Ráno vstávame k dohodnutým raňajkám, ako obyčajne, veľmi pestrým. Nastupujeme do áut, tentokrát som si pribalil asi 2 litre vody navyše. Včerajší smäd bol krutý! Kolóna smeruje juhovýchodným smerom do prírodnej rezervácie Vashlovani. Prvý úsek absolvujeme po slušnej asfaltovej ceste, plynulosť jazdy narušuje iba pozorovanie kani močiarnych (Circus aeruginosus). Asi po 15 km schádzame na nespevnené cesty. Zastavujeme pri malom jazierku so skupinou budov opodiaľ. Najprv sa zameriavame na vodnú plochu a jej okraje. Z tŕstia sa nám vizuálne a akustický predstavuje trstienarik veľký (Acrocephalus arundinaceus). Omnoho zaujímavejšie však na nás pôsobia budovy. Na strechách sa stretávajú obidva tunajšie škorce - ružový aj obyčajný (Sturnus vulgaris). V okolí budovy poletujú krakle a dudky. Ďalej pokračujeme v ceste charakteristickej dvomi vyjazdenými koľajami a s pruhom vysokej trávy uprostred. Nie je to veľmi využívaná cesta. Charakter krajiny je v porovnaní s krajinou pri Iori dosť odlišný. Včera sme sa pohybovali po suchých kamenistých stepiach, dnes prechádzame úrodnou krajinou, cestou uprostred obrábaných obilných polí. Opäť pozorujeme druhy ako cestou do Chachuny - strnádky čiernohlavé, škovrany stepné, pipíšky chochlaté, včeláriky zlaté, straky a vrany. Dopĺňajú ich včera nepozorované škovránky poľné (Alauda arvensis), strnádky lúčne (Miliaria calandra), zopár hrdličiek poľných (Streptopelia turtur).
Strnádka lúčna (Miliaria calandra) (I.Mikšík)
Dostávame sa na okraj chráneného územia. Pred nami sa rozprestiera členitá zvlnená krajina porastená riedkym lesom. Gruzínsky Vashlovani znamená jabloňový sad. A skutočne krajina pripomína obrovský ovocný sad. Zastavujeme pri informačnej tabuli popisujúcej posledný dokumentovaný výskyt leoparda škvrnitého (Panthera pardus tulliana) v rezervácii. Bolo to v roku 2003. Napriek tomu, že Gruzínci podporujú vytvorenie stabilnej populácie tejto šelmy, napríklad reintrodukciou už vyhubenej gazely džejran (Gazella subgutturosa), ďalšie leopardy tu už pozorované neboli. Chvíľu sa zdržíme pri nádhernom výhľade na rezerváciu a postupujeme po jej okraji k ďalšej zástavke.
Tabuľa informujúca o poslednom výskyte leoparda ... (P.Valachovič)
...a krajina, kde sa vyskytoval (J.Nožička)
Cesta končí pri základni rezervácii, momentálne obývanej jedným strážcom. Rýchlo sa rozliezame po teréne za ďalšími pozorovaniami. Nachádzame tu početnú populáciu kuropty čukar. Podchvíľou plašíme nejaké jašterice bez možnosti ich bližšie určiť. Nad obzorom pozorujeme krúžiť kaňu močiarnu a občas nám pred očami preletia holuby hrivňáky. Novým druhom pozorovaným v Gruzínsku je strnádka cia (Emberiza cia). Asi po hodine miesto opúšťame a presúvame sa do kaňonu vytvoreného periodickým vodným tokom. V súčasnosti je koryto rieky suché. Pri prvej zástavke pozorujeme nad hlavami vznášajúce sa orly kráľovské (Aquila heliaca). Na ďalšej zástavke vystupujeme z áut a volíme peší postup kaňonom. Kúsok od áut nachádzame prvú identifikovateľnú jaštericu, patrí k druhu Eremias velox. Tento druh jašterice, spolu s agamami kaukazskými, nám robí spoločnosť počas celej prechádzky kaňonom. Asi po 15 minútach prichádzame k skalnatej stene obsadenej početnými vtáčími hniezdami, dominantnými druhmi sú belorítky obyčajné, brehule skalné, dážďovníky skalné. Letky týchto druhov vtákov nás sprevádzajú počas celej púti kaňonom. Skalníky žltohrdlé dopĺňajú vtáčie spoločenstvo obývajúce skalnú stenu. Ďalšie spestrenie nám prináša prilietajúci čiernobiely skaliarik. Podľa bieleho chrbta ho priraďujeme k už spomínanému skaliarikovi škrapovému (Oenanthe finschii).
