Mal som asi 8 rokov, keď mi kúpil otec na narodeniny knižku od slávneho Cousteau-a „Tajomstvá Amazónie“. Môj záujem o tropické oblasti však nebol podmienený touto knižkou, ale naopak – výber darčeka bol podmienený mojím záujmom, ktorý vo mne rástol už vtedy niekoľko rokov. No hoci snívam o trópoch už od útleho detstva, až v decembri 2011 začalo mať snívanie aj reálnu podobu. Vysokú školu som mal už ukončenú a nájdenie si poriadnej práce sa zdalo byť v nedohľadne. V žiadnom vzťahu a s nejakými našetrenými peniazmi – reku teraz je ten pravý čas. Keď už budem mať pevnú prácu, vyše 3 týždňov dovolenky si možno vziať len tak hocikedy môcť nebudem. A keď budem mať prípadne aj ženu a hlavne deti, bude to ešte zložitejšie. Cestovať tak ďaleko, dať toľké peniaze za letenku a byť tam len týždeň – dva, to je málo. Okrem toho treba mať na pamäti, že celý jeden týždeň môžu byť kľudne lejaky. Čím dlhší pobyt, tým väčšia šanca na (aj) pekné dni.
KDE: stredná časť polostrovnej Malajzie (Cameron highlands, N. P. Taman
Negara a prír. park Kuala Selangor)
KEDY: 27. jún – 19. júl 2012
KTO: autor článku (Boris Demovič ml.), Daniel Jablonski & Samuel Pačenovský
FOTOGRAFIE: autor článku (okrem dvoch od Daniela Jablonského)
VIDEÁ: autor článku (okrem dvoch od D. Jablonského a jedného od
S. Pačenovského)
PREČO PRÁVE MALAJZIA, ČO JEJ PREDCHÁDZALO A POĎAKOVANIE
Mal som asi 8 rokov, keď mi kúpil otec na narodeniny knižku od slávneho Cousteau-a „Tajomstvá Amazónie“. Môj záujem o tropické oblasti však nebol podmienený touto knižkou, ale naopak – výber darčeka bol podmienený mojím záujmom, ktorý vo mne rástol už vtedy niekoľko rokov. No hoci snívam o trópoch už od útleho detstva, až v decembri 2011 začalo mať snívanie aj reálnu podobu. Vysokú školu som mal už ukončenú a nájdenie si poriadnej práce sa zdalo byť v nedohľadne. V žiadnom vzťahu a s nejakými našetrenými peniazmi – reku teraz je ten pravý čas. Keď už budem mať pevnú prácu, vyše 3 týždňov dovolenky si možno vziať len tak hocikedy môcť nebudem. A keď budem mať prípadne aj ženu a hlavne deti, bude to ešte zložitejšie. Cestovať tak ďaleko, dať toľké peniaze za letenku a byť tam len týždeň – dva, to je málo. Okrem toho treba mať na pamäti, že celý jeden týždeň môžu byť kľudne lejaky. Čím dlhší pobyt, tým väčšia šanca na (aj) pekné dni.
Minúť značnú časť svojich úspor na jednu, hoci akokoľvek vydarenú 3-týždňovú výpravu sa síce mnohým ľuďom môže zdať bláznivé, ale každý má iné priority. Ja som si povedal, že nesmiem z tohto sveta odísť bez toho, aby som aspoň raz videl na vlastné oči tropický dažďový les, bióm s najväčšou biodiverzitou celej našej planéty. V budúcnosti možno budem mať viac peňazí (hoci o tom pochybujem), no pravdepodobne nebudem mať čas. A šetriť si na byt z výplat, aké podľa všetkého budem mávať a navyše v tejto dobe predraženého bývania a hypotekárneho otroctva nepovažujem za zmysluplné. Druhý dôvod, prečo som tam chcel ísť už teraz, je ten, že devastácia tropických lesov neúprosne napreduje a čím neskôr by som šiel, tým menej by som z nich pravdepodobne videl. Vďaka prospechovým štipendiám a občasným brigádam sa mi podarilo našetriť si potrebné peniaze. Našetril som si ich však len vďaka rodičom, ktorí ma aj napriek svojim nie zrovna závideniahodným platom živili celú výšku a ešte aj po nej, kým som bol nezamestnaný a bez ktorých by som sa tam preto nikdy nedostal. Im patrí najväčšia vďaka za túto moju životnú výpravu. Na oplátku som sa snažil žiť relatívne skromne, čo teraz prinieslo svoje ovocie. Ďalej patrí veľká vďaka mojim dvom parťákom – českému, presnejšie moravskému a ešte presnejšie sliezskemu herpetológovi Danielovi Jablonskému (opäť dávam link na jeho fotky - http://www.danieljablonski.com/f-Malaysia_2012 ) a košickému ornitológovi Samuelovi Pačenovskému, ktorí sa tam podujali ísť so mnou. Za mnohé cenné rady a informácie ďakujem najmä veľkému českému cestovateľovi, ornitológovi a birdwatcherovi Tomášovi Grimovi, potom Greggovi White-ovi, Michalovi Dubovskému a viacerým západným vtáčkarom, ktorí ich poskytli verejnosti vo svojich trip reportoch (v ktorých som čítal iba praktické informácie – nemalo zmysel zisťovať, aký druh sa kde najlepšie dá vidieť, keďže pre nás tam bolo nové skoro úplne všetko) na rôznych vtáčkarských www stránkach.
