Čarokrásna britská príroda ma vždy lákala kvôli svojej majestátnosti, pôvabu a prírodnému bohatstvu. Tento rok sme preto s rodinou vyrazili na dovolenku do Škótska, za účelom pozorovať vtáctvo žijúce v tejto veternej krajine. Strávili sme tu prekrásnych 17 dní, počas ktorých sme precestovali najmä severné Škótsko (viď mapka). Navštívili sme mnohé významné vtáčie lokality a územia patriace Kráľovskej spoločnosti pre ochranu vtáctva (RSPB), ktorá častokrát poskytuje pre pocestných ideálne podmienky na legálne prenocovanie v obytnom voze, čo bol aj náš prípad.
Na tomto území izolovanom od zvyšku Európy sa rozprestiera široká paleta biotopov, od vysokých morských útesov, cez severskú tundru, pasienky a lesy až po prímorské nížiny s pieskovými dunami . Podarilo sa mi pozorovať druhy, ktoré sa na Slovensku vyskytujú buď len veľmi vzácne, alebo sa nevyskytujú vôbec, medzi nimi aj endemit Britských ostrovov – snehuľa kapcavá škótska. Túto ornito-dovolenku som si skutočne vychutnal. Veď sa presvedčte sami, dúfam že si to užijete tiež : )
Mapka trás: červená trasa – okruh od 22. 6. do 1. 7. 2017 modrá trasa – okruh od 1. 7. 2017 do 8. 7. 2017
Práve som sa vrátil zo školy. Za pár hodín nám letí lietadlo do Edinburgu. Konečne nastal ten deň, na ktorý sa teším už rok a pol. Keď nás konečne taxík dovezie na letisko, som ako vo vytržení. Pozorujem hniezdiace belorítky a čakám. Keď vchádzame do lietadla, lúčim sa konečne s Bratislavskými horúčavami. Cesta lietadlom nie je dlhá a onedlho sa ocitám v hlavnom meste Škótska. Do očí mi udierajú všade prítomné veľké čajky, medzi nimi aj čajky tmavé, ktoré posedávajú takmer na každej budove. Večer po krátkej prechádzke mestom zaspávam a teším sa na druhý deň.
Je ráno a my vyrážame na prechádzku na sopečný kopec Arthur′s Seat (Artušove sedlo), ktorý sa nachádza uprostred mesta. Pri chodníku spieva stehlík zelienka a my sa dostávame na malý loch (miestny výraz pre jazero) Duddingston (55°56'23"N 3°09'18"W) - vtáčiu rezerváciu, kde plávajú bernikle veľké a husi divé, ktoré neskôr pozorujeme na pol metra aj s mladými. V kŕdli si všímam aj jedného kríženca husi divej a bernikle veľkej.
Sopečný kopec Arthur´s Seat – krása uprostred mesta Edinburg.
Loch Duddingston – pohľad z vrcholu kopca.
Krotké bernikle veľké so svojimi húsatkami.
Syčiaci samec bráni svoje mladé.
Zaujímavý kríženec husi divej a bernikle veľkej bol rovnako nebojácny ako ostatné bernikle.
Ďalej sme na ceste do dedinky Kelty kde si požičiavame karavan, v ktorom strávime najbližšie dni. Zastavujeme na prvom RSPB našej cesty – Loch Leven (56°10´40´´N 3°21´18´´W),asi 40 km severne od Edinburgu. V okolitých močiaroch sú aj tri pozorovacie kryty a my sa zastavujeme práve pri nich. Otvára sa nám tak pohľad na husi divé, lastúrničiare strakaté, cíbiky s mladými, rôzne druhy kačíc, sliepočky, hvizdáky veľké a ďalšie zaujímavé druhy.
Loch Leven
Samica cíbika chochlatého si dokonca vodí mláďa rovno pred krytom.
Zaujímavá bielo sfarbená hus divá, ktorá sa držala v spoločnosti ostatných husí divých.
Večer sa presúvame na miesto kde prespíme túto noc.
Hneď ráno vychádzam z karavanu a motám sa po okolí. Na plôtiku sedí muchár sivý, na vedľajšom strome poskakuje králik zlatohlavý a ja sa neviem dočkať kedy vyrazíme pozorovať k pobrežiu. Dnes sa totiž chystáme na ostrov Skye.
Muchár sivý, pózujúci na kole plota pri parkovisku
Keď po ceste prechádzame cez prvé pohorie vo východnej časti NP Trossachs, kde sa nachádzajú veľké rašeliniskové plochy pripomínajúce tundru, na jednom z malých jazier (miestne nazývaných „lochan“) v oblasti lyžiarskeho centra Glencoe (56°41´27´´N 5°05´40´´W) zbadám pri ceste dve potáplice stredné vo svadobnom šate. Zastavujeme a kocháme sa nádherným biotopom okolo podobného, ešte menšieho jazera, kde v tráve poskakujú ľabtušky lúčne a pekne mi pózujú na fotku.
Údolie Glencoe a „náš“ karavan
Ľabtuška lúčna, pózujúca pri páperníku na rašelinisku.
Na malom jazierku, ktoré by sa dalo nazvať aj mlákou, ma na hladine ihneď prekvapí samica chrapky spolu so šiestimi mladými. Zatiaľ čo si vychutnávam túto nádhernú rodinku, z porastu vypláva ďalší adultný jedinec.
Kačica chrapka na malom rašeliniskovom jazierku.