Eremias velox (J.Nožička)
V zákrute za stenou zastavujeme k odpočinku, čo je pre nás výzvou preskúmať celé okolie. Na chvíľu sa opäť stávam herpetológom a skúmam kameň za kameňom. Úspech sa dostavuje asi pod desiatym kameňom. Chytám asi 15 cm dlhého dážďovke podobného hada Xerotyphlops vermicularis. Napriek tomu, že som tohto hada doposiaľ neúspešne hľadal po južnej Európe, podstatne viac ma zaujíma jeho spolubývajúci. Je to solifuga, asi 6 cm veľký pavúkovec, pravdepodobne solifuga egejská (Galeodes graecus). Nájdený jedinec sa stavia do obranného postavenia a výhražne cvaká chelicerami. Solifuga nie je jedovatá, ale jej pohryznutia sú údajne veľmi bolestivé. To samozrejme neskúšam, iba opatrne chytám miznúceho hada a kameň ukladám do pôvodnej polohy. Po zvečnení hada, opätovne odkrývame kameň a fotíme aj podráždenú solifugu. Pred odchodom, vo vedľajšom kaňone pripájajúcom sa k hlavnému, nachádzame ďalší druh penice – penicu silnozobú (Sylvia crassirostris). Posledným spestrením pobytu v kaňone je pozorovanie letiacich supov bielohlavých a zdochlinárov bielych. Na spiatočnej ceste do Dedoplitskaro zaznamenávame ďalší druh dravca, postupne vidíme niekoľko samcov kane popolavej (Circus pygargus). Až cestou naspäť si všímam početné hniezda vrabcov obojkových v korunách stromov lemujúcich úsek asfaltovej cesty.
Xerotyphlops vermicularis( J.Nožička)
Solifuga (J.Nožička)
Míňame Dedoplitskaro a mierime na ďalšiu lokalitu - Eagle Gorge. Zastavujeme tesne za mestom, stúpame cez pastviská na vrchol pahorku. Sadáme si na skalnatý breh a ďalekohľady zameriavame na protiľahlý svah rokliny. Nica nám na úvod ukazuje obsadené hniezdo čierneho bociana. Ďalší obyvatelia rokliny sa nám predstavujú sami. V priebehu polhodiny postupne prilietajú, zosadajú a odlietajú supy bielohlavé, zdochlináre biele, myšiaky hôrne, sokol sťahovavý a hadiare krátkoprsté. Po tomto úžasnom defilé dravcov sa odoberáme na hotel. Lacným a nie zlým pivom (0,5 l za 1 lari), chutnou večerou s fľašou miestneho výborného vína, dopĺňame energetický deficit a postupne sa uberáme spať.