Jedného decembrového dňa, inšpirovaný Danovou jesennou návštevou Juhoafrickej republiky, som si skrátka povedal: „Dosť bolo snívania. Už je na čase do tých diaľav skutočne ísť.“ Ale kam? Vždy som najviac túžil spoznať tropickú Ameriku a Austráliu. No v španielčine som len začiatočník, portugalsky, holandsky a francúzsky neviem vôbec a Belize je príšerne drahé. Navyše boli letenky do tropickej Ameriky hodne drahé a nijakú akciu čo len pod 800 eur som nezaregistroval (hoci výnimočne sa dá dostať do Venezuely aj za 500 eur). Trópy Nového sveta snáď niekedy v budúcnosti. Do Austrálie sú letenky ešte drahšie a aj na cestovanie je oveľa drahšia. Tropická Afrika je pomerne nebezpečná a tiež nie zrovna najlacnejšia. Južnú Afriku je lepšie navštíviť na jeseň, kedy tam majú jar. Ale do jesene sa mi čakať nechce (správne som predpokladal, že to už budem možno zamestnaný). Okrem toho ma na Afrike odrádza to, že do väčšiny najzaujímavejších národných parkov je vstup povolený len autom a platí tam zákaz opúšťať ho. Také niečo by sa mi moc nerátalo. Nehovoriac o komplikácii pozorovania a fotografovania plazov, ako aj o zvýšených finančných nákladoch za vstupy do nár. parkov, sprievodcov a auto. Jazyk, peniaze a bezpečnosť sú teda tri hlavné dôvody, ktoré rozhodli, že som sa začal orientovať na tropickú JV Áziu (ktorá mi je oveľa sympatickejšia ako ľuďmi už dávno totálne pozmenená JZ Ázia), vzhľadom na bezpečnosť krajín (najmä čo sa týka chorôb) a ceny leteniek hlavne na Thajsko a polostrovnú Malajziu. Skúsený cestovateľ za vtákmi celého sveta – Tomáš Grim – mi napísal: „Osobne vam doporucuju pevninskou Malajsii - idealni zacatek nakouknuti do tropu, je tam levne, domluvite se snadno anglicky, vsechno je blizko, ptaku primerene (vs. treba Peru ci Ekvador, kde to je opravdu sok), skvele jidlo...“ Predposledný dôvod je štvrtým hlavným, prečo si Amerika musí ešte počkať. Treba ísť na tie vtáky pekne postupne J Piaty a veľmi smutný je ten, že podľa všetkého tropické lesy Ázie zmiznú podstatne skôr než americké. Západné korporácie meniace lesy s neopísateľnou biodiverzitou na plantáže palmy olejovej majú v systéme „slobodného“ trhu väčšiu moc než tamojšie vlády a v kombinácii s desivým rastom obyvateľstva (kým r. 1954 mala Malajzia 6,9 mil. obyvateľov, r. 1986 to bolo už 16,1 mil. a r. 2010 28,3 mil., čo je vyše 4-násobný nárast za 56 rokov), ako aj zvyšovaním materiálnej a energetickej spotreby všetko nasvedčuje tomu, že možno až na zopár relatívne malých národných parkov a strmých svahov hôr to majú ázijské pralesy už spočítané. Optimizmus mi nedodal ani veľký anglický cestovateľ a vtáčkar Gregg White, ktorý pobudol v JV Ázii dlhšiu dobu koncom 90-ych rokov. „I would for sure head to the National Parks as it is very unlikely you will stumble upon some untouched primary rain forest, its all gone! An example was when I was next door in Sumatra, I travelled on a bus for about 11hrs and for 9 of those hrs the forest was gone, the landscape looked like the aftermath of a nuclear bomb. Very sad indeed!“ (= "Pre istotu by som šiel do národných parkov, keďže je veľmi nepravdepodobné, že naďabíš na nejaký nedotknutý primárny dažďový les - je to všetko preč! Napr. keď som bol vedľa na Sumatre, cestoval som autobusom okolo 11 hodín, z toho 9 hodín vyzerala krajina ako po výbuchu jadrovej bomby. Skutočne veľmi smutné!"). Faktom je, že primárnych lesov – a obzvlášť v nížinách – je v JV Ázii už desivo málo, väčšina sa zachovala v pre ľudí ťažšie prístupných horách. Našťastie v Malajzii je ešte aj relat. rozľahlý nížinný primárny les, a to najmä v NP Taman Negara (mimochodom v kontinentálnej Malajzii sú nár. parky len dva, s celkovou rozlohou 5 213 km2, čo je len 3,96 % jej rozlohy), no mimo hraníc tohto parku každým rokom z neho nekompromisne ubúda... Voľný trh si tu vyberá svoju krutú daň.
