Kauza drop

drop_logoV poslednom čase sa na birdingu dosť polemizovalo o dropoch na Sysľovských poliach. Debata sa hlavne točila o zprístupnení lokality pre bežných návštevníkov a zverejňovaní údajov o počtoch a lokalizácii dropov. Hneď na úvod poviem, že pred niekoľkými rokmi som sám nemal jednoznačný názor a dospel som k nemu až na základe sledu udalostí.

 

 

 

Na začiatok trochu histórie

Dropy boli na Sysľovských poliach vždy, ale viac bola pozornosť venovaná iným, prístupnejším lokalitám. Ako dropy zo Slovenska mizli, pozornosť sa čoraz viac sústreďovala na posledné dropy v pohraničí. Ich početnosť sa stále zvyšovala zásluhou aktívnej ochrany v susednom Rakúsku. Pri dropej populácii z pohraničia je špecifikom, že vtáky naozaj nepoznajú hranice a dropy sa pohybujú na rakúskej, slovenskej a maďarskej strane. Prvý úder dala dropom výstavba diaľnice, ktorá napriek protestom ochranárov preťala Sysľovské polia.

IMG_2737

Čo dropy potrebujú

Tajomstvo úspechu rakúskych dropov je v agroenvironmentálnych schémach, ktoré sú uplatňované najmä v oblasti Parndorf platte ale aj na iných miestach. Opatrenia sú na prvý pohľad jednoduché. Poľnohospodárske plodiny sú vysievané v úzkych pásoch (cca 40m) medzi nimi sú ponechávané pásy úhorov. Pestované sú obilie, hrach, repka a ďalšie plodiny s výnimkou slnečnice a kukurice. Posledné menované plodiny dropy neznášajú, pretože z nich nevidia. Takže žiadne rozsiahle stepi, ako by človek čakal. Hniezdiace sliepky potrebujú na úspešné hniezdenie obilie, v ktorom vyhniezdia a prítomnosť nízkych porastov, poľnej cesty alebo podobného prostredia, kam môžu vyvádzať kuriatka aby sa nemuseli zdržiavať v mokrých porastoch počas zlého počasia. Pestrosť biotopov poskytuje aj dostatok potravy. Trvalé trávne porasty slúžia hlavne pre kohúty ako tokanisko , ale uspokoja sa aj s lucerkoviskom alebo jarinou. Po toku sa sliepky rozlietajú do širokého okolia hniezdiť. Pre dropy je ešte dôležitá podmienka prežitia absencia nadzemných elektrovodov, do ktorých za znížených svetelných podmienok narážajú. Možno to znie neuveriteľne, ale práve výstavba elektrovodu spôsobila zánik populácie dropov v CHA Dropie, ktoré malo byť výkladnou skriňou ochrany dropov u nás.

Projekt LIFE

Všetky tieto podmienky sa zdali byť reálne dosiahnuteľné aj na Sysľovských poliach. Práve to viedlo k projektu LIFE 05NAT/SK/000115 Ochrana dropa fúzatého na Slovensku, http://www.sopsr.sk/web/?cl=10002, (podľa posledných odporúčaní je teraz názov druhu drop veľký, pozn. admin FB) v ktorom s prispením EU sa mala rozrastajúca populácia dropov dočkať optimálnych podmienok aj u nás. V projekte bola veľká časť peňazí určená na kompenzáciu poľnohospodárskemu subjektu hospodáriacemu na predmetnom území a na výkup pozemkov s cieľom vytvoriť trvalý úhor slúžiaci ako tokanisko. Takáto plocha bola vytvorená už v minulosti a zanikla za okolností, ku ktorým sa ešte vrátim.

