Jednodenný výlet v Jerantute
Ako som už spomenul, jeden deň (8.7.) som obetoval zájdením nakúpiť si poriadneho jedla do 60 km vzdialeného Jerantutu. Výnimočne trval dážď až do rána, tak reku dnes sa do džungle asi aj tak nepôjde, tak snáď o veľa neprídem... Dážď však čoskoro ustal a zdá sa, že po ňom býva terén ešte lepší. Samovi pribudlo až 11 nových druhov, medzi nimi už aj spomenutý trogón či zobákorožce r. Aceros. Ani ja som však neobišiel celkom naprázdno. Z autobusu som videl ďalší druh opice – mohutného makaka Macaca nemestrina. Aj tu sme šli väčšinu trasy cez olejníkové plantáže. Opäť som navštívil suchý trávnato-krovinný biotop za mestom, kde mi pribudol vejárnik Rhipidura javanica a „utvrdil“ som si chriašteľovitého Turnix suscitator. Aj tentoraz som ho videl síce iba na letku, no už podstatne lepšie. Je to on! Paráda. Takéto skryto žijúce druhy mám rád. Opäť som si vychutnal pletiarky Ploceus philippinus, do 10 chriašteľov Amaurornis phoenicurus, rybárika Halcyon smyrnensis,... Aj tu sa ozýva veľká kukučka Centropus sinensis a vyplašil som aj vylučovacou metódou identifikovanú samicu Coturnix chinensis. Po krátkom teréne som si konečne v jedinom väčšom obchode kúpil vyše kila ovsených vločiek (aj tu sú drahšie než u nás, ako skoro všetko jedlo) a keďže som mal do odchodu ešte čas, zašiel som aj do reštaurácie. Bol som zvedavý, či je to tu lepšie ako v K. Tahan. Objednal som si už tradične kuracie soté s ryžou a zeleninou za 6 RM. Čašníčka však stále neprichádzala, ja som bol hladný a do odjazdu autobusu už veľa neostávalo. Spásou mi boli dve rozmaznané francúzsky hovoriace slečny sediace hneď za vedľajším stolom. Hoci ich taniere boli ešte z polovice plné, chystali sa už na odchod. Pohľad na drahé a veľmi chutne vyzerajúce jedlá (a veľké porcie), aké by som si nikdy neobjednal, ma donútil spýtať sa ich (anglicky, pravdaže): „Prosím Vás, mohol by som to po Vás dojesť?“ Po ich pozitívnej odpovedi som neváhal ani sekundu. Sadol som si k ich tanierom a džgal do seba vynikajúce jedlo ako posledný bezdomovec. Snažil som sa to zjesť totiž skôr, než mi prinesie čašníčka tú pidiporciu, čo som si objednal. To som síce tesne nestihol, ale keďže ma čašníčka nespoznala a ja som sa neozval, nič to na veci nezmenilo. Konečne som sa prvýkrát poriadne najedol. A paradoxne ma to nestálo ani sen (stotina ringgitu, podobne ako je cent stotina eura alebo halier stotina koruny). Reku to máte za všetky tie detské porcie... A tiež za ten autobus – miesto 7 RM, ktoré ma mohla stáť cesta sem, som kvôli klamárom v turist. informačnom stredisku v KT zacvakal 25. Späť som však úmyselne šiel ešte drahšie – chcel som si totiž zopakovať plavbu člnom, od ktorej som si sľuboval nejaký nový druh, najskôr dákeho zobákorožca. Tie sú vraj z člnu relat. často pozorované. Takže busom len do Kuala Tembeling, kde mi pribudol malý drahokam – nektárovka Anthreptes malacensis (ktorú som neskôr videl aj v Tamane). A odtiaľ po troch dňoch opäť člnom po rieke Tembeling. Zobákorožca som síce nevidel, no potešili ma najmä na/pri vrcholcoch príbrežných suchárov roztrúsene sediace štyri Eurystomus orientalis so žiarivo červenými zobákmi z radu krakľovcov, ktoré sme inde nevideli.
