29. 5. 2016, Nedeľa
Navštívené lokality: Gibraltár - Skala
Tak ako včera, aj dnes sme si potrebovali poriadne oddýchnuť a tak sme vstali až keď bolo slnko vysoko nad obzorom. Dnes sme mali v pláne zdolať gibraltársku Skalu - lanovkou. Ale len smerom hore, cestu späť sme absolvovali po vlastných.
Opäť prechádzame cez jednu z najväčších gibraltárskych zvláštností, a síce cez letisko, skrz ktoré vedie jediná prístupová ceta na Gibraltár. Po našom prejdení sa závory zatvárajú a práve štartuje jedno z lietadiel British Airways. Tento moment sme si, samozrejme, nemohli nechať ujsť a tak sme počkali do odletu.
lietadlo, odlietajúce s gibraltárskeho letiska
bezpečnosť tu berú naozaj vážne...
Počas štartu lietadla sa nám nad hlavami odohrávalo ďalšie zaujímavé divadlo - čajky dobiedzali na vysileného supa bielohlavého, preletuvšieho Gibraltársky prieplav.
sup v obklopení dorážajúcich čajok
Prechádzame sa peši mestom plnom turistov, až dokým nezbadáme pred nami sa týčiacu lanovku na vrchol Skaly.
autor článku (vľavo) v uliciach Gibraltáru spolu z mužským osadenstvom rodiny Brodackých
(otec Jaroslav "Karlos" a synovia Karlík a Vašík)
známa "cable car", oslavujúca polstoročnicu od spustenia prevádzky (1966)
Kupujem si študentský lístok, medzičasom o už 2€ drahší oproti minulému roku. Na samotné lístky čakáme v rade dobrú pol hodinu pred okienkom, v ktorom pani v dôchodkovom veku vydáva lístky rýchlosťou slimáka na RedBulle. Konečne, po 14-ich mesiacoch opäť stúpame na vrchol Skaly.
kabínka lanovky
Na Hornej stanici nás okamžite vítajú najznámejší obyvatelia Skaly - makaky magoty. Známym faktom je, že práve Gibraltár je jediným miestom v Európe kde sa voľne vyskytujú opice. Ihneď po našom vystúpení z kabínky sme svedkami lúpeže, keď chlebík so šunkou jedného z turistov skončí v paprčkách a následne v papuli najbližšieho makaka. Ich kŕmenie je zakázané a trestané mastnou pokutou, no makaky sa radi obslúžia aj samé.
makak, zlodej "lepákov"; autor: Jaroslav Brodacký
"Monkeys, monkeys everywhere..."
Kocháme sa výhľadmi s môstika pred reštauráciou a obchodom so suvenírmi, pred nami sa týči aj najvyšší bod Skaly s meteorologickou stanicou, za ním Španielsko.
Gibraltár a Španielsko zhora; autor: Jaroslav Brodacký
Pozorujeme kŕmiace sa opice a na nich sa priživujúce čajky, a v tom dôjde k ďalšej lúpeži - z kočíka zmiznú mladému páru ženské tampóny a "opičí gang" hneď aj zubami testuje kvalitu.
"štandardne" sa kŕmiaca opica
čajky žltonohé
zlodeji s lupom v podobe tampónov
príslovie "Ľahké ako zobrať makakovi tampón" by sa asi neosvedčilo
"Takže vy si vážne myslíte, že vám tie tampóny vrátime?"...
..."Ale prosím vás..."
Postupujeme cestičkou dolu ku Great Siege Tunnels, tunelom, ktoré za vojny slúžili ako nedobytná pevnosť v tvrdej gibraltárskej Skale. Cestu nám križujú jašterice druhu Podarcis vaucheri, endemické pre južnú Andalúziu a sever Afriky. Z motýľov je najvýznačnejším impozantná babôčka ostruhák (Charaxes jasius), ktorá neposedela na nijakej rastline ani sekundu a hneď zas bola rýchlym mávnutím krídiel preč.
jašterice Podarcis vaucheri
Popri ceste stoja pre našinca dosť netypické značky, upozorňujúce na kuropty a modlivky na ceste, aby vodiči dbali na zvýšenú opatrnosť.
výstražné značky "Kuropty" a "Modlivky"
Zostupujeme ku Great Siege Tunnels, nad ktorými veje svorne vlajka Spojeného kráľovstva i Európskej únie. V tom čase bol ešte mesiac do referenda o Brexite, no a my sme dúfali, že tieto vlajky budeme môcť vidieť aj pri ďalšej návšteve Gibraláru. Žiaľ, voliči rozhodli a tak je tu zrejme dnes už vlajka EÚ zvesená...
Toto už pri ďalšej návšteve Gibraltáru pravdepodobne neuvidíme...
Počas toho, ako stojíme na vyhliadke pri tuneloch vzlieta ďalšie lietadlo a tak si budeme môcť zopakovať neobvyklý zážitok, tentoraz takpovediac z vtáčej perspektívy.
gibraltárske letisko v plnej prevádzke
Od tunelov sme zišli dole do mesta, odkiaľ sme už išli späť do La Línei, nasadli sme do auta smer Rinkón. Je tu posledná noc, zajtra ráno sa so Španielskom lúčime.
