Červenák karmínový (Carpodacus erythrinus) v širšom okolí Liptovského Mikuláša.

IMG_0048Od roku 2007 sme sa spolu s Jurom Schuchmannom zamerali špeciálne na výskum Červenáka karmínového Carpodacus erythrinus v širšej oblasti Liptovského Mikuláša. K uvedenému zameraniu nás motivoval predovšetkým fakt, že je to pre nás atraktívny druh. Na naše územie priletuje ako jeden z posledných a tým aj s hniezdením začína pomerne neskoro. Predovšetkým aj z hľadiska nášho ďalšieho zamerania na Lanius excubitor je to pre nás ideálny druh, nakoľko majú tieto dva druhy rozdielny časový priebeh hniezdenia, ktorý sa časovo neprekrýva a tak sa môžeme obidvom druhom venovať v dostatočnej miere. V podstate keď s hniezdením strakoši končia červenáci začínajú.

 

Skúmanú oblasť v okolí Liptovského Mikuláša sme si vybrali z dôvodu, že je to k nášmu bydlisku najrýchlejšie dostupná lokalita s výskytom daného druhu aj napriek tomu, že pokiaľ robíme iba jednodňový výjazd prejdeme cca 650 km. Na časť konkrétnych miest hniezdneho výskytu v danej oblasti nás nasmeroval A. Krištín, za čo mu aj touto cestou ďakujeme. Našu pozornosť sme zamerali predovšetkým na dve nosné lokality a to pravú stranu Liptovskej Mary od obce Vlašky až po Liptovský Mikuláš a na oblasť okolia Pribyliny. Prítomnosť červenákov na lokalitách sme zaznamenávali na základe akustického prejavu, ktorý sme vo väčšine prípadov vyprovokovali za pomoci reprodukčnej nahrávky, v náväznosti vizuálnym kontaktom a v mnohých prípadoch aj odchytom. Veľkú iniciatívu sme vyvinuli samozrejme dohľadaniu konkrétnych hniezd. Do polovice mája sme na lokality chodili väčšinou jeden maximálne dvakrát do týždňa, po 15. máji každú sobotu a nedeľu kedy sme sa aj ubytovali a od tohto termínu sme výjazdy dopľňali jednodňovými akciami aj v priebehu týždňa Cieľom našej práce je zistiť príletové dáta, početnosť na skúmanej ploche a všetky údaje a prejavy pred hniezdením, počas hniezdenia a po vyhniezdení. V tejto krátkej správe podávame stručnú informáciu o zistených chronologických údajoch a počtoch pozorovaných jedincov na skúmaných plochách.

IMG_0024 Carpod

Prvé príletové dáta v sledovaných rokoch:

11.5. 2007 .......... 1.ex

10.5. 2008........... 2 ex.

16.5. 2009 ........... 3 ex.

12.5. 2010 ........... 1 ex.

Nami zistený priemer prvých príletových dát pripadá na 12. – 13. máj. Je zaujímavé, že vo všetkých prípadoch sme zaevidovali prvých jedincov z oblasti Liptovskej Mary a až po troch až piatich dňoch sme zaevidovali prvé prílety v oblasti Pribyliny. – ( Nadmorská výška, odlišný charakter biotopu,rozdielne teploty?) Najviac pozorovaných ex. na jednej lokalite (úsek približne 2 km dlhý v oblasti Liptovskej Mary sme pozorovali 23.5.2009 16 ex a v oblasti Pribyliny 30.5. 17 ex. (spievajúci samci). Títo samci však boli iba na prelete, nakoľko na druhý deň ani v nasledovných dňoch sme ich na lokalitách v takých počtoch nezastihli. Vrchol príletových dát pripadá na základe všetkých pozorovaní na 26.5. Avšak počet spievajúcich samcov na lokalite nedáva reálny obraz počtu hniezdiacich párov ani v neskorších zaevidovaných termínoch. Zistili sme, že samci, ktorým samice zasadnú na kompletnú znášku, alebo už majú aj vyliahnuté mladé menia svoje správanie. Spievajú veľmi sporadicky, nereagujú ani na spev samcov, ktorí náhodne priletia do blízkeho okolia hniezda a samozrejme ani nereagujú na reprodukovaný spev tak ako počas párenia a stavby hniezd a obsadzovaní hniezdnych biotopov. S najväčšou pravdepodobnosťou samci prilietajú na lokality skôr ako samice, obsadia hniezdne teritórium, ktoré spevom ale aj agresívnym správaním voči iným samcom obhajujú a čakajú na prílet samíc. Počas stavby hniezd a znášaní násad samci neustále poletujú so samicami - na každom prelete ich sprevádzajú, dá sa povedať, že ich doslova strážia. Na základe našich výsledkov monitoringu sme zistili, že počet samcov na skúmaných lokalitách je vyšší ako počet samíc. To znamená, že limitujúcim faktorom počtu hniezdiacich párov na lokalitách je práve počet vyskytujúcich sa samíc na danom území.

Najskôr zaevidovaný počiatok hniezdenia ( stavba hniezda) sme zaevidovali 24.5. 2008 . Vonkajší plášť hniezda tvoria pomerne dlhé -( v jednom prípade sme videli prelet samice odhadom s 35 až 40 cm dlhým materiálom) -výlučne suché časti rôznych bylín. Ako výstelka hniezd bola vždy použitá srsť zvierat, alebo veľmi jemné byliny. Ani v jednom prípade sme nenašli perie.

IMG_0120

IMG_0110

IMG_0213

IMG_0272

IMG_0229 

Hniezda sme našli vo výške od 20 cm do 170 cm, v rôznych biotopoch, z ktorých niektoré sú zobrazené na priloženej fotodokumentácii s vyznačením polohy hniezd.

IMG_0020

IMG_0097

IMG_0161

IMG_0262

S veľkým prekvapením sme zistili, že mladí samci sa začínajú akusticky prejavovať (spievať) už dva mesiace po vyletení. Ich spev je zmesou rôzneho švitorenia, ktorý má ďaleko od spevu dospelých samcov. Vzhľadom k tomu, že na žiadnych webových stránkach sme reprodukciu spevu juvenilných samcov nikde nenašli pripájame nami získanú nahrávku ich hlasového prejavu. Obidva získané údaje, považujeme za jedno z najdôležitejších zistení v priebehu nášho výskumu.

IMG_0033

Aj červenáci sa stali pre nás srdcovou záležitosťou o ktorých veľmi málo vieme. (Aspoň my). A tak v našom výskume budeme pokračovať aj v nasledovných rokoch.

Spev juvenilného samca: {play}images/stories/kocij/cervenak_v_sirsom_okoli_lm/Spev.mp3{/play}

Ján Kočí – This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

Juraj Schuchmann – This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

Tips - GPS

Who's online

We have 256 guests and 2 members online