Británia 2018 - (nielen) na Birdfair - 19. 8. 2018, Nedeľa

19. 8. 2018, Nedeľa

       Tradičný rituál: anglické raňajky - auto - lokality pokračuje v grófstve Norfolk na príbrežných slaniskách a mokradiach. Prvou zastávkou je pláž pri Wells-Next-The-Sea, kde sa naplno stretávame s fenoménom vtáčej migrácie. Čože je to jeden lastúrničiar u nás, keď sa ich tu v zornom poli promenádujú stovky, doplnené desiatkami hvizdákov veľkých i malých (Numenius phaeopus), kulíkov zlatých (Pluvialis apricaria) a bledých (P. squatarola), oba druhy brehárov - čiernochvosté (Limosa limosa) spolu s hrdzavými (L. lapponica), všadeprítomné kamenáre a nad všetkým trónili juvenilný a adultný lyžičiar biely (Platalea leucorodia). Pred nami sedí aj prvá a jediná čajka sivá (Larus canus) za celý trip.

194

pobrežie Wells-Next-The-Sea, začínajúci príliv

195

196

hemženie stoviek vtákov s prevahou lastúrničiarov

192

mladý lyžičiar spolu s lastúrničiarmi, digiscoping

193

čajka sivá

Obďaleč sa na pieskovej vlne, oddelenej pásom vody od pevniny vyvaľujú 3 sivo-pieskové masy - tulene obyčajné (Phoca vitulina). Tešíme sa tak už z druhého zástupcu plutvonožcov na našej ceste. Tulene vylihovali ako maximálni "salámisti", nevyrušovalo ich absolútne nič až na čln, ktorý popri nich preplával a zdvihli za ním hlavu.

197

198

199

201

leňošiace tulene

202

prechádzajúci čln, vďaka ktorému zdvihli hlavu

Blakeney National Nature Reserve

V tejto rezervácii mala byť hlavným lákadlom kolónia rybárov sivých, no vzhľadom na to, že sme si ich už dostatočne "užili" v Cemlyn Bay sme sa nezdržiavali pochodom až ku kolónii, ale prešli sme len asi dva kilometre náučného chodníka. Stretávame sa tu s príchodom prílivu, na čo nás upozorňuje aj zamestnanec v informačnom centre. Je totiž možné, že by sme zostali odstrihnutí od pevniny na niekoľko hodín (rozdiely medzi výškou prílivu a odlivu sú v tejto oblasti až 6 metrov).

203

začiatok prílivu v prístave Blakeney

V prístave kotví množstvo lodí, lákajúcich návštevníkov na výlety za tuleňmi. Nám stačí pohľad v monokulári, určite ich vidíme niekoľko desiatok na odľahlejších častiach pobrežia. Okrem tuleňov nás vítajú staré známe hordy lastúrničiarov a slušné počty kulíkov zlatých i bledých.

204

zas a znova lastúrničiare...

Chodník sa stáča k vode, kde máme možnosť priblížiť sa ku kŕdľom lastúrničiarov a kamenárov na 20 - 30 metrov. Okrem nich púta našu pozornosť jeden z kulíkov bledých, ešte v svadobnom šate. Prelieta ďalší mladý lyžičiar.

 208

preperujúci kamenár

209

kamenár s mladým lastúrničiarom - dva charakteristické druhy východu Británie

207

kulík bledý

211

213

214

časť kŕdľa kamenárov

212

215

skupinky lastúrničiarov

Návrat na parkovisko je sprevádzaný obozretnosťou pred stúpajúcou vodou - a naozaj je v prístave vidieť, že za tú hodinu a pol príliv zreteľne zmenil výšku hladiny vody. 

216

slanisko Blakeney

RSPB Titchwell Marsh

Titchwell Marsh predstavuje najvýznamnejšiu prímorskú rezerváciu v Norfolku. Okrem jedného z mála miest v Anglicku, kde sa rozmnožujú šabliarky modronohé (Recurvirostra avosetta) a lyžičiare je veľmi významnou zastávku pre tiahnuce vtáky. To vidíme hneď z prvej pozorovateľne - zo zúbkozobcov napríklad kačice hvizdárky (Mareca penelope), hrdzavky potápavé (Netta rufina), hus divá (Anser anser); chrapky, kazarky pestré. Bahniaky zastupujú oba druhy brehárov, hvizdáky veľké, bojovníky, kalužiačik, cíbiky, pobrežníky čiernozobé i malé... Prosto taký malý anglický Nezider. Vtáky sa neboja a prichádzajú tesne k pozorovateľni, čo je voda na mlyn pre fotografov (jedinou nevýhodou je umiestnenie okien vo výške ľudských očí, čím je fotograf prakticky pripravený o možnosť spraviť fotku z úrovne očí vtáka).

220

222

ukážka druhového zloženia vtáctva v Titchwell Marsh

218

mladá kazarka pestrá

221

bojovník bahenný

219

samec kačice chrapky

223

224

chrapka - samica, 5 metrov od pozorovateľne

Zrazu sa Jančimu niečo zazdá na opačnej strane jazierka - domnienka sa potvrdzuje, je to hus krátkozobá (Anser brachyrhynchos)! Vybiehame z pozorovateľne na hlavnú hrádzu smerom k opačnej strane, no stíhame sledovať život na jazierku aj odtiaľ zvrchu. Našu pozornosť púta islandský poddruh brehára čiernochvostého (Limosa limosa islandica), ktorého sme pre sýtočervené sfarbenie najprv považovali za brehára hrdzavého. Tu už vidíme aj hus z bližšia, je to pre našinca naozaj vzácny pohľad. 

