Malajzia, leto 2012 - Kuala Tahan a presun doň

Presun z Cameron highlands do Taman Negara

Klimatizácia bola tentoraz o niečo miernejšia. Do Jerantutu sme šli najprv cestou, ktorou sme sem prišli, potom, v Kuala Kubu Bharu, sme odbočili na Raub. Tadiaľto sa chodí aj do Bukit Fraser, najvychýrenejšej lokality na vtáky horského dažďového pralesa v KM. Zaujímavosťou je, že za celých 6,5 dní v CH sme nestretli jediného vtáčkara! Zdá sa, že kto má peniaze na Malajziu, má už aj na to, aby pred CH uprednostnil vraj lepší Bukit Fraser. Tam snáď niekedy v budúcnosti. Prezatiaľ mi Kameronská vysočina bohate stačila.

Aj počas tejto cesty zdrvujúco dominujú výhľady na plantáže palmy olejovej. Teraz, keď som už na vlastné oči videl, čo to znamenajú tropické pralesy, mi ich prišlo ľúto ešte viac. Z tohto sa robia biopalivá, hoci už dávno sú vynájdené oveľa ekologickejšie a lacnejšie spôsoby pohonu áut. Za celé 3 a pol hodiny jazdy som nevidel jediné obilninové pole. Obilie dovážajú Malajci z iných krajín – vrátane napr. Kanady. Zopár menších kaučukovníkových plantáží a inak všade mimo najstrmších svahov hôr pokrytých pralesom palma olejová. Je mi na zvracanie zo systému, v ktorom žijeme. No tentokrát mi zle nebolo iba z neho. Neviem, či je to tým, že vodič šiel pomerne divoko, alebo či mal zlé tlmiče, no mal som čo robiť, aby som sa nedovracal. Cesta opäť nemala konca, ale napokon sme do Jerantutu niekedy pred dvanástou predsa len došli. Je tu neporovnateľne teplejšie ako v CH. Ozajstná tropická horúčava. Moslimská-nemoslimská krajina, musel som si vyzliecť aj tričko a byť len v kraťasoch. Aj tak zo mňa tieklo jak z... ani neviem čoho. Koniec koncov je to nábožensky veľmi pestrá krajina, v ktorej napriek tomu nie sú nijaké konflikty (na čo sú Malajci patrične hrdí). Takže hoci som tu mimo seba nevidel bez trička nikoho, nikto mi nič nepovedal. Vybavili sme si povolenie na vstup do nár. parku (platili sme každý iba 6 RM bez ohľadu na to, koľko dní tam budeme – a keby sme nemali foťáky, tak len 1 RM) a mali sme takmer dve hodiny čas do odchodu autobusu do K. Tembeling. Na benzínke cestou do CH som sa presvedčil, že v exotike treba každú voľnú chvíľu naplno využiť. Šiel som sa preto prejsť za okraj mesta. Mimo všade v KM bežných druhov, ako napr. bylbyly goiaviery či škorce A. tristis, potešil hneď na strome pri ceste párik Aegithina tiphia. Videl som ich síce aj v CH, no teraz oveľa krajšie. Z trávnika na ten istý strom vyletela aj drobná hrdlička Geopelia striata. O pár metrov ďalej som zas medzi frekventovanou cestou a kanálikom, na trávniku s niekoľkými stromami vyplašil dva obrovské rybáriky Halcyon smyrnensis. Ďalej bol kŕdeľ už známych astrildov Lonchura punctulata, ako aj známy hlas prínie Prinia flaviventris. Konečne som ju aj videl. A hneď dve. V suchej a trochu tŕnistej vegetácii na otvorenejšom priestranstve som blízko kanálika vyplašil hnedého kurovitého alebo chriašteľovitého vtáka s akoby hrdzavým chvostom. Reku to musí byť Turnix suscitator! A aj bol, no to som sa ubezpečil až o tri dni neskôr. Ale o tom potom. Ďalej potešila pletiarka Ploceus philippinus stavajúca svoje jedinečné visiace hniezdo. Prišiel som na ďalšiu cestu, pri ktorej boli dve Anthus (richardi) rufulus. Otočil som sa späť a blízko miesta, kde bol Turnix, som tentoraz vyplašil Amaurornisa. Na už známy strom priletela nádherná Megalaima chrysopogon. Videl som ju síce aj v CH, no tam len zozadu. O asi 20 metrov vyššie, blízko detských hojdačiek priletela na košatý strom pre zmenu Megalaima haemacephala, opäť pekne vyfarbený samec. Radosť nemala konca kraja. Na necelú hodinu som vypadol na okraj mesta a 6 nových druhov, plus dva konečne pozorované pekne, poriadne. Vrátil som sa do reštaurácie, kde sa čaká na autobus. Samo bol len v meste a nevidel nič také; Dano síce intravilán tiež neopustil, no kúsok povyše videl na strome agamu Calotes versicolor. Šiel som sa tam teda pozrieť. Kalotesa som síce nevidel, no potešil siedmy nový druh – nektárovka Arachnothera crassirostris. Prestávku som teda využil na 100 %.

