13. 6. 2018, Streda
Na svitaní sa 3 postavy plížia šerom v dedine na konci sveta. Správne, som to ja, Janči a Lukáš. V kontraste s večerom, kedy sme išli po ceste na sever dnes volíme opačný smer. Našim cieľom je vidieť Deltu prebúdzať sa; naše prianie nám plnia dudky, prelietajúca krakľa, či spievajúce penice popolavé. Nad hlavami nám preletia 2 páry chochlačiek bielookých (Aythya nyroca), jeden z najpočetnejších druhov kačíc v oblasti.
ráno (čas 5:22) pri Cordone
Zastavujeme pri kríkoch hlošiny úzkolistej (Elaeagnus angustifolia), ktoré Janči poznal už z predošlých výletov do Rumunska ako obľúbený biotop sedmohláska plavého (Iduna pallida). A naozaj, z porastu spievajú charakteristickým hlasom 2 samce.
habitat sedmohláska plavého
Snažíme sa spevákov lokalizovať, no ide o mimoriadne náročnú úlohu, keďže sa ako väčšina krovinových druhov zašívajú v labyrinte konárikov a listov. Na opačnej strane cesty taktiež rastú hlošiny, ideme teda skúsiť šťastie tam. Znova počujeme 2 samce; naveľa sa nám jedného podarí vylákať nahrávkou a darí sa mi spraviť jediný záber, aj na ňom je čiastočne zakrytý listami:
"zašivák" - sedmohlások bledý
Tešíme sa aj z mála a vydávame sa smerom k nášmu domčeku. Času do raňajok je však ešte dosť a tak sa rozhodujeme prejsť aspoň časť z našej včerajšej trasy. Robíme dobre, keďže hneď ešte prakticky v dedine počujeme z trstiny tlmené hlboké "rrru...rrru" - tokajúci samec najmenšej európskej volavky, bučiačika močiarneho (Ixobrychus minutus). Keďže druh dobre reaguje na provokáciu hlasom soka, po spustení nahrávky vybehol po trstine ako strela a zhľadúval konkurenta, čo nám umožnilo vychutnať si tohto krásavca z bezprostrednej blízkosti.
fešák v hniezdnom šate - bučiačik močiarny, samec
Po pomerne vzácnej konfrontácii z bučiačikom bol už čas na raňajky, po ktorých nasleduje "safari jazda" do okolia najstaršej prírodnej rezervácie Rumunska (1938), Pădurea Letea, Letejský les. Tento kúsok zachovaného lesného biotopu predstavuje refúgium druhov naň viazaných; zo stromov majú výrazné zastúpenie oba druhy topoľov, duby, bresty, lipy a jesene. No aj samotná jazda k lesu na korbe džípu stojí zato, pohľad na loviace krakle, dudky a vesperťáky nás tak skoro neomrzí.
biotop pri Cardone, v pozadí ženský kláštor
piesčitá step - lovisko kraklí a sokolov kobcovitých
Vo východnej časti Letejský les hraničí so sústavou poloprirodzených mokradí a rybníkov, na ktorých máme možnosť vidieť po prvý raz počas tejto expedície breháre čiernochvosté (Limosa limosa) a šišily bocianovité (Himantopus himantopus), stojace v plytkej vode pri brehu. Vchádzame do okrajovej časti lesa, kde razom počujeme spev sedmohláska, no už nášho, obyčajného (Hippolais icterina), muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis), muchára, kolibiarika čipčavého, krutihlava, pinky; ozýva sa aj žlna sivá (Picus canus). Práve na mieste, kde počujeme žlnu náš sprievodca Andrej zastavil z iného dôvodu. Takmer sme zrazili korytnačku močiarnu (Emys orbicularis), no našťastie prežila bez ujmy a tak sme sa ňou mohli pokochať.
