate hladko a tak sme týždeň pred odletom v kancelárii cestovky dolaďovali už posledné detaily. Základom bolo vytýčenie bodov, ktoré chceme navštíviť, a samozrejme, zoznam cieľových druhov vtáctva. Išlo nám najmä o pamiatky, zapísané do Svetového dedičstva UNESCO a o také druhy, s ktorými nemáme prakticky žiadnu alebo len malú šancu sa stretnúť u nás (morské a na pobrežia viazané vtáctvo, snehuľa, niektoré druhy bahniakov); takéto druhy budú aj v texte vyznačené žltým pozadím a v prípade úplne nového druhu aspoň pre jedného z nás aj červenou farbou textu. V neposlednom rade Janči už tradične zaradil do programu aj svoje "kešky", keďže v Británii mal šancu "odloviť" niekoľko zaujímavých kúskov a tak sme dospeli k obojstranne prospešnému konsenzu o vytýčených cieľoch. Zostávalo už len prichystať všetko potrebné, zbaliť sa a vyraziť v ústrety špecifikám tohto národa, ktorý kedysi vládol ríši, nad ktorou doslova slnko nezapadalo...

Keďže sme v pondelok 13. augusta odlietali z Bratislavy až o 21:35, na parkovisku pred mojím panelákom sme sa stretli s Jančim a jeho otcom až niečo po devätnástej hodine; preložil som väčšinu vecí do Janovho kufra, keďže sme mali zaplatenú len jednu veľkú batožinu, a vyštartovali sme na letisko. Tam až na odovzdávku batožiny (mali sme miernu nadváhu kufra, čo sme vyriešili preskupením časti z asi miliónu propagačných letákov do batohov a vrecák) išlo všetko bez problémov. Mali sme mierne zdržanie, keďže sme nastupovali do lietadla, ktoré práve vyložilo cestujúcich z Lutonu (jedno zo vzdialenejších londýnskych letísk) a to nestihli dostatočne rýchlo pripraviť na návrat. Leteli sme nízkonákladovkou našich južných susedov, známou ako Visér (Wizz Air), takže s niečím takým treba rátať.

001

nočná Bratislava z vtáčej perspektívy

Po niečo vyše dvojhodinovom lete pristávame pred polnocou v Lutone, kde po prevzatí batožiny nastupujeme do jedného z autobusov, smerujúcich do našej požičovne áut. Tam nás čaká nemilé prekvapenie, keďže cena za požičanie nášho auta sa zdvojnásobila vzhľadom na to, že Jano nemá britskú poistku šoféra. V UK sa totiž poisťuje vodič, nie vozidlo. Po týchto patáliách nastupujeme do nášho takmer nového Vauxhallu Insignia s automatickou prevodovkou, čo sa ukáže ako nesporná výhoda najmä v prvých dňoch našej cesty, keďže sa Janči mohol lepšie koncentrovať na samotnú cestu. Apropo, cesta. Ako je myslím všeobecne známe, Briti sa musia v mnohých veciach odlišovať od zvyšku sveta a jedným z najznámejších špecifík sú pravidlá cestnej premávky. Základom je jazda na ľavej strane vozovky ("Ta pravá je levá, to je ta pravá strana..." ©Asterix v Británii), míle miesto kilometrov a volant na pravej strane, teda na našom sedadle spolujazdca. Prvú jazdu polnočným Lutonom však zvládame prekvapivo dobre a polomŕtvi padáme do postelí v hoteli na periférii mesta. Welcome to Britain!


14. 8. 2018, utorok

       Po pár hodinách spánku sa budíme okolo pol siedmej a hneď prichádzame do kontaktu s ďalšou britskou špecialitou, anglickými raňajkami. Tento pre nás nezvyčajne koncipovaný mix čo najsýtejšieho a podľa možností nezdravého jedla je pre našinca pomerne neobvyklým spôsobom, ako naštartovať svoj deň. Takéto raňajky sú obvykle zložené zo slaniny, klobásky, fazule, volského oka, pečenej rajčiny, šampiňónov a hash browns (obdoba našich zemiakových placiek). Netvrdím, že to nemôže byť zaujímavá kombinácia na ochutnanie a že sme vďaka nej vydržali s obedom až do tretej - štvrtej poobede, no po týždni nám už liezla aj ušami. Takto vyzerala verzia v Lutone:

002

English breakfast at it's finest

Po raňajkách má Janči pripravený bezprostredný program - prvá keška je len niekoľko sto metrov od nášho ubytovania. Idem sa prejsť s ním, keďže očakávané celodenné sedenie v aute v kombinácii s kotvou v podobe raňajok ma dostatočne odrádza od možnosti hlivieť na izbe. Vydávame sa teda dolu ulicou smerom k parku, pred ktorým sa rozprestiera niekoľko ihrísk na obľúbený britský šport, rugby. Rugby, rovnako ako celá plejáda iných športov (futbal, tenis; kriket), má svoj pôvod v Británii a práve tu sa teší aj najväčšej popularite.

003

rugbyové ihrisko - bežný zjav britských obcí

Táto prechádzka prináša ovocie aj v podobe prvých operencov na našom zozname - holuby hrivnáky (Columba palumbus) a čajky smejivé (Chroicocephalus ridibundus) nám lietajú nad hlavou, z ekotónu medzi ihriskom a parkom zasa registrujeme drozda čierneho (Turdus merula), stehlíka obyčajného (Carduelis carduelis) a orieška obyčajného (Troglodytes troglodytes). Zatiaľ aj nám dobre známe druhy, no pevne veríme, že čoskoro pribudne aj niečo "exotickejšie".

Nakladáme veci do auta a vydávame sa smerom na jednu z najznámejších anglických atrakcií, Stonehenge. Hneď na úvod cesty sa konfrontujeme so zabudovanou navigáciou v aute, ktorá dáva pokyny v štýle: "Please, turn next left". Briti si naozaj v komunikácii potrpia na zdvorilostné formulky, ktoré v reáli nemajú veľký význam, no sú prosto súčasťou slušného rozhovoru (napríklad, základom začiatku rozhovoru je vo väčšine prípadov fráza "How're you today?/How's your day?", čiže "Ako sa máte.", no nečakajte, že vaša odpoveď bude niekoho zaujímať). Medzičasom sa zžívame s autom a po miernych peripetiách s úplne zmenenou perspektívou pri držaní sa stredu vozovky a odbáčaní do správneho pruhu to zvládame celkom statočne a nevytvárame kolóny na pol grófstva. Keď sme už pri grófstvach, administratívne členenie Británie je tak zložité, že sa ním naozaj nebudeme zbytočne zapodievať (všetky tie -folky, -ssexy a -shiry sú neprehľadnejšie ako Integrovaný dopravný systém Bratislavského samosprávneho kraja). Cestou zaznamenávame haje červené (Milvus milvus), vrany čierne (Corvus corone), myšiaka hôrneho (Buteo buteo), volavku popolavú (Ardea cinerea), kavky tmavé (Coloelus monedula) a počas krátkej zastávky pre ďalšiu kešku pribudol brhlík (Sitta europea) a straky obyčajné (Pica pica). Do Stonehengu prichádzame miernou okľukou, keďže sme sa zastavili na oveľa menej známom Woodhenge, ktorý tiež zapadá do obdobia stavby svojho 3 kilometre vzdialeného skoro-menovca, no miesto pôvodných drevených pilónov sú miesta ich pôvodného státia vyznačené betónovými stĺpikmi.

Blížime sa k natrieskanému parkovisku pred návštevníckym centrom, parkujeme a predierame sa cez davy ľudí až ku búdkam so vstupenkami, kde po niečo vyše polhodine čakania platíme každý po 17,50 libier a pred nami sa otvára... len poľnohospodárska krajina, megalitická stavba je od centra nejakú tú míľu vzdialená. Našťastie, dostávame nápad využiť pristavené autobusy a odviezť sa cestou tam, pričom naspäť pôjdeme po vlastných. Ukázalo sa to ako prezieravá myšlienka, keďže na odvoz späť k centru čakal dlhý hadík ľudí; cestou tam sme sa viezli sami.

004

prvý pohľad na Stonehenge; samozrejme, v obklopení turistov

Konečne ho vidíme, symbol európskych pravekých stavieb. Celá výstavba až do finálnej podoby trvala vyše tisíc rokov a jej účel dodnes nie je celkom známy. Ide o určitý typ astrologického zariadenia, slnečných hodín, obradného a pohrebného miesta?... Názory sa rôznia, no všetky smerujú ku špecifickému géniu loci, ktorý zo Stonehengu akosi podvedome sála. Nie až tak majestátne, ako by si človek predstavoval, no i tak pôsobivé dielo ľudí mladšej doby kamennej. Každý balvan je vysoký okolo 4 a široký vyše 2 metre, v priemere vážia 25 ton. Je neuveriteľné, ako vtedajší obyvatelia Británie dokázali bez dnešnej techniky vyformovať túto stavbu do takejto komplexnej podoby. Vstup priamo k megalitom je, prirodzene, obmedzený. Dostanete sa k nim však na dostatočnú vzdialenosť, aby ste sa mohli zo všetkých strán vynadívať a pofotiť si ich. Je komické sledovať aj kolóny na priľahlej ceste, ktoré sa pred Stonehengom tvoria.

005

006

008

007

niekoľko rôznych pohľadov na Stonehenge

Ani tu si však neprestávame všímať život okolo nás a tak máme možnosť vidieť lastovičky (Hirundo rustica) a belorítky (Delichon urbicum) poletovať nad lúkami, všadeprítomné sú havrany čierne (Corvus frugilegus). Cestou späť šliapeme po vlastných a z polí naokolo pribúdajú škovránky (Alauda arvensis). Pred sebou máme ako na dlani obraz idylickej anglickej krajiny, aký si väčšina ľudí predstavuje - polia, pasienky s kravkami, sýpky...

Vraciame sa k návštevníckemu centru, kde je ešte menšia ukážka pravdepodobného vzhľadu obydlí ľudí, žijúcich v blízkosti Stonehengu a v malom múzeu je nám v krátkosti predstavená história lokality. Samozrejmosťou je rozľahlý obchod so suvenírmi.

010

návštevnícke centrum, po ľavej strane rekonštrukcia chatrčí pravekých ľudí

Po návšteve Stonehengu mierime ďalej na západ do mesta Bath. Ako už názov naznačuje, ide o kúpeľné mesto, ktoré využívali už Rimania v období, keď bola Británia rímskou provinciou. Z týchto čias sa v meste zachovali unikátne kúpele, ktoré sú zaradené do Svetového kultúrneho dedičstva. Po menších patáliách nachádzame parkovisko nie príliš ďaleko od centra. Okamžite po vystúpení z auta počujeme hlasný huriavk čajok. Ide o pre mňa dva nové druhy, o anglický poddruh čajky tmavej (Larus fuscus graellsii) a o čajku striebristú (Larus argentatus). Čajky sú všadeprítomné, a tak môžeme naraz obdivovať peknú architektúru mesta a zároveň na nej sediace "okrídlené sirény".

011

Bath

012

013

čajka tmavá anglická

014

čajka striebristá

Stavy našich žalúdkov signalizujú, že by potrebovali naplniť a tak sa rozhodujeme pre ďalšiu kulinársku špecialitu britskej kuchyne - pie, mäsový koláč. Pre mňa i Jana je to pre tento pokrm premiéra, no nie je to vôbec zlé. Srdcom historického centra sú, prirodzene, kúpele a katedrála. S Jančim sa rozdeľujeme, on platí ďalších 20£ za vstup do kúpeľov, ja sa uspokojujem s voľnou prehliadkou katedrály. Práve prebieha omša, a nie nezvyčajne pre anglikánsku cirkev ju vedie žena. Osobne sa sakrálnym stavbám doma ani v zahraničí nevyhýbam, keďže aj náboženstvo je súčasťou histórie a kultúry národa; preto je táto skúsenosť vždy vítaná.

