Do severného Grécka pod Olymp som sa na prvú rodinnú dovolenku dostal viac-menej náhodou už v roku 1997. Vtedy som ani zďaleka netušil, že sa táto krajina stane pre mňa miestom, kde sa vždy znova a rád vrátim a vôbec to nebude len kvôli relaxu pri slnkom zaliatom mori. V tej dobe som nemal k dispozícii žiadne medzinárodné atlasy vtáctva, len málo som tušil o miestných významných prírodných lokalitách, nebol ešte rozvinutý internet s možnosťou načerpať informácie, či už zo súkromných reportov zahraničných návštevníkov, alebo z oficiálnych stránok gréckych organizácií.
To sa však v priebehu ďalších rokov zmenilo a preto som od roku 2005 vyrážal na dovolenky oveľa lepšie vybavený a to nie len optikou a literatúrou na určovanie európskeho vtáctva, ale najmä informáciami o lokalitách, ktoré stoja za návštevu, najmä ak trávite svoj pobyt len pár kilometrov od nich.
Zhrniem to hneď na úvod – to najlepšie je to najbližšie. Keď si pozriete napríklad len zoznam gréckých IBAs, tak zistíte že táto krajina je nimi doslova posiata (na pevnine aj ostrovoch je ich spolu až 196!!!) a hoci za niektorými špecialitami by človek mal uraziť cestu viac na juh, alebo navštíviť niektoré ostrovy, všetko podstatné, takmer všetky najzaujímavejšie druhy v úctyhodných počtoch je možné pozorovať práve v severných oblastiach Grécka. Tu snáď môžem spomenúť, ze cesta autom z Turčianskych Teplíc napr do letoviska Paralia pod Olympom je dlhá cca 1250 km a po diaľniciach sa dá v optimálnom prípade prejsť približne za 14 hodín. Jasné, že na návštevu južných krajín len kvôli pozorovaniu prírody je ideálny koniec apríla až začiatok mája, ale aj počas svojich dovoleniek v druhej dekáde júna alebo začiatkom septembra som tu videl tisíce a tisíce vtákov.
Takže každému, kto by chcel kombinovať relax pri mori s poznávaním prírody a špeciálne pozorovaním vtáctva, možem len odporučiť, aby si za dovolenkovú základňu vybral niektoré letovisko v oblasti Olympskej riviéry. Tu si prídu na svoje snáď všetci: milovníci mokradí, alebo obdivovatelia hôr, dravčiari či bahniakári. Vynikajúce lokality sú tu prakticky pod nosom, i keď pre mňa nebol problém „odskočiť“ si autom aj na vzdialenejšie miesta. Na severnom okraji Olympskej riviéri sa nachádzajú známe soľné lagúny pri Alikes Kitros, ďalej za nimi sú delty riek Aliakmonas a Axios a priamo nad plážami sa týči pohorie Olympu (2917 m n.m.) Komu by to nestačilo, tak cca 120 km na sever sa nachádza sladkovodná nádrž Kerkini, ktorá rozhodne stojí za návštevu a najmä dravčiari by nemali vynechať návšťevu NP Dadia na východe Trácie, kde je aj delta rieky Evros, opäť fantastická lokalita. To som spomenul len ozaj zopár podľa mna najvychytenejších lokalít, ktoré som vačšinou aj osobne navštívil. Vymenovávať tu ďalšie ako napr. Prespanské jazerá, delta Nestosu či jazero Vistonidas by bolo námetom na ornitologický román. Samozrejme, že miestne bežné druhy ako Hirundo daurica, Passer hispaniolensis, Cettia cetti či Athene noctua a iné je možné vidieť priamo pri hoteloch. Vo všeobecnosti platí, že našinec sa tu stretne s prekvapivo veľkou biodiverztou a množstvom života v porovnaní s vačšinou lokalít na Slovensku. Tu sú ešte stále bežné obrovské kŕdle vrabcov, pipíšok, strnádok lúčnych, lastovičiek, dážďovníkov, hrdličiek, početné stavy sú tu napr aj včelárikov, dudkov, strakošov červenohlavých a iných.
