Vyrážame východným smerom po pobreží na náš posledný výlet. Po príchode do Scottish Seabird Centre v North Berwicku (56°03'41"N 2°43'03"W) vidím v diaľke ostrovy Craigleith a Bass Rock – bývalá väzenská skala s kolóniou súl, ktorú kúpila RSPB kvôli ochrane vtákov. Okolo centra už v hojných počtoch lietajú suly, rybáre sivé a na kameňoch sa mi krásne podarí priblížiť ku oddychujúcim rybárom dlhochvostým.
Scottish Seabird Centre v North Berwicku
Bass rock – najväčšia kolónia suly bielej na svete.
Loviaci rybár sivý, pri Scottish Seabird Centre.
Rybár dlhochvostý, oddychujúci na kameni, tiež pri centre.
Vo vode plávajú aj kajky morské.
Pri príchode lode, ktorou absolvujeme okružnú jazdu okolo Bass Rocku a Craigleith, sa neviem dočkať veľkých kolónií morských vtákov. Keď okolo nás začnú preletovať mníšiky a iné druhy aliek, viem, že sa približujeme k ostrovu. Na ostrove sú hniezda čajok trojprstých, norcov, aliek malých a iných druhov.
Hniezdiace čajky trojprsté s mladými.
Mníšiky, sediace na trávnatých kopčekoch na vrchu útesov...
...a plávajúce vo vode rovno pri našej lodi...
...aj spolu s norcami tenkozobými.
Sula biela letiaca okolo lode smerom ku Bass rocku.
A takto nejako to vyzerá na samotnom ostrove.
Elegantný párik súl ako z rozprávky.
Portrét suly (bez výrezu)
Svadobný tanec súl je naozaj krásny.
Immaturné jedince sediace na skalách, kde dobre vidno množstvo trusu.
Dve suly, vzadu norec tenkozobý s mladým.
Pohodová atmosféra v kolónii.
Suly odháňajúce norca tenkozobého od svojho mláďaťa.
Keď sa priblížime, otvorí sa nám neuveriteľný pohľad na skaly, ktoré sú doslova obsypané sulami. Biely povrch na skale vytvára vraj približne 160 000 vtákov, v okolí je aj silne cítiť ich všade viditeľný biely trus. Suly nie sú vôbec plaché a nechajú nás fotiť ich z lode na niekoľko metrov. Tokajú, chránia svoje mladé a lovia hneď pri lodi.
... a už spokojne a nežne vychovávajú svoju pápernatú ratolesť.
V malých jaskynkách posedávajú norce a na útesoch hniezdia čajky trojprsté. Počet súl je naozaj obrovský a Bass Rock je pokrytý ich kolóniou. Nie je tam skoro žiadny prázdny kúsok skaly. Pozorujeme, ako suly odháňajú norca od svojho mláďaťa, ktoré je ešte pokryté bielym páperím a má čierny zobák. Suly sú ozaj elegantné vtáky nielen počas letu, ale aj keď sa zameriate na ich žltú hlavu a modrasto-sivý zobák. Keď nás loď vysadí v prístave, ideme sa ešte pozrieť do samotného centra, kde sú web-kamery, ktoré zaberajú ostrovy Isle of May, Fidra a Craigleith a samozrejne Bass Rock.
Po prehliadke centra vyrážame do lokálnej rezervácie Aberlady Bay (56°02'19"N 2°50'58"W) s pieskovými dunami. Po ceste stretneme niekoľko pánov s ďalekohľadmi. Keď nám povedia že vo veľkej diaľke videli jedného turpana čierneho, verím, že ho aj ja uvidím, aj napriek avizovanej rozbúrenej hladine. Po príchode na pláž postupujeme smerom ku skalnatému pobrežiu, podľa odporúčaní. Po ceste nájdeme aj mŕtvolu norca tenkozobého, ktorého muselo niečo žrať, keďže bol celý ošklbaný.
Aberlady Bay
...aj s medúzami na brehu.
Mŕtvy norec tenkozobý, smutné...
Keď sa postavím na skaly a vyzerám turpana, zahliadnem veľký letiaci kŕdeľ vtákov, ktorý následne pristáva na hladine vody. Sú to turpany čierne! Postupne sa na hladine tvorí obrovský kŕdeľ, ku ktorému stále pribúdajú menšie kŕdle. Keď je turpanov okolo 800, neverím tomu, čo vidím. Turpany sú síce ďaleko, ale ich počet je naozaj veľký.
Turpany na vode tvoria postupne veľkú líniu.
Turpany zhromažďujúce sa na nocovisko.
Kajky morské sú blízko pri brehu.
Na brehu oddychujú samce kajok, preperujúce do letného šatu. Cestou späť sa na našom chodníku kúpu škovránky v prachu a vedľa chodníka posedáva cíbik chochlatý.
Cíbik chochlatý pri chodníku v Aberlady.
Večer sa vraciame do Edinburgu a prezeráme fotky.