015

priestor pred kúpeľmi

016

kúpele s dómom (Bath Abbey) v pozadí

V širšom centre sa zastavujeme v kaviarni a od nášho stola pozorujeme ľúty boj čajky tmavej s vrecom na odpadky, z ktorého sa jej po chvíli víťazoslávne darí vytiahnuť zbytok mäsového koláča. Okamžite sa okolo nej zhŕkli holuby, no čajka sa nemieni s nikým deliť a čo najrýchlejšie hltá kusy pie-u.

017

čajka, čakajúca na svoju príležitosť dostať sa k vrecu...

018

...darí sa to...

019

...ešte kúsok...

020

...voilà, a je to!

021

teraz sa len rýchlo napratať, čo to dá

Pomaly, ale isto nastáva čas toto malebné mesto opustiť, naposledy sa ešte kocháme jeho architektúrou. Jedno sa musí Angličanom nechať: vedia, ako to stavať...

022

023

lúčime sa s Bathom

Krátko sa zastavujeme v Bristole, aby sme ukojili Janovu neutíchajúcu túžbu po hľadaní malých krabičiek, respektíve len virtuálnom odfotení sa na určitom mieste. Zvládam to najmä vďaka okolitému prostrediu; Bristol je jedno z najkrajších a najvkusnejšie postavených miest, v ktorých som mal tú česť byť. Príkladná je najmä architektonická celistvosť zástavby, či už ide o historické budovy, alebo novostavby.

025

Mestská radnica (City Council) v Bristole

024

Bristolská katedrála

026

The Lord Mayor's Chapel, Bristol

Za Bristolom prechádzame cez Most Princa z Walesu (Prince of Wales Bridge) ponad ústie najdlhšej rieky Británie, Severn. Vchádzame do Cymru, čo je keltský názov pre "Krajinu červeného draka", Wales. Tento kraj je oddávna opradený rôznymi legendami. Obyvatelia si stále zachovali pomerne veľkú nezávislosť, aj keď boli k Anglicku pripojení už v 13. storočí. Všetky nápisy, ktoré vidíme sú dvojjazyčné - v angličtine a vo welštine, pre nás absolútne nezrozumiteľnom jazyku, v ktorom absentuje tak 70% samohlások na miestach, kde by ste ich normáne čakali (Ukžk frmy walskh jzyk w nšm pnimn b wyzrl as tkt = Ukážka formy waleského jazyka v našom ponímaní by vyzerala asi takto). Veľká väčšina obyvateľstva tejto trojmiliónovej konštituentnej krajiny sa sústreďuje na pobreží, najmä na industriálnom juhu (mestá Cardiff, Swansea, Newport) a čiastočne aj na severe (Wrexham). Vnútrozemie je kopcovité až hornaté s nepomerne menším zastúpením lesov ako u nás. Miesto nich sú kopce pokryté len nízkou vegetáciou, kde má často dominantné zastúpenie vres (Calluna), k čomu sa ešte neskôr dostaneme. Ubytovanie sme si našli v dedinke Pontypool v podhorí Národného parku Brecon Beacons. V domáckom prostredí nás už za tmy ubytoval starší Welšan s manželkou pôvodom z Ruska. Večer trávime pozeraním BBC a popod fúzy sa uchechtávame na špecifickom britskom humore. Spod rímsy na dome vyletujú na večerný lov netopiere...  


15. 8. 2018, Streda

      Budíme sa skoro, keďže prvým dnešným cieľom je vrch Blorenge (561 m n. m.), na ktorom má Jano jednu z najstarších kešiek v Británii a zároveň je na okolitých vresoviskách (angl. Heather moorlands) dobrá šanca nájsť špecialitu Britských ostrovov - miestny (pod)druh snehule kapcavej. Počasie nám však nepraje, do hnusného sychravého počasia sa pridá silný nárazový vietor a razom sme po vystúpení z auta na parkovisku do nitky premočení.

028

vresovisko na Blorenge od parkoviska

Nevzdávame sa však a predsa len vyrážame k vrcholu. Hneď v okolí parkoviska sa nám ukazujú jednotlivo i v kŕdlikoch ľabtušky lúčne (Anthus pratensis) a Janči započul aj ľabtušku vrchovskú (Anthus spinoletta). Pasúce sa ovce sprevádza niekoľko krkavcov čiernych (Corvus corax). Stúpame vyššie miestami veľmi zaujímavým chodníkom, ktorý nás na chvíľku vďaka svojmi trasovaniu kryje pred vetrom.

029

cesta na Blorenge "prírodným vetrolamom"

Drsná krása tohto prostredia je uchvacujúca, no určite by pomohlo, ak by sme si ju mohli aspoň chvíľu vychutnať bez sprchy do tváre. Po hodine výstupu sa dostávame k vrcholu, kde sa napodiv počasie umúdrilo a Jano sa tak môže pustiť do hľadania vojenskej krabice. Nachádzame ju pod jedným z kameňov kus na východ od vrcholu. Je odtiaľto krásny výhľad, no snehule, ak tu nejaké sú, zostávajú pred nami dobre skryté. Po ceste späť k parkovisku ešte vidíme prelietať jastraba krahulca (Accipiter nisus) aj s potravou v pazúroch.

031

032

Janči s keškou a výhľad z Blorenge; zelený porast tvoria dvojmetrové paprade

Zatiaľ sa naša cesta podobá viac na keškársko-kultúrny zájazd, no to by sa malo rýchlo zmeniť na našej prvej výsostne ornitologickej lokalite, na polostrove Marloes. Cestou tam vidíme na jazere vedľa cesty labute veľké (Cygnus olor) a chochlačky vrkočaté (Aythya fuligula), ponad cestu prelieta neurčiteľný sokol (Falco sp.), vzhľadom na veľkosť by mohlo ísť o sťahováka. Prechádzame okresným mestečkom Haverfordwest, kde nás zaujal jeden z typicky anglických kostolov, St. Mary's Church. Nakrátko preto vystupujeme z auta a robíme niekoľko záberov.

033

St. Mary's Church, Haverfordwest

Marloes Peninsula

Od Haverfordwestu nás delí už iba pár kilometrov od Martin's Haven, parkoviska na polostrove Marloes. Tu sa po prvý raz naplno stretávame s fenoménom britského vidieka - cestami úzkymi akurát tak na 1 auto, lemovanými poldruhametrovými živými plotmi znemožňujúcimi akýkoľvek rozhľad. V podstate taká jazda v jarku; zábava nastáva počas toho, keď oproti stretnete druhé auto. Našťastie, "soudruzi z UK" mysleli aj na to a "chybu neudělali", keďže každých 200 - 300 metrov ústi do cesty brána na niektorú z pastvín a v tomto mieste sa dá protiidúcemu vozidlu ako-tak vyhnúť. Prichádzame na (spoplatnené) parkovisko, hneď po vystúpení prelietajú stehlíky konôpky (Linaria cannabina). Vydávame sa vyznačenou cestičkou najprv do malého prístavu, podľa ktorého je pomenovaná aj oblasť, Martin's Haven. Na skalách obopínajúcich záliv si všímame mladého kormorána chochlatého (Phalacrocorax aristotelis), konečne nejaký nový druh!

034

prístav Martin's Haven

035

juvenilný kormorán chochlatý, Martin's Haven

Stúpame hore na vrchol polostrova, kde je zjavne hydrometeorologická búdka. Od nej sa rozhliadame a na východ, respektíve juhovýchod od nás sa rozprestierajú ostrovy Skomer a Skokholm, jedny z najväčších kolónií morských vtákov vo Walese; napríklad na Skomeri hniezdi najvyšší počet mníšikov bielobradých v celej južnej Británii. Nanešťastie pre nás, hniezdna sezóna skončila už aj na Britských ostrovoch a prakticky všetky druhy aliek a aj mníšiky sú už v tomto čase na otvorenom mori.

036

vpravo Wooltack Point, na mori Skomer

Počasie sa znova zhoršuje a prudký nárazový vietor od mora nám dáva zabrať, aby sme sa vôbec udržali na nohách. Schádzame preto nižšie do závetria na Wooltack Point, odkiaľ sa nám naskytá voľný rozhľad na more i ostrov Skomer. Ešte počas zostupu si však Janči všíma veľké sivé teleso v zálive pod útesom, z ktorého sa vykľuje tuleň sivý (Halichoerus grypus). Tento sympatický plutvonožec si bezstarostne užíva pár stupňov "teplú" vodu Keltského mora, ktoré je už v podstate otvoreným Atlantickým oceánom, po pár sekundách na hladine sa ponára a znova vynára o kus ďalej. Ešte nikdy sa mi takto dobre nepodarilo vychutnať si pohľad na nejakého morského cicavca vo voľnej prírode, preto si cením aj toto pozorovanie.

037

038

tuleň sivý vo vodách Wooltack Bay

Sadáme si k okraju útesu do mierneho závetria a pozorujeme prelietajúce vtáctvo, najmä čajky tmavé a striebristé, no pribúda k nim čajka morská (Larus marinus) a vďaka monokuláru máme možnosť dovidieť až na zrázy Skomeru, kde sa nám darí rozoznať čajky trojprsté (Rissa tridactyla). Už od meteorologickej stanice sa mi zdalo, že na mori vpravo (severne) od Skomeru vidím suly biele (Morus bassanus) a moja domnienka sa vzápätí potvrdzuje. Tieto kráľovné medzi morskými vtákmi sa pred našimi očami vrhajú do hlbín, či ladne hliadkujú nad hladinou. Z ľavej strany prilieta niečo iné, čo už z diaľky nevyzerá ako čajka - prvý fulmar ľadový (Fulmarus glacialis). V priebehu hodiny pribúda pre mňa 5 nových druhov vtákov a jeden cicavec. Darmo, to more u nás chýba...

039

Skomer z Wooltack Point

040 

suly vyše pol kilometra od pobrežia na mori

041

adultná čajka striebristá

042

plávajúca sula

043

oproti našim čajkám výrazne mohutnejšie stavaná čajka morská

045

fulmar ľadový

Povzbudení týmito pozorovaniami prechádzame hranou útesu, kde nás znova zhadzuje z nôh víchor od mora. Zaznamenávame prvého lastúrničiara strakatého (Haematopus ostralegus), druh u nás vzácny, no tu sme v nasledujúcich dňoch mali možnosť vychutnať si tisíce týchto nezvyčajných bahniakov. V malej zátoke si Janči všíma vylihujúceho tuleňa, takmer až pod stenou spozorujeme aj druhého a postupne sa nám podarí vo vode nájsť ďalšie tri jedince. Ako sa môžeme presvedčiť na vlastné oči, vďaka vodám bohatým na ryby tu nachádzajú dosť potravy početné populácie morských vtákov i cicavcov.

044

náš prvý lastúrničiar v Británii

046

zátoka tuleňov

047

048

049

050

jednotliví plutvonožci

V ďalšom zálive zas nachádzame ešte posledné hniezdiace páry fulmarov a tak sa kocháme pohľadom na mláďatá v prachovom perí a ich pitoreskných rodičov. Nevieme sa zhodnúť, kto z nich vyzerá bizarnejšie, a pritom krajšie.