Prieložníky Glareola pratincola na hniezdisku pri Alikes Kitros predstierajú zranenie
Lastovička Hirundo daurica priamo z letoviska Paralia
Ak by som mohol aspoň stručne zhrnúť čo som už v Grécku na jednotlivých lokalitách videl, tak by to vyzeralo nasledovne (len pripomeniem, že to boli často len krátke návštevy jednotlivých lokalít počas dovolenky, žiadne podrobné a špeciálne výpravy):
Slané lagúny pri Alikes Kitros: celoročne tu dominuje prítomnosť stoviek plameniakov Phoenicopterus ruber, vždy tu bolo aspoň zopár pelikánov Pelecanus crispus, v júni sa dalo samozrejme vidieť viac spevavcov napr Melanocorypha calandra či Emberiza melanocephala, boli tu Glareola pratincola, Sterna nilotica, desiatky Larus genei a stovky Larus melanocephalus, rôzne druhy bahniakov napr Charadrius alexandrinus, Himantopus himantopus, Recurvirostra avosetta (ale aj pre mňa trochu prekvapivo bežne „letujúce“ Numenius arquata, Tringa erythropus, Calidris ferruginea a ďalšie) či v Grécku všadeprítomné Egretta garzetta, Phalacrocorax carbo, Larus michahellis a iné. Koncom augusta resp. v septembri je tu markantný nárast početnosti a aj druhovej pestrosti najmä u migrujúcich resp zimujúcich bahniakov – brehárov, šišíl a šabliarok som tu videl stovky, takisto stovky „bežných“ druhov pobrežníkov, kulíkov či kalužiakov, veľmi atraktívne boli kŕdle až 40 kusov ležiakov Burhinus oedicnemus, tiež tu boli kamenáre, lastúrničiare, breháriky, lyskonohy a iné. K čajkám pribudli napr desiatky Sterna sandvicensis atď. Viditeľne sa zvýšila početnosť napr. u Tadorna tadorna (desiatky jedincov) Dravcov tu bolo pomenej, ale aj sem zaletovali napr. hadiare, orly malé či sokoly Falco eleonorae alebo krahulec Accipiter brevipes. Pre mňa osobne to bola jedinečná možnosť „školenia“ z identifikácie druhov, ktoré človek doma na Slovensku uvidí možno niekoľkokrát za život a niektoré zrejme vôbec. Tu som ich videl vo veľkých počtoch a všetky naraz, takže sa dali ľahko porovnávať jednotlivé znaky a hlasové prejavy.
Na slaných lagúnach pri Alikes Kitros
Delty riek Aliakmonas a Axios: opäť logicky vynikajúce lokality najmä na vodné vtáctvo. Plameniakov tu už bolo pomenej, ubudlo i bahniakov, ale zasa naopak pribudli počty aj druhy brodivcov. Opäť bol rozdiel byť tu v júni a v septembri – na jeseň sú počty bahniakov vyššie.
Pozorovacia veža na vtáctvo pri okraji delty Aliakmonas
Pohorie Olymp: sem som zatiaľ naozaj len nahliadol viac-menej do predhoria, ale aj tak ma poctili svojou prítomnosťou druhy ako Coracias garrulus, Oenanthe hispanica, Emberiza cirlus, Ptyonoprogne rupestris, Circaetus gallicus, Falco eleonorae či Buteo rufinus.
V olympskom predhorí - dobré biotopy pre horské druhy avifauny
Strnádky Emberiza cirlus boli v predhorí Olympu bežnými vtákmi.
Vodná nádrž Kerkini: Tak na júnovú návštevu tohto jazera len tak ľahko nezabudnem – je to raj vodného vtáctva, najmä brodivcov. Lokalita je ľahko prístupná a pomerne prehľadná, z hrádze okolo jazera sa s primeranou optikou dá krásne vidieť všetko podstatné. Spomeniem len desiatky (na jeseň stovky) pelikánov Pelecanus crispus aj Pelecanus onocrotalus, desiatky až stovky beluší malých, chavkošov, čapličiek, kormoránov malých, ibisovce Plegadis falcinellus, hltavky Bubulcus ibis, či lyžičiare atď. Na jazere sú stovky potápok chochlatých a tisíce kormoránov Phalacrocorax carbo. Z kačíc tu dominovali Aythya nyroca. Z dravcov sa mi ukázali haje tmavé alebo orly krikľavé. Návšteva v septembri bola odlišná, ale tiež fantastická – hladina vody v jazere bola o niekoľko metrov nižšia čo vytvorilo vynikajúce podmienky pre bahniaky. Napr šabliarok tu bolo toľko, že sa ani zrátať nedali. Pelikány a mnohé iné vtáky tu boli prítomné vo veľkých počtov, prakticky som tu na rozdiel od júna ale nevidel napr. skoro žiadne čapličky alebo kormorány malé.
