28.2. 2015, Sobota
Ráno sme sa prebudili do slnečného dňa. Ako už spomínal vo svojom článku o strednom Španielsku Boris Demovič ml., Španieli majú napriek svojej západnej polohe stredoeurópsky čas, čo v praxi znamená, že v čase nášho pobytu slnko vychádzalo okolo ôsmej a zapadalo po 19tej hodine. No vráťme sa k plánom dnešného dňa. Na pláne bol výlet do mestečiek Frigiliana (špan. Fichiliana) Nerja (Nercha) a jaskyne neďaleko Nerchy - Cueva de Nerja (Kueva de Nercha). Prvá bola na programe Frigiliana. Úžasné mestečko, postavené niekoľko kilometrov od pobrežia na pahorkoch španielskeho vnútrozemia. Typické stredomorské biele domčeky učupené do svahu, veď posúďte sami:
Frigiliana
Čo sa týka vtáctva, hneď po vystúpení z auta nás privítali spievajúce zelienky, na elektrickom vedení posedávali hrdličky záhradné a v kríkoch čvirikali vrabce domové i poľné, na budovách opravovali minuloročné hniezda prvé belorítky obyčajné (Delichon urbica). Osobne som neočakával, že táto lokalita bude z ornitologického hľadiska veľmi významná. Avšak, pri prechádzke mestom som zabočil dolu nenápadnou uličkou. Neušil som, kam vedie, no zrazu sa predo mnou otvoril kaňon, vytvorený v tomto čase vyschnutou riekou Río Higuerón. Vychutnával som si pohľad na strmé skaliská, keď tu zrazu začujem spievať nejakého zvláštneho drozda. Po chvíli sa mihli tmavomodro-čierne krídla a do steny v budove plnej otvorov budov na okraji kaňonu vletel samček skaliara modrého (Monticola solitarius)!!! Chvíľu som pochyboval, či sa mi to azda nemarí, no bol to on. Onedlho vyletel z dutiny v stene a pristál v kaktuse asi 15 metrov odo mňa. Odtiaľ, chránený tŕním miestneho katusu veselo spieval. Mohol som si oči vyočiť. Taká nádhera. Zrazu preletel z kaktusu na parapet domu len asi 8 metrov odo mňa. Bohužiaľ, podmienky na fotografovanie neboli ideálne, no aspoň dokumentačne je zvečnený mojím snímačom. Avšak doteraz jedna z mojich najsilnejších vtáčích spomienok zostane naveky v mojej mysli ako moje prvé stretnutie s týmto modrým drahokamom.
samec skaliara modrého v stene domu...
... kakuse...
...a na parapete domu
To však ani zďaleka nebolo všetko. Nad hlavou mi preleteli dážďovníky skalné (Apus melba) aj obyčajné (A. apus). Nad kaňonom zase hľadali potravu 3 samce sokola bielopazúravého (Falco naumanni) - moje prvé v živote.
Kaňon Río Higuerón za Frichilianou - lokalita skaliara pestrého, sokola bielopazúravého či dážďovníka skalného
Plný dojmov s týchto nečakaných pozorovaní som sa vybral smerom hore na kopec, na ktorom je samotná Frichilana postavená. Dostal som sa až k hradbám opevnenia, ktoré tu postavili kresťania na obranu proti moslimom. A tam ma čakalo ďalšie prekvapenie... 3 skaliare modré - 2 samce a 1 samička sedeli na okraji rímsy a keď ma zbadali, okamžite odleteli peč. No aj tak sa mi podarilo aspoň 1 samčeka a samičku zachytiť:
samček v krúžku v strede, samička v krúžku vpravo
Strašne šťastný som zliezol s kopca a spoločne sme sa vybrali smerom k autu. Cestou som ešte zaznamenal 3 stehlíky pestré (Carduelis carduelis) a prvú penicu sivú (Sylvia melanocephala).
V meste Nerja toho veľa zaujímavého pre birdwatchera nebolo, len čajky, hrdličky, holuby a vrabce. Trochu sme sa osviežili, oddýchli sme si a vydali sme sa smerom k Jaskyni Nerja. K Cueva de Nerja budem mať žiaľ negatívnu spomienku a musím vysloviť domnienku, že na Slovensku si svoje prírodné dedičstvo (aspoň čo sa jaskýň týka) chránime určite viac. Neviem, či to je mentalitou ľudí, či nedostatočným množstvom personálu, no mal som pocit, akoby jaskyňa, v ktorej som bol ani nebola významnou prírodnou pamiatkou. Chlapík sa opiera o kvaple, decko si behá mimo vyhradený chodník. Apropo, chodník - vybetónované komplet celé dno jaskyne, tam kde by sa nedalo prejsť boli vysekané cesty cez kvaple, no hrôza. Neviem ako vy, no ja som až také veľké zásahy u nás v jaskyniach nevidel. Vrcholom bol "koncert" nejakej peace-buddhistickej kapely, ktorá spustila reproduktory a zosilňovače, až sa celá jaskyňa otriasala. Zrejme to bola súčasť prehliadky, pretože na moje veľké prekvapenie si väčšina z našej skupinky cca 150 ľudí povyťahovala deky a porozkladala ich, kde sa dalo. Už som sa nato nemohol viac pozerať a tak som zvyšok prehliadky viac-menej pretrpel. Záverom spomeniem marketingový ťah pri propagácií tejto jaskyne - všade v okolí je zobrazovaný pratur, namaľovaný pravekými lovcami. Avšak až pri kúpe lístku sa dozviete, že maľba je vlastne bežným návštevníkom neprístupná a dostanete sa k nej len s tímom speleológov za vyše 300€. Nechcem nikoho od návštevy tejto jaskyne odrádzať, no ja som z nej mal nie veľmi dobrý pocit...
Nové druhy pozorované v tento deň:
14. belorítka obyčajná (Delichon urbica)
15. dážďovník skalný (Apus melba)
16. dážďovník obyčajný (Apus apus)
17. sokol bielopazúravý (Falco naumanni)
18. stehlík pestrý (Carduelis carduelis)
19. penica sivá (Sylvia melanocephala)