051

hniezdiace fulmare

052

na spásanie skromnej príbrežnej vegetácie slúži stádo čiernych kráv

St. Davids

Polostrov Marloes sme si užili dostatočne na to, aby sme uvážili, že je čas pohnúť sa ďalej. V prvej dedine (Marloes) sme sa zastavili na obed a takto posilnení sa hýbeme k St. Davids, kde by nás mal čakať podobný scenár, ako tu na Marloes. Žiaľ, počasie sa natoľko kazí, že nám znemožňuje prakticky aj vystúpiť z auta. Zdržiavame sa tu preto len krátko, radšej sa rozhodujeme prečkať tú najhoršiu etapu búrky v katedrále, ktorá dala názov celej oblasti - St. David's Cathedral, prekvapivo v mestečku St Davids. Pokiaľ ide o geografické názvy, Welšania naozaj prekypujú kreativitou... Katedrála sa zvonku ani zvnútra nedá popísať ináč ako majestátna; zložená je z niekoľkých lodí a pričlenených kláštorných budov, je dlhá 90 a vysoká 35 metrov.

 053

pobrežie St Davids, najzápadnejšieho bodu welšskej pevniny

055 

056

058

060

St. David's Cathedral - interiér a exteriér

Rozhodujeme sa chvíľu zotrvať v mestečku, hneď vedľa katedrály sme narazili na kanceláriu RSPB, kde sme si potvrdili predpoklad, že alky už nie je možné nájsť ani na ostrove Ramsey (wal. Ynys Dewi), ktorý je podobne významnou lokalitou ako ostrovy pri Marloes; no pracovníčka nás aspoň poteší správou, že zajtra by sa mala umúdriť poveternostná situácia. Vedľajšou budovou je miestny pub, respektíve kaviareň v jednom. Janči si po takmer celom dni šoférovania po welšských krkahájoch kávu naozaj zaslúži, preto odbáčame k "pubokaviarni". V nej nastáva zaujímavá situácia, keď si od čašníka pýtam heslo na internet; vychádza z neho približne takýto zvuk: "Hapapa!" Mierne zmätene ho prosím o zopakovanie, no Janči v tom akosi podvedome vycítil formuláciu "happy pub", šťastná krčma. Veru, niekedy si človek ani na Britských ostrovoch s angličtinou nevystačí; obzvlášť vo Walese, či Škótsku. Aj napriek pokročilému času máme naplánované ešte dva body, ktoré by sme chceli navštíviť, ostrov Dinas a útes Strumble Head. Katedrálu teda nechávame za hlavou a "tešíme sa" na jazdu "v jarku" medzi nespočetnými pasienkami. Náhodou sa kvôli výhľadu zastavujeme na odpočívadle popri jednom z mála úsekov, kde je z ceste prehľad. Tu odpočíva aj pekný exemplár "argentatusky", ktorý sa nedá vyrušiť ani našou prítomnosťou a spokojne stojí na asfalte.

061

čajka striebristá na odpočívadle

Dinas

Na Ynys Dinas prichádzame v povážlivom čase, vydávame sa aspoň kúsok hore vyznačenou cestou. V kríkoch pri parkovisku cupitá vrchárka modrá (Prunella modularis), z pláže pod nami počujeme a na chvíľku aj vidíme prelietať hvizdáka veľkého (Numenius arquata) a pod nami na úpätí útesu hľadajú vo vyplavených chaluhách potravu dve čajky trojprsté. Aspoň z hľadiska toho, že nám do zoznamu pribudli tieto dva druhy a mohli sme si z bližšia prezrieť "trojprsťáčky". Preto vyrážame k poslednému bodu pre tento deň, k majáku na Strumble Head.

062

pobrežie ostrova Dinas

Strumble Head Lighthouse

Toto miesto sme do našich záujmových bodov zaradili z jediného dôvodu - je známy ako najlepší pevninský bod vo Walese pre pozorovanie víchrovníkov malých (Puffinus puffinus), ktorí ráno a večer dennodenne prelietajú okolo tohto majáku zo svojich hniezdisk na odľahlých ostrovoch. Ako na väčšine lokalít, aj tu je príjemnou starosťou hľadanie parkovacieho miesta, keďže je tu vybudované pomerne rozmerné parkovisko; ktoré však v čase, keď sa nad Britskými ostrovmi rozpadali zvyšky orkánu nebolo práve vyhľadávanou turistickou destináciou, a tak sme až na nemecký karavan boli na ňom sami. Okamžite po vytiahnutí monokuláru rozoznávame typický potácavý let tejto skupiny vtákov, striedajúc rýchle a pomalé fázy mávania krídlami.

064

slávny "seawatcherský" maják na Strumble Head

063

dokumentačný záber víchrovníkov malých

Je to pre našinca veľmi zaujímavý pohľad, vidieť stovky zástupcov tohto druhu a venovať sa tzv. "seawatchingu" (pozorovaniu morských vtákov); no zážitok nám značne znepríjemňuje vodorovná sprcha. Preto po polhodinke ukončujeme naše trápenie a po tretí raz sa v aute sušíme. Ubytovanie máme vybavené v neďalekej rybárskej dedinke Solva, kde v miestnom penzióne jeme jedny z najlepšie pripravených rebierok, aké sme kedy mali možnosť ochutnať. Ubytovanie si drží dobrý štandard predošlých dní, nás zo všetkého najviac však samozrejme zaujíma posteľ a čo najdlhší čas spánku na načerpanie síl pre to, čo nás ešte čaká... 

065

na záver dnešného dňa už viackrát spomínané klišé o Walese, zhrnuté do tohto obrázku - charakter vozovky a počasia, chýbajú už len ovce


16. 8. 2018, Štvrtok

       Konečne sa prebúdzame do ako-tak pekného rána, spoza šľahačkových mrakov vykúka slnko. Deň teda začína dobre, už len aby spolupracovali aj naši operení priatelia. Odchádzame z penziónu, pričom zisťujeme, že v neďalekom prístave, kde sme zhodou okolností včera na noc zaparkovali, práve prebieha odliv. To je príležitosťou pre kvantá čajok, najmä smejivých a striebristých, aby na obnaženom príbrežnom dne hľadali všetko požívateľné. Pridáva sa k nim niekoľko lastúrničiarov a 2 hvizdáky veľké. Zrazu počujem známy hlas. Zdanie ma neklame, vidím prelietať hnedý šíp dole potokom, vlievajúcim sa do prístavu, a v zápätí už pozorujem párik miestneho poddruhu vodnárov potočných (Cinclus cinclus gularis).

066

odliv v prístave, Solva

067

vodnáre potočné, digiscoping

New Quay

V Solve je v skutku pekne, no treba sa pohnúť ďalej, na sever. Najbližšou zastávkou je mestečko New Quay, známe ako najlepšie miesto pre pozorovanie delfínov skákavých. Táto povesť síce sprevádza celú túto časť welšského pobrežia, no práve tu by mala byť šanca najvyššia. Všeobecne sme si stačili už všimnúť, že ranný život začína pre Britov podstatne neskôr ako u nás, takže ešte okolo deviatej sú cesty aj ulice prakticky prázdne v obciach i menších mestách. V takomto pohodlnom tempe prichádzame na pláž v New Quay a hneď mierime už po vlastných na mólo, z ktorého je najlepší rozhľad na okolité more a s ním spojené delfíny. Na naše prekvapenie tu už okrem nás sedí na betónovom múriku pracovníčka/dobrovoľníčka miestneho Marine Wildlife Centre, a podobne ako my s pripraveným ďalekohľadom striehne na sivé plutvy a chrbty na hladine. Po štvrťhodine za ňou prichádza druhá slečna a obe nám tak robia spoločnosť, pričom sa postupne trúsia aj ďalší ľudia. Vedľa v prístave sa zasa zbierajú záujemcovia o pozorovanie delfínov na lodiach početných výletných spoločností, operujúcich v tejto oblasti. Onedlho už 2 loďky, respektíve v podstate člny vyrážajú na voľné more. Delfíny sa rozhodli pred nami skrývať, tešíme sa tak aspoň z mladej suly a niekoľkých "zblúdených" víchrovníkov; žiaľ, oba druhy sú priďaleko na dokumentáciu...

068

prístav z móla, New Quay 

069

 záliv New Quay

Zaujalo nás skalisté pobrežie na fotografii vyššie; primárnym dôvodom bol pekne "nasvietený" lastúrničiar, ku ktorému som sa rozhodol pokúsiť dostať. Počas toho, ako som schádzal k prílivovým jazierkam som si všimol pomedzi vrabcami, vyzobávajúcimi omrvinky zo štrkovej cesty aj dva iné vtáky, očividne ľabtušky. Po zhotovení fotografií som mal jasno - adultná a mladá ľabtuška skalná (Anthus petrosus), jeden z našich cieľových druhov.

070

výrazne tmavá dospelá ľabtuška skalná

071

bledší juvenilný jedinec ľabtušky skalnej

Tento nález ma povzbudil a tak som pokračoval smerom k lastúrničiarovi, keďže do tých miest pod útesom som videl zaletieť aj ľabtušky. Na skalách tu nachádzam hneď 3 mladé vtáky, dospelé jedince ich sledujú z väčšej diaľky z voľných skál pod zrázom. Je až neuveriteľné sledovať, s akou obratnosťou poskakujú po bridliciach a zároveň dokážu kde-tu vyzobnúť zo škár nejakého toho bezstavovca. Dostávam sa do miest, kde sa zdržiaval lastúrničiar, no medzičasom toto stanovište opustil a zostali tam len čajky smejivé, v ďalšej skupinke o kus ďalej sú zasa oddelene čajky striebristé. 

074

skaliská pod útesom - miesto výskytu ľabtušiek

072

075

076

077

mladé ľabtušky skalné

078

oddychujúce čajky striebristé

Po tom, čo som sa takmer prizabil na ostrých hranách skalísk v príbrežnej zóne som sa znovu stretol s Janom a pokračovali sme na miesto, ktoré sme našli pomocou aplikácie Rare Bird Alert Britain, odkiaľ je zo včerajška hlásená kajka hrbozobá (Somateria spectabilis). Po príchode na lokalitu, ústie rieky Dovey/Dyfi, a jej dôkladnom prezretí sme síce kajku nenašli, no podarilo sa nám pozorovať desiatky kazariek pestrých (Tadorna tadorna) a stovky berniklí veľkých (Branta canadensis), hvizdákov veľkých a kvantá neurčiteľných kŕdľov bahniakov.

079

ústie Dovey

Prechádzame najvyšším krajom Walesu, hornatou Snowdoniou (najvyšší vrch - "prekvapivo" Snowdon - sa týči do výšky 1085 m n. m.). Vďaka tomu, že sa toto pohorie dvíha v podstate z hladiny mora je viditeľná prakticky celá reálna výška okolitých vrchov (pre porovanie nie ako pri našich Tatrách, ktorých samotné úpätie je už v kilometrovej výške). Je to iný pohľad ako na naše horstvá, no o to zaujímavejší a podchvíľou zastavujeme a snoríme, či sa medzi skaliskami alebo porastom nemihne nejaká tá "kurka" - snehuľa.

080

Snowdonia

Zastavujeme v centre ďalšej pamiatky UNESCO, v prístavnom meste Caernarfon, z ktorého sa medzi svetové dedičstvo dostal zachovaný hrad a okolité opevnenie. Mne stačí pohľad z diaľky, Janči odbieha až k hradbám a obdivuje ďalšiu ukážku typicky britskej medieválnej architektúry.

hrad 1

Caernarfon Castle (autor: J. Dobšovič)

RSPB South Stack

Dnes sa ešte zastavíme na dvoch miestach ostrova Anglesey, významných z hľadiska vtáctva - rezervácia RSPB South Stack a zátoka s lagúnou Cemlyn Bay. Zaujímavosťou ostrova je dedina s najdlhším názvom na svete, oficiálne Llanfairpwllgwyngyllgogerychwyrndrobwllllantysiliogogogoch, z logických dôvodov skracované na stále pomerne krkolomné Llanfairpwllgwyngyll Z Caernarfonu vedie na ostrov pohodlná diaľnica, tiahnuca sa naprieč celým ostrovom až k menšiemu samostatnému ostrovu Holy Island, na ktorého severozápadnom konci je situovaná rezervácia. Ako sme si už zvykli, čaká nás tu rozmerné parkovisko a, keďže ide o pomerne významné územie, je doplnené aj informačným centrom.