Vzhľadom na monzúny je do Thajska najlepšie ísť v januári až apríli – no v januári to už nestíham (kúpiť atlasy a naučiť sa tamojšie vtáky a plazy, zaočkovať sa,...) a od februára do pólky júna z dočasných pracovných dôvodov nemôžem. V kontin. Malajzii sú zrážky v priebehu roka vyrovnanejšie, a hoci sa medzi horskými časťami (Cameron highlands), východnou nížinnou (Taman Negara) a západnou prímorskou časťou (Kuala Selangor) výrazne líšia, jún a júl patria na všetkých lokalitách k tým menej daždivým – hoci u nás by boli najdaždivejšími. To, že nie sú ani zďaleka tak suché ako mesiace obdobia sucha v centrálnom Thajsku, vedia oceniť všetci „herperi“. V monzúnových oblastiach je večná dilema, či ísť radšej počas obdobia sucha, kedy sa síce dobre cestuje a je menšia šanca chytiť nejakú chorobu, ale zároveň mimoriadne ťažké nájsť nejakého hada, alebo v období dažďov, kedy je to na plazy a žaby oveľa lepšie, no úplný opak platí o cestovaní a možnosti nakazenia sa tropickými chorobami.
Z hľadiska vtákov je do Malajzie najlepšie ísť asi v marci, no keďže sú to trópy, veľa druhov hniezdi aj počas leta a aj v júli či auguste tam dokážu západní vtáčkari pozorovať počas 3 - 4 týždňov bežne cez 200 druhov. No a keď som na pelikan.sk našiel spiatočné letenky Budapešť – Kuala Lumpur za 470 eur, bolo rozhodnuté. Už len zohnať aspoň jedného parťáka. Z pôvodných piatich ostal nakoniec jeden – Daniel. V januári boli letenky s odletom z Budapešti a príletom do Viedne dokonca po 454 eur, no neboli sme sa schopní dohodnúť na termíne. Ja som chcel ísť už 24.6. (reku keď už dáme toľko za letenku, treba tam byť čo najdlhšie, však ubytko, strava aj doprava sú tam vraj lacnejšie než u nás), Dano kvôli škole radšej až 26.6. Dano okrem toho tajne dúfal, že budú ešte akcie od lepších spoločností ako Egyptair, s ktorou sprvu ísť nechcel. Dohadovali sme sa, až letenky zas zdraželi. Potom sa ozval ďalší záujemca – Samo Pačenovský. Potešil som sa, že nebudem na vtáky sám. Jemu by však zas viac vyhovoval august. Dano v auguste nebude môcť, ja som mal v pláne na august brigádu (ktorú som však nakoniec nemal...), navyše v auguste sú letenky o čosi drahšie, takže kompromis sa zdal byť nereálny. Napriek tomu som sa z atlasov, ktoré som si objednal cez internet už v decembri, začal (tajne dúfajúc, že či už tento rok alebo iný sa mi to raz zíde) drtiť vyše 450 tam sa v lete vyskytujúcich druhov vtákov. Žiaľ, na plazy som mal iba jeden malý atlas (A photographic guide to snakes and other reptiles of Peninsular Malaysia, Singapore and Thailand – autormi sú Cox, van Dijk, Nabhitabhata a Thirakhupt), v ktorom je len 83 z tamojších 130 druhov hadov (nerátam priľahlé ostrovčeky, s kt. ich je až 134), 54 zo 116 druhov jašterov (ako som však neskôr zistil, 18 z nich žije len na priľahlých malých ostrovčekoch a množstvo ďalších sa nevyskytuje na miestach, ktoré sme navštívili), 15 z 18 sladkovodných korytnačiek, všetky 4 morské korytnačky a obidva krokodíly. Hady som sa však vďaka internetu (najmä vďaka amphibia.my, naturemalaysia.org a ecologyasia.com) naučil skoro všetky.