biotop Turnix suscitator za Jerantutom
Kuala Selangor a cesta doň
16.7. O desiatej vyrážame busom do Jerantutu, z neho ďalším do Kuala Lumpur a odtiaľ ďalším do K. Selangor. Ráno ešte po zbalení sa využívam poslednú hodinku a idem sa prejsť aspoň po ceste nad dedinu. Oplatilo sa. V monokulári si vychutnávam párik ďatľov Meiglyptes tristis, ktoré som ešte nevidel, hoci Samo ich v TN videl už dvoch. Stretávam Dominica Davidsona spolu so starším írskym profesorom biológie a fotografom Williamom Clarke-om. Šli sme hore, kde je vraj dobré miesto na bylbyly. No zlé svetlo... Z blízkeho kra sa ozýval vraj bylbyl Hemixos flavala, ktorého som nevidel, a tak to aj ostalo. Neráčil sa nám ukázať. Ír sa tiež onedlho presunie do K. Selangor, Angličan tu ešte ostáva. „He really loves it here.“ Hm, ja by som tiež rád ostal, len času akosi niet... Toľko toho by som tu mohol ešte vidieť! Snáď niekedy nabudúce. Na rozlúčku mi nad hlavou poletovali stromové dážďovníky Hemiprocne longipennis, z hory nad dedinou zavýjali gibony a škriekali Bucerosy. Majte sa pekne. Snáď tu budete aj o 50 rokov. Držím vám palce, obyvatelia tropického pralesa. Nemáte a nebudete to mať ľahké.
Už znalí miestnych pomerov sme šli do Jerantutu autobusom pre domácich za 7 RM. Bol to veru zážitok. Klimatizácia síce žiadna, no dokorán otvorené okná i dvere ju dokonale nahradili. A pridali aj taký hluk, že hoci sme sedeli s Danom vedľa seba, museli sme kričať, aby sme sa počuli. Na nohy toľko miesta, že som ich nebol schopný dať pred seba, takže som si ich musel dať do uličky plnej ťažkých batohov. Všetko je tu robené ako pre trpaslíkov. Aby to nebolo málo, do autobusu nastúpilo postupne toľko ľudí, že sme sa gniavili ako sardinky v konzerve. Príchod do Jerantutu bol vykúpením.
Cesta z Jerantutu do KL bola naopak najpríjemnejšia zo všetkých. Teda aspoň pre moje telo – konečne klíma v únosnej miere. Pre moju dušu už taká príjemná nebola. Naj miesto na vtáky, plazy aj cicavce opúšťame, väčšinu výpravy máme už za sebou. Čakajú nás už len dva dni na lokalite, kde mi síce isto zopár druhov pribudne, no o divočine tam už hovoriť nemožno.
