Vodná nádrž Kerkini sa nachádza na severe Grécka v blízkosti hraníc s Bulharskom a bývalým juhoslovanským Macedónskom. Nádrž sa vybudovala v roku 1932 prehradením rieky Strimonas, pritekajúcej zo severu, z bulharských hôr. Jej hlavným účelom je zadržiavať jarné vody, ktoré su potom v neskoršom ročnom období použité na zavlažovanie okolitej poľnohospodárskej krajiny. Z tohto faktu vyplýva, že plocha nádrže sa sezónne pravidelne výrazne mení z minima cca 54 km2 od októbra do februára s maximom cca 72 km2 od začiatku mája do začiatku júna. V tesnej blízkosti jazera sa dvíhajú pohraničné hory do výšky až 2031 m n.m. (Mt. Belles).
Pohľad z juhovýchodnej časti hrádze okolo vodnej nádrže Kerkini - hladina vody v jazere býva v zime nízka. V pozadí pohraničné pohorie Kerkini (2031 m n.m.)
Labute malé (Cygnus columbianus bewickii) a množstvo iných vtáčich druhov.
Oblasť Kerkini je v súčasnosti jedným z najvýznamnejších hniezdísk, migračných zastávok aj zimovísk najmä vodného vtáctva v Grécku a aj z celoeurópskeho hľadiska. Zo všetkých druhov, ktorých vypisovanie by zabralo niekoľko strán spomeniem, že Kerkini je považované za najvýznamnejšie zimovisko pelikána kučeravého Pelecanus crispus v Európe s výskytom až tisíckusových zoskupení. Zaujímavosťou pri tomto druhu je aj zistenie, že pelikány hniezdiace na Prespanských jazerách zalietajú sem pravidelne za potravou vzdialenosť cez 100 km. A pre úplnosť treba spomenúť, že vďaka ochranárskym projektom a vybudovaným umelým hniezdnym ostrovčekom tu aj desiatky párov tohto pelikána začali hniezdiť, čo je prvá nová hniezdna kolónia tohto globálne ohrozeného a ubúdajúceho druhu za posledných 150 rokov.
Trošku netypicky sme na tejto lokalite väčšinu času trávili monitoringom okolitých hôr, otočení chrbtom k tisícom vtákov na jazere.
Túto lokalitu som krátko navštívil už v júni a septembri 2008. Zapôsobila na mňa tak úžasným dojmom, že som určite vedel, že sa sem ešte budem chcieť vrátiť. Tentokrát som pre zmenu zvolil návštevu v zimných mesiacoch, kedy je tu podľa udájov z literatúry a internetu možné pozorovať peknú zmes juhoeurópskych a severoeurópskych druhov vtákov. Pre mňa osobne bol jedným z hlavných ťahákov pravidelný zimný výskyt orlov hrubozobých Aquila clanga – na školu identifikácie, týchto na Slovensku tak zriedkavo pozorovateľných dravcov v teréne, som si „brúsil zuby“ už dávno.
Zopár pohľadov do veľmi vkusne riešeného a zaujímavého infocentra na správe NP Kerkini.
Večer 3. Februára 2011 sme vo štvorici nadšencov (Metod Macek, Rado Reťkovský, Peter Kubík, Martin Dobrota) sadli do auta a po cca 12-13 hodinách jazdy cez zamrznuté a zasnežené balkánske krajiny sme v piatok ráno vystupovali pred infocentrom Správy NP Kerkini v rovnomennej dedinke na brehu jazera v slnkom zaliatom Grécku. Personál infocentra nám ochotne poskytol zaujímavé informácie o Kerkini a jeho prírode a poradil nám aj s možnosťou ubytovania. Odporúčaný hotel bol pre ornitológov naozaj dobrá voľba. Hneď po ubytovaní sme si rozložili statívy pri hoteli a potom už len riešili jediný problém: či skôr pozerať orly skalné, ktoré lietali nad horami za hotelom, alebo orly hrubozobé, ktoré lietali nad jazerom pred hotelom. Tieto nás ale mierne vytrápili, lebo sa nám s obľubou ukazovali vždy v protisvetle – takáto silueta pôsobí naozaj mohutnejšie ako orol krikľavý, s opticky širšími krídlami a kratším chvostom. Tiež ručné letky boli výraznejšie viac prehnuté do dola (pôsobilo to akýmsi „rozstrapkaným“ dojmom). Neskôr sme vyrazili na obhliadku severných brehov jazera a ústia rieky Strimonas. Stokusové kŕdle Anas penelope, Anas acuta, Tadorna tadorna, Recurvirostra avosetta a iných zaujímavých vtákov nám po chvíli stihli takmer zovšednieť. Je zaujímavé ako rýchlo si človek dokáže zvyknúť na to, že na jazere pred ním su stovky plameniakov a pelikánov a tisíce a tisíce iných vodných vtákov .
