10. 6. 2018, Nedeľa
Dnes máme v pláne nazrieť do najchudobnejšej krajiny Európy, Moldavska; no najskôr sa tam musíme dostať. Opúšťame Guru a ideme stále ďalej na východ. Zastavujeme pri rieke Moldove (tento severovýchodný región Rumunska tvoril spolu s dnešným územím Moldavska Moldavské kniežactvo), kde Janči nachádza ďalšiu kešku a pri tejto príležitosti sa zameriavame na vtáctvo, ktoré sem životodarná sila vody pritiahla. Ako prvé registrujeme varovné volanie cíbika chochlatého (Vanellus vanellus), pohľadom na brehy rieky a štrkové lavice dopĺňame zoznam pozorovaných druhov o kulíky riečne (Charadrius dubius), hniezdiace kalužiaky červenonohé (Tringa totanus) a rybáre riečne (Sterna hirundo), na protiľahlom hlinitom brehu je situovaná kolónia brehúľ hnedých (Riparia riparia). Na brehu zas máme možnosť pozorovať straky, krkavce a skaliariky. Zrazu sa však nad riekou medzi rybármi riečnymi mihnú aj o dva o poznanie menšie vtáky - ide o pre mňa prvý nový druh, rybáre malé (Sternula albifrons). Tento nález nás veľmi poteší a je predzvesťou toho, že z hľadiska druhového zloženia nám svitá na lepšie časy.
Lukáš pred Moldovou
rybár malý
samček skaliarika sivého
Keďže sme kvôli tejto lokalite mierne odbočili z trasy (no oplatilo sa), otáčame sa a vraciame na pôvodnú trasu. Ešte predtým zazrieme medzi vysadenými zemiakmi "bramborníčka", čiže pŕhľaviara čiernohlavého (Saxicola rubicola) a nad ním na elektrickom vedení vyspevujú škorce. Pri prechode Păltinoasou nám pred čelným sklom preletia 3 väčšie dážďovníky s bledým bruchom - ide o dážďovníky skalné (Tachymarptus melba). Po prechode lesnatým úsekom za Păltinoasou sa konečne dostávame medzi kultúrne agrocenózy a po chvíli aj s prvkami prírodnej stepi. Po posilnení sa "obedoraňajkami" v Carrefoure krajského mesta Suceava prechádzame po ďalších desiatkach minút do Botoşani, krajského mesta rovnomenného kraja. V Botoşani sme si pozreli historické centrum, opäť nie nepodobné architektúre, ktorá je nám známa od nás, no už s prímesou Balkánu.
vchádzame do Botoşani
Botoşani; vlajky sú v Rumunsku všadeprítomné
bizarný stánok so svadobnými šatami v historickom centre Botoşani
Medzi obcami Stăuceni a Victoria sa stretávame s druhmi, viazanými na otvorené biotopy - prvé spievajúce strnádky lúčne (Emberiza calandra) a pipíšky chochlaté (Galerida cristata); ako lovisko miestne polia využíva aj orol krikľavý (Clanga pomarina). Za Silişcani sa k vyššie spomínaným druhom pridal aj 2 strakoše kolesáre (Lanius minor) a trasochvosty žlté (Motacilla flava), v strome nachádzame aj opustené hniezdo vrabca obojkového. Z lesíka neďaleko Viforeni počujeme vlhu (Oriolus oriolus) a nad autom nám pomerne nízko prelieta ďalší "krikľúň".
orol krikľavý pri Viforeni
Prepracúvame sa až k rumunsko-moldavskej hranici, ktorá je po celej dĺžke tvorená riekou Prut. V mieste nášho prekročenia tejto rieky, medzi dedinami Stânca na rumunskej, resp. Costeşti na moldavskej strane je na rieke vytvorená veľká zdrž, z hľadiska vtáctva však málo zaujímavá. Cez "čiaru" prechádzame po miernych obštrukciách s dokladmi a kúpou cestnej známky, no so 400 moldavskými lei vo vrecku opúšťame colnicu, na ktorej sa, podobne ako na HU-RO hraniciach zabývali belorítky.
Moldavsko
Na úvod k Moldavskej republike jednoduché porovnanie ekonomík: HDP na obyvateľa Moldavska len 5 000$, pre porovnanie v Rumunsku je to 20 700$ a na Slovensku dokonca 29 700$. Už len tieto jednoduché čísla nám môžu pomôcť pri vytvorení si predstavy o situácii v tejto krajine. Priepastný rozdiel bol zjavný hneď po prechode štátnej hranice a nám bolo jasné, že "naše prdele poznaj středověk"... Naozaj, kvalita cestnej siete je v Moldavsku katastrofálna a veľká väčšina ciest, ktorými sme prechádzali boli prašné bez asfaltového povrchu a akejkoľvek úpravy či údržby, na každom s dierami dosťveľkými na zlomenie nápravy.
ukážka tých lepších moldavských ciest
Najtrefnejšie sa dá reálny stav v Moldavsku pripodobniť k stereotypnej predstave Slováka o Rumunsku, ktorá však dnes už neplatí. Ide o naozaj chudobnú krajinu, čo je zrejmé na prvý pohľad. Chudoba na nás priam kričala od každej chalupy, priemerná mzda sa tu pohybuje v prepočte pod 300 eurami; za prvé 2 hodiny sme videli 3 autá, aj tie v stave, v ktorom by dokonca aj u nás ťažko prešli technickou kontrolou. Aj túlavé psy boli v o poznanie horšom stave ako ich rumunskí súkmeňovci. Prosto stav mladej a malej krajiny (1991, 3 milióny obyvateľov) s takmer polovicou ekonomicky aktívneho obyvateľstva zamestnanou v poľnohospodárstve na úrodných černozemiach, naň sú úzko orientované aj ďalšie odvetvia priemyslu (potravinársky, strojársky a sklársky). Je závislé na dovoze energie a surovín z Ruska. Známym artiklom sú kvalitné vína. Poľnohospodárstvu padli za obeť lesy, ktoré tvoria len 6% územia. K ekonomickej nestabilite sa pridružuje aj spoločenská, keďže oficiálnou súčasťou republiky je aj "posledná komunistická krajina Európy", dodnes neuznaný štát Podnestersko; autonómna oblasť Gagauzsko a početná ruská a ukrajinská menšina; vnútropolitické trenice medzi komunistickými a proeurópskymi stranami, a i.
