24. 5. - Osuna a Laguna de Fuente de Piedra

Južné Španielsko II., 23. - 30. máj 2016 - 24. 5. - Osuna a Laguna de Fuente de Piedra

Richard Schnürmacher Trip reporty 27. júl 2016

Obsah článku

Strana 3 z 10

24. 5. 2016, Utorok

Navštívené lokality: Osuna a Laguna de Fuente de Piedra

Druhý deň sme zasvätili agrocenózam a vodným biotopom. Pre tento účel sme si vybrali 2 lokality, ktoré sú od seba vzdialené ani nie trištvrte hodinu - polia v okolí mesta Osuna a už z minulého roka overenú Lagúnu de Fuente de Piedra. Na rady miestnych birdwatcherov sme začínali Osunou a poobede sme sa presunuli k Lagúne.

Osuna

Toto mesto, vzdialené asi hodinku a pol cesty z Rinkónu (cca 130km), sme vybrali za cieľ druhého dňa pre jeho unikátne druhové zloženie, keďže tak pestrú zložku druhov, viazaných na stepi a poľnohospodársku krajinu by sme v pomerne blízkom okolí Málagy hľadali len ťažko - stepiare, kane, oba druhy dropov, škovránky, sokoly bielopazúravé a najmä krakľa belasá, jediný zástupca rodu Coracias na Starom kontinente. V blízkosti Osuny sa nachádza aj ďalšie významné vtáčie územie, a síce Complejo Endorreico de Lantejuela, ktoré je známe svojou vysokou koncentráciou vodného vtáctva. Nás však dnes zaujímali prevažne agrocenózne druhy, a tak dostali "Osunské polia" prednosť. Krajinu v okolí Osuny tvorí pestrá spleť olivových monokultúr, pasienkov, lúk, repky olejnej, slnečnice, obilnín... Ak by som mal Osunu pripodobniť ku niektorej lokalite na Slovensku, boli by to Sysľovské polia, pre svoje druhové zloženie, viazané na poľnohospodársky obrábanú krajinu s množstvom remízkov a úhorov, resp. stepné biotopy (drop fúzatý, sokol kobcovitý, ľabtuška poľná). Avšak Osuna sú priam "Sysľovské polia na steroidoch". Prečo? Uvidíte o chvíľu.

mapka oblasti Osuny s vyznačenými pozorovaniami krakle a sokola bielopazúravého

Práve krakľa bola hlavným dôvodom, prečo sme ešte pred východom slnka štartovali nášho "tátoša" z Rinkónu smerom na Osunu. Podľa echa od Johna Cantela - meno, s ktorým sa v tomto trip reporte ešte určite stretneme - Angličana, ktorý sa pred vyše 30 rokmi zamiloval do španielskej avifauny a kúpil si tu dokonca dom; je najlepším časom pre spozorovanie krakle v Osune obdobie asi hodinu po východe slnka do cca 11 hodín, kedy už španielske slniečko začína poriadne pripekať. Riadili sme sa jeho radou a už okolo ôsmej sme odbáčali z diaľnice A-92 smerom k oblasti severozápadne od Osuny (cesta SE-715), kde je najväčšia pravdepodobnosť spozorovania tohto modrého drahokamu (viď mapka).

Prvým druhom, hneď za nadjazdom 1 bolo 7 hltaviek chochlatých (Bubulcus ibis), ktoré zbierali to, čo zostalo vyorané za traktorom, orajúcim na poli. Po návšteve ďalších lokalít sme zistili, že je to pre tento druh celkom bežné správanie. Ale späť k Osune: Samozrejme, bol som správne "nažhavený" na moju prvú krakľu v živote, a tak som každého vtáka vo veľkosti medzi drozdom a kavkou považoval za krakľu. Tak sa mi podarilo natrafiť na rovnako zaujímavý druh, ako je krakľa - bol ním strakoš prieložný (Lanius meridionalis), druh v Európe sa vyskytujúci len na Iberíjskom polostrove a v južnom Francúzsku. Sedel na oplotení na druhej strane cesty a pochutnával si na čerstvo ulovenej veľkej kobylke. "Príma," pomyslel som si, "aspoň je tu vhodná potrava aj pre krakle." S druhým jedincom tohto druhu sme sa stretli už priamo na ceste SE-716, sediacim sa stĺpe vysokého napätia. Ale pekne po poriadku.