No začiatkom februára sa vyšplhali letenky na 546 eur a ja som postupne prestal na Malajziu myslieť nadobro. Atlasy som schoval do police a zmieril sa s tým, že skrátka tohto roku sa ešte do trópov nedostanem. Keď sa mi 27.2. napriek tomu prisnil vôbec prvýkrát sen, ako som v nej naozaj bol (sen končil tým, ako som bol naspäť doma a rodičom, ktorí ma od nej stále odhovárali, vravel: „No vidíte, maláriu som nedostal.“ Zároveň som cítil silnú túžbu vrátiť sa tam zas...), moc vážne som ho nebral. Toho času som mával sny predpovedajúce budúcnosť už len zriedka. No presne o mesiac, 27.3., som zrazu pocítil nutkanie po dlhej dobe pozrieť ceny leteniek. ČO AK... A neveril som vlastným očiam – klesli o 70 eur, v termíne 26.6. – 20.7. boli po 475! Síce drahšie ako v januári, ale ešte v cene, ktorú som bol ochotný zaplatiť. Okamžite som volal Danovi a tiež Samovi, ktorý medzitým povedal, že by mohol ísť už aj koncom júna. Odrazu, keď sme už pochopili, že druhá príležitosť sa nám naskytnúť už nemusí, sme sa zázračne veľmi rýchlo na termíne dohodli. Keďže ide o nie dvakrát slávnu leteckú spoločnosť Egyptair (ich veľká prednosť však spočíva v cene...), s letenkami boli sprvu isté problémy, no 28.3. sme ich po 481 eur kúpili (+ 16 eur poistenie storna letenky a mínus 10 eur zľavnený kupón) a 29.3. nám po telefonickej konzultácii skutočne aj došli. Ideme do trópov!!!! Opäť som sa vrhol do učenia sa tamojších vtákov. Za dva týždne som sa naučil vizuálne rozlišovať všetky tam sa v lete vyskytujúce druhy. No len na obrázkoch – ako ich vidí človek len za ideálnych podmienok. Preto som si začal vyhľadávať na internete aj fotky jednotlivých druhov. A musím povedať, že mi to dosť pomohlo. Na naučenie sa hlasov som však už toľko síl nemal. Keď si predstavím, koľko rokov mi trvalo, než som sa ako-tak naučil hlasy tých našich... A bifľovať sa hlasy druhov, ktoré som ešte nikdy nevidel, je ešte nepomerne ťažšie. Nemôže si ich človek asociovať s nijakým zážitkom. Snažil som sa preto zo stránky xeno-canto.org naučiť len hlasy sov, lelkov a niektorých vizuálne ťažšie rozlíšiteľných druhov. Reku tie bežnejšie sa tam snáď po pár dňoch naučím... Mýlil som sa. Jednoznačne odporúčam naučiť sa toľko hlasov, koľko len dokážete a obzvlášť tých druhov, ktoré si prajete vidieť väčšmi než iné (napr. trogóny), ako aj tých, ktoré sa kvôli ich plachosti ťažko dajú vidieť (napr. pity, ktoré však patria aj do 1. supiny). Opäť som sa teda vrátil k ich vizuálnemu určovaniu. Stále som však nemohol uveriť tomu, že nejaké z nich už onedlho uvidím na vlastné oči a vo voľnej prírode. Že by sa mal konečne splniť jeden z mojich veľkých detských snov? Cesta do trópov??? Isto ešte niečo do toho príde. Buď si zlomím nohu, alebo ochoriem, alebo sa mi odniekiaľ ozvú, že môžem nastúpiť na trvalý pracovný pomer (čo som si odrazu neprial skôr než v auguste). Nič z toho sa však nestalo, a tak sme 26. júna o 15:40 nastúpili na letisku v Budapešti do lietadla plní očakávaní, čo nám prinesie nielen moja, ale aj Samova a Danova prvá cesta medzi obratníky.