081

pobrežie od parkoviska, Holy Island

Schádzame k Elin's Tower a rozhliadame sa na útesy pod nami smerom k majáku. Samozrejmosťou sú 4 druhy čajok (striebristé, tmavé, morské a trojprsté), prelieta aj jeden fulmar; nad útesom trepoce krídlami vo vzduchu samička sokola myšiara (Falco tinnunculus) a občas sa nám nad hlavami mihne tieň krkavca. My máme však vytýčený hlavný cieľ, ktorým je táto lokalita preslávená a ten na seba nedá dlho čakať - prvá čavka červenozobá (Pyrrhocorax pyrrhocorax) sa promenáduje na opačnej strane útesu, no vďaka monokuláru ju vidíme celkom zreteľne.

084

útesy a maják na South Stack

082

prvá fotiteľná čavka

Postupne sa ukazujú aj jej ďalší "súkmeňovci" a odvažujú sa priletieť aj bližšie k ľuďom. Nechávame sa viesť chodníkom bližšie k majáku v nádeji, že odtiaľ budeme mať lepší výhľad na čavky. Náš predpoklad je správny, tu sa vieme k týmto zvláštnym krkavcovitým vtákom dostať aj na vzdialenosť len niekoľkých metrov. Čavky prilietajú a zas odlietajú, takmer to vyzerá, ako keby nad útesmi hliadkovali. Lietajú často v skupinkách po troch-štyroch vtákoch, pričom ukazujú svoju zaujímavú letovú siluetu.

083

letiaca čavka

085

časť "klanu" čaviek

Ešte však potrebujeme stihnúť návštevu poslednej lokality a následný presun na miesto nocľahu v Chesteri, pomaly sa vraciame k autu. Pristavujeme sa pri čajkách striebristých, z ktorých jedna si ako jednohubku vybrala ulitníka.

086

olovrantujúca čajka striebristá

Bližšie pri centre, respektíve priamo na ňom sa nami nechávajú ďalšie "argentatusky" fotiť z bezprostrednej blízkosti. Mláďatá neúnavne žobronia potravu od rodičov, ktorí ich najprv naoko ignorujú, no napokon im predsa len nejakú potravu vyvrhnú.

087

089

mladá žobroniaca čajka striebristá

088

"argentatuska", adult s mláďaťom na streche infocentra

Zaujatí čajkami si takmer ani nevšimneme, že s utíchajúcim ruchom a odchádzajúcimi návštevníkmi sa nám za chrbtom pri piknikových stoloch začínajú zlietať oveľa atraktívnejšie fotografické objekty - čavky začínajú čistiť priestor pri centre od chutných zvyškov po turistoch, čo s Jančim okamžite využívame na zhotovenie záberov; síce nie z úplne prirodzeného prostredia, no aj tak sa nám "rátajú" a máme z nich veľkú radosť, pre ktorú pomaly aj zabúdame na čas a na to, že sa ponáhľame ďalej.

090

091

092

093

094

čavky v role upratovačiek

Cemlyn Bay

Presýtení podnetmi a s "rozžhavenými" kartami sa so South Stack lúčime a presúvame sa k Cemlyn Bay, pomerne rozľahlej zátoke na severe Anglesey, z ktorej časť je umelo oddelená násypom a vytvára tak lagúnu pokojnej vody, z ktorej vystupujú dva ostrovčeky. Práve tie nás najviac zaujímavú, keďže hostia najväčšiu kolóniu rybárov vo Walese.

096

celkový pohľad na Cemlyn Bay

097

100

hniezdne ostrovčeky rybárov

Hneď po príchode na lokalitu nás ohromí počet rybárov sivých (Thalasseus sandvicensis), ktorých sú tu tisíce. V počtoch za nimi veľmi nezaostávajú ani rybáre riečne (Sterna hirundo) a ladne pôsobiace rybáre dlhochvosté (Sterna paradisea). Okrem nich v lagúne prelieta ďalší hvizdák a do zoznamu druhov nám pribúda rodinka potápačov prostredných (Mergus serrator).

099

098

kolónia rybárov sivých

Našu pozornosť sme zamerali na pobrežie zátoky, keďže sa na ňom začalo zhromažďovať pomerne veľa rybárov i bahniakov; samozrejmosťou sú lastúrničiare a pribúdajú kamenáre strakaté (Arenaria interpres), niektoré ešte v zvyškoch letného šatu.

101

pobrežie, na ktorom sa na večer zhromažďovali rybáre a bahniaky

103

105

časť zmiešaného kŕdľa rybárov

104

jeden z nebojácnych rybárov dlhochvostých na pláži v Cemlyn Bay

107

čo môže vyzerať ako pustá pláž je v skutočnosti oáza plná života - skúste nájsť a určiť 4 druhy bahniakov, ktoré sú na fotke

***

odpoveď: kulík piesočný (Charadrius hiaticula), kalužiak červenonohý (Tringa totanus) a 2 druhy pobrežníkov - čiernozobý (Calidris alpina) a malý (C. minuta

111

v popredí kulík piesočný a pobrežník belavý, za nimi pobrežníky čiernozobé

Medzi rybármi nás zaujíma ešte jeden druh, ktorý sme doteraz nespomínali - rybár štíhlozobý (Sterna dougallii). Tento druh je vzácnosťou v celej Európe, okrem Britských ostrovov hniezdi na území patriacom k Starému kontinentu už len v Bretónsku, na Azoroch, Madeire a Kanároch. Ťažisko výskytu druhu je v okolí rovníka (Karibik, Mozambický prieliv, JV Ázia a Austrália), v Európe hniezdi len 2 300 - 2 900 párov (viď IUCN) a je najvzácnejšie hniezdiacim morským vtákom Británie, jeho jediným pravidelným hniezdiskom je Coquet Island, kde tento rok aj vďaka LIFE projektu vyhniezdilo 118 párov. Zaujímavosťou pri tomto druhu je, že na rozdiel od iných rybárov preferuje hniezdenie v búdkach. V Cemlyn Bay hniezdi nepravidelne, maximálne v počte 5 párov. Dali sme sa teda do neľahkej úlohy nájsť medzi masami rybárov aspoň jedného, ktorý my mal tmavý, takmer až čierny zobák, sýtočervené nohy, naružovelú hruď, kontrastné čierne "schodíky" na letkách a zároveň letky presahujúce chvostové perá a celkovo belšie perie ako pri dvoch podobných druhoch (S. hirundo a S. paradisea). A podarilo sa, dokonca na trikrát - najprv som jedného krásavca zbadal v monokulári ja, no zakrátko sa celý kŕdeľ "preskupil" a povymieňal, takže mal šťastie zasa Janči a v úplnom závere sa nám podarilo spoľahlivo identifikovať naraz dokonca 2 exempláre.

102

106

114

116

117

dokumentačné zábery jednotlivých jedincov rybára štíhlozobého

Na záver pridávam ešte niekoľko ukážok vzdušnej akrobacie rybárov:

112

113

rybár dlhochvostý

109

110

115

intenzívne kŕmiace rybáre sivé

118

scénický západ slnka v Cemlyn Bay


17. 8. 2018, Piatok

       Ako rannú rozcvičku volíme prechádzku historickým centrom mesta Chester, spojenú (ako inak) s anglickými raňajkami. Jano vyberá niekoľko kešiek, ja sa kochám architektúrou. Stavebným materiálom opäť vkusne dominujú tehla a kameň.

119

120

121

Chester

World's End (Wrexham)

V meste sa však nezdržiavame dlho, keďže máme pred sebou dlhú cestu na Birdfair s dvoma zastávkami. Posledný raz zabŕdame späť do Walesu (keďže Chester je už administratívne v Anglicku), keďže chceme na vresoviskách ešte skúsiť šťastie so snehuľami. Na túto lokalitu pri meste Wrexham (Wrecsam) sme dostali tip od jedného z miestnych birderov, ktorý ju považuje za "tutovku" nielen na snehule, ale dokonca aj na tetrovy hoľniaky. V stúpaní nad Wrexhamom vidíme pred sebou už známy obraz welšských kopcov, obsypaných vresom a stádami oviec.

122

Zo skromnej vegetácie vykúkajú pŕhľaviare červenkasté (Saxicola rubetra) a skaliariky sivé (Oenanthe oenanthe). Posúvame sa autom kúsok ďalej a zrazu periférne na pravej strane registrujeme 4 letiace kurovité vtáky - sú to ony, britský poddruh snehule kapcavej (Lagopus lagopus scotica)! Už len takýto letmý pohľad nás nesmierne teší, keďže sme mali tento druh na pomyselnom prvom mieste z vtákov, ktoré by sme počas tejto cesty chceli vidieť. Skenujeme oblasť, kam skupinka zaletela a tak prechádzame autom ešte asi 100 metrov ďalej a vystupujeme v týchto miestach. Všade okolo nás sú ovce (a kvantá ovčieho trusu), no nás teraz zaujíma jediné - nájsť aspoň jednu snehuľu bez toho, aby sme ju videli len letieť. Zrazu mi Janči posunkom ukazuje, aby som sa prikrčil. Dôvod stojí na čistinke medzi ovcami - samica snehule, bez okolkov si vykračujúca možno 70 metrov pred nami. Je nám zrejmé, prečo sa niekedy v literatúre nazýva aj snehuľa hnedá; chýba jej totiž biele brucho a v hnedom perí zostáva po celý rok (nepreperuje do bieleho operenia ako nominátny poddruh). Snažíme sa priplížiť bližšie, no ide o pomerne plaché vtáky a tak po prvotnom odbehnutí odlieta o kus ďalej do porastu vysokého papradia.

123

124

125

126

127 

osamotená snehuľa uprostred čriedy oviec

Nevzdávame sa však a skúšame nájsť kŕdlik, ktorý sme sem videli zalietať. Na naše veľké prekvapenie sa nám to darí, ide pravdepodobne o vylietanú rodinku. Všímame si výrazne tmavšieho kohúta s mohutnými červenými "vankúšikmi" nad očami a bledšie mladé jedince. Mladé vtáky sú nepomerne nebojácnejšie ako osamotená samica a zvedavo po nás pokukujú spoza trsov vresu. Nad vresoviskom vidíme krúžiť aj dva dravce - samicu kane sivej (Circus cyaneus) nalietavajúcu na myšiaka.

130

vľavo samec, vpravo mladá snehuľa

131

132

zvedavé mladé snehule

129

kaňa sivá a myšiak

Snehule majú vskutku pádny dôvod na to strániť sa ľudí, keďže pre Britov sú obľúbenou poľovnou zverou; čo nám potvrdzuje aj miestny hospodár na štvorkolke, ktorého stretávame pri návrate k ceste. Keďže sa ich však nedarí rozmnožovať v zajatí, miesto umelého odchovu sa jednotlivé poľovné združenia starajú o ich prirodzené biotopy a odkupujú nové plochy, ktoré následne skultúrňujú tak, aby boli pre snehule čo najatraktívnejšie. Samozrejme, nemá to len svetlé stránky, keďže sa v honbe za čo najvyšším počtom snehúľ v revíri uchyľujú často k praktikám, ktoré sú nám, žiaľ, známe aj z našich končín - každoročne je niekoľko takýchto "snaživcov" odsúdených za streľbu po kaniach, prípadne myšiarkach močiarnych... Avšak v týchto chvíľach nemyslíme na takéto negatívne veci a prežívame len eufóriu z pozorovania týchto úžasných tvorov.