Vzápätí sme spozorovali aj prvú haju tmavú (Milvus migrans), ktorej početnosť na tejto lokalite by tvorila značnú časť našej populácie. Za tie 4 hodiny, strávené v Osune, sme mali možnosť vidieť vyše dve desiatky týchto úžasných dravcov, dokonca aj viacero jedincov, sediacich na jednom strome. K hajám sa pridali aj pipíšky chochlaté (Galerida cristata), ktoré nás sprevádzali prakticky na každom kroku. Odbočením z cesty SE-715 na cestu SE-716 (viď mapka - šípka) sme prešli ponad nedokončenú trať pre rýchlovlaky AVE, ktorú dokončujú už vyše 10 rokov. Opäť paralela s našou dopravnou infraštruktúrou, s tým rozdielom, že španielske diaľnice sú na vysokej úrovni a železničná sieť pokrýva pomaly každé väčšie mesto. Vráťme sa ale späť k birwatchingu.

"Brána do raja" - nadjazd ponad trať AVE, za ňou srdce Osunských polí

Po tom, ako sa pred nami zjavila otvorená krajina, tvorená prevažne lúkami a pasienkami s roztrúsenými stromami som mal oči naozaj na stopkách. Prvým druhom, ktorý som priamo v srdci Osunských polí spozoroval, bol krkavec čierny (Corvus corax), sediaci na elektrickom vedení, nasledovaný ďalšou hajou tmavou.

haja tmavá (Milvus migrans) z Matrixu

Pozorne som prezeral ďalekohľadom každú piaď a vyplatilo sa: Na oplotení (viď mapka - k1) pred starou finkou (finca - majetok; ľudovo ranč, vidiecka vilka) sedela ona - prvá krakľa belasá (Coracias garrulus) v mojom živote! Na Slovensku pre mňa niečo bájne, mystické a nádherné mi sedelo priamo pred očami a kúpalo sa v lúčoch ranného slnka. Bol to neskutočný pohľad. Ako by sa nás vôbec nebála a ignorovala nás, vôbec jej nevadilo auto, stojace 15 metrov od nej. Nenechala sa rušiť v rannom slnení a plnými dúškami si vychutnávala nový deň. Po prvotnom opojení som začal "cvakať" svoju prvú krakľu:

prvá krakľa belasá (Coracias garrulus)

Ani sme sa nestihli spamätať z prvého pozorovania tohto nádherného druhu a o pár desiatok metrov ďalej už na stĺpoch vysokého napätia (viď mapka - k2) sedeli 2 ďalšie jedince, opäť nás vôbec nevnímajúce a striehnuce na pohyb potravy na zemi - na lokalite bol dostatok veľkého hmyzu, jašteríc a iných plazov.

druhá krakľa

a tretia krásavica, na tom istom vedení ako druhá

vidieť letieť krakľu a umrieť...

Pokračujeme cestou vľavo, ktorá sa značne zhoršuje a mení sa na prašné a jám plné koľajnice medzi zeleňou. Na stromoch vľavo pozorujeme niekoľko dravcov - ide opäť o haje tmavé, no jedna sa nám akosi nepozdáva. Doma sa ukáže, že ide o veľmi tmavého jedinca orla malého (Hieraaetus pennatus), podľa Š. Danka pravdepodobne v 2. kalendárnom roku, keďže absentuje kresba na krídlach.

orol malý (Hieraeetus pennatus)

jedna z mnohých hají tmavých (Milvus migrans)

vľavo orol malý, vpravo haje tmavé

Cesta sa od "hajích stromov" konštantne zhoršuje, až sa blížime ku bielej veži (s?), pôvodne postavenej ako hniezdna veža pre sokola bielopazúravého, v súčasnosti obývaná najmä spevavcami. Popri nás prelieta ďalšia krakľa (k3), letiaca smerom k ďalšej ruine finky (k?), kde podľa Johna Cantela hniezdia každoročne 1-2 páry. Cestu ku bielej veži nám mierne komplikuje veľká kaluž, ktorá, ako sa ukáže, je ale pomerne plytká a dá sa prebrodiť. Mimochodom, tento rok je vraj v Andalúzii najsuchší za posledných minimálne 10 rokov. Ako prechádzame cez mláku, všímam si pohyb v olivových monokultúrach napravo od nás. Sú to prvé kuropty červené (Alectoris rufa), ktoré sa skrývajú v tieni olivovníkov pár metrov od cesty ku veži.