ZOPÁR ČÍSEL A ZAUJÍMAVOSTÍ
Kontinentálna Malajzia (ďalej len KM) je so svojimi 131 598 km2 len o trošičku väčšia ako Česko a Slovensko dokopy. Na tomto území je podľa atlasu vtákov JV Ázie od Craiga Robsona z r. 2008 zaznamenaných okolo 650 druhov vtákov, z toho zhruba 446 hniezdičov (z toho 8 introdukovaných). V porovnaní so štátmi Južnej Ameriky to síce nie je nič závratné, ale vzhľadom na to, že 429 z tých 446 druhov (čo je stále 2x viac než u nás, pričom viaceré z našich hniezdia u nás len v minimálnom počte a ani nie každý rok) bolo pred cestou pre mňa naprosto nových, bohaté zážitky boli zaručené. Pri troche šťastia stúpne európskemu vtáčkarovi, ktorý v JV Ázii ešte nebol, počet ním pozorovaných druhov o 200 alebo aj viac. A ak má niekto celú Európu akokoľvek dobre pobehanú, číslo sa aj tak moc nezmení. Len 20 druhov hniezdi totiž aj západne od Uralu a Bosporskej úžiny. A ak odpočítam splity, dokonca len 16. Z nich nám na Slovensku hniezdi iba 13 druhov. Nie síce všetky žijú na miestach, ktoré sme navštívili, ale drvivá väčšina aspoň na jednom z nich áno.
Obdivovatelia čajok si tu na svoje neprídu – nehniezdi tu ani jedna. Podobná bieda je tu aj so zúbkozobcami – hniezdia tu len dva. Pižmovka Asarcornis scutulata je už totiž vyhubená. Bahniaky tu sú prevažne na ťahu a v zime (viacero nehniezdičov sa tu však zvykne zdržovať v menšom počte aj v lete – hoci my sme nevideli ani jedného); hniezdi tu len 7 druhov, z toho tri veľmi vzácne (jakana Metopidius indicus je už v Malajzii vďaka človeku minulosťou). V porovnaní s Amerikou je to tu s papagájmi takisto chudobné – len 4 druhy. Dravcov je iba o niečo viac než u nás (20 hniezdičov; oba supy – Gyps bengalensis a Aegypius calvus – sú tu už vyhubené), takisto sov (14 hniezdičov). Tak čoho tu je taká diverzita v porovnaní so Slovenskom? No predsa spevavcov (min. 223 pôvodných hniezdičov), kúr (14 hniezdičov; bolo 15, ale páv Pavo muticus je už vyhubený.), ďatlovcov (36 hn., z toho 11 v čeľadi fúzaňovité – Capitonidae, resp. dnes už Megalaimidae), kukučiek (21 hn.), holubov (18 hn.), krakľovcov (26 hn., z toho 11 rybárikov a 10 zobákorožcov), lelkov (7 hn.) a dážďovníkov (10 hn.). Okrem papagájov sú druhým mimoriadne nápadným, hoci tiež nie početným radom, ktorý na Slovensku nemáme, trogóny (6 hn.).
