Na sviatok práce pripadol termín môjho druhého cyklovýletu za vtákmi Neziderského jazera a jeho okolia. Tentokrát sme sa vybrali aj s manželkou. Žiaľ, nemali sme so sebou poriadny fotoaparát, lebo ten si aj s našimi deťmi požičal na celý víkend môj brat a aj vďaka tomu sme vôbec mohli prísť na toto magické miesto. Ospravedlňte preto nízku kvalitu snímok, ktoré sú iba slabou dokumentáciou toho, čo sme na vlastné oči videli.
Náš výlet bol rozdelený na dve samostatné časti. Ráno sme začali na parkovisku neďaleko Lange Lacke, priamo na ceste z Bratislavy do Apetlonu. Presne na tomto mieste som začínal svoj jesenný výlet a považujem to za skvelé východisko na bicyklovú alebo pešiu túru okolo jedného z najzaujímavejších "Lacke" v regióne. Už pri príchode nás výtali preletujúce a gagotajúce husi divé (Anser anser). To sme však ani netušili, čo nám tieto operence pripravia za divadlo. Krátka zastávka pri prvej pozorovacej veži ukázala, že ich tu bude viac ako tých pár, čo sme videli. Vybrali sme sa východným smerom, ale okrem stále narastajúceho počtu husí bolo okolie pomerne prázdne. Krátky záber na kalužiaka červenonohého (Tringa totanus) a jedného cíbika chochlatého (Vanellus vanellus) a pokračovali sme ďalej. Po prvej vačšej zákrute sa cyklistická cesta oddeľuje a pokiaľ chcete ísť popri vode, musíte pešo. Presne na tomto mieste sme zbadali naše prvé kazarky pestré (Tadorna tadorna), celkovo 7, ako sa pásli pomerne blízko nás, priamo na ceste. Po chvíľke odleteli a mohli sme pokračovať. Dostali sme sa na miesto s lavičkami a odtiaľ sme vytiahli do služieb náš monokulár. Okamžite nám odhalil prítomnosť jedného z druhov, ktorý sme tu očakávali ako cieľ našej cesty - šabliarku modronohú (Recurvirostra avosetta) a to rovno 6 kusov.
Vzrušenie začínalo naberať na otáčkach. Pomedzi ne sa motalo zopár "totanusov" a všadeprítomné cíbiky vyháňali všetky cudzie bahniaky preč. Jeden sa dokonca pustil priamo do dospelej husi divej. Zabudol som uviesť, že husi tu už vo veľkom vodili pomerne odrastené mláďatá. Striedali sme sa pri monokulári a manželka hlásila nejakého hnedého vtáka v tráve. Ja som ho ani nevidel a neprikladal som tomu žiadnu váhu. Toť chyba dňa, pretože o pár minút neskôr som skoro vyskočil, keď bola práve moja "runda" za statívom a ja som zbadal asi hlavný cieľ, čo sme si ráno stanovili pri nástenke s prehľadom druhov tejto lokality - brehár čiernochvostý (Limosa limosa). Len tak si to fešák valil pomedzi trávu asi 15 metrov od nás a vôbec sa neobťažoval našou prítomnosťou. Rýchlo sme nalistovali knižku, všetko potvrdili a ja som z núdze začal robiť fotodokumentáciu cez monokulár mobilom.
Výsledok je síce slabý, ale navždy to bude moje prvá fotka brehára. Nádherný vták. Postupne sme pokračovali ďalej ku severnej pozorovacej veži, ktorá je na rozhraní dvoch jazier. Z jedného miesta som napočítal naraz 36 šabliarok. Boli skoro všade. Neskôr som ich už aj prestal rátať, prišli mi ako najpočetnejší druh bahniakov na lokalite a predčili dokonca aj bojovníky bahenné (Philomachus pugnax).
Severná veža bola miestom nášho odpočinku a občerstvenia. V rukách sme striedali jedlo, ďalekohľady, knižky a všetko dookola. Výhľady na obe jazerá boli skvelé. Pozorovali sme niekoľko brehárov, viacero bojovníkov v nesmierne rozmanitom sfarbení (od bledých s čisto bielou hlavou a krkom až po výrazne čierno-hrdzavé jedince). Pridali sa ďalšie druhy kalužiakov, mnoho husí, kazariek, kačíc lyžičiarok (Anas clypeata), šabliarky a podobne. V diaľke som zahliadol jedného čoríka bahenného (Chlidonias hybridus), ktorého som márne hľadal pár dní predtým na Hrušovskej zdrži pri Čunove. Moje prvé pozorovanie. To isté platilo aj pre poddruh trasochvosta žltého (Motacilla flava spp. feldegg). Zahliadol som ho v tráve, s výrazne čiernou hlavičkou som ho nemohol prehliadnuť.