kuropty červené (Alectoris rufa), oddychujúce v tieni olivovníkov

Opúšťame tieto sympatické hrabavce a prechádzame popri hniezdnej veži. Zisťujeme ale, že ďalej je už cesta absolútne neschodná pre neterénne auto, a tak sa otáčame a vraciame sa späť. Ešte predtým nás zaujme dudok chochlatý, prehŕňajúci sa zeminou v olivovej plantáži pred nami.

dudok chochlatý (Upupa epops) pri zbere potravy

Cestou späť máme opäť možnosť vidieť kuropty, ktoré sa medzičasom posunuli o kus hlbšie do olivovníkovej plantáže.

kuropta červená (Alectoris rufa)

nájdi 2 kuropty, pomôcka: jedna je na slnku a druhá v tieni

Cestou späť sa nám ešte ukázala posledná krakľa (k4), sediaca na strome priamo nad našim autom, takže som ju mohol fotografovať priamo z nášho auta - paráda!

krakľa belasá, fotografované z miesta spolujazdca cez otvorené okno

O niekoľko desiatok metrov ďalej sme si všimli po pravej strane ďalšiu ruinu finky, ktorá v súčasnosti využívajú ako hniezdisko sokoly bielopazúravé (Falco naumanni).

ruina finky, hniezdisko sokolov bielopazúravých; pozorné oko si všimne 2 samce, jeden letiaci a druhý sediaci v dutine

letiaci samec sokola bielopazúravého, orez

Pokračovali sme ďalej a pri odbočke k ruine finky - sokoliemu hniezdisku sme natrafili na dve lastovičky červenochrbté (Cecropis daurica), sediace na tabuli, označujúcej zákaz lovu kurôpt na tejto olivovníkovej plantáži, keďže ide o súkromný majetok. Áno, v Španielsku je kuropta červená lovnou zverou.

lastovičky červenochrbté (Cecropis daurica), sediace na tabuli pri ceste

Ďalšou zastávku bol už spomínaný strakoš prieložný (Lanius meridionalis), sediaci na drôtoch vysokého napätia, striehnuc na každý pohyb pod ním. Aj nás si všimol a pootočil na tú zvláštnu sivú kovovú krabicu hlavu. Cvak - a ďalší záber z okienka auta bol na svete.

strakoš prieložný (Lanius meridionalis)

Po stretnutí so strakošom sme konečne prešli ponad rozostavanú železničnú trať a opäť sme sa ocitli na ceste SE-715, smerom na Osunu. Na pozorovanie dropov je v tejto oblasti najvýhodnejšie vyjsť na nadjazd a odtiaľ skenovať okolitú krajinu (ďalšia paralela so Sysľovskými poliami). Preto sme auto odstavili na krajnici pri nadjazde 3 a ja som peši vyšiel na nadjazd. Z neho som mal dobrý rozhľad na juhozápadnú časť Osunských polí. Scenéria pekná, no dropy žiadne.

náš verný Opel Meriva, odstavený pod nadjazdom 3

scenéria z nadjazdu 3

Na ceste som stál niekoľko minút a pozorne som prezeral okolité polia. Mohol som si to dovoliť, pretože po tejto ceste autá prechádzali s frekvenciou cca 1 auto na hodinu, a aj to bolo väčšinou poľnohospodárske vozidlo. Mierne sklamaný som sa vracal späť k autu a cestu mi križovali obrovské májky (Meloe sp., pravdep. majalis), s bruškom dlhým minimálne 5 centimetrov. Tento zaujímavý hmyz, ktorého larvy parazitujú na samotárskych včelách a čmeliakoch a imága sa živia peľom, obsahujúc prudko jedovatý kantaridín si smelo vykračoval po ceste uvedomujúc si, že si ho nič netrúfne zožrať. Na Slovensku sa májky vyskytujú len na veľmi teplých xerotermných lokalitách, akou je napríklad Devínska Kobyla.

májka (Meloe sp. majalis?)

