Ráno, za typicky veterného ale zato slnečného počasia, vyrážame na našu druhú „munro-túru“ na kopec Ben Lawers (1214 m n. m.) (56°32'42"N 4°13'16"W). Tunajšia prírodná rezervácia je perla pre botanikov, o čom svedčí aj pestrá paleta druhov flóry s krásnymi farebnými vresmi. Hneď na začiatku nás potešia stehlíky čečetky spievajúce na malých vŕbach. Tieto krásne červeno sfarbené vtáčiky nás sprevádzajú až kým opustíme vŕbový porast.
Prekrásny samček čečetky na úpätí hory Ben Lawers.
Ben Lawers
Poobede, keď už oddychujeme po šesťhodinovej túre v pohodlí ubytovania, nemáme chuť vyrážať von, a tak zostávame na izbe až do večera.
V utorok nám príde vhod využiť daždivý deň prehliadkou destilérie „The Famous Grouse“, ktorá má v logu už spomínanú snehuľu kapcavú škótsku (po angl. red grouse). Pred vstupnou budovou je veľká socha tohto operenca a v múzeu sa dozvedáme, že podnik daroval organizácii RSPB od r. 2008 viac ako 400 000 libier z predaja whisky tejto značky a tiež z drahšej edície - „The Black Grouse“ (po slov. tetrov hôlniak).
Socha „The famous grouse“ pri destilérii, pod ňou autor článku (ten menší) s otcom.
Toto je určite dosť účinná reklama ????
Ten deň sme sa ešte zastavili na Lochu Lintrathen, kde však nebolo veľa vtákov, až na potápky malé a veľké, ktoré tu aj hniezdili. Večer spíme v horskom kempe, v malom drevenom súdku, ale ešte do zotmenia sa idem poprechádzať k riečke a pozorujem vodnára potočného a rybárika riečneho.