Po 20 minútach jazdy autobusom sme prišli do Kuala Tembeling. Tu som videl krásnu vevericu s červeným bruchom a čiernym a bielym pásikom na bokoch Callosciurus notatus, ako aj ďalšie dve A. crassirostris. Nasledovala vyše 3-hodinová plavba motorovým člnom so strieškou, v ktorom nás bolo 21 turistov + kormidelník. Nad riekou lietali Hirundo tahitica a miestami aj Collocalia esculenta. Novým druhom pre výpravu bola volavka purpurová. Zaujímavejšími boli už na štrkových brehoch a ostrovčekoch cíbiky Vanellus indicus (naše jediné bahniaky), nad riekou loviace a na suchároch popri brehu sediace Merops viridis, min. 3 rybáriky Halcyon smyrnensis a dva ešte väčšie Halcyon/Pelargopsis capensis, neidentifikovaný zobákorožec (ja som ho nevidel a Samovi sa ho určiť nepodarilo) a veľká kukučka r. Centropus – asi sinensis, no nemôžme vylúčiť ani rectunguis. Na poslednú chvíľu sme si všimli zo stromov pri rieke odletieť veľkého čierneho dravca. Žiaľ, do úvahy prichádzajú až dva druhy. Videli sme aj prvých „pravých“ domorodcov (ktorí chodia takmer výlučne bez trička, takže som si už nepripadal ako exot) a zdivené/polodivé tury. Cesta moc pohodlná nebola (málo miesta na nohy, neprestajný hluk motora), no 3 nové druhy za to stáli. 

http://www.youtube.com/watch?v=T8CoEWgTP04 

najbežnejší bylbyl Malajzie - Pycnonotus goiavier. 

 

http://www.youtube.com/watch?v=6I7u_wnmenU

pletiarka Ploceus philippinus na svojom hniezde za Jerantutom

 

http://www.youtube.com/watch?v=5hbPK5FKgSE

detto

 

http://www.youtube.com/watch?v=SgXZEwBzfGk

plavba po rieke Tembeling

 

http://www.youtube.com/watch?v=iVRgp8XLKyc

a pohľad do člna, v ktorom sme sa viezli

 

http://www.youtube.com/watch?v=s5D8rSK04vw 

cíbiky Vanellus indicus

 

http://www.youtube.com/watch?v=VkKDZghv78w

Žiaľ, lepšie zdokumentovať týchto krásavcov bolo nemožné.

 

Taman Negara a Kuala Tahan (podvečer 5.7. až ráno 16.7.)