217

prvá pozorovateľňa

225

pohľad k druhej pozorovateľni

227

228

brehár čiernochvostý ssp. islandica

 251

pohľad na pozorovateľne, vľavo slaná a vpravo sladká voda

249

na naše pomery neskutočná birdwatcherská infraštruktúra

Zapadli sme do pozorovateľne (na odkaze na mapy prekvapivo nie je viditeľná) a s napätím sledujeme pohyb pred ňou. Ihneď nás prekvapí fakt, že husi sú nakoniec dve, zjavne pár; odhaľuje sa aj dôvod toho, prečo sú na tomto mieste - jeden vták z páru má očividne problém z krídlom a tak s ním zostáva aj druhý partner... Husi sa promenádujú pred pozorovateľňou, Jano je veľmi šťastný (samozrejme, aj ja), keďže tieto husi sú na Islande oveľa plachšie ako tento pár pred nami a konečne sa mu tak daria dobré fotky tohto druhu.

231

235

237

241

243

husi krátkozobé

 

Okrem husí vidíme klasickú skladbu "vodnej hávede" - šabliarky, chrapky, bojovníky i krúžkovaného brehára čiernochvostého. Blízke stretnutie zažívame aj s berniklou veľkou, tiež sa kŕmi spolu s husami na zeleni; pred nimi skacká britský poddruh trasochvosta bieleho (Motacilla alba yarrellii).

233

239

dospelá a mladá šabliarka

234

krúžkovaný brehár

240

242

"čvachtajúca" samica chrapky

246

bojovník bahenný

245

bernikla veľká

230

trasochvost biely ssp. yarrellii

250

interiér pozorovateľne

Potom, čo sme sa už dostatočne pokochali volíme návrat na hlavú hrádzu, no z nej vidíme, že pred slanovodnú pozorovateľňu pristál krásne vyfarbený kulík bledý. Poklusom sa teda vraciame, no kulík na nás nečaká a už tak nachádzame len juvenilného kalužiaka červenonohého.

247

"totik" hľadá potravu

Ideme však ďalej, severnejšie. Prechádzame cez Boston, síce nie ten americký, no ten bol pomenovaný podľa tohto anglického mesta. Na výber máme v reštauračnom zariadení klasiku - fish & chips, niekoľko druhov mäsa a ako prílohu len hranolky. Pravdupovediac, už nám to lezie hore krkom (ako anglické raňajky), no utešujeme sa tým, že treba vydržať už len do zajtrajška. 

RSPB Freiston Shore

Táto rezervácia nás sklamala, na vode z pozorovateľne vidíme len niekoľko vtákov - hus divú, potápky malé, zopár brehárov a rybárov riečnych, volavku popolavú a labute. Z krovísk lemujúcich cestu sa ozýva oriešok a sýkorky veľké i belasé.

252

254

jazierko, Freiston Shore

253

pozorovateľňa, okrem nás tu boli severní susedia z Poľska

Avšak kus ďalej, pri pobreží, je už situácia iná - je to síce veľmi ďaleko, musíme šliapať bahnitým terénom, no pred nami v monokulári vidíme stovky bahniakov - kulíky piesočné, zlaté i bledé, pobrežníky čiernozobé aj 2 belavé, kalužiaky červenonohé a tmavé. Janči zaznamenal aj ľabtušku skalnú, prvú od New Quay (pritom by to mal byť na pobreží pomerne bežný vták). V rozvetvených prílivových kanáloch, súčasne napájaných aj zo sladkých jazierok, nás zaujalo množstvo krabov.

 257

prílivové kanály, Freiston Shore

255

256

kraby v brakickej vode

RSPB Frampton Marsh

Posledná zastávka pre dnešný deň, Frampton Marsh, bola zároveň našou poslednou nádejou na pozorovanie "canutusa" - pobrežníka hrdzavého. Na informačnej tabuli pri (už pre dnešok zavretom) infocentre vidíme svietiť údaj o 500 pozorovaných jedincoch vo východnej časti rezervácie pri pobreží. To nás povzbudzuje ísť ďalej. Nad vodou štebocú všetky 3 druhy lastovičkovitých vtákov, na hladine vidíme kačice divé, kazarky pestré a desiatky brehárov, prevažujú čiernochvosté.

259

informačné centrum rezervácie

260

bližší pohľad na tabuľu s dnešnými pozorovaniami (vrátane "canutusov" - Knot)

Je zaujímavé všímať si podstatné rozdiely medzi pobrežiami na západe a na východe Británie - kým vo Walese sme prakticky nemali šancu nájsť rovinatý kus krajiny pri mori, na východe útesy úplne absentujú, čo rezultuje v nekonečnú spleť mokradí a slanísk. To všetko sa odráža na druhovej skladbe vtáctva, ktorú máme možnosť pozorovať.

Pochod k vyznačenej číslici 5 na mape, kde mali byť pobrežníky hrdzavé pozorované prináša pekné pohľady na zapadajúce slnko nad rezerváciou, no po pobrežníkoch akoby sa zem zľahla... Môže to byť spôsobené postupujúcim odlivom, pre ktorý sa bahniaky sťahujú bližšie k moru na "čerstvejšie" loviská. 

261

262

večerné zore nad Frampton Marsh

Mierne sklamaní, no aj tak šťastní sa vraciame "na ubikáciu" do Sutton Bridge; Jano ešte dostal chuť na nejaké večerné jedlo, tak sme sa rozhodli po tejto obci prejsť navzdory tme a slabému verejnému osvetleniu. Nachádzame otvorený kebab tureckých imigrantov, ktorí prišli do Británie za lepším životom (ako nám sami farbisto vylíčili). Janči si berie kebab na izbu, ja ešte odbieham do miestneho obchodíku doplniť stenšujúce sa zásoby jedla na zajtrajšiu cestu. V podstate po prvý raz za celú cestu ideme spať v normálnejšom čase.