133

134

detail vresu a celkový pohľad na biotop snehúľ, roztrúsenými bielymi guličkami sú ovce

Smerom na Birdfair sa zastavujeme pri akvadukte v mestečku Pontcysyllte, poslednej pamiatke na zozname UNESCO. Je to naozaj len "rýchlovka", zastavujeme na krajnici, robíme niekoľko snímkov a ponáhľame sa ďalej, keďže čas letí a "spolupracujúce" snehule nám mierne narušili časový rozvrh.

135

Pontcysyllte Aqueduct

Myslím, že tu je na mieste, aby som čo-to spomenul aj k samotnému British Birdwatching Fair. História tohto "Glastonbury birdwatchingu", ako býva často v spojitosti s masovosťou akcie a podobnosťou s týmto hudobným festivalom aj v tom, že je postavený doslova na zelenej lúke, uprostred rezervácie Rutland Water. Tento rok je organizovaný už jeho 30. ročník, pričom každý rok je organizátormi vybraná jedna hlavná téma festivalu, na ktorej podporu ide veľká časť z výnosov celej akcie. Tento rok je cieľom vyzbierať financie na podporu vytvorenia najväčšieho národného parku v Argentíne, z ktorého budú profitovať najmä plameniaky, no aj milióny migrujúcich vtákov, pre ktoré je slané jazero Mar Chiquita jednou z kľúčových zastávok pre nabratie síl počas ich každoročného putovania po kontinente. Festival tradične začína v tretí augustový piatok a trvá do konca týždňa. Prebieha v 8 hlavných stanoch (ozn. "Marquee 1 - 8") približne s dĺžkou futbalových ihrísk, hlavného prednáškového stanu (Events Marquee) a niekoľkých ďalších menších stanov, v ktorých majú návštevníci možnosť zúčastniť sa prednášok a workshopov:

Site plan 2018

orientačný plán festivalu

Na jedno z troch obrovských parkovísk (Green Car Park B) prichádzame o pol druhej. Tá živá masa, hrnúca sa odvšadiaľ ku vchodom je ohromujúca. Človeku sa až nechce veriť, že ide o podobne "postihnutých" členov ľudskej spoločnosti, ako je on sám. Títo ľudia sem prichádzajú kvôli vtákom, a to je to, čo nás všetkých spája. S Jančim berieme hŕby propagačných letákov a ideme hľadať stánok NP Neusiedler See - Seewinkel, s ktorými máme dohodnutú spoluprácu o možnosti ponechania časti propagačných materiálov u nich na pultíku. 

136

parkovisko praskajúce vo švíkoch, za nami sú ešte ďalšie desiatky radov áut

137

exteriér...

138

...a interiér stanov (Marquee 5)

Stále nemôžem uveriť, koľko je tu ľudí a vystavovateľov. Mám neutíchajúci pocit, že na to, aby som si dôkladne prezrel všetky stánky by som potreboval aspoň týždeň. Preto sa do prezerania púšťam ihneď, v aktuálnom stánku. Naberám prvé propagačné materiály a nemôžem sa vynadívať na rôznorodosť vystavovaných aktivít a firiem - sú tu cestovné kancelárie, zamerané na pozorovanie prírody, kníhkupectvá, národné parky, organizácie na ochranu prírody, birdwatcherské kluby, predajcovia optiky a techniky...

140

predajcovia techniky - Tamron

141

maskovanie pre fotografov

Vďaka významnosti tohto festivalu je pomerne reálne, že sa vám podarí naraziť aj na "celebrity" v rámci ochrany; jedna z nich práve prechádza popri mne - Nigel Marven, dokumentarista známy z mnohých televíznych programov o prírode (Big Cats, Untamed China, Ten Deadliest Snakes, Prehistoric Park, Wild Colombia...).

139

Nigel Marven (v slnečných okuliaroch)

Rozhodujem sa využiť možnosť návštevy dvoch prednášok, vchádzam preto do Harrier Lecture Theatre. Prvá prednáška sa týka zmien v ekosystémoch Nového Zélandu, zapríčineného introdukovaním nepôvodných druhov fauny, najmä vtáctva do miestnej biocenózy. Bola poňatá mierne "laicky", no aj tak bolo zaujímavé počúvať skúsenosti Paula Cumberlanda, ktorý strávil tohtoročný február na Južnom ostrove a mohol sa o týchto zmenách presvedčiť na vlastné oči. Druhým prednášajúcim bol Maďar Attila Steiner, ktorý prezentoval možnosti pozorovania až 40 druhov cicavcov na území Maďarska a Slovenska. Potešilo ma, že naša krajina mala zastúpenie aj tu.

143

prednáška Paula Cumberlanda o interakciách pôvodnej a introdukovanej avifauny na Novom Zélande

Teším sa však už na podvečer v hlavnom prednáškovom stane, keďže je na programe prednáška svetovo uznávaného dravčiara, Dicka Forsmana, o desiatich rokoch príprav jeho vynikajúcej knihy Flight Identification of Raptors. Prichádzam v predstihu; stan je natrieskaný prakticky do posledného miesta, pretože tu prebieha kvíz známych britských ornitologických osobností.

144

hlavný prednáškový stan počas kvízu

Po skončení kvízu sa osadenstvo stanu mení a presúva, čo využívam na strategické obsadenie miesta v prvom rade pod pódiom. Netrvá dlho a spoza plátna vychádza energicky vyzerajúci šesťdesiatnik, na rodeného Fína výrazne opálený - Dick Forsman. Využívam čas pred začiatkom prednášky a prosím ho o podpis publikácie, ktorú bude dnes prezentovať a ktorej výtlačok som kvôli tomuto momentu so sebou trepal celú cestu zo Slovenska. Forsman s úsmevom berie knihu do rúk, pýta sa ma na moje meno a píše venovanie. Plný vďačnosti si sadám na miesto a hryziem stoličku predo mnou v očakávaní, čo nové sa dnes dozviem. A poviem vám, sklamaný som rozhodne nebol.

Forsman stihol za hodinu odprezentovať toľko poučných, zaujímavých a vtipných informácií, že mi bolo naozaj ľúto, keď sa posledným slajdom prezentácie lúčil s publikom. Prebral témy určovania veku podľa stupňa preperovania; hybridizácie a taxonómie, farebných morf, cestovania za vtákmi, fotografovania a ďalších. Máte pri ňom pocit, že by ste mu ukázali aspoň priemerne kvalitnú fotografiu dravca zo Západného Palearktu, tak by mu k tomu jedincovi vystavil doslova rodný list... Skutočný odborník a profesný vzor na slovo vzatý.

145

Forsmana uvádzal predseda Rady RSPB, Kevin Cox

146

Forsman začína prednášku...

147

...na príklade orla kráľovského ilustruje zložitosť a nádheru určovania veku dravých vtákov na základe postupného preperovania...

148

...upozorňuje na prehliadanie niektorých druhov (menovite haje tmavej) z hľadiska rôznych farebných variácií...

150

...rozpráva aj o často vtipných príbehoch počas expedícií, napríklad o fotení kršiaka v Egypte, ktoré mu prekazili nadšení turisti...

152

...o vzniku titulnej fotky knihy v španielskych Pyrenejách...

153

...o fotení sokola bridlicového na vojenských ostrovoch v Egypte, kde mu po rokoch vybavovačiek povolili vstup na 2 hodiny...

154

...a napríklad aj o krížení medzi včelármi; jednoducho nezabudnuteľná hodina

Keďže prakticky všetky ubytovania boli v okruhu 30 km vypredané, rozhodli sme sa nájsť ho (doslova) 31 km od Birdfairu v Leicestri. Ide o pomerne veľké mesto (300 000 obyvateľov), a tak sme sa rozhodli si ho ešte vo večerných hodinách prezrieť. Je zaujímavé napríklad faktom, že v roku 2012 tu pod parkoviskom našli pozostatky tradične negatívne vykresľovaného panovníka Richarda III., ktoré boli následne uložené v mestskej katedrále.

155

železničná stanica, Leicester

156

600-ročná radnica a 1000-ročná katedrála, Leicester


18. 8. 2018, Sobota

       Jano dostal hneď z rána "keškársku slinu" a tak si ešte pred Birdfairom zobral auto a spravil si "okružnú jazdu" po vybrané kešky; zatiaľčo ja som sa snažil na hotelovej wifine vyhľadať ešte nejaké aktuálne informácie o zaujímavých pozorovaniach a našich cieľových druhoch. Po Jančiho návrate a anglických raňajkách sadáme do Insignie už spoločne a začíname náš druhý deň na British Birdwatching Fest. Včera som si stihol prezrieť len stánky 5 až 8, zostáva mi teda ešte dosť roboty na celý dnešok. Znova zostávam ohromený z rôznorodosti vystavovateľov, pri každom stánku si hovorím "Wau..." (a v duchu citujem Pelíšky: "Teda, to muselo dát příšernou práci... Přitom taková blbost, co?").

158

Marquee 3

Len málo stánkom sa dá niečo vytknúť, všetko je perfektne pripravené, propagačné materiály strategicky umiestnené. Keď už spomínam propagáciu, niektorí to dohnali až do naozaj vysokej úrovne - litovská cestovka ponúka každému okoloidúcemu los, ktorý si návštevník hneď na mieste zoškrabe a okamžite získava od spoločnosti darček (detailného "guida" pre deltu rieky Nemunas, tričko či šiltovku s motívom cestovky...); Španieli sa nechcú nechať zahanbiť a voľne ponúkajú knižných birdwatcherských sprievodcov pre rôzne atraktívne oblasti (Extremadura, Andalúzia, Aragónsko), predajcovia optiky majú zľavy aj 20 až 30 % na časť i celý sortiment. Človek by sa z toho zbláznil, kam sa skôr pozerať, o návšteve akej destinácie snívať, čo vyskúšať...

159

ďalšia "prírodovedná celebrita" - Nick Baker (pri mikroskope) - počas svojho workshopu o rozmanitosti života v záhradných jazierkach

Spoločne s Janom sa vychádzame pozrieť na dočasnú rozhľadňu, ktorú si tu postavil Swarovski pre prezentáciu svojich monokulárov. Pozorovateľňa je nasmerovaná na severnú lagúnu Rutland Water, vidíme z nej viacero druhov kačíc, potápky chochlaté (Podiceps cristatus) i malé (Tachybaptus ruficollis), miestny slávny hniezdiaci pár kršiaka rybára (Pandion haliaetus) a počujeme svrčiaka zelenkavého (Locustella naevia).

171

Swarovski pozorovacia veža

160

Rutland Water

Prechádzam stánkom predajcov optiky a pozorovacej techniky a tu vidí človek asi najvyostrenejší boj o priazeň zákazníka - všade zľavy, prihlasovania sa do súťaže o zaujímavé a hodnotné kúsky od danej firmy, možnosti vyskúšať hádam všetky ponúkané modely...

161

162

163

Prebiehajú aj ukážky krúžkovania vtáctva v gescii BTO (British Trust for Ornithology), zastrešujúca najmä výskumné aktivity na Britských ostrovoch. Počas toho, ako som sa pristavil pri krúžkovateľskom stánku bola označovaným vtákom aj nám dôverne známa "pískajúca štípačka prstov", sýkorka belasá. V ďalšom stánku majú v rámci kníhkupectva Wild Sounds autogramiádu autori kníh s vtáčou tématikou (napr. David Lindo - najnovšia publikácia How to Be an Urban Birder).