Už ani nemá zmysel písať, že po väčšinu cesty boli aj tu výhľady na plantáže palmy olejovej. Možno aj preto sa toho vidí z autobusov tak málo. Až pri začiatku KL som si na poslednú chvíľu všimol v kanalizovanej riečke, ponad ktorú sme šli, nového chriašteľa – Gallicrex cinerea. Bus svoju púť končil v Pekeliling bus station, no my sme sa potrebovali dostať na Puduraya bus station, odkiaľ vraj chodia autobusy do K. Selangor. Dozvedáme sa, že treba vystúpiť na Plaza Rakyat, čo je vlastne Puduraya bus station. Sotva sme nastúpili do metra (lístok z jednej stanice na druhú stál len 1 RM a jazda trvala 5 min), spustil sa hustý dážď. Stanica Puduraya/Plaza Rakyat je obrovský poschodový komplex, kde nám trvalo hádam polhodinu, než sme zistili, pri ktorom okienku sa kupujú lístky na autobus do K. Selangor na stanicu Bandar Melawati. V každom z hádam 50 okienok sa totiž kupujú lístky do iného mesta či dediny. Ešte asi necelú hodinu sme čakali na autobus, a potom konečne presun na poslednú lokalitu. Výhľady... už ani nemám chuť komentovať. Viď video. Tuto to bolo úplne najhoršie, keďže krajina je tu najrovinatejšia. Samo videl z busu Haliaeetus leucogaster, ja len dva neidentifikované dravce. Autobus mal namierené predsa len niekam inam (nedorozumenie však nevzniklo kvôli angličtine, ale skôr kvôli nejednotným a často nejednoznačným názvom tunajších miest a sídel), no našťastie šiel aj cez K. Selangor (ďalej len KS). Darmo sme šoférovi hovorili, že chceme ísť do KS Nature Park, ktorý je pri Starom meste KS. Vyhodil nás pri Novom meste. Sú tu dážďovníky Aerodramus (fuciphagus) germani a introdukované Corvus splendens. Peši s ťažkými batohmi sme sa po počiatočnom blúdení nakoniec podvečer dostali do Starého mesta, kde ponad nás preletela nádherná dospelá, ale aj mladá haja Haliastur indus. Potešili aj dva Halcyon smyrnensis a v špinavej stoke Varanus salvator. Šiel som sa prejsť niekoľko sto metrov cestičkou k vstupu do prír. parku, aby som sa presvedčil, že sme naozaj tam, kde chceme byť a na stromoch popri nej som zazrel skupinku hulmanov Trachypithecus cristatus – piaty druh opíc. Obidva makaky, všetky tri hulmany, akurát oba gibony len počuté. Tých tu už neuvidíme. Ako ani jedinú malajskú poloopicu útloňa Nycticebus coucang. Za ním taktiež treba ísť do Tamanu, pobudnúť tam dlhšie, absolvovať čo najviac nočných terénov a mať aj poriadny kus šťastia. Po návrate z krátkeho prieskumu sa dozvedám, že aj Samo s Danom ich tu videli. Zdá sa, že sú tu podobne krotké ako makaky fascicularis v MR. Na stenách niektorých budov tu pobehujú Hemidactylus frenatus. Začínalo to celkom sľubne. Problém bol však nájsť nocľah za rozumnú cenu. Nakoniec sa už za tradičných 20 RM/os. podarilo na hlavnej ulici aj to. A dokonca sme mali vlastnú sprchu i záchod. Bolo to jednoznačne najlepšie ubytko. Poriadne vyhladovaní sme šli potom do reštiky, kde sme zistili, že aj jedlo je tu najlepšie. A dokonca o niečo lacnejšie. Tak mi chutilo, že som si vypýtal ešte jednu porciu. Koniec koncov tie tu tiež neboli prispôsobené potrebám priemerného dospelého belocha.
v miestnom autobuse z KT do Jerantutu (ešte keď bol poloprázdny) si človek nohy pred sedadlo pred ním dať skutočne nemohol...
http://www.youtube.com/watch?v=qGlhtaXcbn0
Aj medzi Jerantutom a KL prevládali už smutne známe plantáže palmy olejovej.
http://www.youtube.com/watch?v=QYmFY2Vh6os
A čudoval by som sa, keby to medzi KL a KS bolo inak. Ešte horšie...