Tieto sympatické chrobáky nechávame tak a presúvame sa k druhému nadjazdu, kde, ako dúfame, budeme mať viac šťastia.

nadjazd 2

Avšak ani tu nemáme šťastie, hoci sa mi zazdalo, že počujem ozývať sa samca dropa malého, no istý si byť nemôžem. Prezerám ešte druhú stranu, smerom na severovýchod, no bezvýsledne.

severovýchod Osunských polí z nadjazdu 2

Vraciame sa do auta a smerujeme k poslednému nadjazdu, za ktorým sa už črtá mesto Osuna.

nadjazd 1, vľavo mesto Osuna

Na nadjazde 1 nás čakal rovnaký scenár, ako pri jeho dvoch predchodcoch: odparkovanie auta, vyjdenie na nadjazd, prezeranie polí = bezvýsledne. Aspoň započujeme ďalšieho dudka a na poli za orajúcim traktorom opäť vidíme hltavky chochlaté zbierať vyorané hlodavce. Nasadáme do auta a ideme sa pred pokračovaním na Lagúnu posilniť obedom do mesta.

sýtofialové kvety pod nadjazdom 1

Osuna

Historické mesto Osuna sa nachádza v provincii Sevilla a má okolo 18 000 obyvateľov. Je známe svojimi barokovými stavbami, najmä kaštieľmi a kostolmi. Jeho ďalšou zaujímavosťou je fakt, že sa tu točili niektoré diely 5. série populárneho seriálu Game of Thrones. "Osa" znamená po španielsky medvedica, no a Osuna má práve 2 medvedice vo svojom erbe. My sme sa rozhodli naobedovať sa tu a trochu si oddýchnuť po namáhavom doobedí. Nad hlavami nám prelietali početné dážďovníky obyčajné i plavé, hniezdiace najmä v okolitých početných sakrálnych stavbách. Po obede sme opäť naštartovali naše autíčko a vracali sme sa smerom na Málagu, so zastávkou na Lagúne de Fuente de Piedra.

jedna z početných osunských zvoníc

Laguna de Fuente de Piedra

O tejto lokalite som sa podrobnejšie zmienil už v minuloročnom článku, len pripomeniem, že ide o jedno s najvýznamnejších hniezdisk plameniaka ružového v Európe. Ide o plytké jazero s pomerne vysokým obsahom solí, podobne ako napríklad Neziderské jazero u našich rakúskych susedov. Jazero je 6,5 km dlhé a v najširšom bode má 2,5 km, pokrýva plochu 1486 hektárov. Nachádza sa na samom severe provincie Málaga.

mapka oblasti okolo návštevníckeho centra

Ku Lagúne sme prišli po polhodine jazdy po diaľnici A-92 z Osuny. Už počas nej bolo vidieť, že tohtoročné suchá ju drasticky zredukovali, podľa miestnych stratila vyše 80% vody...

vyprahnutá Lagúna z diaľnice, bielu farbu tvorí soľ na suchom dne

Začali sme pri návštevníckom centre, kde sme odparkovali auto a išli sme sa pozrieť na menšie jazierka v okolí návštevníckeho centra, tzv. "El Laguneto" - lagúnky, umelo napúšťané vodou z jazera. Vítali nás známi obyvatelia stien návštevníckeho centra, ktoré sú pre ich hniezdenie uspôsobené, a síce kavky tmavé (Coloeus monedula).

Návštevnícke centrum Josého Antonia Valverdeho

táto kavka o nás zjavne záujem nemala

Na prvej lagúnke (viď mapka - 1) sme mali možnosť videť vodnú "klasiku": čajka smejivá (Chrociocephalus ridibundus), a už skôr pozorovaná lyska čierna, šišila bocianovitá, kazarka pestrá, kačica divá, kačica chrapačka a sliepočka vodná. Prekvapili nás však hašteriace sa rybárky krátkozobé (Gelochelidon nilotica), naháňajúce sa kvôli rybke, ktorú prvá niesla v zobáku.

naháňačka rybáriek krátkozobých (Gelochelidon nilotica) o rybku

lysky čierne a kazarka pestrá

čajky smejivé a druhá kazarka

Prešli sme ku druhému jazierku (2), prostriedkom ktorého išla cestička, postavená na koloch. Veľké množstvo šišíl, niekoľko šabliarok modronohých (Recurvirostra avocetta), o vzduchu opäť rybárky krátkozobé a aj jeden čorík bahenný (Chlidonias hybrida). Všetky tieto vtáky boli zjavne na prítomnosť ľudí zvyknuté, keďže sa pokojne prechádzali vo vode, aj keď sme pri nich boli takpovediac na dosah ruky.