164

ukážka práce krúžkovateľa pre verejnosť

166

Marquee 3

167

znova sa mi podarilo natrafiť na Nigela Marvena

169

spoločný stánok Španielov

170

krajina snov - Nový Zéland

Unavený z blúdenia po stánkoch si idem na chvíľu sadnúť do Hobby Lecture Theatre a vypočuť si prednášku o tom, akými zmenami bude pozorovanie vtáctva prechádzať v najbližších rokoch podľa "Jančiho kolegu" - majiteľa birdwatcherskej cestovky, Gunnara Ekbloma. Tu musím priznať, že ma prednáška sklamala, keďže jej gro tvorila prezentácia toho, ako jeho cestovka robí veci novátorsky a moderne. Zaujal ma v podstate len úvod, v ktorom vymenúval veci, ktoré v dnešnej dobe už birdwatcher "nepotrebuje" - ďalekohľad (stačí fotoaparát), "fyzický" určovací kľúč (má ho v mobile + určovacie aplikácie), kluby pozorovania vtákov (u nás minimálne rozšírený fenomén, v Británii dôležitá súčasť celého tohto hobby), stretnutia birdwatcherov (napr. aj Birdfair - človek si všetko, čo ho zaujíma, môže nájsť na internete) a cestovky zamerané na birding (človek si môže všetko nájsť a zariadiť sám - prekvapilo ma najmä v kontexte ďalšieho smerovania prezentácie, že prednášajúci zaradil tento bod). Zároveň rozdelil našu komunitu na "serious birders" - ženú sa za čo najväčším počtom pozorovaných druhov, študujú si veľa informácií, zapájajú sa do projektov rôznych organizácií (mapovanie, vyvesovanie búdok), atď. a "hobby birders" - nechcú vidieť vyslovene len vtáctvo, ale zaujíma ich (počas ciest do zahraničia) aj kultúra, história, gastronómia...

Znova sa vraciam do stanov vystavovateľov, k optike. Sú tri hodiny poobede, čo znamená, že Kowa bude žrebovať výhercu "cestovnej sady" - monokuláru a ďalekohľadu. Spomínal som už vyššie, že sa v tomto stánku výrobcovia predháňali v získavaní pozornosti potenciálnych zákazníkov; nuž, neodolal som ani ja a zapojil som sa do zlosovania. "Prekvapivo", z vyše 250 zapojených ľudí môj lístok vytiahnutý nebol, no aj tak bolo zaujímavé celý tento "cirkus" pozorovať, moderátor z toho spravil celkom šou.

172

žrebovanie Kowy

Doteraz som nespomenul jeden dôležitý fakt - drvivá väčšina návštevníkov Birdfairu sú v dôchodkovom veku - čiastočne je to spôsobené faktom, že takíto ľudia majú dostatok času a zároveň peňazí na to, aby si plnili svoje "mladícke sny" a hlavným dôvodom (ktorý sme zaznamenali v Británii všade, nie len na festivale) je výrazné starnutie britského obyvateľstva. S týmto faktom súvisí napríklad aj šoférovanie, kedy prakticky nemáte šancu dosiahnuť maximálnu povolenú rýchlosť, keďže pred vami sa vždy nájde nejaký ten starček/starenka na svojom miláčikovi, ktorému by asi vo vyššej rýchlosti ako 45 míľ zliezol z karosérie lak.

173

exteriér Birdfairu, všimnite si vek ľudí na snímke

174

Dave Gosney (v modrom), autor desiatok príručiek "Finding Birds in ..."

Deň sa pomaličky chýli ku koncu a tiene sa predlžujú, po druhý raz Birdfair pomaličky zaspáva. Nás povzbudila informácia, že v južnej časti Rutland Water bol pozorovaný lyskonoh úzkozobý, nie často videný druh najmä v našich končinách, preto sme sa rozhodli "hecnúť" a ísť ho skúsiť nájsť.

Hneď z prvej pozorovateľne (mimochodom, luxusnej na naše pomery) vidíme ako na dlani močiarnicu mekotavú (Gallinago gallinago), ešte sa ani nestíhame rozhliadnuť a ďalší návštevníci pozorovateľne sa nám snažia radiť, kde čo vidieť. Ako hovorím, úplne iná atmosféra, ako keď ide človek do terénu u nás; najmä z hľadiska počtu zainteresovaných ľudí.

178

pozorovateľňa Mallard Hide

177

výhľad z Mallard Hide

176

močiarnica mekotavá - digiscoping

Šliapeme po značenej prašnej ceste, každých niekoľko desiatok metrov je značka k odbočke k ďalším pozorovateľniam. Ich názvy odzrkadľujú typické druhy, ktoré z nich môže človek vidieť (Woodpecker Hide, Harrier Hide, Goldeneye Hide a pod.).

189

Harrier Hide

179

pohľad na južnú časť Rutland Water

Po dvoch kilometroch prichádzame ku Goldeneye Hide, odkiaľ bol lyskonoh hlásený. Takmer okamžite ho nachádzame v druhom zálivčeku zbierať potravu z bahna. Lyskonoh úzkozobý (Phalaropus lobatus) bol druhom, ktorý som chcel vidieť už veľmi dlho; radosť je síce trochu menšia, keďže prvé pozorovanie nemám "z domu", no aj tak je veľmi zaujímavé sledovať správanie tohto malého bahniaka - raz klasicky pobehoval a rýchlo pinzetovitým zobákom snoril v bahne, po chvíli zasa charakteristicky plával po vode a hneď zas kúsok poodletel. Okrem lyskonoha zaznamenávame z nových druhov do zoznamu kačicu lyžičiarku (Spatula clypeata) a belušu veľkú (Casmerodius albus).

181

výhľad z Goldeneye Hide - v druhej malej zátoke je medzi vodným vtáctvom aj lyskonoh

180

na lyskonoha nie sme zvedaví len my

183

186

a tu už je "zlatý klinec programu"

188

porovnanie veľkosti lyskonoha s kačicou lyžičiarkou, čajkou smejivou a húskami štíhlymi

Birdfair stopercentne splnil, čo sa od neho očakávalo - ja som žasol a Janči načerpal hŕbu inšpirácie.Spokojne sa vraciame k autu a štartujeme na východné pobrežie Anglicka, konkrétne do Sutton Bridge, strategicky lokalizovanom uprostried miest, ktoré nás v tejto oblasti zaujímajú.  

Avšak ešte predtým, ako sme vôbec vyrazili, sme sa za Okahamom zastavili v reštaurácii hneď pri ceste, keďže nám po celodennom chodení po festivale riadne vytrávilo. Tu nasledoval najtragikomickejší sled výjavov, aký som kedy mal možnosť v gastrozariadeniach zažiť (autentický popis od Jančiho, mierne štylisticky upravený):

"Došli sme do reštaurácie; pýtali sa, čo si dáme. Keďže sme nemali menu, tak sme si ho vypýtali. Objednali sme si teda pitie - vodu a pivo. Po chvíľke došli pre objednávku, objednali sme si predjedlo (marinovaný losos) a dve hlavné jedlá. Ako hlavné jedlo sme si objednali gammon steak a klasický steak. Čašníčka sa pýtala ako chceme steaky, Janči si pýtal medium rare. Za chvíľku začala čašníčka, ktorá prijímala našu objednávku pobehovať ako splašená až nakoniec za nami prišla prevádzkarka a spýtala sa, či sme si náhodou neobjednali predjedlo. V zápätí doniesli príbory. Po chvíľke sme si opätovne pýtali pitie. Tak nám teda doniesli pitie. Po dojedení predjedla si Janči prezieravo odložil príbor, odniesli ho aj tak. Doniesli nám jedlo, gammon steak je bravčový, takže otázka prepečenosti je zbytočná. Jančimu namiesto medium rare doniesli prepečený, ale ostal ticho a bez príboru. Tak si vypýtal príbor, doniesli normálny nožík, po chvíli ho vymenili za steakový. Potom ešte asi v polovici jedenia sa pýtali, akú chcem omáčku, ale nemali sme menu a tak sme nevedeli akú si môžeme vypýtať. A keď došla prevádzkarka a spýtala sa, či je všetko v poriadku a na miesto anglickej zdvorilosti už Janči vybuchol. Ako zadosťučinenie Janči dostal až jednu kávu. Mali sme sa otočiť bez platenia."

Po tomto gastro-extempore pokračujeme do Sutton Bridge; o desiatej večer sa ubytúvame, našou domácou je prototyp britskej pani domu - v podstate milá a starostlivá pani, v každej vete minimálne raz používajúca frázu "Blešya" (Bless you - na zdravie/nech padne na úžitok), často sprevádzanú oslovením "Dáling" (Darling - zlatko). Padáme do postelí a spíme ako zabití. 


19. 8. 2018, Nedeľa

       Tradičný rituál: anglické raňajky - auto - lokality pokračuje v grófstve Norfolk na príbrežných slaniskách a mokradiach. Prvou zastávkou je pláž pri Wells-Next-The-Sea, kde sa naplno stretávame s fenoménom vtáčej migrácie. Čože je to jeden lastúrničiar u nás, keď sa ich tu v zornom poli promenádujú stovky, doplnené desiatkami hvizdákov veľkých i malých (Numenius phaeopus), kulíkov zlatých (Pluvialis apricaria) a bledých (P. squatarola), oba druhy brehárov - čiernochvosté (Limosa limosa) spolu s hrdzavými (L. lapponica), všadeprítomné kamenáre a nad všetkým trónili juvenilný a adultný lyžičiar biely (Platalea leucorodia). Pred nami sedí aj prvá a jediná čajka sivá (Larus canus) za celý trip.

194

pobrežie Wells-Next-The-Sea, začínajúci príliv

195

196

hemženie stoviek vtákov s prevahou lastúrničiarov

192

mladý lyžičiar spolu s lastúrničiarmi, digiscoping

193

čajka sivá

Obďaleč sa na pieskovej vlne, oddelenej pásom vody od pevniny vyvaľujú 3 sivo-pieskové masy - tulene obyčajné (Phoca vitulina). Tešíme sa tak už z druhého zástupcu plutvonožcov na našej ceste. Tulene vylihovali ako maximálni "salámisti", nevyrušovalo ich absolútne nič až na čln, ktorý popri nich preplával a zdvihli za ním hlavu.

197

198

199

201

leňošiace tulene

202

prechádzajúci čln, vďaka ktorému zdvihli hlavu

Blakeney National Nature Reserve

V tejto rezervácii mala byť hlavným lákadlom kolónia rybárov sivých, no vzhľadom na to, že sme si ich už dostatočne "užili" v Cemlyn Bay sme sa nezdržiavali pochodom až ku kolónii, ale prešli sme len asi dva kilometre náučného chodníka. Stretávame sa tu s príchodom prílivu, na čo nás upozorňuje aj zamestnanec v informačnom centre. Je totiž možné, že by sme zostali odstrihnutí od pevniny na niekoľko hodín (rozdiely medzi výškou prílivu a odlivu sú v tejto oblasti až 6 metrov).

203

začiatok prílivu v prístave Blakeney

V prístave kotví množstvo lodí, lákajúcich návštevníkov na výlety za tuleňmi. Nám stačí pohľad v monokulári, určite ich vidíme niekoľko desiatok na odľahlejších častiach pobrežia. Okrem tuleňov nás vítajú staré známe hordy lastúrničiarov a slušné počty kulíkov zlatých i bledých.

204

zas a znova lastúrničiare...

Chodník sa stáča k vode, kde máme možnosť priblížiť sa ku kŕdľom lastúrničiarov a kamenárov na 20 - 30 metrov. Okrem nich púta našu pozornosť jeden z kulíkov bledých, ešte v svadobnom šate. Prelieta ďalší mladý lyžičiar.