17.7. S Danom sme vyrazili do prír. parku o niečo skôr než Samo, ktorý si chcel dlhšie pospať, takže aj tu sme mali každý iné pozorovania, hoci väčšinu druhov tých istých. Na okraji obce a parku dominujú už z KL známe introd. škorce Acridotheres javanicus, ktorých sú tu stovky. Bežné sú aj malé hrdličky Geopelia striata, bylbyly P. goiavier, vlhy O. chinensis, vrany a dážďovníky spomenuté v predošlom dni. Najmä priamo v mestečku sú stovky škorcov Aplonis panayensis. Makaky M. fascicularis sú tu ešte krotkejšie ako v MR. Pri vstupe do prír. parku sa síce píše, že sa tu vyberá dáky poplatok, no nik od nás nič nepýtal. Kancelária bola dokonca zamknutá. Cestička cez sekundárny les vedúca od vstupného turist. strediska k okružnému kanálu a cestičke okolo neho je rajom komárov, takže ju odporúčam prejsť čo najrýchlejšie. Ďalej už komáre takmer nie sú. Vyšli sme na pozorovaciu vežu s výhľadom na plytký močiar s vodou i bahnitými plochami, obkolesený mangrovmi a sekund. lesom. Čakal som tu kopec bahniakov. Nebol ani jeden! Potešil aspoň marabu Leptoptilos javanicus. A holuby Treron vernans, ktoré sme videli už v KL, ako aj kontrastne sfarbená haja Haliastur indus – videli sme ju síce už včera, no teraz oveľa dlhšie a za poriadneho denného svetla – krása. Okrem nej vyletel odtiaľto podľa všetkého aj mladý Haliaeetus leucogaster. Nebol som si však celkom istý, keďže mi nedal možnosť ho poriadne vidieť zdola alebo zhora, ale vždy len zošikma. No... čakali sme viac. Pod vežou sme pod plechom videli Gekko monarchus a nejakého iného tmavého gekóna. Šli sme pohodlnou širokou cestičkou povedľa kanála so zdevastovanými brehmi. Brehový bylinný porast bol prakticky úplne zlikvidovaný. Medzi kanálom a cestičkou bol len rad nízkych stromov. Na druhej strane cesty je vnútro rezervácie tvorené už spomenutými močiarmi, mangrovmi, krami a sek. lesom. Pekne som tu pozoroval síce fádnu, no výrazne spievajúcu Malacocincla abbotti a Dano zbadal zelenú agamu Bronchocela cristatella. Môj tretí a posledný agamovitý plaz. O kus ďalej sme prišli k veľkej bahnitej ploche pravidelne zaplavovanej prílivom. Opäť naprosto žiadny bahniak. Akurát 1 beluša malá. Potešili aspoň tunajšie rybie atrakcie – lezce Periophthalmodon schlosseri. Na južnom rohu štvoruholníkovitej cestičky som vyšiel na ďalšiu vežu, z ktorej som videl rybárika Halcyon/Todiramphus chloris, ktorý sa tu ukázal byť úplne bežným druhom, ďalej štyri penicovité Orthotomus ruficeps, malého Dendrocopos moluccensis a v diaľke nad pobrežím prelet 6 veľkých holubov Ducula aenea. Z veže sme pokračovali cestičkou na SSV, kde som videl okániky Zosterops palpebrosus, zblízka párik D. moluccensis, párik Aegithina tiphia, párik nektároviek známy už z TN aj K. Tembeling – Anthreptes malacensis a po nakuknutí asfaltovým chodníčkom so zábradlím na koloch hlbšie do mangrovov aj párik Anthreptes/Chalcoparia singalensis a krásne veľké lezce P. schlosseri. Aj tu sú scinky Eutropis multifasciata. Jediný plaz, ktorého sme videli v CH, TN a aj tu. Okrem nich sa tu nedajú nevidieť najväčšie malajské jaštery a jedny z najväčších na svete vôbec – varany Varanus salvator. No dajú sa neodfotiť. Nikdy som ich na súši nevidel dlhšie než niekoľko sekúnd. Vždy to bol ten istý scenár – z príbrežnej vegetácie vyplašený