 

Kuala Tahan – všeobecne 

Až na zvýšenú koncentráciu turistov (ktorých však mimo reštaurácií vídať v obci pomerne málo – častejšie už v pralese) je KT obyčajnou malajskou dedinou, ležiacou na ľavom brehu rieky Tembeling tvoriacej južnú hranicu nár. parku a oproti ústiu rieky Tahan do Tembelingu. Je to v podstate totálna riť, kde skoro nič nekúpiť (viac v Stravovaní), vzdialená od najbližšieho mestečka 60 km. Ohraničená je nielen plantážami (výnimočne tentoraz kaučukovníkovými), ale aj pralesom. Dobre hádate, zachoval sa tu len vďaka relatívne strmým svahom týčiacim sa nevysoko nad dedinou. Aj tu cítiť „malajský smrad“. Ani tu som nevidel jediný bicykel. Zato na motorke jazdia aj moslimské tínedžerky, rovnako ako aj ich babičky. Úplne každý. Muži zas snáď úplne všetci fajčia; ženu som však nevidel žiadnu. 

Ani v takomto známom turistickom centre sa charakter tretieho sveta nezaprie. Domorodci žijúci z ubytovávania turistov majú domy celkom pekné, no ostatní žijú v podmienkach porovnateľných s našimi cigánskymi osadami. Na rozdiel do našich osád vám tu však nehrozí nijaký fyzický, ba ani slovný útok, ani vreckoví zlodeji (nevreckoví však áno, viď Stravovanie). Kriminalita tu očividne nie je žiadna. A na rozdiel od Grécka som tu nevidel ani nijaké túlavé psy. Bezpečnosť je teda zaručená – pravda, pokiaľ vás nepoštípe komár nakazený dengue (sú výrazne čierno-bielo pásikavé) alebo maláriou (ktorá je tu však vzácna a obzvlášť v tomto období s relatívne nižším úhrnom zrážok). No hoci ma dostali desiatky komárov, nedostal som nič. 

Spojenie s Jerantutom je nielen člnom (čo stojí 35 – 40 RM), ale aj autobusom za 25 RM, na ktorý si treba kúpiť lístok deň vopred. Aspoň tak mi povedali v turistickom centre vo Floating Restaurant. Žiaľ, až neskôr sme zistili, že sa dá ísť aj autobusom za 7 RM, na ktorý sa kupuje lístok normálne pri nastupovaní u vodiča a ktorým chodievajú domáci a lepšie informovaní turisti. Samozrejme, za túto nižšiu cenu treba čakať aj nižšiu kvalitu, o ktorej viac v kapitolke "Kuala Selangor a cesta doň“.

Spojenie s NP Taman Negara (ďalej len TN) je početnými prievozníkmi v motorových člnoch za 1 RM na osobu. Načo by postavili jeden obyčajný most (rieka nemá na šírku viac ako 50 m), keď si môžu domáci takto privyrábať... Že sa takto pália úplne zbytočne tisíce litrov benzínu, netrápi nikoho. 

Čo sa týka počasia, mali sme furt horúco a vlhko, čo bolo neznesiteľné najmä v pralese. Niekoľkokrát pršalo, avšak väčšinou len večer a v noci; len raz trval dážď až do rána a raz začal už podvečer.

 

alt
útulné chatky hneď nad brehmi rieky v Kuala Tahan, ktoré sú však len pre bohatých...

 

alt

bežní Tahaňania žijú v trochu menej útulných obydliach...

 

http://www.youtube.com/watch?v=MB3g1TOSQkI

obydlia bežných ľudí "ázijského ekonomického tigra"

 

alt

Cestička v KT, ktorou sme každé ráno vyrážali do terénu.

 

alt 

parkovisko, stanica, kaučokovníková plantáž a kopec porastený pralesom za dedinou

 

alt 

Pohľad z brehu nár. parku na obec. Tadiaľto nás denne prevážali v motorových člnoch za 1 RM, hoci urobiť most cez takúto riečku nemôže byť nijaký problém. Centrum KT vyzerá celkom pekne. Vrátane reštaurácií na podperách vo vode. Už druhá vec sú porcie, ktoré v nich dostanete... 