šabliarka modronohá (Recurvirostra avocetta)

šišila bocianovitá (Himantopus himantopus)

rybárka krátkozobá (Gelochelidon nilotica)

V čase našej návštevy tu však nebola takmer ani noha a návštevnícke centrum bolo zavreté z dôvodu poobedňajšej siesty. Nuž, aj pracovníci centra si potrebujú počas najväčšej páľavy oddýchnuť, to len ja, blázon, v štyridsiatich stupňoch na slnku behám obvešaný trojkilovým fotoaparátom a ďalšou záťažou v podobe ďalekohľadu... Uf, ešte aj teraz, pri písaní tohto trip reportu pociťujem tú horúčavu.

Zaujali nás i trsteniariky, ktorých bolo v trstinách, obklopujúcich jazierka neúrekom. Reagovali na nahrávku trsteniarika bahenného (Acrocephalus scirpaceus) i cetie západnej (Cettia cetti), no pri bližšom skúmaní záberov sme dospeli k názoru, že predsa len išlo o trsteniariky bahenné (Acrocephalus scirpaceus).

trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus)

Pokračovali sme po cestičke pozdĺž Lagúny, z trstín sa neutíchajúco ozývali trsteniarky. Tretie jazierko (3) bolo, žiaľ, úplne vyschnuté, za ním na brehu Lagúny sme však spozorovali desiatky rybárok krátkozobých - ukázalo sa teda, že ide o celkom bežný druh v okolí Lagúny. Z ostatných druhov sme zaznamenali cíbika chochlatého (Vanellus vanellus) a opäť kazarky pestré.

infocentrum od jazierka 3

kazarky pestré a rybárky krátkozobé

Na Lagúne sme na neúnavne pokúšali nájsť aj plameniaky, vďaka ktorým je preslávená. Darí sa nám to, avšak sú veľmi vzdialené v časti, kde sa ešte udržala trocha vody.

plameniaky na druhom konci jazera

Dostávame sa k jazierku číslo 4, kde máme možnosť pozorovať lysku čiernu s mláďatkami, ktoré sú zjavne ešte veľmi malé. Na brehu v šachorine oddychuje jeden z početných králikov divých (Oryctolagus cuniculus), ktorých je tu naozaj neúrekom.

lyska čierna (Fulica atra) s kuriatkami

oddychujúci králik

Spolu s nami je v pozorovateľni aj jeden postarší pán, ktorý horlivo gestikuluje práve smerom ku králikovi. Predpokladám, že si myslí, že ja ho nevidím, aj keď bol priamo pred nami, preto mu len odgestikulujem naspäť, že vidím. Až doma zistím, o čo vlastne išlo. Nemal som si všímať králika, ale to, čo bol ZA ním v šachorine. Za králikom sa totiž skrývala jedna z najtajomnejších a veľmi ťažko spozorovateľných obyvateliek španielskych vodných biotopov - sultánka modrá (Porphyrio porphyrio)! Škoda, že sme sa so Španielom nepochopili a ja mám ako jedinú pamiatku na tohto predhistoricky vyzerajúceho operenca len v podobe siluety za šachorinou...

plachá sultánka modrá (Porphyrio porphyrio) v šachorine

Na zvyšných 2 jazierkach (5, 6) sme spozorovali napríklad hrdzavky potápavé (Netta rufina), šišily, kačice divé a chrapačky a potešila aj potápka malá. Nad šiestym jazierkom sa vznášala prvá bledá forma orla malého.

Opúšťame okolie infocentra a púšťame sa po okreske popri Lagúne, smerom na cestu A-384. Opäť prechádzame cez olivové plantáže, ktoré postupne prechádzajú do otvorenej krajiny, kde pozorujeme prvého samca kane popolavej (Circus pyrgagus), na elektrickom vedení sedia dve hrdličky poľné (Streptopelia turtur). Južne od Lagúny sa ešte nachádza zaujímavá lokalita Campillos (Kampíjos), kde by sa mali vyskytovať prevažne druhy, viazané na podobné biotopy ako v Osune, čiže dropy malé, kane popolavé, sokoly bielopazúravé, vzácne aj krakle. Nám však už pre dnešok stačilo, vraciame sa do Rinkónu...

Nové pozorované druhy:

42. hltavka chochlatá (Bubulcus ibis)

43. strakoš prieložný (Lanius meridionalis)

44. haja tmavá (Milvus migrans)

45. krkavec čierny (Corvus corax)

46. krakľa belasá (Coracias garrulus)

47. kanárik poľný (Serinus serinus)

48. pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola rubicola)

49. vrabec poľný (Passer montanus)

50. sokol bielopazúravý (Falco naumanni)

51. kuropta červená (Alectoris rufa)

52. kavka tmavá (Coloeus monedula)