korytnačka močiarna
Dostávame sa do veľmi zaujímavého prostredia, na rozhranie pieskových dún a močiara pri poslednej rumunskej obci pred Ukrajinou na druhej strane, Periprava, z ktorej sa dá trajektom dostať mimo územie EÚ. Zastavujeme pri mokradi a počúvame. Okrem strnádky trstinovej (Emberiza schoeniclus) sa nám na okamih zdá, že počujeme chriašťa malého, no prišli sme k záveru, že išlo len o kŕkanie žiab, ktorým sa vzápätí rozozvučal celý močiar.
extenzívny chov dobytka pomáha udržiavať prirodzený charakter miestnych xerotermných biotopov
mokrade pri Periprave
Späť na území Lesa pridávame ďalšie druhy, a síce 3 druhy ďatľov - tesára čierneho (Dryocopus martius), ďatľa hnedkavého (Dendrocopos syriacus) a malého (Dryobates minor). Ide o naozaj unikátne miesto, čo nám potvrdzuje aj pohľad na rozľahlé pieskové duny v centrálnej časti lesa, posiate malými lievikmi - pascami lariev mravcolevov. Po chvíli nachádzame aj jedno imágo, na ktoré Janči vyťahuje makroobjektív, následne kolujúci po fotoaparátoch všetkých členov výpravy.
kontrasty Letejského lesa
dospelý mravcolev
Safari sa však ešte nekončí, Andrej má pre nás pripravené ešte jedno eso v rukáve - periodické jazero neďaleko obce, ktorá dala meno celej oblasti, Letea. Na malom jazierku pred hlavným jazerom nám ukazuje rodinku kazarky pestrej (Tadorna tadorna). Zastavujeme na vyvýšenej hrane jazera, odkiaľ máme dobrý rozhľad na celú plochu teraz takmer vyschnutej vody. Takmer okamžite púta našu pozornosť viditeľne väčšia čajka s čiernou hlavou. Je to ona, čajka orlia (Ichthyaetus ichthyaetus), predlanský nováčik v zozname slovenskej avifauny. Okrem čajky orlej registrujeme desiatky brehárov aj s mladými, čajky smejivé; na severnom okraji jazera zas lietajú takmer až mračná zvláštnych vtákov. Pri bližšom pohľade zisťujeme, že sú to prieložníky stepné (Glareola pratincola)! To však nie je všetko, keďže v dvoch dravých vtákoch, sediacich na zemi spoznávame sokoly rárohy (Falco cherrug); hádam prvý pozorovaný druh, ktorý je u nás relatívne bežnejší ako v Rumunsku.
čajka orlia (v strede) medzi "veľkými" čajkami bielohlavými
Cesta pokračuje po východnom okraji jazera, kde sa nám otvára pohľad priamo na prieložníky, ktoré obchádzame, no aj tak máme šťastie sledovať hniezdiace jedince na lokalite spoločne obývanej aj šabliarkami modronohými (Recurvirostra avisetta), pre ktoré toto prostredie predstavuje ideálny hniezdny biotop.
kolónia prieložníkov
nebojácne prieložníky
hniezdili v priehlbinách po hovädzom dobytku, ktorý sem zjavne miestni farmári privádzali sa napiť
Kocháme sa a uvažujeme nad zvláštnosťou vtákov, ktoré pred sebou vidíme. Prieložník, patriaci medzi bahniaky do vlastnej čeľade prieložníkovité (Glareolidae) totiž vyzerá ako mix niekoľkých rôznych taxonomických skupín: môžeme na ňom pozorovať znaky dážďovníka, behavca, cíbika, rybára či stepiara; vo svojej podstate taký "ornito-vtákopysk". Snažíme sa hľadať aj vzácnejšieho prieložníka čiernokrídleho, no nedarí sa nám.