Keď prejdeme cez krásne horské prostredie a mestečko Fort William smerom na sever ku známemu Loch Ness, asi po ďalších dvoch hodinách jazdy západným smerom sa konečne dostávame na západné pobreži a míňame dominantný hrad Eilean Donan Castle.
Eilean Donan Castle
Pozorujeme tunajšiu klasiku – lastúrničiare, ktoré na seba upozorňujú svojim hlasným pískaním. Po prechode cez most na ostrov Skye si všímame orla skalného. Tento impozantný vták sa chvíľu vznáša rovno nad našim autom a potom mizne v diaľke.
Orol skalný na ostrove Skye lieta rovno nad cestou
Keď čoskoro dôjdeme na naše nocovisko v Kylerhea RSPB (57°13'38"N 5°40'07"W), pozorujem krmítka na ktorých si pochutnávajú stehlíky čížavé.
Kylerhea RSPB
Samec stehlíka čížavého v blízkosti krmítka.
Kúsok ďalej sa nachádza kryt zachytávajúci pobrežie. Toto je prvé miesto kde sa nám podarilo vidieť tulene. Z vtákov sme pozorovali čajky morské a iné druhy veľkých čajok. Ukázalo sa aj niekoľko kalužiačikov malých.
Tulení relax zachytený z krytu nad plážičkou
Večer vojdem do karavanu a teším sa na druhý deň. Chystáme sa totiž na morské útesy, pozorovať kolónie morských vtákov.
Hneď ráno sa obzerám po okolí karavanu a neviem sa dočkať kolónií morských vtákov na útesoch Rubha Hunish (57°42'25"N 6°21'03"W), ktoré predstavujú najsevernejší cíp ostrova Skye – v rámci polostrova Trotternish. Po ceste sa zastavujeme na menších útesoch, ktoré pravdepodobne nepredstavujú vhodné miesto na hniezdenie morských vtákov. Na hladine nás však poteší aj niekoľko svišťúňov zrkadlových. Nad nami poletujú fulmary a na pobrežných skalách si sušia krídla kormorány chochlaté. Ostrov Skye je jedno z najkrajších miest aké sme v Škótsku videli.
Mestečko Portree na severnom pobreží ostrova Skye
Scenéria na severnom pobreží ostrova Skye
Keď prichádzame na parkovisko vzdialené od Rubha Hunish vyše hodiny, sledujeme ako skaliariky sivé poskakujú po kamenných plôtikoch pre ovce.
Samec skaliarika ktorý zbadal na zemi niečo veľmi zaujímavé, neodolal a pozrel sa.
Na malom jazierku plávajú dve potápky malé a vedľa chodníka vyspevuje samec pŕhľaviara čiernohlavého.
Samec pŕhľaviara čiernohlavého, sediaci na papradí.
Náladu nám zlepšuje všadeprítomný škótsky dobytok.
Pár fotiek z Rubha Hunish
Keď sa konečne dostávame k cieľovým útesom, hneď na malom kopčeku posedáva pomorník veľký. Rýchlo sa teda posúvam bližšie, aby sme si tohto krásneho vtáka mohli pozrieť a nafotiť z blízka. Zároveň niekoľko súl bielych preletuje popri brehu. Nádherný pohľad sa mi naskytne, keď sa dostávam k fulmariemu hniezdu, kde samica sedí na vajci zhruba tri metre odo mňa.
Samica fulmara má hniezdo naozaj blízko chodníka
Trocha ďalej obdivujem norce tenkozobé a alky vrúbkozobé, pripomínajúce malé tučniaky, a hneď na to sledujem hniezdo kormoránov chochlatých s mláďatami.
Norce tenkozobé a alky vrúbkozobé sedia na skalách v blízkosti kormoránov chochlatých...
... ktoré hniezdia rovno pri chodníku a je radosť sledovať ich ratolesti hneď vedľa seba.
Tieto elegantné vtáky sú dôkazom toho, aká vie byť príroda dokonalá. Kochám sa aj pohľadom na hniezdiace čajky trojprsté, ktoré sú spolu s kormoránmi a alkami asi na tri kroky odo mňa.
čajka trojprstá sedí na hniezde v susedstve s kormoránmi, norcami a alkami
Vychutnávam si pohľad na tento vtáčí raj a idem ďalej. V tom zazriem veľkú sivo-hnedú kopu sediacu v tráve asi na sedem metrov. Majestátny pomorník veľký tróni v tráve rovno predo mnou.
Pomorník veľký sediaci v tráve rovno predo mnou
Keď sa ku vtákovi priblížim na štyri metre, vidím ďalšieho jedinca sedieť o trochu ďalej. Po niekoľkých minútach fotografovania tohto hrozivo vyzerajúceho vtáka, oba vtáky vzlietnu a začnú dobiedzať do letiacej čajky s úlovkom. Viem, že je čas ísť ak sa chceme dostať do dedinky Shieldaig (57°31'27"N 5°39'02"W), kde sa chystáme na druhý deň na výlet kajakmi po rovnomennom lochu. Po ceste sa zastavujeme na morskom lochu Corran, kde som si všimol na hladine plávať štyri potápače prostredné a jeden pár kajok morských – tie ma ozaj potešili. Keď prichádzame do Shieldaigu, motám sa po okolí, ako vždy. Nachádza sa tu ostrovček, na ktorom hniezdia orliaky a ja práve vidím jedného, ako k nemu letí. Ako sa tak prechádzam popri tomto morskom lochu, spozorujem, ako niečo podobné kormoránovi letí ponad hladinu. Hneď dosadá a ja spoznávam potáplicu malú vo svadobnom šate. Urobím zopár dokumentačných fotiek a odkladám foťák, pretože už mám batériu takmer vybitú.