 

Ubytovanie

 Krátko po vystúpení na breh v Kuala Tahan sme narazili okrem drahých chatiek aj na pekne vyzerajúcu ubytovňu Yellow guest house. Cena za 3-posteľovú izbu mala byť 70 RM, no keď sme im povedali, že tu ostaneme aspoň 9 nocí (napokon sme ostali až 11), Dano ju zjednal na 65, čiže 21,67 na každého, čo je necelých 6 eur. Keďže sa nám ďalej v dedine hľadať nechcelo, vzali sme ju. Izba bola konečne na vysokej úrovni, dokonca sme mali vlastný záchod aj sprchu. Mala však aj jeden veľký nedostatok – absenciu sieťky na okne. Hlavná vec, že tu je ventilátor aj klimatizácia... Skutočne som nechápal tej logike – miesto obyčajnej lacnej sieťky na okno dať drahú klímu. Tým pádom sme nemohli nechávať na noc otvorený oblok (komárov tu síce nie je toľko ako v niektorých častiach Sibíri či Fínska, no nie je ich ani málo), no zároveň sme nenechávali na noc ani klimatizáciu, z ktorej by sme asi (teda min. ja určite) ochoreli. Každú noc som preto vstával spotený ako ... Yellow guest house mal však u mňa nielen toto jedno veľké mínus, ale aj jedno veľké plus – mohli sme tu zadarmo piť filtrovanú vodu. Moji spoločníci to síce neriskovali (a spočiatku ani ja nie), no keď ma prestalo baviť kupovať 1,5 litra obyčajnej vody za 2 RM (najmä keď som videl, akú mám v týchto horúcich nížinných trópoch jej spotrebu), povedal som si, že keď ju môžu piť domáci, prečo nie ja? Začal som ju teda piť. A pil som jej niekoľko litrov denne. A nebolo mi nič.

Kto má hlbšie do vrecka a nevadí mu bývať na izbe s cudzími ľuďmi, ten sa môže podobne ako v CH vyspať v spoločných spálňach za 10 RM. Naopak, kto je na tom finančne lepšie a chce byť ubytovaný priamo v parku, ten tak môže učiniť na druhom brehu rieky (riekou ide hranica N. P., takže Kuala Tahan je už mimo neho) v navonok (a pravdepodobne aj znútra) útulných chatkách rezortu Mutiara. Tie krajšie stoja až 200 RM na noc. Osobne však nevidím dôvod na ich uprednostnenie pred ubytovaním v dedine – cez rieku síce most postavený nie je, no prievozníci vás už od skorého rána (min. od siedmej) až do noci (min. do desiatej) za 1 RM člnom cez rieku vďačne prevezú a keďže pred siedmou je aktivita v šere pralesa mizivá (a keby aj nebola, nedostatok svetla znemožňuje používanie normálneho ďalekohľadu), nemá zmysel tam byť kvôli vtákom skôr. 

 http://www.youtube.com/watch?v=v4NOky7j5C4

 Yellow guest house, v ktorom sme strávili  napokon 11 nocí.

 