Kto bol na Kerkini, nemôže nemať fotku pelikánov kučeravých (Pelecanus crispus).
Druhý deň doobeda sme si obišli celé jazero dookola. Mali sme šťastie na hniezdisko orliakov morských, obrovské kŕdle husí Anser albifrons, kde som sa ani nepokúšal medzi nimi hladať niečo zaujímavejšie. Minuli sme aj veľké zoskupenie Aythya ferina, kde som takisto radšej ani nevyťahoval daľekohlad. Neskôr mi pracovník infocentra, ktorého sme stretli aj v teréne potvrdil, že práve v tomto kŕdli sa nachádzajú aj tu zimujúce potápnice bielohlavé Oxyura leucocephala. Čo už, komu sa “lení, tomu sa nezelení“. Aspoň mám o ďalší dôvod viac, vybehnúť sem aj nabudúce. Kratšiu zastávku sme si dopriali v malom prístave pri jazernej hrádzi. Tu sa sústreďovali desiatky pelikánov kučeravých, ktorí tu doslova prenasledovali miestnych rybárov aj s ich úlovkami. Keby tu mal človek zastavovať pri každom operencovi, tak by sa z tadeto nikdy nedostal, ale kŕdliky labutí Cygnus c. bewickii a Cygnus cygnus nás predsa len primäli ku krátkej prestávke, ktorú nám spestril raroh útočiaci na menšie vodné vtáky.
Hory a lesy nad jazerom, za hrebeňom je Bulharsko.
Poobede sme vyšli po horských cestách do pohoria Kerkini, kde som bol prekvapený miestnymi peknými najmä javorovými a bukovými lesmi, bez jediného rúbaniska. Orly skalné, supy bielohlavé, sokol sťahovavý, orliak morský a iné druhy na seba nenechali dlho čakať ani tu. Príjemný deň sme zakončili v miestnej taverničke, kde nám za pár eur doniesli takú porciu ražniči, že sme ju dojedali ešte na druhý deň.
Aj miesta WWF veľmi dobre vie, ktoré terénne auto je dobré :-)
Tretí deň bol dňom odchodu. Doobeda sme sa ešte pomotali okolo jazera pri hoteli a boli sa rozlúčiť s pracovníkmi infocentra, ktorých veľmi prekvapili aj potešili niektoré naše pozorovania a náš veľmi pozitívny dojem z krátkej návštevy tejto fantastickej lokality. Dôležité je zapísať sa do návštevnej knihy. Podpisy zahraničných návštevníkov sú silným argumentom v rukách miestnych aktivistov pri presadzovaní požiadaviek ochrany prírody. Na rozlúčku sa nám ešte prakticky v dedine prišiel pekne ukázať ďalší orol hrubozobý a definitívnu bodku za oblasťou Kerkini urobil kuvik, ktorý sedel na pravé poludnie na streche rodinného domu, kde na balkóne priamo dva metre pod ním domáca gazdiná práve prášila koberce. Myslím, že ta postaršia pani dodnes nechápe, prečo sa na ňu chvíľu upierali zraky štyroch „fešákov“ zo slovenského auta .
Posledné pohľady na grécke hory a ide sa domov
Neskôr sme si urobili ešte prestávku pod horami blízko hranice a potom sme po cca 12,5 hodinách cesty autom boli späť na Slovensku. Bola to síce krátka, ale veľmi intenzívna návšteva. Naším cieľom nebolo robiť si nejaké zoznamy pozorovaných vtákov. Videli a zažili sme toho však naozaj veľa. Traja zo štyroch boli v Grécku prvýkrát v živote a všetci skonštatovali, že by sa sem na Kerkini alebo aj inde ešte niekdy určite radi pozreli. Takže asi tak...
Foto: Martin Dobrota, Rado Reťkovský, Peter Kubík