varan bleskurýchlo miznúci vo vode. Videl som ich najmä pri kanáli tečúcom na SSV od rezervácie, kam som sa po rozdelení sa s Danom vydal na prieskum. Jeden mal dobrých min. 2,5 metra. Rešpekt vzbudzujúce zviera. Medzitým som ešte videl krúžiť na oblohe do 20 Haliastur indus – taký krásny dravec a v takom počte, to sa ani nedá predstaviť; to sa musí zažiť. Z brehu kanála som vyplašil po marabuovi druhého exotického brodivca – Butorides striatus. Najprv mláďa a o chvíľu aj adulta. Aj chriašteľ Amaurornis tu je. Ďalej, kde už nie sú po ľavej strane mangrovy, ale lúka a dáke budovy, sedel na stĺpe krotký dravec známy už z KT, Spilornis cheela. Cestou späť potešila v mangrovoch Picus vittatus. Dokončil okruh popri kanáli. Preleteli postupne tri zlatoše (ďatle), no ani jedného mi nebolo dopriate vidieť aj sadnúť, a keďže ich žijú v KM až 3 druhy, neviem, čo to boli zač. Potešila však ďalšia Picus vittatus hneď vedľa páriku Picus canus robinsoni. A tiež konečne poriadne pozorovanie jedného z kryptických bylbylov – Pycnonotus plumosus. Opäť som vyšiel na najväčšiu pozorovaciu vežu a videl som z nej tretieho Butorides striatus. Medzi ňou a okružnou cestou som zas pozoroval konečne prvé muchárikovité oranžovo-modré niltavy – Niltava/Cyornis rufigastra.
Nadišiel čas vrátiť sa do hotela. Nikto tu však nie je a keďže kľúč má Samo, idem reku opäť von, tentoraz na blízky kopček (alebo skôr vyvýšeninu, kam ide aj normálna cesta a na vrchu ktorej sú viaceré budovy a premelie sa tam denne množstvo turistov) Bukit Melawati. Turistom tu pózujú naprosto krotké hulmany T. cristatus. Konečne mám poriadny výhľad na more – Melacký prieliv. Obklopené je v celej tejto časti mangrovmi a ani za nič nedokážem pochopiť, kde by sa tu mohli zdržiavať bahniaky. Je síce už podvečer, ale reku treba využiť každú chvíľku, stále mi ešte aj tu môže pribudnúť kopec nových druhov. Dlho netrvalo a videl som preletieť ďalšieho zlatoša. Tu, v parkovitej krajine sa mi už neukryl. Bol to nádherný Dinopium javanense. Potešili aj dva páriky nektároviek A. malacensis, 4 či 5 barbetov Megalaima haemacephala a druhý nový druh na tomto pahorku – Megalaima lineata – 3 ex. V TN som behom 9 terénov nevidel barbeta žiadneho (hoci som ich počúval takmer neprestajne) a tu hneď v prvý deň toľko. Darmo je, v kultúrnej krajine je birdwatching ľahší. No ja osobne mám väčšiu radosť z pozorovania živočícha v jeho prirodzenom a ľuďmi nenarušenom prostredí.
Zatiaľ čo som obzeral barbety, môj zložený batoh zaujal pozornosť makakov, ktoré sa mi v ňom začali drzo hrabať a roztrhali mi jednu igelitku. Našťastie som včas zakročil a neprišiel som o nijakú cennosť. Môže to znieť srandovne, no treba sa mať pred nimi naozaj na pozore, pretože keby mi zobrali napríklad taký pas, bolo by po srande...
Druhýkrát som sa vrátil do hotela – stále tu nik nie je. Po chvíli nachádzam aspoň recepčného, ktorý mi otvoril. Keď sa vrátili parťáci, šli sme ešte na výbornú večeru. Opäť som si dal dve porcie – jednu Nasi Goreng po 4,90 RM (ryža so síce nie veľkým množstvom maličkých kúskov kuraciny a zeleninou, no vynikajúcou chuťou, najmä vďaka omáčke. Trochu viac mäsa je v Mee Goreng, kde sú miesto ryže cestoviny) a jednu Mee Hailam po 4,80 RM (cestoviny s tiež kúskami nejakého mäsa a zeleninou).