Stravovanie

Raz denne, na obed/večeru sme chodili do reštaurácií postavených na koloch nad riekou popri brehu. Na rozdiel od CH sú všetky malajské a štipľavé jedlá tu preto nečakajte – pokiaľ si o to zvlášť nezažiadate. V Tanah Rata sme si už na ne tak zvykli, že sme si o ne často žiadali. „Please, spicy.“ Ceny tu sú podobné, no porcie mäsa ešte menšie ako tam. Skrátka chodil som z nich polohladný – a to som zjedol vždy všetko do posledného zrnka ryže. Pekne to po jednom takom „obede“ povedal Samo: „No, žalúdok sme podráždili, a teraz by sa to chcelo najesť.“ Chodili sme hlavne do najvýchodnejšej Mama Chop, kde som si dával väčšinou za 6 RM kura (rozumej tak 8 – 10 kúskov) s ryžou a trochou zeleniny. Neskôr som skúsil aj inú reštiku, no detto. Druhýkrát sme si dali v nej strednú porciu (ako som až teraz zistil, doteraz sme jedávali malé – no vo väčšine reštaurácií iné ani neboli) za dvakrát toľko, čiže 12 RM, no dvakrát väčšia rozhodne nebola. A dať 5 eur (18 RM) za veľkú porciu, to si nedovolím ani u nás. Raz v nádeji, že inde dávajú viac, som skúsil spolu s Danom Floating restaurant na západnom konci brehu dediny. V Mama Chop si dal minule Dano „Chicken curry“ a dostal mäsa zreteľne viac. Nie som žiadny mäsožrút, no strukovinové tu nebolo nič, vajcia som radšej neriskoval (najmä keď som videl, ako ich skladujú – mimo chladničky, normálne na poličkách pri 34° teplotách) a potreboval som sa z niečoho aj nasýtiť. Tak som si tu objednal to isté. Dostal som bielu ryžu bez zeleniny a v druhej misočke curry omáčku so 4 alebo 5 kúskami kuraťa tvorených z 80 % kosťami (boli to prevažne stavce). Skrátka mäsa na dva hryzy. Nad touto porciou, menšou, aké som mával ako 5-ročné decko v škôlke, som sa už vážne naštval a obsluhujúcemu dievčaťu povedal svoje. Floating restaurant nikdy viac.

Niekoľko miestnych obchodíkov nebolo na tom o moc lepšie. Výber tu bol skutočne skromný a ceny ešte vyššie ako v Tanah Rata. Že vraj lacná Malajzia, smiali sme sa a nechápali. To si z nás všetci robili srandu alebo to tu za posledných pár rokov všetko tak zdraželo? Je jasné, že v turist. strediskách sú ceny vždy vyššie, ale toto sa nám zdalo nejako príliš. Každý má vlastné stravovacie návyky a jednoznačne najlepšie sú na tom tí, ktorým je úplne jedno, čo jedia a ktorým nič nespôsobuje psychické ani fyzické potiaže. Žiaľ, nepatrím medzi nich a Kuala Tahan ma preto v tomto ohľadne sklamala. Na raňajky totiž potrebujem niečo sacharidové s vysokým obsahom vlákniny, najlepšie ovsené alebo iné celozrnné vločky. V Tanah Rata ich mali len v jednom obchodíku a tušil som, že tu ich nemusia mať v žiadnom, preto som si ich tam (hoci veľmi drahé) chcel nakúpiť do zásoby. No zabudol som na to a mal som ich tu len na dva dni. Nielenže tu v žiadnom zo štyroch obchodíkov nemali žiadne vločky, nemali tu absolútne nič cereálne ani nič podobné. To tu fakt všetci jedia stále len to hnusné biele vatové pečivo, len ten balast? Pýtal som sa sám seba. Nebola tu ani normálna zelenina, nebol tu syr ani žiadne mliečne výrobky, nebolo tu množstvo pre nás bežných vecí... Našťastie mali aspoň moje obľúbené fazuľové konzervy v čili omáčke – síce skoro dvakrát drahšie než u nás, ale čo už, táto výprava rozhodne za to stojí. Tie som jedával na večeru k bielemu chlebu. Na terény do pralesa som si brával jedny miestne sušienky, ktoré sa mi aspoň ako zdravo (alebo aj trochu viac) vyhladnutému zdali ako-tak chutné (Dano si zas brával biele pečivo so sladkou, napr. kokosovou výplňou). Akurát na štvrté a pre mňa najdôležitejšie jedlo – raňajky – som nevedel nič vymyslieť. Z domu som mal sušené sójové mlieko, voda tu bola, no nebolo čo zaliať. 8.7. som sa rozhodol preto obetovať 1 deň birdingu v pralese a ísť na nákup do 60 km vzdialeného Jerantutu. Tušil som, že Murphyho zákony zapracujú a prídem o jedny z najzaujímavejších pozorovaní, no so zápchami mám dosť zlé skúsenosti na to, aby som im aj za takúto cenu predišiel.

 alt

 Reštaurácia Mama Chop na S okraji KT, do ktorej sme chodili najčastejšie.