 208

preperujúci kamenár

209

kamenár s mladým lastúrničiarom - dva charakteristické druhy východu Británie

207

kulík bledý

211

213

214

časť kŕdľa kamenárov

212

215

skupinky lastúrničiarov

Návrat na parkovisko je sprevádzaný obozretnosťou pred stúpajúcou vodou - a naozaj je v prístave vidieť, že za tú hodinu a pol príliv zreteľne zmenil výšku hladiny vody. 

216

slanisko Blakeney

RSPB Titchwell Marsh

Titchwell Marsh predstavuje najvýznamnejšiu prímorskú rezerváciu v Norfolku. Okrem jedného z mála miest v Anglicku, kde sa rozmnožujú šabliarky modronohé (Recurvirostra avosetta) a lyžičiare je veľmi významnou zastávku pre tiahnuce vtáky. To vidíme hneď z prvej pozorovateľne - zo zúbkozobcov napríklad kačice hvizdárky (Mareca penelope), hrdzavky potápavé (Netta rufina), hus divá (Anser anser); chrapky, kazarky pestré. Bahniaky zastupujú oba druhy brehárov, hvizdáky veľké, bojovníky, kalužiačik, cíbiky, pobrežníky čiernozobé i malé... Prosto taký malý anglický Nezider. Vtáky sa neboja a prichádzajú tesne k pozorovateľni, čo je voda na mlyn pre fotografov (jedinou nevýhodou je umiestnenie okien vo výške ľudských očí, čím je fotograf prakticky pripravený o možnosť spraviť fotku z úrovne očí vtáka).

220

222

ukážka druhového zloženia vtáctva v Titchwell Marsh

218

mladá kazarka pestrá

221

bojovník bahenný

219

samec kačice chrapky

223

224

chrapka - samica, 5 metrov od pozorovateľne

Zrazu sa Jančimu niečo zazdá na opačnej strane jazierka - domnienka sa potvrdzuje, je to hus krátkozobá (Anser brachyrhynchos)! Vybiehame z pozorovateľne na hlavnú hrádzu smerom k opačnej strane, no stíhame sledovať život na jazierku aj odtiaľ zvrchu. Našu pozornosť púta islandský poddruh brehára čiernochvostého (Limosa limosa islandica), ktorého sme pre sýtočervené sfarbenie najprv považovali za brehára hrdzavého. Tu už vidíme aj hus z bližšia, je to pre našinca naozaj vzácny pohľad. 

217

prvá pozorovateľňa

225

pohľad k druhej pozorovateľni

227

228

brehár čiernochvostý ssp. islandica

 251

pohľad na pozorovateľne, vľavo slaná a vpravo sladká voda

249

na naše pomery neskutočná birdwatcherská infraštruktúra

Zapadli sme do pozorovateľne (na odkaze na mapy prekvapivo nie je viditeľná) a s napätím sledujeme pohyb pred ňou. Ihneď nás prekvapí fakt, že husi sú nakoniec dve, zjavne pár; odhaľuje sa aj dôvod toho, prečo sú na tomto mieste - jeden vták z páru má očividne problém z krídlom a tak s ním zostáva aj druhý partner... Husi sa promenádujú pred pozorovateľňou, Jano je veľmi šťastný (samozrejme, aj ja), keďže tieto husi sú na Islande oveľa plachšie ako tento pár pred nami a konečne sa mu tak daria dobré fotky tohto druhu.

231

235

237

241

243

husi krátkozobé

 

Okrem husí vidíme klasickú skladbu "vodnej hávede" - šabliarky, chrapky, bojovníky i krúžkovaného brehára čiernochvostého. Blízke stretnutie zažívame aj s berniklou veľkou, tiež sa kŕmi spolu s husami na zeleni; pred nimi skacká britský poddruh trasochvosta bieleho (Motacilla alba yarrellii).

233

239

dospelá a mladá šabliarka

234

krúžkovaný brehár

240

242

"čvachtajúca" samica chrapky

246

bojovník bahenný

245

bernikla veľká

230

trasochvost biely ssp. yarrellii

250

interiér pozorovateľne

Potom, čo sme sa už dostatočne pokochali volíme návrat na hlavú hrádzu, no z nej vidíme, že pred slanovodnú pozorovateľňu pristál krásne vyfarbený kulík bledý. Poklusom sa teda vraciame, no kulík na nás nečaká a už tak nachádzame len juvenilného kalužiaka červenonohého.

247

"totik" hľadá potravu

Ideme však ďalej, severnejšie. Prechádzame cez Boston, síce nie ten americký, no ten bol pomenovaný podľa tohto anglického mesta. Na výber máme v reštauračnom zariadení klasiku - fish & chips, niekoľko druhov mäsa a ako prílohu len hranolky. Pravdupovediac, už nám to lezie hore krkom (ako anglické raňajky), no utešujeme sa tým, že treba vydržať už len do zajtrajška. 

RSPB Freiston Shore

Táto rezervácia nás sklamala, na vode z pozorovateľne vidíme len niekoľko vtákov - hus divú, potápky malé, zopár brehárov a rybárov riečnych, volavku popolavú a labute. Z krovísk lemujúcich cestu sa ozýva oriešok a sýkorky veľké i belasé.

252

254

jazierko, Freiston Shore

253

pozorovateľňa, okrem nás tu boli severní susedia z Poľska

Avšak kus ďalej, pri pobreží, je už situácia iná - je to síce veľmi ďaleko, musíme šliapať bahnitým terénom, no pred nami v monokulári vidíme stovky bahniakov - kulíky piesočné, zlaté i bledé, pobrežníky čiernozobé aj 2 belavé, kalužiaky červenonohé a tmavé. Janči zaznamenal aj ľabtušku skalnú, prvú od New Quay (pritom by to mal byť na pobreží pomerne bežný vták). V rozvetvených prílivových kanáloch, súčasne napájaných aj zo sladkých jazierok, nás zaujalo množstvo krabov.

 257

prílivové kanály, Freiston Shore

255

256

kraby v brakickej vode

RSPB Frampton Marsh

Posledná zastávka pre dnešný deň, Frampton Marsh, bola zároveň našou poslednou nádejou na pozorovanie "canutusa" - pobrežníka hrdzavého. Na informačnej tabuli pri (už pre dnešok zavretom) infocentre vidíme svietiť údaj o 500 pozorovaných jedincoch vo východnej časti rezervácie pri pobreží. To nás povzbudzuje ísť ďalej. Nad vodou štebocú všetky 3 druhy lastovičkovitých vtákov, na hladine vidíme kačice divé, kazarky pestré a desiatky brehárov, prevažujú čiernochvosté.

259

informačné centrum rezervácie

260

bližší pohľad na tabuľu s dnešnými pozorovaniami (vrátane "canutusov" - Knot)

Je zaujímavé všímať si podstatné rozdiely medzi pobrežiami na západe a na východe Británie - kým vo Walese sme prakticky nemali šancu nájsť rovinatý kus krajiny pri mori, na východe útesy úplne absentujú, čo rezultuje v nekonečnú spleť mokradí a slanísk. To všetko sa odráža na druhovej skladbe vtáctva, ktorú máme možnosť pozorovať.

Pochod k vyznačenej číslici 5 na mape, kde mali byť pobrežníky hrdzavé pozorované prináša pekné pohľady na zapadajúce slnko nad rezerváciou, no po pobrežníkoch akoby sa zem zľahla... Môže to byť spôsobené postupujúcim odlivom, pre ktorý sa bahniaky sťahujú bližšie k moru na "čerstvejšie" loviská. 

261

262

večerné zore nad Frampton Marsh

Mierne sklamaní, no aj tak šťastní sa vraciame "na ubikáciu" do Sutton Bridge; Jano ešte dostal chuť na nejaké večerné jedlo, tak sme sa rozhodli po tejto obci prejsť navzdory tme a slabému verejnému osvetleniu. Nachádzame otvorený kebab tureckých imigrantov, ktorí prišli do Británie za lepším životom (ako nám sami farbisto vylíčili). Janči si berie kebab na izbu, ja ešte odbieham do miestneho obchodíku doplniť stenšujúce sa zásoby jedla na zajtrajšiu cestu. V podstate po prvý raz za celú cestu ideme spať v normálnejšom čase.


 20. 8. 2018, Pondelok

       Ani sme sa nenazdali, a náš výlet po Británii sa končí. Keďže však odlietame až o siedmej večer, máme na programe ešte čo-to z ornitologizovania aj historických pamiatok. Ráno máme namierené do Weeting Heath National Nature Reserve (NNR), ktorá je najlepším miestom v krajine na ležiaka úhorového. žiaľ, po príchode na miesto zisťujeme, že rezervácia je dnes zatvorená (počas augusta býva otvorená len počas víkendov, čo zisťujeme na základe telefonátu do Norfolk Wildlife Trust - ochranárskej organizácie zastrešujúcej fungovanie rezervácie).

Cavenham Heath National Nature Reserve

Našťastie, máme náhradný plán v podobe Cavenham Heath NNR, kde by mala byť tiež pomerne dobrá šanca na pozorovanie tohto neobyčajného bahniaka; zvlášť teraz, v období formovania predmigračných kŕdlikov u tohto druhu. Zastavujeme v lesíku, lemujúcom cestu ku sprašovej stepi. Ozýva sa kolibiarik spevavý (Phylloscopus trochilus) a Janči zaznamenal jednu z dvojice sýkoriek čierno-, resp. lesklohlavá (Poecile montanus/palustris).

263

infotabuľa o Cavenham Heath

264

pomerne (na britské pomery) slušný les, Cavenham Heath

Na pasienku, ktorý sa pred nami otvára hľadajú stovky krkavcovitých (vrany čierne, havrany aj kavky) potravu. Zrazu nás z prečesávania spásaného porastu vytrhne silné kvílenie. Je to predsa on? Živíme nádej a okamžite mierime ďalekohľadmi do miest, odkiaľ predpokladáme, že hlas vychádzal. Posúvame sa po ceste kúsok ďalej, na vyvýšenú časť sprašového nánosu, odkiaľ máme lepší rozhľad. Náladu nám však pokazí zistenie, že onen hlas vydával myšiak, krúžiaci nad pastvinou... Tak to niekedy býva, človek až príliš chce a aj neistý náznak považuje za stopu na ceste za vytúženým druhom. Ešte pol hodinku prezeráme každú piaď krajiny pred nami, no buď tu momentálne žiaden ležiak nie je, alebo svoje kryptické sfarbenie dotiahol do takej dokonalosti, že sme neboli schopní ho nájsť. Aspoň sa môžeme potešiť scénickým pohľadom na pŕhľaviare čiernohlavé (Saxicola rubicola), pohupujúce sa v ľahkom vánku na vrcholkoch vresov. Pri návrate k autu stretávame miestnych birderov, ktorí nás informujú, že v takomto dátume tu minulý rok zistili 4 exempláre. Snáď sa im dnes zadarí lepšie ako nám...

265

266

prevládajúci biotop v Cavenham Heath

University of Cambridge

Pred príchodom na letisko do Lutonu máme ešte jednu významnú zastávku - univerzitné mesto Cambridge. Z hľadiska architektonického a najmä edukatívneho národný poklad Anglicka, alma mater stoviek význačných osobností britských i svetových dejín: z vedeckej obce spomeňme napríklad Charlesa Darwina, Stephena Hawkinga, Alana Turinga či Dian Fosseyovú; študovali tu význační herci Hugh Laurie a Ian McKellen; univerzitu navštevoval aj dedič britského trónu, princ Charles, a v dávnejšej minulosti lord protektor Oliver Cromwell.