Tento krásny vták – potáplica malá, urobila peknú bodku na konci dnešného dňa.
Ráno vstávam a bežím sa pozrieť na miesto, kde som včera pozoroval potáplicu. Vo vode pláva vydra a o kúsok ďalej sa potápa kormorán chochlatý. Na morské kajaky pôjdeme s miestnym odborníkom, Tomom, ktorý nás bude sprevádzať. Po „nalodení“ smerujeme k ostrovu s orliakmi, pričom nás po celú cestu sprevádzajú zvedavé tulene, vynárajúce sa stále inde.
Zvedavý tuleň sa vynoril hneď vedľa mňa a nechal sa krásne odfotiť.
Dedinka Shieldaig
Lastúrničiar strakatý na pláži nebol veľmi plachý.
Prekrásne kulíky piesočné boli naozaj krotké a neustále mi pózovali na kameňoch uprostred pieskovej pláže, po ktorej chodili aj ľudia so psami.
Na hladine si plávajú dva potápače prostredné a jedna kajka morská, a za nimi sa potápa potáplica stredná vo svadobnom šate.
Potáplica stredná pri mestskej pláži nebola veľmi ďaleko od brehu...
... no kajka s potápačmi boli ešte bližšie
Šťastný odchádzam z pláže a presúvame sa ďalej cez horské údolie. Na malom sladkovodnom lochu Tollaidh (57°44'43"N 5°38'09"W) si všimnem dva vtáky. Hneď je mi jasné, že ide o potáplice stredné. Vybehnem z auta a kráčam smerom k nim. Na potôčiku vidím cestou vodnára potočného a na kameni uprostred lochu sedí čajka sivá. Keď sa konečne priblížim, líham si na kameň a fotím. Vždy som sníval o tom, že uvidím potáplicu vo svadobnom šate zblízka.
Potáplice stredné na horskom lochu Tollaidh
Čas ubieha rýchlo v spoločnosti týchto magických stvorení, no viem že už by sme mali ísť, ak si chceme nájsť dobré miesto na spanie. Keď prichádzame na miesto nášho „táboriska“, ideme sa pozrieť na hrad Ardwreck a Loch Assynt (58°09'59"N 4°59'33"W), pri ktorom strávime túto noc. Na hladine registrujem niečo čoho tvar tela je mi z dneška známy, no nie je to potáplica stredná, ale malá. Tentokrát je však o veľa bližšie ako v Shieldaigu. Je necelých pätnásť metrov od brehu. Bežím pre foťák a pozorujem, ako sa pasuje s ulovenou rybou, ktorá je väčšia ako jej hlava.
Potáplica malá na Lochu Assynt
Vidím však, že sa stmieva, čo tam ďaleko na severe znamená, že už je vážne čas ísť spať. Zajtra nás čaká najsevernejší bod nášho výletu - ostrov pomorníkov, Handa island.
Ráno, hneď ako sa zorganizujeme, vyrážame do dedinky Tarbet. Keď vchádzame do prístavu, pozeráme si okolie zatiaľ čo čakáme na čln, ktorý nás zavezie na ostrov Handa (58°22'35"N 5°10'25"W). V prístave plávajú kajky morské a na brehu poskakujú vylietané mladé skaliarikov sivých.
Skaliariky sivé na kameňoch v prístave.
Po ceste motorovým člnom vidíme plávajúce svišťúne zrkadlové, norce tenkozobé a alky vrúbkozobé. Keď nás vysadia na malej pieskovej pláži, všímam si kajky morské s mladými a na oblohe vidím poletovať pomorníky príživné. Už sa neviem dočkať, kedy ich uvidím z blízka. Rangeri nás zavedú do malej chatky, kde nás informujú o ochrane v tejto vtáčej rezervácii a dostávame inštruktáž s pravidlami. Smerom k veľkým útesom v Zálive mníšikov „Puffin Bay“ už po ceste pozorujeme veľké množstvo pomorníkov príživných ale aj pomorníkov skua. Naskytne sa nám pohľad aký nikdy pred tým. Oba druhy pomorníkov sú tu v desiatkových počtoch a niektoré sedia na zemi, niektoré zase robia nálety na nás.
Obidva druhy pomorníkov sú krotké a lietajú tesne vedľa nás, ako napríklad tento.
Nájdu sa aj také, krotké nás púšťajú k sebe na dva metre. Ponad hlavu mi preletí potáplica stredná a ja sa cítim ako v raji. Keď prichádzame k malému jazierku Swaabie Loch, ktoré je blízko pobrežia, vidíme ako sa pomorníky hromadne kúpu a pijú vodu v jazierku.
Tmavá forma pomorníka príživného, pohľad spredu.
Svetlá forma pomorníka príživného, pohľad spredu.
Pomorník veľký, pohľad spredu.
Hromadné „kúpalisko“ pomorníkov veľkých – Swabie Loch
Keď prichádzam k útesom hľadám svoj vysnívaný druh – alka bielobradá (mníšik). Po pár sekundách hľadania sa mi podarí nájsť niekoľko týchto severských papagájov. Všetky skaly sú doslova obsypané alkami. Na útesoch vidno hniezdiace fulmary a čajky trojprsté. Najzaujímavejšie je sledovať ako susedsky si všetky vtáky nažívajú. Skalné útesy totiž predstavujú akési paneláky, v ktorých každý druh má svoje poschodie. Keď sa presúvame ďalej, aliek je stále viac. Mníšiky kŕmia ostošesť a je zaujímavé sledovať aké sú všetky vtáky zaneprázdnené.