 

Kuala Tahan – vtáky a iná háveď

Hoci všetky hlavné terény sme absolvovali priamo v TN, aj v dedine a jej blízkom okolí sme mali možnosť vidieť viacero zaujímavých druhov. Bežnými tu sú už známe synantropné škorce A. tristis, šámy Copsychus saularis, hrdličky S. chinensisvrabce poľné, bylbyly P. goiavier, dážďovníky Aerodramus maximus, lastovičky H. tahitica, menej početnými, ale stále bežnými sú astrildy Lonchura punctulata, malé hrdličky Geopelia striata, škorce Acridotheres fuscus, vlhy O. chinensis a dokonca aj chriaštele Amaurornis phoenicurus. Za zmienku stojí, že ani jedného z týchto bežných druhov sme nevideli priamo v pralese. A teraz tie zaujímavejšie: Hneď prvé ráno sotva som vyšiel von z našej ubytovne, preletel popred mňa zobákorožec Anthracoceros (malabaricus) albirostris. Stihol som ho určiť ešte za letu, bežal som zobudiť Sama a našli sme ho sedieť na neďalekom dome. Rozprávkový začiatok. Zobákorožec, to je už ozajstná exotika, to je symbol ázijských trópov. V ten deň som ho videl ešte aj poobede a potom ešte raz v iný deň. Trikrát sme tu pozorovali (z toho raz 2 ex.) posedávať na nízkom strome a stĺpe maličkého sokolíka Microhierax fringillarius. Rovnako tri razy som videl v dedine, resp. na jej okraji sedieť na stromoch aj dravca Spilornis cheela. Nad riekou sme zas za súmraku medzi 18:35 a 18:50 videli dvakrát preletieť Macheiramphus alcinus, ktorý je špecializovaný na lov netopierov. Konečne teda identifikované dravce, hoc len 3 druhy. V pralese nám pribudol len jeden, aj toho videl len Samo – viď ďalej. Zo sov sa v lese za dedinou ozývaval Otus lettia. Priamo v obci potešilo ďalej zopár nádherných malých holubov Treron olax a na drôte (po ktorom sa ako nič prechádzali makaky Macaca fascicularis) nad riekou sedel raz veľký rybárik Halcyon capensis. Jeho veľkosť vynikla najmä, keď si blízko neho sadla našej hrdličke záhradnej podobná S. chinensis. Dvakrát som videl Dendrocopos canicapillus a raz červenkastú Picus/Chrysophlegma miniaceus – na tom istom stromčeku blízko našej ubytovne mi zároveň v to ráno a snáď v tej minúte pribudla aj kukučka Phaenicophaeus/Rhopodytes diardi. Okrem nej sme raz videli aj maličkú Cacomantis merulinus a z toho istého miesta o dva stromy ďalej aj Phaenicophaeus/Rhinortha chlorophaeus/a, ktorú sme pravidelne vídavali v pralese. Dvakrát sme videli (no mnohokrát počul – najmä vo vých. časti obce, resp. tesne za ňou smerom na Nussa village, ale pár razy aj blízko našej ubytovne) aj obrovskú Centropus sinensis. Od istého dňa sme tu pravidelne vídavali aj zopár papagájikov Loriculus galgulus a raz sa mi naskytol pohľad aj na päť letiacich Psittinus cyanurus. Tretí druh papagája žijúci v tejto časti KM – Psittacula longicauda – sme nezaznamenali. Na papagáje je tropická Amerika ďaleko lepšia, no na začiatok stačí aj toto. Papagáje sú predsa spolu so zobákorožcami a trogónmi pre nás najexotickejšími vtákmi tropickej Ázie a ich prvé pozorovania vo voľnej prírode v každom vtáčkarovi nepochybne vyvolajú silný emotívny zážitok. Pozorovanie loriov na kokosovej palme – čo ešte môže nabudiť pocit väčšej exotiky? Chýbala už len morská lagúna a príjemnejší vzduch... Ďalej som raz vyplašil podľa všetkého samicu Coturnix chinensis a nad dedinou párik Gallus gallus. Ozývalo sa ich tam viac, no neviem, či nie sú len opätovne zdivené. V TN totiž neboli. Podobne ako v CH, aj tu bola Prinia flaviventrisAnthus (richardi) rufulus. V CH bežné vrany hrubozobé som tu videl len párkrát. Na vysokom strome nad cestou vo svahu nad dedinou posedávali 4 veľké stromové dážďovníky Hemiprocne longipennis. Keď som videl jedného z nich krúžiť medzi Aerodramus-mi, zdal sa medzi nimi ako taký menší sokol. Smerom na Nussa village a/lebo nad KT som videl bylbyly Pycnonotus plumosusP. finlaysoniiP. brunneus a jedného nádherného P. cyaniventris, timáliu Pellorneum ruficeps, zelenáčika Chloropsis cochinchinensis a Ch. cyanopogon alebo sonneratii (veľmi ťažko sa odlišujú), včeláriky M. viridis, rybárika Halcyon smyrnensis, 2 Dryocopus javensis, 2-3 kŕdliky astrildov Lonchura leucogastra a ráno 16.7. tesne pred presunom do K. Selangor nad dedinou krásne v monokulári 2 ďatle Meiglyptes tristis. Z pralesa pahorkov nad dedinou sme v jeden deň počuli aj zobákorožca r. Buceros.