Zisťujem, že väčšinu z mojich 11 nových druhov videl aj Samo. Vrátane M. haemacephala a M. lineata, ktoré však nevidel na kopci B. Melawati, ale priamo v parku na stromoch pri kanáli. Aj on mal šťastie na zlatoše, no iné – Chrysocolaptes lucidus. Z tých, čo som ja ešte nevidel, pozoroval maličkú kukučku Chrysococcyx minutillus, mangrovového sivastého spevavca Pachycephala (grisola) cinerea a nektárovku Nectarinia jugularis a večer tu počul Porzana cinerea.
pohľad z hlavnej pozorovacej veže dovnútra prír. parku
Butorides striatus, ktorý sa tam neskôr ukázal.
veľký rybárik Halcyon/Todiramphus chloris - charakteristický druh K. Selangor
pozoruhodne krotký Spilornis chella
škrabkajúce sa makaky M. fascicularis
mangrovy zhora
mangrovy pri mori
mangrovy znútra
Aj tu boli scinky Eutropis multifasciatus.
Takto boli zdevastované brehy okružného kanála :-(
obydlia chudobných Selangorcov (alebo Selangorčanov?)
Okružná cestička na násype pri kanáli v prír. parku K. Selangor lemovaná nízkymi vysadenými stromčekmi. O divočine hovoriť nemožno...
hulmany Trachypithecus cristatus na vrchu B. Melawati
pestrý zlatoš Dinopium javanense podvečer na B. Melawati
http://www.youtube.com/watch?v=JzP2jpTOgx0
Na prílivom zaplavovanej bahnitej ploche rezervácie nebol jediný bahniak.
http://www.youtube.com/watch?v=jX257NXM6pA
marabu Leptoptilos javanicus
http://www.youtube.com/watch?v=B-B6uNv9P7w
"obojživelné ryby" lezce
http://www.youtube.com/watch?v=d8oJOzrwECc
zelená agama Bronchocela cristatella
http://www.youtube.com/watch?v=AVfU_KfX6YQ
milučké hulmany
http://www.youtube.com/watch?v=T_rX7JtNnbs
s pozoruhodnými akrobatickými schopnosťami. Úplne ako opice...
http://www.youtube.com/watch?v=jdEJYRTOK5A
Picus canus robinsoni, M
18.7. Posledný deň v teréne. Na strom pri turist. stredisku na začiatku prír. parku prilieta zobákorožec. Viem, že sa tu vyskytuje Buceros bicornis, ktorého by som veľmi rád videl. Tento je však Anthracoceros (malabaricus) albirostris. Akú veľkú radosť som mal, keď som ho prvýkrát videl v K. Tahan, také veľké bolo teraz sklamanie. Zas len on... Zároveň tam priletej aj najväčší tunajší rybárik Halcyon/Pelargopsis capensis. Impozantný, ale – opäť nič nové. Napokon nám ale aj posledný deň dožičil niekoľko nových druhov. Opäť sme sa rozdelili. Na hlavnej obvodovej cestičke potešila Lalage nigra z č. húseničiarkovitých a párik nektároviek Nectarinia jugularis. V bujnej vegetácii pri cestička som po včerajších kikiríkaniach dnes už aj videl divého a plachého kohúta Gallus gallus. Hoci som vyrastal na dedine, kde som ho vídaval takmer dennodenne, až teraz som mal z jeho pozorovania radosť. Toto je ten rozdiel medzi pozorovaním zvierat v divej prírode a v ZOO, ku ktorému niektorí ľudia takéto výpravy (podľa mňa neprávom) prirovnávajú. V zajatí môžete vidieť nejakého vtáka aj tisíckrát, no je to nič oproti pozorovaniu jedného divého.