Jeden „papuchalk“ sedí len pár metrov od chodníka.
Panelák“ – záber z diaľky...
... a zblízka + obyvatelia „paneláku“ – norce tenkozobé
Alky vrúbkozobé, mníšiky a norce tenkozobé na skalnatom útese
Biotop všetkých možných morských vtákov je naozaj úchvatný.
Na tomto alčiom vajci si pravdepodobne pochutnal pomorník.
Mníšik sediaci na jednom zo skalných plošín na útese.
Pomorníky naháňajú čajky s potravou a posedávajú v tráve v blízkosti útesov. O niečo ďalej máme možnosť sledovať ako rodičia aliek chránia a zakrývajú svoje mladé. V skalných previsoch si sušia krídla kormorány veľké a chochlaté. Tento ostrov predstavuje skutočný vtáčí raj. Lastúrničiare nás svojim nezabudnuteľným volaním neustále informujú o svojej prítomnosti
Plošina plná norcov tenkozobých, ktoré sú tu v „slušnom“ počte.
Kormorán veľký a kormorán chochlatý
O niečo ďalej sa na jednom útese na viditeľnom mieste pária alky vrúbkozobé. Ich anglický názov razorbill, čo znamená britvový zobák, je veľmi výstižný. Na tomto útese môžeme pekne vidieť dve rozdielne formy norca tenkozobého.
Páriace sa alky vrúbkozobé na jednom z útesov.
Lastúrničiar nesúci potravu pre ...
svoje mláďa, ktoré uteká po skale, skryť sa za kamene.
Dve rozdielne formy norcov tenkozobých - okuliarnatá forma a klasická forma
Cestou späť pozorujeme pomorníka príživného, ako sedí v tráve a vedľa neho je učupené maličké pomorníča. Keď na nás samica začína robiť nálety, odchádzame ďalej.
Kuriatko pomorníka príživného je menšie ako päsť. Je skutočne drobučké. Najradšej by som sa naň pozeral celú večnosť.
Ale keďže jeho matka mala na to úplne iný názor, pohli sme sa ďalej.
Pomorník príživný, ktorý si sadol rovno ku chodníku.
O kúsok ďalej posedával pomorník veľký tiež blízko chodníka.
Pred príchodom na pláž, nad nami lieta a loví rybár. Keď kontrolujem či to nie je rybár dlhochvostý, zrazu dosadá na skalu vedľa ďalšieho a vtedy zbadám že je to on.
Rybár dlhochvostý na hniezde pri pláži.
O tomto druhu som tiež sníval. Keď prichádza čln, s ťažkým srdcom sa lúčim s týmto vtáčím ostrovom. Po ceste sa nám ukáže ešte svišťúň zrkadlový a niekoľko husí divých.
Svišťúň zrkadlový, na ktorého sme natrafili po ceste motorákom.
Ďalej sa po pevnine smerom k východnému pobrežiu presúvame, až prídeme k obrovskému sladkovodnému jazeru Loch Shin (58°09'21"N 4°39'14"W). Tu pozorujeme kulíky piesočné spolu s pobrežníkmi čiernozobými na bahnitých laviciach. Na brehu sa pasú kačice hvizdárky a na hladine pláva niekoľko kačíc chrapiek. Tesne pred odchodom nad jazerom zaloví kršiak.
Kačice hvizdárky, pasúce sa v močiari pred krytom.
Keď dorazíme blízko k východnému pobrežiu, konkrétne k prírodnej rezervácii Loch Fleet (57°55'53"N 4°02'27"W), pozorujeme tu hvizdáky veľké, kazarky pestré s mláďatami a kajky s mláďatami.
Rodinka kazariek v rezervácii Loch Fleet.
Samica kajky morskej s dvomi drobučkými mladými – pre nás nezvyčajný pohľad.
Hvizdák veľký na pláži počas odlivu.
V blízkom našom nocovisku v kempe Embo ma na pobreží s pieskovými dunami prekvapuje neurčený druh alky, ktorú sem asi privial silný vietor. Pravdepodobne z tých istých dôvodov som tu pozoroval aj dva fulmary ľadové. Keď už sa stmieva, idem do karavanu.
Pieskové duny pri kempe Embo
Ráno sa preberám a zvedavý idem pozrieť na pláž. Po pláži pobehujú dva hvizdáky a z pieskových dún nechtiac vyplaším dve jarabice poľné. Keď sa po ceste do Invernessu zastavujeme na slaných močiaroch RSPB Nigg Bay, kde sa nachádza aj kryt, vidím vo veľkej diaľke dve kazarky s mladými, aj niekoľko hvizdákov veľkých. Na malej vodnej ploche pri kryte pláva potápka malá. Pri odchode z lokality zbadám spievajúceho samčeka strnádky trstinovej. Presúvame sa na výbežok Chanonry Point (57°34'27"N 4°05'30"W) v zálive Moray, ktorý je známy ako výborné miesto na pozorovanie delfínov. Keď dorazíme na miesto, nad vodou poletujú rybáre riečne. Vo veľkej diaľke vidím letiaceho pomorníka, ktorého sa mi žiaľ nepodarilo s istotou určiť do druhu.
Chanonry Point
Neurčený druh pomorníka. Snáď by sa mohlo jednať o Stercorarius pomarinus.
