Konečne nastal ten deň, kedy opäť vyrážame pozorovať do hôr Národného parku Cairngorm. Minulý týždeň nám počasie neprialo, no dnes sa to musí podariť. Keď autom vyrážame z kempu, myslím na to, že toto je moja posledná šanca vidieť môj vysnívaný druh, snehuľu horskú – „ptarmigana“. Z auta počas jazdy údolím Glenshee (56°47'49"N 3°25'35"W) zbadáme v rozsiahlych vresoviskách stáť jednu snehuľu kapcavú škótsku. Keď vystúpim z auta, už vidím dve, a po chvíli sa objavujú aj maličké kuriatka, ktoré pobehujú v tráve a miestami v nej úplne zmiznú. Toto krásne divadlo dopĺňa aj pískanie preletujúceho hvizdáka veľkého. Pri presune autom onedlho zbadáme ďalšiu rodinku, no tieto kuriatka už nie sú až také malé a sú bližšie. Postupne objavujeme ďalšie rodinky, vrátane jednej, ktorá je hneď pri ceste.
Rodinka snehúľ kapcavých škótskych, vykukujúca z trávy. Proste nádhera.
Tieto ryšavé „kury“ sa vedia vo vrese dobre maskovať, no tieto sa rozhodli, že budú kontrastovať v zelenej tráve. Z tohto všetkého je mi jasné, že sa im tu naozaj darí.
... a ešte jedna z ich lokalít v údolí Glenshee.
Keď dorazíme na dolnú stanicu lanovky lyžiarskeho strediska Glenshee, pozerám si propagačné materiály, z ktorých je zrejmé, že tu žije aj snehuľa horská. Onedlho usúdime, že absolvujeme výstup na horu Glas Maol (56°52'26"N 3°22'02"W), 3. „munro“ (1068 m n. m.). Hneď na začiatku stúpania nám od chodníka zas vyletí rodinka snehúľ kapcavých, o niečo vyššie aj začujem z malého údolia tokajúceho samca. Ten zvuk pripomína komický smiech.
„Kapcavý“ samec sa predvádzal rovno pri chodníku.
Po ceste na náhornú plošinu nás poteší aj niekoľko pre nás veľmi zaujímavých zajacov belákov.
Zajac belák v prirodzenom horskom prostredí.
Glas Maol a miesto rozhodovania o ďalšej ceste za snehuľou horskou
Na samotnej plošine zrazu spozorujem niečo malé v tráve. Keď vidím, že je to pobrežník čiernozobý, poteší ma to. Pri fotografovaní tohto pestrého bahniaka v pozadí s horskými štítmi zbadám vrchol kopca. Po ceste k nemu sa ukryjeme pred vetrom do malej kamennej skrýše. Zajace beláky pobehujú po plošine a ja rozmýšľam, či sa ešte oplatí ísť ďalej. Ale v blízkosti vidieť skalnatý hrebeň, na ktorom by ešte mohli byť snehule horské. Nakoniec sme rozhodli, že to ešte stojí za to vyskúšať.
Pobrežník čiernozobý na náhornej plošine.
Keď prechádzame druhou stranou plošiny, zbadám v tráve niečo štíhle a vysoké. Uvedomím si, že je to kulík zlatý, a som ako vo vytržení. Vidím hneď aj ďalšie a pomaly sa približujem. Je ich tam okolo desať a ja si vychutnávam pohľad na tieto prekrásne a pestré tvory. Jeden je dokonca niekoľko metrov odo mňa a podarí sa mi priblížiť asi na päť metrov. Je to samec a krásne mi pózuje v horskom prostredí.
Samec kulíka zlatého s typickým postojom a vypnutou hruďou. Je zážitok fotiť ich.
Úžasné je pozorovať ich v spoločnosti pobrežníkov čiernozobých, ktoré tu vodia svoje mladé.
Mláďa pobrežníka čiernozobého, skrývajúce sa v tráve.
Tento horský raj pre nás však prichystal ešte ohromnejší zážitok. Kráčajúc po skalnatom hrebeni, nachádzame trus a perie snehule. Keď kráčame ďalej, otec šepká, že je za mnou nejaký vták. Keď sa otočím, neverím vlastným očiam. Samica snehule stojí asi tri metre rovno predo mnou. Tento charizmatický tvor nie je vôbec plachý. Očaril ma svojou trpezlivosťou a tým, ako sa spoliehal na svoje maskovanie.
Portrét samice snehule horskej (bez výrezu)
Po dlhom fotení a pozorovaní tejto kury sa vydávame ďalej po hrebeni s hrejivým pocitom na srdci. O pár metrov sa však rovno na chodníku objavuje prekrásny samec a vylieza na kamenný múrik a prekrásne pózuje. Nechá sa fotografovať z dvoch metrov.
Samec sediaci na múriku vyzerá úplne ako kameň porastený lišajníkmi.
Portrét samca snehule horskej (bez výrezu)
Samec snehule na múriku, v pozadí moja mama robí...
...v podstate to isté čo ja. Toto je totiž jej fotka, na ktorej vidno ako blízko som sa vedel dostať a ako dobre sa snehuľa maskuje.
Pre mňa ako birdwatchera je to jednoducho nepopísateľný pocit, ktorý mi pretrváva ešte aj počas písania tohto článku. To úsilie stálo za to, a som si istý, že každý milovník prírody, by ocenil takýto krásny pohľad. Keď tieto snehule opúšťam, uvedomujem si, že som teraz strávil jednu z najkrajších chvíľ svojho birdwatcherského života. Keď sme opäť na dolnej stanici lanovky, sme takí spokojní, že už nejdeme nikam, len si do kempu večer poprezerať fotky.