Hneď za Costeşti máme možnosť vidieť jednu z prírodných krás - časť zvyškov treťohorných koralových útesov, zvaných "toltrele", v slovenčine správne tovtre. Tieto skalné útvary sa čnejú 100 - 200 metrov nad povrchom a začínajú na severozápadnom cípe Moldavska a pokračujú 200 km nesúvislým pásom až po oblasť, v ktorej sa práve nachádzame. Vychádzame sa k jednému z týchto riftov pozrieť, keďže Janči tam zasa raz má kešku; vidíme prelietať prvého dudka chochlatého (Upupa epops) a samotné tovtre tvoria veľmi vhodný biotop napríklad pre strnádku záhradnú, hadiara krátkoprstého, skaliariky i skaliare; vidíme aj včeláriky.
tovtre
tovrte zblízka; pre nami jaskynka, obývaná už v paleolite
Slimačím tempom sa posúvame šírou pláňou a opäť "cestujeme v čase". Prezeráme si z cesty chyže, zhľadúvame vtáky, no aj tých je tu akosi chudobnejšie; len zopár strnádok lúčnych, nad poliami sa občas mihne kaňa močiarna.
typická moldavská chalupa
Pred nami sa týči jeden z ďalších tovtrov v tvare slona/mravčiara pri dedinke Buteşti . Charakter biotopov opäť sľubuje zaujímavé xerotermné druhy, no musíme sa uspokojiť len s krásnou scenériou; pipíškami, včelárikmi a korytnačkou, ktorú zahliadol Lukáš v potoku pod skalami, od ktorého sme vyplašili kalužiaka perlavého (Tringa ochropus) a zo skromných trstín vyspevoval trsteniarik veľký (Acrocephalus arundinaceus).
panoráma "slonej skaly" pri Buşteni
juhovýchodný svah tovtru pri Buşteni
Ďalším bodom programu v Moldavsku sú močaristé oblasti rieky Prut pri Moara Domneasca, kde sa nám darí zaznamenať trsteniarika obyčajného (Acrocephalus palustris) a z porastov ostrice a trstiny vystrkujú hlávky fúzatky trstinové (Panurus biarmicus); na neďalekom jazere z brehu vidíme volavky popolavé, beluše a kormorány veľké. Cestu nám spríjemňuje ďalší dudok a kaňa močiarna, pri krátkej prestávke počujeme penicu čiernohlavú.
mokrade pri Moare
Zastavujeme v ďalšej dedine, Chetriș, a prehľadávame jedno z ramien Prutu; skromnú ornitocenózu tvorí 6 volaviek popolavých, kŕdeľ vrabcov a škorcov, cíbik a trasochvost biely. Onedlho prichádzame k hraničnému priechodu, no naše masochistické sklony ešte neboli dostatočne uspokojené a keďže cesty vedú viac-menej paralelne v Moldavsku i v Rumunsku, rozhodujeme sa zostať ešte na východnom brehu rieky. Situácia s kvalitou ciest sa pred mestom Ungheni začína lepšiť, po vyše 100 kilometroch prašných ciest sú asfalt a stredová čiara balzamom na naše duše i zadnice. Ungheni nás prekvapilo pomerne vysokou úrovňou infraštruktúry aj architektúry a prichádzame do kontaktu s prvými moldavskými svetelnými križovatkami. V lokálnom obchodíku na periférii mesta kupujeme "suveníry" - moldavské likérové víno (30 moldavských lei = 1,5€); skúšame tradičný kvas (takmer nealkoholický obilnýnápoj, veľmi populárny na východ od našej hranice) a v mraziacom boxe s radosťou nachádzam Eskimo. Za Ungheni doslova naháňame búrku, no našťastie nás len mierne pokropí a vytvorí krásnu dúhu.
bizarností nikdy nie je dosť - zastávka autobusu
Moldavsko po búrke...
...a po búrke prichádza dúha
Pred hranicami ešte tankujeme a dúfame, že Veľký Ruský Brat nedováža do Moldavska treťotriedne pohonné hmoty (našťastie, po celý zvyšok cesty motor šliapal ako mal). Mierny chaos vládne na moldavskej colnici. Chalani sa ešte zastavili v Duty-Free shope a mne sa zatiaľ podarilo počuť v hraničnom pásme krutohlava hnedého (Jynx torquilla). Následne sme takmer 2 hodiny čakali na naše opätovné vpustenie do EÚ, keďže rumunskí colníci každé auto pred nami takmer prevrátili hore nohami a ľudia museli vykladať batožinu pred colníkmi na kontrolu. Obchádzali nás mrákoty pri predstave, že budeme musieť celý kufor vyhádzať, no našťastie sa nás colník len spýtal, či nevezieme cigarety. Pri našej negatívnej odpovedi gúľal očami, akoby sme boli (minimálne) v ten deň prví, ktorí mu takto odpovedali. Bez slov si vzal baterku a naoko nám prezrel auto a po 15 sekundách sme už frčali po kvalitnej rumunskej asfalke. Do postelí sme zaľahli zničení v Penzióne Diana v Trestiane kúsok od Bârladu.