Dostávame sa na západný okraj jazera, odkiaľ znovu sledujeme stred jazera, kde sa koncentruje najväčšie množstvo vtáctva. Rozoznávame breháre, cíbiky, kazarky pestré; no aj bojovníka bahenného (Calidris pugnax) vo svadobnom šate a prekvapuje nás dvojica masívnych rybárov - čegráv veľkozobých (Hydroprogne caspia) -, ktoré sa aj s doteraz sediacou čajkou orľou zdvíhajú a letia do protisvetla, no darí sa nám zhotoviť niekoľko použiteľných fotografií. Na tejto strane jazera sa tiež nachádza menšia kolónia prieložníkov, preto ju rýchlo opúšťame.
zmeska na vodu viazaného vtáctva na Letejskom jazere
letiaca čajka orlia
čegravy veľkozobé
Poludňajšia páľava nás presviedča o tom, že nasledujúce 2 hodiny strávime regeneráciou v chládku nášho "hlavného stanu" v Cardone. Nasleduje plavba do miest, kde sa Sulinský kanál vlieva o Čierneho mora, v zálive Musura. Pred nami sa otvára pohľad na miliardy hektolitrov zmiešavajúcej sa sladkej a slanej vody, hladinu pokrýva koberec kotvice plávajúcej (Trapa natans).
kotvica plávajúca na hladine
Husté porasty kotvice využívajú na kolónie čoríkov bahenných, hniezdiacich priamo na otvorenej hladine zálivu. Je to fascinujúci pohľad, dopĺňaný desiatkami potápok medzi listami kotvice.
čoríky bahenné na hniezde
O trochu ďalej v zálive vidíme pelikána, no tento je akýsi iný. Našu domnienku si potvrdzujeme po priblížení sa k nemu na dostatočnú vzdialenosť. Vskutku, je to vzácnejší z dvojice európskych druhov, pelikán kučeravý (Pelecanus crispus). Kocháme sa pohľadom na tohto majestátneho vtáka, pôsobiaceho prísnejším dojmom ako jeho ružový príbuzný.
pelikán kučeravý
Plány ísť sa pozrieť ďalej na more nám prekazilo vlnobitie a tak sa vraciame do ramennej sústavy. Vidíme sliepočku s mláďaťom a v stromoch postupne prelietava niekoľko kraklí, jedna si dokonca sadá na trstinu a tak sa nám naskytá unikátna možnosť zdokumentovať ju v takomto nezvyčajnom prostredí.
krakľa na steblách trstiny
Prechádzame doteraz najužším ramenom, konáre nás šľahajú zo všetkých strán a čln sa plní bezstavovcami rôznych tvarov a veľkostí; pavúkmi, chrobákmi a dokonca stonôžkami.
už širšia časť úzkeho ramena, paralelného so Sulinským
Na otvorenej vode Sulinského ramena/kanála vidíme 3 ibisovce hnedé, aj tu pomerne vzácne vtáky. Prechádzame popri Suline a obdivujeme rôznorodú architektúru tohto mestečka, odrezaného od zvyšku sveta.
Sulina
Od Suliny vedie ďalší kanál do Golful Musura, kde znova obdivujeme otvorenú hladinu Čierneho mora, na ktorej vidíme labute, pelikány ružové a kormorány. Pri odbočke do z hlavného kanála stráži cestu starý maják.
"zarámovaný" sulinský maják
Keďže Janči spomína, že za cintorínom v Suline sú súvislé porasty hlošiny a tým pádom ideálny habitat pre sedmohláska plavého, rozhodujeme sa zastaviť v prístave a prepraviť sa na dané miesto. Sedmohlásky tu skutočne nachádzame, no nie sú o nič väčší exhibicionisti ako ich kolegovia pri Cardone a vytrvalo sa schovávajú a až pri odchode sa pri moste smerom na pláž jeden z nich akoby zázrakom ukáže v plnej kráse.
vytrvalosť korunovaná úspechom - sedmohlások plavý
Večer na ubytovaní znova trávime prechádzkou na step severne od komúny; sledujeme dudky, loviace sokoly, poletujúce chrústy mramorové a prekvapuje nás zvláštne zavýjanie šakalov.
dudky počas "zlatej hodinky"
loviaci vesperťák
krehká krása mravcoleva