Problémy

Skutočnosť, že sa jednalo o posledné dropy na Slovensku a že lokalita leží na dohľad od Bratislavy, dávala tušiť že sa jedná o závod s časom. Sled ďalších udalostí to potvrdil. Podnikateľské subjekty zastúpené f. ROT sa stali vlastníkmi pozemkov v najcennejšej časti navrhovaného CHVÚ, ktoré sa malo vyhlásiť práve na ochranu dropov. Na ploche 100 ha sa malo vybudovať golfové ihrisko. Vtedy sa ukázalo prepojenie podnikateľov, politikov, miestneho zastupiteľstva a subjektu hospodáriaceho na lokalite. Nitky siahali až na samosprávu kraja a MŽP. A začali sa robiť kroky na vyhnania dropa zo Sysľovských polí.
PD Dunaj hospodáriace v území vypovedalo zmluvu so ŠOP na základe ktorej bol vytvorený úhor. Následne bol úhor 8.11.2005 rozoraný. Dodnes si pamätám na agronóma, ktorý pokojne do kamery povedal že tam žiadne dropy nie sú a ani tam žiadne nevidel. (Neskôr družstvo dostalo polmiliónovú pokutu). http://bratislava.sme.sk/c/2461543/znicili-posledne-utocisko-dropa.html alebo http://www.topky.sk/cl/13/94090/Koniec-dropov-na-Slovensku Že sa v území pestovala v ďalších rokoch výlučne kukurica už ani nikoho neprekvapilo. Bola zvolaná séria rokovaní s cieľom presadiť golfové ihrisko. Keďže by to znamenalo koniec dropa na Slovensku, nikto z ochranárov logicky k tomu súhlas nedal. Bolo niekedy až neuveriteľné, aké argumenty sa niekedy (zo strany niektorých úradníkov) používali. Popritom sa neustále odsúvalo vyhlásenie územia vyhláškou. Tá bola nakoniec podpísaná až 1.5.2006. (Tíško sa šepkalo, že až po uzavretí volebnej kandidátky).
Text vyhlášky: http://www.sopsr.sk/natura/dokumenty/platnevyhlasky/syslovske_polia.pdf
Vyhláška trošku posilnila ochranu územia ale problémy neskončili. Z mne neznámych dôvodov ŠOP prestala mať záujem na vlastníctve a správe pozemkov a výkup sa zastavil. Z toho dôvodu sa aj veľká časť peňazí vrátila a nebol minutý celý rozpočet. (Nezabúdajme, že už bol koniec roku 2006 a aký postoj mala vtedajšia vláda k ochrane prírody.) Pritom práve takáto kľúčová vec mohla mať rozhodujúci vplyv v budúcnosti. Blízkosť hlavného mesta vždy prináša nejaké developerské tlaky. Zatiaľ to bolo golfové ihrisko, cyklotrasa, zámer vybudovania kanála, dokonca zábavné megacentrum na Triplexxe. V budúcnosti to bude výstavba bytových domov, trasa ropovodu, elektrovodu alebo niečoho iného. V súčasnosti sa v časti územia realizuje dohodnutá schéma na ktorú už dropy reagovali zahniezdením po päťročnej pauze. Schéma zďaleka nie je taká ako majú v Rakúsku a po prevzatí ich modelu by určite niekoľkonásobne vzrástol aj počet hniezdení.

IMG_8572

Rušenie dropov

Mnohí si myslia, že s dropmi to funguje ako s inými vtákmi. Určí sa úniková vzdialenosť, postaví chodník, veža a všetko bude v poriadku. Podľa mňa nebude. Začnem u našich susedov. V Rakúsku majú vežu na dropy hneď vedľa štátnej cesty, lokalita Hanság. Do porastov nevedie žiadny chodník kadiaľ by ste prišli bližšie. V Maďarsku som bol na viacerých lokalitách s dropmi. V NP Hortobágy napríklad som nikde nevidel tabuľu, že tu sa dajú vidieť dropy. Žije ich tam pritom viac ako 100. Keď sme mali plateného sprievodcu, síce nás zaviedol za dropmi, ale ukázal nám ich na vzdialenosť cca 1500 m. Na otázku, či pôjdeme aj bližšie, odpovedal, že by sme ich plašili. Nafotiť si ich môžeme vraj v Dévaváne. Tam sme aj boli a fotili. Majú tam dva dropie kohúty a väčšina fotiek čo som videl z nášho regiónu si trúfam povedať je práve odtiaľto. Súradnice: 47° 04" 55.36' S, 20° 56" 01.99' V. Sám tie fotky používam ako ilustračné a vôbec sa za to nehanbím. Silácke reči typu „ja fotím iba v prírode" alebo „uznávam iba pôvodné fotky priamo z lokality" považujem v prípade sysľovských dropov za hlúposti.

Takže ani v Maďarsku a ani v Rakúsku sa na dropy nechodí po náučnom chodníku. Pozoroval som dropy aj v Portugalsku a Španielsku ale ani tam som nič také nevidel.
Je na to jednoduchý dôvod. Drop nie je bahniak ani kačica. Je extrémne plachý a citlivý na vyrušovanie. Úplne inak reaguje na prejazd auta ako na chodca. Kým traktor nechá prejsť okolo na 50 metrov, zakrádajúci sa fotograf ho zaručene zdvihne z 500 metrovej vzdialenosti.