Pri jazere Kerkini - raj vodného vtáctva
Pelikány Pelecanus crispus na jazere Kerkini
Beluša malá Egretta garzetta - najhojneší volavkovitý vták na jazere Kerkini a vlastne asi aj v celom Grécku.
Chavkošov Nycticorax nycticorax boli na jazere Kerkini stovky
Čapliček Ardeola ralloides som na jazere Kerkini videl za hodinu desiatky.
Kormoránov malých Phalacrocorax pygmeus boli v júni na jazere Kerkini stovky
Ibisovce Plegadis falcinellus boli na jazere Kerkini tiež
Hltavky Bubulcus ibis ma na jazere Kerkini veľmi potešili - ani som nedúfal, že tu niečo také môžem vidieť.
Starobylé kláštory Meteora: Lokalita sa nachádza v strednom Grécku cca 130 km od Parálie. Tieto pamiatky stoja za návštevu aj sami o sebe, ale už keď som tam bol, tak si nešlo nevšimnúť druhy ako Neophron percnopterus, Accipiter brevipes, Apus melba, Ptyonoprogne rupestris, Monticola saxatilis či Sitta neumayer.
Kláštory Meteora - nádherné biotopy pre mnohé druhy vtákov
Oblasť Chalkidiky: Táto oblasť je takisto relatívne blízko na cestu autom zo Slovenska a čisto na dovolenku je podľa mňa určite krajšia ako Olympská riviéra. Od najlepších vtáčich lokalít tu budete trošku bokom, ale zasa povaha miestnej krajiny vytvára zrejme lepšie biotopy pre druhy ako Sylvia cantillans, Sylvia melanocephala, Monticola solitarius či Lanius senator, ktoré som tu v júni bežne vídal. Takisto zaujímavým spestrením tu bolo pozorovanie pravidelných preletov kŕdľov Puffinus yelkouan či skupiniek Calonetris diomedea popri pobreží.
NP Dadia: Táto lokalita jed od Olympskej riviéri vzdialená cca 450 km po diaľnici, takže na jej návštevu som si naplánoval dvojdňový výlet – neľutujem však ani minútu. Či v júni alebo v septembri je to raj pre dravčiarov. Vďaka ochranárskym projektom a prikrmovaniu sa tu udržala snáď už posledná hniezdna kolónia supov Aegypius monachus na Balkáne, okrem nich tu hniezdia aj Gyps fulvus, či čoraz vzácnejší Neophron percnopterus. Ďalej orly skalné, orly krikľavé, orly malé, hadiare a ďalšie druhy dravcov. Podľa údajov z infocentra tu zaznamenali výskyt 36 druhov dravcov Európy (z celkových 38), z ktorých 25 druhov tu hniezdilo najmenej raz za posledné dve desaťročia. Ja sobne som tu počas dvoch relatívne krátkych návštev videl cca 15 druhov dravcov, niektoré malé druhy sokolov sa mi ale nepodarilo presne určiť. Nezabudnuteľným zážitkom je pozorovanie supov a jednotlivých orlov na krmovisku z vybudovanej pozorovateľne, i keď svoje čaro má, aj prakticky neustála prítomnosť desiatok dravcov najmä supov vo vzdušnom priestore nad národným parkom – vždy je tu na čo sa pozerať, vždy je tu príležitosť učiť sa identifikovať siluety jednotlivých druhov. Do tejto oblasti sa rozhodnem chcem ešte vrátiť a pozrieť si ju čo najpodrobnejšie.
Pri supom krmovisku v NP Dadia - raj pre dravce
Na záver môžem len skonštatovať, že slnko, more, vynikajúce kulinárske špeciality a množstvo pamiatok ponúka Grécko desaťtisícom turistov ročne. Tým čo chcú, ponúkne však oveľa viac - jedinečné prírodné lokality plné vzácnych a zaujímavých druhov nie len vtákov a plazov. A pritom je to takmer doslova len pár hodín jazdy autom zo Slovenska. Dúfam, ze aspoň v rámci rodinných dovoleniek budem môcť ešte túto krajinu navštíviť a to nie len tie miesta, kde som už čo i len na chvíľu bol, ale aj nové nádherné zákutia.
