V piatok doobeda absolvujeme túru na tzv. „munro“ (kopec nad 1000 m n.m.) - Cairn Gorm (1245 m n.m.) (57°08'01"N 3°40'14"W) v rovnomennom NP pohoria Grampian. Počasie nám opäť nepraje. Škótsky dážď, hmla a zima nás však neodradia a vyrážame do vresoviska. Po ceste na hornú stanicu lanovky k horskej chate s názvom „Ptarmigan“ (anglický názov snehule horskej), sa nám nepodarí pozorovať takmer nič, no keď po občerstvení schádzame naspäť, z vresoviska vyplašíme endemita Britských ostrovov, snehuľu kapcavú škótsku. Tá mi urobila ozaj veľkú radosť, no tie najzaujímavejšie chvíle s týmto druhom nás ešte len čakali.
Snehuľa kapcavá škótska – typický škótsky druh + typický škótsky biotop, aj počasie. Proste typická škótska fotka.
Cestou do mestečka Pitlochry, v ktorom zakempujeme, sa ešte zastavujeme na RSPB močiaroch Insh Marshes (57°05'25"N 3°57'40"W), kde však stoja za spomenutie len cíbiky, hvizdák veľký a bernikle veľké.
RSPB močiare Insh Marshes
Ovce v bojovom postoji na lúke pri Insh marshes.
Edinburgské staré uličky sú plné ľudí, ale mesto je to krásne.
A keď si chcete odfotiť gajdoša, podarí sa Vám to len s japonským turistom.
Ďalšie ráno odprevádzame brata na letisko a preberáme osobné auto v ktorom mama, otec a ja strávime zvyšok pobytu. V priebehu dňa sme sa zastavili na niekoľkých jazerách, no všade sme pozorovali iba bežné a doposiaľ pozorované druhy.
Chochlačka vrkočatá na jednom z malých lochov.
Sliepočka vodná, sediaca na kríku – tak s týmto som sa ešte nestretol.
Samček strnádky trstinovej, sediaci v rákosí.
Večer sme blízko „našej dedinky“ pozorovali kršiaka rybára, loviaceho nad lochom Earn (56°23'27"N 4°06'56"W)
Kršiak rybár poletujúci nad jazerom Loch Earn.