Prečo si myslím, že to na Sysľovských poliach nebude fungovať

Možno keby neboli na Sysľovských žiadne cesty, mohlo by sa uvažovať o vybudovaní veže niekde úplne na okraji pri ceste podobne ako je to v Rakúsku na Hanságu. Ale v našom prípade je tu sieť ciest, ktoré využívajú poľnohospodári a poľovníci a ktoré je prakticky nemožné ustrážiť inak, ako uzavretím rampami na hlavných vjazdoch. Frekvencia pohybu na týchto cestách je taká aká je, ale ďalšie zahustenie návštevníkmi napr. počas pekného jarného víkendu môže byť kritické. Je rozdiel, či tam prejde traktor, alebo auto s poľovníkmi, alebo sa tam zastaví skupinka výletníkov a bude tam stáť a dlho pozerať. Výsledkom bude, že dropy sa z územia trvalo stiahnu a nájdu si kľudnejšiu časť CHVÚ. A neviem kto ustriehne, že keď už niekto príde na bicykli z Bratislavy a neuvidí dropy, nepôjde ďalej aby ich predsa len uvidel, keď už sem meral cestu. Hlavne ak to bude hrdý otecko, ktorý sa bude chcieť vytiahnuť pred svojou ratolesťou. Takých prípadov som už zažil dosť na Dubnici, keď na člnkoch plávali až k hniezdam s argumentom, že im sľúbili ukázať maličké vtáčiky. Ďalší problém sú fotografi. Čudujem sa, že sa ešte nezjavili fotky Sysľovských dropov niekde na internete. Veď ich je tam 250 čoby som si nejakého neodfotil?! Myslím, že za tým nebude disciplinovanosť, ale iba počasie a na jar sa toho určite dožijeme. Pokiaľ tam potom uvidíte kryt priamo na tokanisku alebo prichytíte niekoho ako na aute prenasleduje dropy kvôli letovkám, zaručene si vypočujete známy argument: „ Každý si tu fotí a ja nemôžem?"
Aj keby všetci dodržiavali všetky podmienky trasy a návštevnosti musíme sa zmieriť s faktom že dropy pásmo lemujúce náučný chodník alebo cyklotrasu jednoducho opustia. To pásmo môže byť až kilometer široké, čiže nakoniec môže územie zredukovať až na polovicu. Kto pozná developerské postupy salámovej metódy, si určite vie predstaviť argumentáciu že dropy sa v tejto oblasti (rozumej pásmo pri chodníku) nevyskytujú už roky a prečo tam teda nebudovať. Že sa nájdu úradníci a bohužiaľ už aj (nemenovaní) ornitológovia, ktorí im to odobria svojim posudkom si nemusíme robiť ilúzie.
A potom je to už jednoduché. Línia sa bude posúvať a posúvať a ajhľa, už sme na hraniciach.

IMG_8647

Prečo si myslím že aktuálne údaje majú byť neverejné

Možno sa to zdá nezmyselné, utajovať také skvelé údaje o dropoch. Veď aj tak všetci vedia, že dropy tam sú! Áno, to je pravda, napokon dropy sa sledujú a sčítavajú v pravidelných intervaloch. Výsledky sú publikované a verejne dostupné. Aj správa o hniezdení v minulom roku bola v médiách. Problém je v tom, že ľudia úplne inak reagujú na články v odbornej literatúre či na tlačové správy o úspechoch ochrany prírody. A úplne inak na odkazy: „Super bol som včera na Sysľovských a bolo ich tam 245! Tá aktuálnosť informácie z toho ľahko urobí ideálny tip na výlet. Bratislava je plná ľudí, ktorí sa snažia zmysluplne využiť voľný čas. A nie všetci budú čítať alebo rešpektovať tabule.
Takže prípad posledných dropov naozaj nie je o nejakých žabomyších sporoch kto z koho. Sú to naše posledné dropy a keď ich stratíme nemáme možnosť reparátu. Preto si myslím, že v tomto prípade viac ako inokedy platí princíp predbežnej opatrnosti a radšej sa treba vzdať všetkých sebeckých pohnútok.

Tento článok je môj osobný názor.

Štefan Benko

Tips - GPS

Who's online

We have 236 guests and 2 members online