Po niekoľkých minútach hľadania sa nám ukáže aj skupinka štyroch alebo piatich delfínov a nad hlavami nám začne lietať do desať súl bielych.
Delfíny pozorované zo Chanonry Point.
Po príchode do metropoly Vysočiny (Highlands) – Inverness, v samotnom meste nie je mnoho vtáctva. Samé čajky, medzi nimi aj niekoľko čajok sivých a jeden lastúrničiar.
Hrozivý pohľad čajky striebristej.
Večer zájdeme pozdĺž známeho Loch Ness s pôsobivou zrúcaninou hradu Urquhart, prenocovať do RSPB rezervácie Corrimony, či náhodou niečo zaujímavé neuvidíme. Pri parkovisku pozorujeme niekoľko muchárov sivých. Zo stmievaním sa začínajú ozývať aj sovy obyčajné. Jedna z nich dokonca preletí popri cestičke pri mne. Večer zaspávam a teším sa, lebo nasledujúci deň opäť vyrážame k pobrežiu.
Urquhart Castle na Loch Ness
RSPB rezervácia Culbin Sands (57°35'55"N 3°50'05"W) je len pol hodinku severovýchodne od Inverness. Keď prichádzame na parkovisko, leje ako z krhly. V aute prečkáme niekoľko minút a dážď zoslabne. Keď v pršiplášťoch odhodlane vyrážame smerom k rezervácii, prechádzame malým močiarom a dostávame sa k pieskovým dunám. Po chvíli spozorujem niekoľko rybárov sivých, odpočívajúcich na pieskovej lavici. Tieto majestátne a veľké rybáre boli hlavným dôvodom návštevy tejto rezervácie.
Rybáre sivé, odpočívajúce na pieskovej lavici v rezervácii Culbin Sands.
Z hmly sa však zrazu vynára veľký bahniak so zobákom ohnutým nahor. Je to brehár hrdzavý. Napriek dažďu zhotovujem dokumentačné fotografie a som z neho nadšený.
Samica brehára hrdzavého – nádherný bahniak.
Večer prichádzame na parkovisko v blízkosti jazera Loch Garten. Tu strávime túto noc.
V piatok doobeda absolvujeme túru na tzv. „munro“ (kopec nad 1000 m n.m.) - Cairn Gorm (1245 m n.m.) (57°08'01"N 3°40'14"W) v rovnomennom NP pohoria Grampian. Počasie nám opäť nepraje. Škótsky dážď, hmla a zima nás však neodradia a vyrážame do vresoviska. Po ceste na hornú stanicu lanovky k horskej chate s názvom „Ptarmigan“ (anglický názov snehule horskej), sa nám nepodarí pozorovať takmer nič, no keď po občerstvení schádzame naspäť, z vresoviska vyplašíme endemita Britských ostrovov, snehuľu kapcavú škótsku. Tá mi urobila ozaj veľkú radosť, no tie najzaujímavejšie chvíle s týmto druhom nás ešte len čakali.
Snehuľa kapcavá škótska – typický škótsky druh + typický škótsky biotop, aj počasie. Proste typická škótska fotka.
Cestou do mestečka Pitlochry, v ktorom zakempujeme, sa ešte zastavujeme na RSPB močiaroch Insh Marshes (57°05'25"N 3°57'40"W), kde však stoja za spomenutie len cíbiky, hvizdák veľký a bernikle veľké.
RSPB močiare Insh Marshes
Ovce v bojovom postoji na lúke pri Insh marshes.
Edinburgské staré uličky sú plné ľudí, ale mesto je to krásne.
A keď si chcete odfotiť gajdoša, podarí sa Vám to len s japonským turistom.
Ďalšie ráno odprevádzame brata na letisko a preberáme osobné auto v ktorom mama, otec a ja strávime zvyšok pobytu. V priebehu dňa sme sa zastavili na niekoľkých jazerách, no všade sme pozorovali iba bežné a doposiaľ pozorované druhy.
Chochlačka vrkočatá na jednom z malých lochov.
Sliepočka vodná, sediaca na kríku – tak s týmto som sa ešte nestretol.
Samček strnádky trstinovej, sediaci v rákosí.
Večer sme blízko „našej dedinky“ pozorovali kršiaka rybára, loviaceho nad lochom Earn (56°23'27"N 4°06'56"W)
Kršiak rybár poletujúci nad jazerom Loch Earn.
Ráno, za typicky veterného ale zato slnečného počasia, vyrážame na našu druhú „munro-túru“ na kopec Ben Lawers (1214 m n. m.) (56°32'42"N 4°13'16"W). Tunajšia prírodná rezervácia je perla pre botanikov, o čom svedčí aj pestrá paleta druhov flóry s krásnymi farebnými vresmi. Hneď na začiatku nás potešia stehlíky čečetky spievajúce na malých vŕbach. Tieto krásne červeno sfarbené vtáčiky nás sprevádzajú až kým opustíme vŕbový porast.
Prekrásny samček čečetky na úpätí hory Ben Lawers.
Ben Lawers
Poobede, keď už oddychujeme po šesťhodinovej túre v pohodlí ubytovania, nemáme chuť vyrážať von, a tak zostávame na izbe až do večera.
V utorok nám príde vhod využiť daždivý deň prehliadkou destilérie „The Famous Grouse“, ktorá má v logu už spomínanú snehuľu kapcavú škótsku (po angl. red grouse). Pred vstupnou budovou je veľká socha tohto operenca a v múzeu sa dozvedáme, že podnik daroval organizácii RSPB od r. 2008 viac ako 400 000 libier z predaja whisky tejto značky a tiež z drahšej edície - „The Black Grouse“ (po slov. tetrov hôlniak).