Vydal som sa von z jadra parku, cestičkou vedúcou popri kanáli na JV. Okrem typicky sa ozývajúcich pravdepodobne vyletených mláďat Spilornis cheela potešil aj pre mňa nový dravec – mladý Haliaeetus leucogaster. A zakrátko 3 marabu L. javanicus. Na jedného z nich – stojaceho na vrchu stromu sekund. lesa – začal mladý orliak nalietavať. Nič síce nedosiahol, no doprial mi pekné divadlo. V mangrovoch som videl zopár zlatošov, no oba identifikované boli opäť len Dinopium javanense. Charakteristickú atmosféru dotvárajú varany V. salvator, rybáriky H./T. chloris a jeden z najbežnejích spevavcov tunajších mangrovov – vejárnik Rhipidura javanica. Po návrate späť na južnú vežu stretávam Sama. Videl tu majnu Gracula religiosa a neďaleko v mangrovoch párik zlatošov Chrysocolaptes lucidus. Bez štipky nádeje idem na miesto, kde by mali byť a v hustých mangrovoch ich po krátkom čase na moje veľké prekvapenie skutočne nachádzam a dokumentačne filmujem. Ďalej v mangrovoch nachádzam dva žlto-hnedé spevavce Gerygone sulphurea. Je to len asi 40 metrov od mora, ku ktorému však nevedie žiadny chodníček. No byť tu a nestáť aspoň na chvíľku na brehu Indického oceána? To nie! Preliezam teda zábradlie na koloch vybudovanej cestičky a skáčem do bahna medzi husté mangrovy. Snažiac sa stúpať na korene mangrovníkov sa nakoniec predieram k moru. Nie je tu však nič zaujímavé. Žiadna plážička, útes, žiadny „normálny“ pevný breh, len magrovy. Zaplávať si v tejto hnedej zakalenej tekutine by som si veru netrúfol. Plaším tu akurát ďalšiu haju Haliastur indus a volavku popolavú. Späť na chodníku pozorujem vyspevujúce niltavy N./C. rufigastra (jedna samička s krabom v zobáku) a iné, už známe spevavce.
Po návrate do hotela sa situácia opakuje zo včera. Teraz som sa šiel prejsť k rieke Selangor. Pri nej však len ďalší varan V. salv., haja H. indus, rybárik H./T. chloris a beluša veľká. Po najedení sa v „našej“ reštaurácii som šiel v pokročilom popoludní do prír. parku druhýkrát. Na zábradlí „mangrovového chodníka“ sa špacíruje nejaký tmavý gekón. Z mangrovov počuť známe jačavé hlasy rybárikov H./T. chloris. Už sa zdalo, že prvýkrát obídem čo do nových druhov naprázdno, no zachránil to samček maličkej kukučky Chrysococcyx minutillus.
Samo videl aj iné druhy, za zmienku stoja napr. tri kukučky Phoenicophaeus sumatranus a samica nektárnika Dicaeum cruentatum.
Samo s Danom šli do terénu ešte aj po zotmení. Ani tentoraz sa Dano nedočkal nijakého hada. Sama však potešil malý Caprimulgus affinis, ako aj väčší lelek Eurostopodus temminckii. Okrem toho počul dva druhy sov – Bubo sumatranus a Ketupa ketupu.
hlavná ulica Kuala Selangor
vedľajšia ulica K. Selangor...
makaky na okraji mestečka...
kontrastne sfarbená haja Haliastur indus - najbežnejší dravec K. Selangor
http://www.youtube.com/watch?v=6yafZMwEaCg
mangrovy znútra
http://www.youtube.com/watch?v=naZ7H5SFUiY
spev muchárikovitej Niltava/Cyornis rufigastra (samica s krabom v zobáku), v pozadí jačanie rybárika H./T. chloris
http://www.youtube.com/watch?v=pWMu3RxIKN0
Zlatoša Chrysocolaptes lucidus by som v hustých mangrovoch veru nečakal...
http://www.youtube.com/watch?v=_bVA_RIreEM
Hoci tu je Varanus salvator úplne obyčajným plazom, lepšie nafilmovať sa mi ho pre jeho plachosť nepodarilo (a odfotiť vôbec).
makak M. fascicularis v prír. parku