267

rieka Cam, po ktorej dostalo názov celé mesto, aj s ukážkou tradičného miestneho športu, predmetu stáročí trvajúceho súperenia Cambridge a Oxfordu - veslovania

Je to veľmi zaujímavý pocit, prechádzať sa po stredovekých a ranonovovekých uličkách mesta, ktoré bolo domovom pre toľko význačných mozgov (a ich nositeľov), vidieť univerzitné budovy - "koľaje" (Colleges), o ktorých človek číta v biografiách týchto osobností. Všetko tu pôsobí na človeka dôstojným, monumentálnym dojmom. Prechádzame záhradou jednej z najznámejších "koľají", Trinity College, susediacou s nemenej významnými St. John's College a King's College a nasávame plnými dúškami atmosféru tohto miesta.

268

rieka Cam, v pozadí St. John's College

270

Cambridgeské uličky

Po ulici King's Parade sa dostávame pred King's College, najprestížnejšiu (a tým pádom aj najdrahšiu) z cambridgeských "koľají". Už len pohľad na ňu stojí zato, tak čo ešte štúdium a práca v jej priestoroch... Všímame si, že mnoho študentov zostáva v meste aj počas prázdnin - tvoria veľkú väčšinu zamestnancov kaviarní, obchodov so suvenírmi, pltníkov po Cam; snažia sa všemožne si privyrobiť na štúdium na jednej z najlepších škôl sveta.

271

Senate House

272

King's Parade, vpravo King's College

Otáčame sa na sever, Trinity Street nás privádza ku svetoznámej jabloni Sira Isaaca Newtona, ktorý vraj vďaka nej popísal gravitačný zákon. Aj keď ten strom rozhodne nemá 300 rokov (snáď ide o štep pôvodnej jablone), je to pekná symbolika a turistický ťahák, keďže Newton v Cambridge reálne pôsobil. Spoločne s hordami ázijských turistov obdivujeme architektonickú dokonalosť anglického slohu.

275

Newtonova jabloň

276

anglická architektúra - St. John's College

277

ešte raz Cam a pltníci

Spätne pri aute vrháme posledný pohľad cez univerzitný park na katedrálu King's College. Náš momentálny cieľ je jednoznačne vytýčený - príchod do Lutonu s dostatočným predstihom, odovzdanie auta a transport autobusom na letisko. Všetko prebieha ako má, auto je bez okolkov prevzaté pracovníčkou požičovne, takmer okamžite prichádza autobus na letisko. Menší problém nastáva pri odovzdávaní kufra na palubu, keďže z pol tony propagačných letákov Jančiho cestovky nám ešte štvrť tony zostalo, takže kufor má nadváhu. Riešime to rovnako, ako v Bratislave - napchatím prebytočného množstva traktátov všade do zvyšku batožiny, kde to len ide. Nasleduje zdĺhavá kontrola, ktorá je od istého času typickým koloritom letísk (všetci dobre vieme, prečo...). Jano si na oslavu dáva posledný britský pokrm - ako inak, vysmážanú tresku s hranolkami. Vyhlasujú náš check-in, štrikujeme cez duty-free shopy a hľadáme náš gate (pekná ukážka letištnej anglikanizovanej hantýrky), s pohodlným polhodinovým predstihom ho nachádzame; nasleduje 20-krát zopakované oznámenie o "last call" pre cestujúcich nášho letu a potom, krátko po pol ôsmej sa zdvíhame k nebu, domov.

279

ukážka anglickej vidieckej krajiny z vtáčej perspektívy - moja posledná britská fotka a naša rozlúčka s touto neobyčajnou krajinou

Pristávame po deviatej večer v Bratislave; mierne sa zamotávame na letisku (keďže Jančimu sa akosi podarilo v lietadle pri vystupovaní zabudnúť monokulár, no našťastie mu ho po pol hodine vydali), no po zvítaní sa s rodinou na nás padne mierna clivota, že dobrodružstvo je za nami... Lúčime sa na parkovisku pred mojím panelákom, vyberám kvantum propagačných materiálov a moju časť batožiny so spoločného kufra a definitívne sa tak pre mňa uzatvára britská etapa tohto leta; nutno podotknúť, že veľmi zaujímavá.


 Záver

     Road trip po Británii sa nám prakticky vo všetkých ohľadoch vydaril podľa predstáv. Či už išlo o pamiatky kultúrneho alebo prírodného charakteru, britské tradície, stravu a ubytovanie, všetko naplnilo naše očakávania. Čerešničkou a hlavným bodom programu zároveň bol, samozrejme, Birdfair, ktorý môžem vrelo odporúčať každému, kto chce vidieť našu záľubu v trochu inom svetle a mierke, ako je to možné v našom stredoeurópskom priestore. K nám najbližšia podobná akcia, Panonian Bird Experience na Nezideri je slabým výluhom čaju s mliekom oproti tomu, čo na návštevníkov čaká v Rutlande. Kopec inšpiratívnych a zaujímavých informácií, nadviazanie známostí doslova na celom svete; od Patagónie po Bhután, všetko ľudia ako my.

Poučnou skúsenosťou je aj možnosť vidieť infraštruktúru birdwatchingu na Britských ostrovoch, ku ktorej sa našťastie už pomaličky začíname približovať (napríklad na Sennom). Pozorovanie vtákov nie je medzi Britmi brané ako čudáctvo, je to určitý akceptovaný status, patriaci (najmä) vitálnemu prežívaniu jesene života a zároveň skvelá aktivita pre mladých, utiekajúcich sa do prírody z víru veľkomiest. Obyvatelia a ich zvyklosti sa nám môžu zdať mierne odlišné od našich, no nie je to nijaký neprekonateľný kultúrny rozdiel - základom je slušnosť a formálny jazyk, čo by ale (hádam) nemalo byť cudzie ani našincovi...

Pokiaľ ide o ceny a služby, je to západná Európa, čomu to patrične zodpovedá - slušné ubytovanie (Booking hodnotenie +8) je možné zohnať v prepočte od 25€/osoba/noc, najčastejšie však ešte o 10 - 15€ viac. Priemerné reštauračné jedlo aj s nápojom (veľmi drahý alkohol, pivo od 3,50 za pol pinty) vychádza okolo 12 a viac eur, ceny v supermarketoch (Tesco, miestne reťazce) oproti našim tak o 20% vyššie. K cene za požičanie auta je nutné prirátať poistku pre vodiča, ktorá nám zdvojnásobila celkovú cenu za požičanie vozidla, ceny pohonných hmôt sú porovnateľné s našimi. Celkovo by ste sa aj z letenkou mali zmestiť do 400 - 500€ na osobu, veľa závisí od toho, koľko a kam máte v pláne po krajine cestovať, keďže aj verejná doprava (vlaky, diaľkové autobusy) je na naše pomery cenová relácia premrštená.

Samozrejme, najväčšia vďaka patrí Jančimu, keďže je autorom celého tohto nápadu zorganizovať cestu na Birdfair, spojenú s okružnou jazdou po Británii. Zaujímavá skúsenosť, ktorá zanechala vo mne veľký dojem, a preto som sa rozhodol zhrnúť do týchto viet a fotografií a takto v úplnom závere článku chcem poďakovať každému, kto sa dočítal až sem a zároveň sa už teraz teším, že si čoskoro prečítam aj článok od niekoho z vás, členov Birdingu. Nie je to nič strašné, treba si vyznačiť len si treba vyhradiť niekoľko (desiatok) hodín na prípravu a následné "naklepanie" a formátovanie písmenok a úpravu fotiek. Tak s chuťou do toho! :)

Užitočné odkazy 

 rspb.org.uk - priamy odkaz na všetky rezervácie pod gesciou Kráľovskej spoločnosti pre ochranu vtáctva, skvelo spracované z hľadiska prehľadnosti a predovšetkým druhov, ktoré je na jednotlivých lokalitách možné pozorovať

fatbider - často spomínaná stránka (nielen) v mojich článkoch, zastrešujúca všetky podstatné informácie o jednotlivých krajinách čo sa birdwatchingu týka

British Facebook Birders, Birds of Britain, Birding UK and Ireland, UK Bird Identification, Scarce Birds of Britain and Ireland - malý výcuc z nespočetného množstva birderských facebookových skupín + ďalšie je možné nájsť aj ďalšie pre jednotlivé grófstva, okresy, mestá...  Ešte nikde som sa nestretol s takou promptnou a podrobnou reakciou od desiatok ľudí po tom, čo som ich v týchto skupinách požiadal o radu na dobré lokality na naše cieľové druhy; určite odporúčam využiť aj túto možnosť získania informácií doslova z prvej ruky

Rare Bird Alert, mapa pozorovaní - ako som spomínal už v texte, Británia tvorí ideálne miesto pre twitcherov, ktorí majú zálusk na špeciality ďalekého severu, prípadne až zo Severnej Ameriky. Na tejto stránke je možné nájsť podrobné informácie (žiaľ, hlavne v platenej verzii), pokiaľ sa niečo také na Britských ostrovoch vyskytne.

Sea Watch Foundation - stránka o záujemcov nielen o operence, ale aj o morské cicavce s možnosťou filtrácie aktuálnych pozorovaní delfínov aj veľrýb v britských vodách

Google Maps - podobne, ako pri expedícii do Rumunska, aj v Británii nám veľmi pomáhala možnosť vyznačenia si bodov záujmu do vlastnej mapy v službe poskytovanej Googlom

 Zaznamenané druhy

 V lietadle sme s Janom uvažovali, či sa nám podarí pozorovať aspoň 100 druhov. Na naše prekvapenie sme túto métu prekročili o 8, resp. 11 druhov (3 jedince sa nám nepodarilo s istotou určiť - sokola, alku a sýkorku; viď zoznam) a zároveň mi pribudlo 16 a Jančimu 5 nových druhov do life listu.

Najväčším sklamaním bola absencia alkovitých vtákov, ktoré už v tomto čase zdržiavali mimo hniezdísk a bolo by potrebné za nimi prísť najneskôr do konca júla. Unikol nám aj pobrežník hrdzavý, napriek tomu, že sme navštívili najlepšie miesta na jeho pozorovanie v Anglicku. Na vresoviskách sme dúfali aj v stehlíky horské, na pobrežiach sme sliedili po nejakom zástupcovi pomorníkov, no bezvýsledne. Na základe hlásení na RBA sme sa snažili nájsť kajku hrbozobú, čo sa ukázalo ako boj s veternými mlynmi, rovnako sa 30 kilometrov od Chesteru držala americká čajka čiernozobá, ktorú sme sa ale pre krátkosť času rozhodli nezaradiť do našich plánov.

Na druhej strane, druhy ako lyskonoh a hus krátkozobá tvoria vítané akvizície do našich zoznamov, s ktorými sa vonkoncom nerátalo. Za isto pozorovateľné sme nemohli považovať ani snehule a predovšetkým rybáre štíhlozobé, no vďaka presnej lokalizácii vhodných lokalít bola táto úloha o čosi ľahšia. Pozorovanie vtáctva je v Británii rozhodne o inom ako u nás, či už pokiaľ ide o biotopy, druhovú skladbu a už niekoľkokrát spomínanú sieť rezervácií a v nich situovaných pozorovateľní. Keďže si Briti väčšinu biodiverzity zničili (veľké šelmy, tohtoročné prvé hniezdenie bociana bieleho za posledných 600 rokov, vyklčované lesy...), tak si to, čo im z nej zostalo prísne chránia. Snáď nebudeme nútení nasledovať ich príklad a Slovensko zostane krajinou, ktorá sa nemusí hanbiť prezentovať svoju divokú prírodu medzi inými krajinami ani na takom fóre, akým je Birdfair...

Pre záujemcov o prezretie si celkového zoznamu pozorovaných druhov je tu odkaz na excelovský dokument. 

Tips - sorting