Socha „The famous grouse“ pri destilérii, pod ňou autor článku (ten menší) s otcom.
Toto je určite dosť účinná reklama ????
Ten deň sme sa ešte zastavili na Lochu Lintrathen, kde však nebolo veľa vtákov, až na potápky malé a veľké, ktoré tu aj hniezdili. Večer spíme v horskom kempe, v malom drevenom súdku, ale ešte do zotmenia sa idem poprechádzať k riečke a pozorujem vodnára potočného a rybárika riečneho.
Konečne nastal ten deň, kedy opäť vyrážame pozorovať do hôr Národného parku Cairngorm. Minulý týždeň nám počasie neprialo, no dnes sa to musí podariť. Keď autom vyrážame z kempu, myslím na to, že toto je moja posledná šanca vidieť môj vysnívaný druh, snehuľu horskú – „ptarmigana“. Z auta počas jazdy údolím Glenshee (56°47'49"N 3°25'35"W) zbadáme v rozsiahlych vresoviskách stáť jednu snehuľu kapcavú škótsku. Keď vystúpim z auta, už vidím dve, a po chvíli sa objavujú aj maličké kuriatka, ktoré pobehujú v tráve a miestami v nej úplne zmiznú. Toto krásne divadlo dopĺňa aj pískanie preletujúceho hvizdáka veľkého. Pri presune autom onedlho zbadáme ďalšiu rodinku, no tieto kuriatka už nie sú až také malé a sú bližšie. Postupne objavujeme ďalšie rodinky, vrátane jednej, ktorá je hneď pri ceste.
Rodinka snehúľ kapcavých škótskych, vykukujúca z trávy. Proste nádhera.
Tieto ryšavé „kury“ sa vedia vo vrese dobre maskovať, no tieto sa rozhodli, že budú kontrastovať v zelenej tráve. Z tohto všetkého je mi jasné, že sa im tu naozaj darí.
... a ešte jedna z ich lokalít v údolí Glenshee.
Keď dorazíme na dolnú stanicu lanovky lyžiarskeho strediska Glenshee, pozerám si propagačné materiály, z ktorých je zrejmé, že tu žije aj snehuľa horská. Onedlho usúdime, že absolvujeme výstup na horu Glas Maol (56°52'26"N 3°22'02"W), 3. „munro“ (1068 m n. m.). Hneď na začiatku stúpania nám od chodníka zas vyletí rodinka snehúľ kapcavých, o niečo vyššie aj začujem z malého údolia tokajúceho samca. Ten zvuk pripomína komický smiech.
„Kapcavý“ samec sa predvádzal rovno pri chodníku.
Po ceste na náhornú plošinu nás poteší aj niekoľko pre nás veľmi zaujímavých zajacov belákov.
Zajac belák v prirodzenom horskom prostredí.
Glas Maol a miesto rozhodovania o ďalšej ceste za snehuľou horskou
Na samotnej plošine zrazu spozorujem niečo malé v tráve. Keď vidím, že je to pobrežník čiernozobý, poteší ma to. Pri fotografovaní tohto pestrého bahniaka v pozadí s horskými štítmi zbadám vrchol kopca. Po ceste k nemu sa ukryjeme pred vetrom do malej kamennej skrýše. Zajace beláky pobehujú po plošine a ja rozmýšľam, či sa ešte oplatí ísť ďalej. Ale v blízkosti vidieť skalnatý hrebeň, na ktorom by ešte mohli byť snehule horské. Nakoniec sme rozhodli, že to ešte stojí za to vyskúšať.
Pobrežník čiernozobý na náhornej plošine.
Keď prechádzame druhou stranou plošiny, zbadám v tráve niečo štíhle a vysoké. Uvedomím si, že je to kulík zlatý, a som ako vo vytržení. Vidím hneď aj ďalšie a pomaly sa približujem. Je ich tam okolo desať a ja si vychutnávam pohľad na tieto prekrásne a pestré tvory. Jeden je dokonca niekoľko metrov odo mňa a podarí sa mi priblížiť asi na päť metrov. Je to samec a krásne mi pózuje v horskom prostredí.
Samec kulíka zlatého s typickým postojom a vypnutou hruďou. Je zážitok fotiť ich.
Úžasné je pozorovať ich v spoločnosti pobrežníkov čiernozobých, ktoré tu vodia svoje mladé.
Mláďa pobrežníka čiernozobého, skrývajúce sa v tráve.
Tento horský raj pre nás však prichystal ešte ohromnejší zážitok. Kráčajúc po skalnatom hrebeni, nachádzame trus a perie snehule. Keď kráčame ďalej, otec šepká, že je za mnou nejaký vták. Keď sa otočím, neverím vlastným očiam. Samica snehule stojí asi tri metre rovno predo mnou. Tento charizmatický tvor nie je vôbec plachý. Očaril ma svojou trpezlivosťou a tým, ako sa spoliehal na svoje maskovanie.
Portrét samice snehule horskej (bez výrezu)
Po dlhom fotení a pozorovaní tejto kury sa vydávame ďalej po hrebeni s hrejivým pocitom na srdci. O pár metrov sa však rovno na chodníku objavuje prekrásny samec a vylieza na kamenný múrik a prekrásne pózuje. Nechá sa fotografovať z dvoch metrov.