Ďalej sme pokračovali po spevnenej cykloceste a pozorovali množstvo iných druhov na okolitých slaniskových jazerách. Za všetky spomeniem len hrdzavky potápavé (Netta rufina), čajky smejivé (Larus ridibundus), niekoľko veľkých čajok (neviem určiť do druhu, ale na moje prekvapenie všetko nedospelé jedince). Už keď sme na poslednej križovatke odbočili smerom naspäť ku autu, zastavili sme pri jednom malom jazierku. V diaľke som videl niečo podozrivé a veru, radosť bola obrovská - šišila bocianovitá (Himantopus himantopus) bol ďalší z mojich doteraz nevidených druhov. Čistila si perie a odpočívala na brehu plytčiny. Na opačnej strane som zbadal aj čerstvo vybehnuté mláďatá cíbika a nad týmito milými stvoreniami sme sa ešte dlho smiali. Škoda, že ich nevideli naše deti, tie by sa veru potešili takým krásnym kuriatkam.
Podensdorf am See
Druhá časť nášho výletu smerovala priamo ku brehom Neziderského jazera. Sem sme sa presunuli autom ku kempu a odtiaľ sme ťahali na juh. Už čoskoro sme dorazili ku veľkej vyhliadkovej veži, ktorá kraľuje okoliu. Nie nadarmo ju postavili práve na tomto mieste, keďže je blízko pre ľudí z kempu, ale aj výhľad a biotopy sú perfektné. Na privítanie sme hneď z diaľky zbadali tri biele brodivce s hlavami vo vode a rýchlym pohybom zobáka do strán. Hoci som to doteraz nemal šancu pozorovať, lyžičiare biele (Platalea leucorodia) som v tom spoznal okamžite. Ďalší nový druh pre mňa aj manželku. Deň sa naozaj vydaril. Prileteli nám sem aj ďalšie breháre, väčší kŕdlik bojovníkov, hrdzavky a samozrejme všade prítomné husi s mláďatami a cíbiky. Pri prehliadke okolia priamo z vrcholu veže (pokoril som ju aj napriek môjmu strachu z výšok) som dokonca zbadal aj dve chochlačky bielooké (Aythya nyroca).
Ďalšie putovanie nás prevádzalo cez krajinu viniča, slaných jazier, trstiny a množstva vtáctva. Celej oblasti kraľujú naozaj husi divé (Anser anser). Niektoré dokonca úplne nebojácne prichádzali až k ceste, po ktorej jazdili cyklisti, autá a všetko ostatné. Skutočná paráda. Skoro som ich uz aj začal prehliadať v rámci kategórie "bežná vodná hydina". To sa môže stať snáď len tu. Viezli sme sa po piesčitej ceste až k biologickej stanici. Tam sme sa dostali naspať na asfalt a už aj bolo načase. Krásne výhľady na trstinu a vtáctvo zatienila únava z tlačenia bicyklov cez piesok. Otáčali sme sa pri Zicklacke. Na tomto mieste som končil svoj jesenný výlet a aj my sme sa tu dnes otáčali. Aj napriek tomu, že som na brehoch videl pomerne veľa bahniakov, už sme sa nezastavovali a ponáhľali sme sa nazad, lebo čas a jedno väčšie mračno nám dávali najavo, že všetko má svoj koniec. Za všetko spomeniem už len to, že sme celou cestou videli a počuli aj ďalšie druhy, s ktorými sme tento rok mali do činenia prvýkrát - hrdlička poľná, vlha obyčajná, kukučka obyčajná (tú sme dokonca aj videli sedieť na drôte elektrického plota).
Náš jarný výlet sa nám vydaril nad očakávania. Videli sme druhy, ktoré mali u nás premiéru, navyše z bezprostredných vzdialeností. O to viac ľutujem toho, že som nemal foťák. Však keď vyrastiem, kúpim si zrkadlovku a tú už nepustím z ruky (peniaze, nožík, manželku a zrkadlovku chlap nikdy nepožičiava!).
Kto ešte nebol na Neziderskom jazere, nech je pre neho tento článok dobrou motiváciou pre skorú návštevu. Určite sa to oplatí a zo Slovenska (najmä západného) to nie je vôbec ďaleko.
Zoznam videných druhov
V nasledujúcom zozname sú uvedené tie najzaujímavejšie druhy a približné počty exemplárov.
Anser anser - určite vyše tisíc ex. (aj s mladými)
Tadorna tadorna - minimálne 50 ex.
Recurvirostra avosetta - minimálne 100 ex.
Motacilla flava - aspoň 30 ex. + 1ex spp feldegg
Limosa limosa - aspoň 6 ex.
Anas clypeata - min. 30 ex.
Himantopus himantopus - 1 ex.
Netta rufina - min. 60 ex.
Vanellus vanellus - niekoľko stoviek ex.
Platalea leucorodia - 4 ex.
Aythya nyroca - 2 ex.
Tringa glareola - min. 10 ex.
Tringa totanus - min. 10 ex.
Tringa erytropus - 2 ex.
Philomachus pugnax - min. 20 ex.
Charadrius dubius - 2 ex.
Charadrius hiaticula - 1 ex
Chlidonias hybridus - 1 ex.