 A tiež gibony, ktoré nám ráno 16.7. húkali na rozlúčku. Nimi sa už dostávame k ostatnej „hávedi“. Gibony som dvakrát počul (z toho raz len ich pohyb a lomoz) aj smerom na Nussa village, menej ako 50 m odo mňa. Žiaľ, odtiahli totálne nepozorovane. Nad dedinou sa mi však v jeden podvečer podarilo pozorovať min. 9 milučkých hulmanov Trachypithecus obscurus, na ktoré som v TN šťastie nemal (Samo však áno). Z cicavcov tu boli už len bežné veverice Callosciurus caniceps. Z plazov sme v dedine videli scinky Eutropis longicaudata, gekóny Gehyra mutilata (aj na našom Yellow guest house), Hemidactylus platyurus a nádherného Gekko monarchus (všetky tri druhy gekónov len na budovách) a Dano aj nejakého hada, ktorý mu však zdrhol a nevidel ho poriadne, no je možné, že to bola kobra naočiarka Naja kaouthia. Zo žiab sa nám predvádzali nádherné a svojrázne Kaloula pulchra s ešte svojráznejšími hlasmi. Okrem nich sme našli aj ropuchy a Dano aj ďalšie žaby – Microhyla mantheyiM. petrigena a Fejervarya limnocharis.

 

alt

Hneď prvé ráno potešil zobákorožec Anthracoceros (malabaricus) albirostris.

 

http://www.youtube.com/watch?v=2nu6AzVhsCA

Tento zobákorožec s vyrušovaním ľuďmi očividne problém nemá. Čo už neplatí o spúste iných druhov...

 

http://www.youtube.com/watch?v=Yk4oWDhMNoY

Ten krikľavý hlas nepatrí nijakej hydine, ale zobákorožcovi.

 

alt

Kokosová palma, na ktorú chodievali papagájiky lori Loriculus galgulus.

 

alt

 Aj tu bola synantropná hrdlička S. chinensis.

 

alt

 sokolík Microhierax fringillarius v intraviláne obce

 

alt

 Veľkú kukučku Centropus sinensis bolo počuť často, no videl som ju len trikrát.

 

alt

 scink Eutropis longicaudata

 

alt

 jedinečná Kaloula pulchra priamo pri našej ubytovni

 

http://www.youtube.com/watch?v=JdOYltpZKFM

 a jej (ich) ešte jedinečnejší hlas

 

alt

 obrovská cikáda na našej ubytovni

 

 

Tips - sorting