Ak sa držím staršieho systému z 90-ych rokov (pretože tým najnovším - splitterským som stále akosi neprišiel na chuť... Okrem toho to bude takto zrozumiteľnejšie aj pre ľudí, ktorí nemajú v systematike vtákov sveta až taký podrobný prehľad), najbohatšou čeľaďou zo spevavcov v KM sú timáliovité so 43 hniezdiacimi druhmi (s rodmi Pteruthius a Erpornis, ktoré dnes už patria do inak severoamerickej čeľade vireovitých, to bolo dokonca 46). Za nimi nasledujú bylbylovité (Pycnonotidae) s 24 hn. druhmi, nektárovkovité (Nectariniidae) – 18, muchárikovité – 17, penicovité s.l. – 13, drozdovité – 12, nektárnikovité (Dicaeidae) – 10, húseničiarkovité (Campephagidae) – 9. Zaujímavými a pre túto oblasť typickými hniezdičmi sú aj pity – 6/7 (v závislosti od splitterstva), loboše (Eurylaimidae) – 7, či astrildy – 7.
Ak sa niekomu zdá tunajšia diverzita vtákov vzhľadom na Slovensko nie až taká vysoká, akú by v trópoch čakal, pri plazoch či obojživelníkoch sa mu rozhodne zdať nebude. Hadov tu je identifikovaných (vrátane niekoľkých len pred pár rokmi opísaných druhov) neuveriteľných 130 druhov (+ 4 na ostrove Tiomán), čo je 26x (!) viac než u nás. A to nerátam morské, s ktorými je ich ešte o 19 viac. Zo 130 „nemorských“ druhov 10 patrí medzi vretenicovité (z toho je až 8 stromových, prevažne zeleno sfarbených štrkáčovcov) a 10 medzi koralovcovité (3 kobry, 3 bungary a 4 koralovce r. Maticora, resp. Calliophis). Všetky ostatné sú pre človeka „smrteľne neškodné“ (niektoré dokážu spôsobiť krátkodobé zdrav. problémy, ale nie smrť) – teda až na veľké exempláre najdlhšieho hada sveta pytóna mriežkovaného. Kto si však myslí, že počas 3 týždňov takejto výpravy a ešte k tomu v júli, teda na plazy v jednom z najhorších mesiacov, by nemal byť problém vidieť aspoň polovicu z nich, hlboko sa mýli. Keby sme videli čo len 15 %, boli by sme riadni machri. V trópoch je síce diverzita vysoká, avšak hustota jedincov jednotlivých druhov často pomerne nízka. Navyše žije veľa druhov podzemným spôsobom života, veľmi veľa je nočných a nie málo ich je mimoriadne vzácnych – niektoré sú známe len z niekoľkých, či dokonca len jedného exemplára, ako napr. tajuplný Xenophidion schaeferi patriaci do samostatnej čeľade (najpríbuznejšej asi s veľahodíkovitými - Boleyridae), v ktorej sa okrem neho nachádza ešte jeden druh r. Xenophidion, takisto známy len z 1 ex., pre zmenu z bornejskej časti Malajzie. S nájdením takýchto druhov sa, pochopiteľne, reálne počítať nedá. No aj po odrátaní týchto veľmi až extrémne vzácnych (alebo aspoň zatiaľ nám unikajúcich) druhov, ako aj tých, ktoré s istotou nežijú na miestach, ktoré sme navštívili, ostáva stále vyše 100 druhov hadov, ktoré by sa mali dať nájsť nielen teoreticky, ale aj prakticky – hoci aj z nich je nemálo druhov vzácnych, no nie až tak, že by sa napr. nedala vygúgliť ani jediná ich fotografia. No aj vlk či rys sa dajú vidieť vo Veľkej Fatre aj prakticky a napriek tomu som ich ešte nevidel... Skrátka je známe, že v tropických lesoch môže byť človek na seba nanajvýš hrdý, ak sa mu v priebehu 3 týždňov podarí nájsť 10 % hadích príslušníkov.
Okrem hadov tu žije aj 116 druhov jašterov (z nich najviac gekónovitých (45 druhov), dosť aj scinkovitých (32) a agamovitých (29), 4 varany, 2 druhy z č. Dibamidae (menšie beznohé jaštery, u ktorých len samce mávajú zadné extrémne zakrpatené nôžky) a len 1 jašterica), 22 korytnačiek (z toho 4 morské) a vzácne aj 2 krokodíly (najväčší na svete krokodíl morský a veľmi ohrozená sladkovodná gaviálovitá Tomistoma schlegelii. Okrem KM žije ešte na Borneu a Sumatre (v Thajsku je už vyhubená) a jej celková populácia sa odhaduje len na 2 500 dospelých jedincov).