Samec sediaci na múriku vyzerá úplne ako kameň porastený lišajníkmi.
Portrét samca snehule horskej (bez výrezu)
Samec snehule na múriku, v pozadí moja mama robí...
...v podstate to isté čo ja. Toto je totiž jej fotka, na ktorej vidno ako blízko som sa vedel dostať a ako dobre sa snehuľa maskuje.
Pre mňa ako birdwatchera je to jednoducho nepopísateľný pocit, ktorý mi pretrváva ešte aj počas písania tohto článku. To úsilie stálo za to, a som si istý, že každý milovník prírody, by ocenil takýto krásny pohľad. Keď tieto snehule opúšťam, uvedomujem si, že som teraz strávil jednu z najkrajších chvíľ svojho birdwatcherského života. Keď sme opäť na dolnej stanici lanovky, sme takí spokojní, že už nejdeme nikam, len si do kempu večer poprezerať fotky.
Ráno opúšťame kemp a vydávame sa do mesta Dundee. V samotnom Dundee nie je veľa vtákov, avšak neďaleko, po prejdení mostom ponad záliv s ústím najdlhšej škótskej rieky Tay, sa nachádza rezervácia Tentsmuir Point (56°26'24"N 2°51'21"W), s pieskovými dunami a zónou odlivu a prílivu. Hneď po príchode zbadám veľký kŕdeľ kalužiakov červenonohých, ktoré hľadajú potravu na pieskovej lavici.
Loviace kalužiaky červenonohé.
Popri pobreží vidíme niekoľko kazariek, lastúrničiarov, čajok a veľa iných bežných druhov. Zrazu zbadám pomerne veľkého bahniaka letiaceho smerom k nám. Vidím, že je to starý známy – brehár hrdzavý. Tentokrát, je však dobré počasie a brehár je bližšie – perfektná šanca zlepšiť dokumentáciu tohto druhu. Keď sa mi k tomuto dlhozobému krásavcovi podarí priblížiť asi na tri metre, vták je stále zaujatý svojimi úlovkami a je radosť sledovať ho, ako sa nohami zapiera, aby vytiahol potravu zo zeme.
Brehár usilovne vyťahuje potravu a miestami sa musí zapierať naozaj silno.
Niekoľko posledných záberov tohto špecifického bahniaka.
Presúvame sa ďalej smerom k Edinburgu a prichádzame do lokálnej rezervácie ústia rieky Eden (56°21'48"N 2°51'49"W) pri „rodisku“ golfu – St. Andrews . Po príchode do krytu, vidím samicu potápača veľkého, ako sa potápa za potravou. Mnoho ďalších druhov ako sú hvizdáky a lastúrničiare lovia na bahnitých brehoch. Na konci rieky oddychuje na brehu 11 potápačov veľkých a v bahne kráča kalužiak sivý. Potešili ma aj dve beluše malé. Tento druh v Škótsku zväčša len zimuje, takže letný výskyt tohto druhu tak na severe prekvapí.
Dve beluše malé v ústí rieky Eden.
Večer prichádzame na severovýchodný okraj Edinburgu, kde strávime noc u sympatickej rodinky v ich dome, ktorý sa nachádza neďaleko pláže. Ešte sa pred spaním poprechádzame po pláži, preletí niekoľko rybárov dlhochvostých, na vode plávajú rôzne druhy čajok, ktoré sa elegantne ukazujú v posledných lúčoch slnka.
Pláž v Edinburgu a západ slnka.
Neviem sa už dočkať zajtrajška. Navštívime totiž najväčšiu kolóniu suly bielej na svete.
Vyrážame východným smerom po pobreží na náš posledný výlet. Po príchode do Scottish Seabird Centre v North Berwicku (56°03'41"N 2°43'03"W) vidím v diaľke ostrovy Craigleith a Bass Rock – bývalá väzenská skala s kolóniou súl, ktorú kúpila RSPB kvôli ochrane vtákov. Okolo centra už v hojných počtoch lietajú suly, rybáre sivé a na kameňoch sa mi krásne podarí priblížiť ku oddychujúcim rybárom dlhochvostým.
Scottish Seabird Centre v North Berwicku
Bass rock – najväčšia kolónia suly bielej na svete.
Loviaci rybár sivý, pri Scottish Seabird Centre.
Rybár dlhochvostý, oddychujúci na kameni, tiež pri centre.
Vo vode plávajú aj kajky morské.
Pri príchode lode, ktorou absolvujeme okružnú jazdu okolo Bass Rocku a Craigleith, sa neviem dočkať veľkých kolónií morských vtákov. Keď okolo nás začnú preletovať mníšiky a iné druhy aliek, viem, že sa približujeme k ostrovu. Na ostrove sú hniezda čajok trojprstých, norcov, aliek malých a iných druhov.
Hniezdiace čajky trojprsté s mladými.
Mníšiky, sediace na trávnatých kopčekoch na vrchu útesov...
...a plávajúce vo vode rovno pri našej lodi...
...aj spolu s norcami tenkozobými.
Sula biela letiaca okolo lode smerom ku Bass rocku.
A takto nejako to vyzerá na samotnom ostrove.
Elegantný párik súl ako z rozprávky.
Portrét suly (bez výrezu)
Svadobný tanec súl je naozaj krásny.
Immaturné jedince sediace na skalách, kde dobre vidno množstvo trusu.
Dve suly, vzadu norec tenkozobý s mladým.
Pohodová atmosféra v kolónii.