Eagle Gorge (I.Mikšík)
Bocián čierny (Ciconia nigra) (I.Mikšík)
Zdochlinár biely (Neophron percnopterus) (I.Mikšík)
Ráno nastupujeme opätovne do autobusu a opúšťame slnkom zaliatu Kachetiu, cez Tbilisi mierime do provincie Javakhetia rozprestierajúcej sa na náhorných plošinách Malého Kaukazu. Hneď za Tbilisi sa autobus začína šplhať do hôr. Slnečné počasie sa mení na oblačné, zalesnené úbočia už prechádzame v hustom daždi. Nad pásom lesa sa otvárajú rozsiahle odlesnené plochy. Oblasť je riedko obývaná, míňame niekoľko šiatrových táborov. Podľa vyjadrenia domácich patria kočujúcim pastierom z Azerbajdžanu. Prechádzame niekoľko dedín a zastavujeme pri hlbokom kaňone Dashbashi rieky Khrami. Vystupujeme z autobusu a postupujeme pozdĺž asi 150 m hlbokého kaňonu. Nádherné krajinné scenérie berieme už ako samozrejmosť. Stretávame sa s nimi po celej trase. Z vtákov tu pozorujeme prvého jastraba krahulca (Accipiter nisus), prhľaviara čiernohlavého (Saxicola torquata), myšiakov hôrnych, ľabtušky hôrne (Anthus trivialis), straky a vrany. Na obzore za kaňonom vidím aj mojich posledných supov bielohlavých v Gruzínsku. Na kameňoch hojne roztrúsených pozdĺž našej trasy nachádzame drobné jašterice. Podľa Nica, potvrdzujú to aj dostupné internetové kľúče, patria k druhu Darevskia rudis. Prechádzame dedinou Dashbashi dolu ku kaňonu. V záhradách a porastoch okolo dediny sa nám opäť pripomínajú starí známi z Veľkého Kaukazu červenáky karmínové. Prezeráme si miestny pravoslávny kostol stojaci bokom dediny nad kaňonom rieky. Je otvorený takže si môžeme pozrieť aj jeho interiér. V sadoch pod kostolom sa ozýva krutohlav hnedý (Jynx torquilla). Prvý a posledný v Gruzínsku. Pre silnejúci dážď sa pomaly vraciame k autobusu.
Dashbashi kostol (P.Valachovič)
Našim ďalším cieľom, konečným pre tento deň, je hotel v dedine Tsalka. Ubytovávame sa v hoteli na brehu vodnej nádrže Tsalka na rieke Khrami (1 506 m.n.m.). Zvonku vyzerá ako priemerná turistická ubytovňa, interiér však ponúka komfort v postačujúcej miere. Na naše prekvapenie, jedinými hosťami hotela okrem členov našej skupiny, sú štyria Slováci. Pracujú na modernizácii železničnej trati spájajúcej Azerbajdžan s Tureckom. V Gruzínsku sú už niekoľko mesiacov a ešte tam niekoľko budú. Vybiehame z hotela a oboznamujeme sa s miestnou avifaunou. V bezprostrednej blízkosti hotela sú najnápadnejšie dudky chochlaté, lieta ich tu niekoľko. Všade prítomné vrany a straky tu dopĺňajú trasochvosty biele. Samozrejme nechýba ani červenák karmínový. Poberáme sa na breh nádrže. Najviac ma láka prítomnosť veľkých čajok poletujúcich nad hladinou resp. postávajúcich na brehoch vodnej plochy. Všetky patria k tunajšiemu endemickému druhu - čajke arménskej (Larus armenicus). Po hladine pláva niekoľko potápok chochlatých (Podiceps cristatus). Na vzdialenom protiľahlom brehu narátame asi 15 bocianov čiernych, 1 pár bocianov bielych (Ciconia ciconia) a obrysy dvoch pelikánov. Pre veľkú vzdialenosť sú neurčiteľné. Deň zakončujeme večerou. Je to typická gruzínska hustá polievka so zeleninou a kusmi mäsa, predpokladám baranieho. Dopĺňa ju gruzínsky chlieb, khachapuri, syry a ďalšie pochúťky. Odchádzame na izbu, pred zaľahnutím ešte zachytávame z balkóna volanie prepelice poľnej (Coturnix coturnix) z lúk nad cestou.
Hotel v Tsalke (P.Valachovič)
Červenák karmínový (Carpodacus erythrinus) (J.Nožička)
Čajka arménska (Larus armenicus) (I.Mikšík)