Za zmienku stoja aj cicavce. Lákadlom je napr. tapír (na rozdiel od troch fádne hnedo sfarbených amerických tapírov je tento ázijský kotrastne čierno-biely) a pre snílkov aj druhý nepárnokopytník - nosorožec Dicerorhinus sumatrensis, ktorého celkový počet vrát. zvyškových populácií na Sumatre a Borneu (v Thajsku, Mjanmare, Indii a Bangladéši je už vyhubený) sa odhaduje len na cca 250 ex. a hrozí mu bezprostredné vyhynutie. Vidieť ho v prírode na takejto výprave je prakticky nemožné. Z párnokopytníkov tu žije jeleň sambar, malý muntžak Muntiacus muntjak, 2 maličké pestré kančily r. Tragulus, vzácny horský serov Capricornis sumatraensis, najväčší tur na svete - tur gaur (Bos gaurus), v KM známy ako seladang (skôr však uvidíte jeho domestifikovanú formu Bos frontalis, známu ako gajal) a 2 diviaky. Ďalej tu žije slon indický, 8 opíc (3 gibony, ktorých spev prekoná spev azda všetkých vtákov, 3 hulmany a 2 makaky), 1 poloopica (roztomilý útloň Nycticebus coucang), šupinavec Manis javanica, úctyhodné množstvo netopierov, hmyzožravcov či hlodavcov (z nich najviac uvidíte veveríc, ktorých tu žije až -násť druhov, vrát. dvoch obrovských r. Ratufa. Žije tu aj -násť druhov poletušiek, ktoré sa však pre ich nočný život pozorujú veľmi ťažko. Exotickými sú aj dikobrazy Hystrix brachyura, Atherurus macrourus a Trichys fasciculata.), 3 druhy stromových tán (rad Scandentia), ktoré pripomínajú kríženca veverice a piskora, no a v neposlednom rade šelmy. Až 8 druhov mačkovitých (vrát. tigra a 2 leopardov), 9 takisto väčšinou krásne sfarbených cibetovitých, 3 mungá, psovitý dhoul (kuon), veľká žltavá kuna Martes flavigula, 3 vydry, lasica M. nudipes a najmenší medveď na svete - vzácny medveď malajský (Helarctos malayanus), s ktorým sa však, žiaľ, podobne ako s tigrom či nosorožcom reálne počítať rozhodne nedá. V príbrežných morských vodách (najmä v mangrovoch a plytkých pokojných moriach) možno vzácne vidieť aj dugonga.
UŽITOČNÉ INFORMÁCIE
Čas na návštevu: Na vtáky je najlepší pravdepodobne marec a apríl, kedy tam hniezdi najviac druhov a zároveň sú prítomné mnohé migranty a hibernanty zo severnejšej Ázie. Mnohí vtáčkari tam však chodievajú aj v máji či júni, kedy je zrážok v priemere menej a mnohé vtáky stále ešte spievajú. V auguste spievajú síce už len málo, no zas dozrievajú plody väčšiny drevín, čo priťahuje množstvo semeno- a plodožravých druhov, ktoré sa tak dajú pomerne ľahko vidieť. V septembri vtáky už spravidla síce nespievajú, no začínajú sem prichádzať prvé migranty zo severu. Zároveň však začína hlavné obdobie dažďov, ktoré trvá min. do januára a je obzvlášť výrazné v Taman Negara, kde napr. v decembri spadne priem. až 675 mm zrážok (naopak, najmenej ich tu spadne v apríli – priem. 139 mm – netreba však zabúdať na oveľa väčší výpar, než sme zvyknutí u nás – priem. denné teploty sú tam 33°C a nočné 24°). Vzhľadom na prítomnosť mnohých hostí zo severu sa však dá v zime aj napriek dažďom vidieť viac druhov než v lete, ktoré je z hľadiska vtákov asi najslabšie, obzvlášť júl. Napriek tomu sme tam šli práve vtedy. Prečo? Pretože boli relatívne lacné letenky, pretože sa nám skôr nedalo, pretože sa nám do jesene či nebodaj do zimy čakať nechcelo (a nechceli sme riskovať, že niekto z nás vtedy už z pracovných dôvodov nebude môcť) a hlavne – pretože V MALAJZII JE KAŽDÝ MESIAC NA VTÁKY DOBRÝ. Ibaže niektoré sú ešte lepšie... Takže moja rada znie: Choďte tam vtedy, keď sa vám bude dať a keď vymáknete lacnejšie letenky.