Suly odháňajúce norca tenkozobého od svojho mláďaťa.
Keď sa priblížime, otvorí sa nám neuveriteľný pohľad na skaly, ktoré sú doslova obsypané sulami. Biely povrch na skale vytvára vraj približne 160 000 vtákov, v okolí je aj silne cítiť ich všade viditeľný biely trus. Suly nie sú vôbec plaché a nechajú nás fotiť ich z lode na niekoľko metrov. Tokajú, chránia svoje mladé a lovia hneď pri lodi.
... a už spokojne a nežne vychovávajú svoju pápernatú ratolesť.
V malých jaskynkách posedávajú norce a na útesoch hniezdia čajky trojprsté. Počet súl je naozaj obrovský a Bass Rock je pokrytý ich kolóniou. Nie je tam skoro žiadny prázdny kúsok skaly. Pozorujeme, ako suly odháňajú norca od svojho mláďaťa, ktoré je ešte pokryté bielym páperím a má čierny zobák. Suly sú ozaj elegantné vtáky nielen počas letu, ale aj keď sa zameriate na ich žltú hlavu a modrasto-sivý zobák. Keď nás loď vysadí v prístave, ideme sa ešte pozrieť do samotného centra, kde sú web-kamery, ktoré zaberajú ostrovy Isle of May, Fidra a Craigleith a samozrejne Bass Rock.
Po prehliadke centra vyrážame do lokálnej rezervácie Aberlady Bay (56°02'19"N 2°50'58"W) s pieskovými dunami. Po ceste stretneme niekoľko pánov s ďalekohľadmi. Keď nám povedia že vo veľkej diaľke videli jedného turpana čierneho, verím, že ho aj ja uvidím, aj napriek avizovanej rozbúrenej hladine. Po príchode na pláž postupujeme smerom ku skalnatému pobrežiu, podľa odporúčaní. Po ceste nájdeme aj mŕtvolu norca tenkozobého, ktorého muselo niečo žrať, keďže bol celý ošklbaný.
Aberlady Bay
...aj s medúzami na brehu.
Mŕtvy norec tenkozobý, smutné...
Keď sa postavím na skaly a vyzerám turpana, zahliadnem veľký letiaci kŕdeľ vtákov, ktorý následne pristáva na hladine vody. Sú to turpany čierne! Postupne sa na hladine tvorí obrovský kŕdeľ, ku ktorému stále pribúdajú menšie kŕdle. Keď je turpanov okolo 800, neverím tomu, čo vidím. Turpany sú síce ďaleko, ale ich počet je naozaj veľký.
Turpany na vode tvoria postupne veľkú líniu.
Turpany zhromažďujúce sa na nocovisko.
Kajky morské sú blízko pri brehu.
Na brehu oddychujú samce kajok, preperujúce do letného šatu. Cestou späť sa na našom chodníku kúpu škovránky v prachu a vedľa chodníka posedáva cíbik chochlatý.
Cíbik chochlatý pri chodníku v Aberlady.
Večer sa vraciame do Edinburgu a prezeráme fotky.
Ráno, keď idú rodičia umývať auto, ja sa motám po pobreží pri malom prístave Fisherrow (55°56'46"N 3°04'01"W). Pozorujem dosť blízko nádherného brehára hrdzavého, a trochu ďalej je ich ďalších päť, sú ešte vo svadobnom šate.
Krásny brehár hrdzavý osvetlený slnkom.
Breháre hrdzavé vo svadobnom šate sú ďaleko.
Pekne sa mi ukáže aj niekoľko kalužiakov červenonohých.
Loviace kalužiaky červenonohé.
Cestou ku letiskovému hotelu sa zastavujeme ešte v ústí rieky Forth do mora, v dedinke Cramond (55°58'53"N 3°18'03"W), kde však pozorujeme len päť potápačov veľkých.
Potápače veľké v ústí rieky Forth.
Náš posledný deň tejto dovolenky končí na hotelovej izbe pri letisku, kde si ešte prechádzam fotky vo fotoaparáte, nie však dlho, lebo zajtra odlietame skoro ráno.
Na pozorovania z tejto dovolenky budem iste spomínať ešte dlho. Priniesli mi veľa ďalších skúseností, strávil som tu jedny z najkrajších chvíľ svojho života a pozoroval druhy, o ktorých by som na Slovensku mohol len snívať. 110 druhov sa mi podarilo zaznamenať za 17 dní strávených v tejto krajine. Škótsko prekonalo moje očakávania a očarilo ma ako sa len dá. Krása severskej krajiny je neopísateľná a preto túto krajinu odporúčam navštíviť každému birdwatcherovi, nielen kvôli druhovej početnosti a pre nás exotické druhy, ale aj láskavosť ľudí a krásu krajiny.
Rád by som poďakoval čitateľom tohto článku a dúfam že vás zaujal a dozvedeli ste sa niečo nové. Najväčšie poďakovanie však patrí mojim rodičom a bratovi, ktorí mali tú trpezlivosť motať sa so mnou za vtákmi na všelijaké miesta a každý deň šoférovali veľké vzdialenosti, aby mi dopriali pôžitok z pozorovania a fotenia. Samozrejme si to však užívali aj oni ???. Každý si tam vychutnával svoje, a to hlavne nádhernú hornatú krajinu a krásne morské útesy. Myslím, že zo slov v tomto príspevku je všetkým jasné že som bol touto výpravou nadšený. Keď len trocha môžete, určite si ohromné Škótsko choďte niekedy užiť.