Víza: Pokiaľ Váš pobyt nepresiahne 90 dní, pre Slovákov aj Čechov víza do Malajzie netreba.
Zdravotná bezpečnosť: V porovnaní s inými tropickými krajinami je kontinentálna Malajzia na tom veľmi dobre. Napriek tomu nejaké to riziko vždy existuje (vyššie je v období väčších dažďov a krátko po nich, najmä medzi septembrom/októbrom a januárom/februárom). Okrem očkovania proti tetanu, ktoré by mal mať každý Slovák, sa odporúča aj proti brušnému týfu a proti žltačke, najmä typu A, no vzhľadom na možnosť kombinovanej vakcíny proti typu A i B a tiež vzhľadom na obrovské nebezpečenstvo, ktoré so sebou prináša typ B (hoci možnosť nákazy je veľmi malá), sa spravidla očkuje súčasne proti obom typom tejto zákernej choroby. Dlho som váhal, či sa nechať okradnúť o 141 eur (Toľko ma to stálo v Martine. V BA zaplatíte vraj o 60-70 eur viac), no nakoniec som sa nechal. Doživotné problémy s pečeňou naozaj nepotrebujem. Utešovať ma môže fakt, že očkovanie proti žltačke A je na celý život a proti B min. na 15 rokov. O dôvod viac navštevovať trópy aj v budúcnosti J
Malária je v kont. Malajzii pomerne vzácna (častejšia je na Borneu) a obzvlášť v „suchších“ mesiacoch a vzhľadom na často značne negatívne vedľajšie účinky, ako aj ďalšie nemalé finančné výdaje nie som ani zďaleka prvý, kto si odmietol dať čo len jednu antimalarickú pilulku. Oveľa častejšia je tu dengue, takisto prenášaná komármi. Ani proti tej sa nedá očkovať, no aj ona ak sa zistí včas, dá sa úspešne liečiť (a ľahšie ako malária).
Proti japonskej encefalitíde sa síce očkovať dá (hoci nie na Slovensku), no keďže je tam táto choroba veľmi vzácna a 3 dávky vakcíny vyjdú vraj na 330 eur, ľudia sa proti nej očkovať spravidla nedávajú a ani my sme neboli výnimkou. Je to tvrdý biznis.
Čo sa týka ostatnej bezpečnosti, Malajzia je úplne normálnou krajinou, voči ktorej netreba mať absolútne žiadne predsudky. Ak sa niekto nebojí ísť do New Yorku alebo Chicaga, potom strach dotyčného z Malajzie je iracionálny. Jedinou trochu nebezpečnejšou časťou je východný Sabah, ktorý sa ale nachádza na Borneu. Samozrejme, krádeže sa vyskytujú všade, takže cenné veci si treba strážiť.
Osožným môže byť poznanie tel. čísla zdravotnej pohotovosti a tiež polície – obe sú 999.
Čo si nezabudnúť so sebou: Určite treba poriadnu čelovku/baterku, silný repelent obsahujúci DEET (najlepšie taký, ktorý je aj proti pijaviciam, napr. Bushman), pršiplášť (kto sa však hodne potí, ako napr. ja, tomu je v trópoch často vhodnejší dáždnik), vibramy alebo inú pevnú terénnu obuv (okrem nich som mal aj turistické sandále, ktoré som však používal takmer výlučne v ubytovniach), cestovný adaptér typu G/Commonwealth (el. zásuvky sú tam totiž tohto typu, takže s našimi nabíjačkami by ste si tam foťák ani mobil nenabili), jedny dlhé nohavice (v horách „tropické“ teploty radšej neočakávajte), taktiež hore niečo dlhorukávové a ostatné klasické veci potrebné na akékoľvek cestovanie do zahraničia a za prírodou, čo je každému snáď jasné. Čo nám so Samom takmer vôbec treba nebolo (no mali sme), bol monokulár. V pralesoch je nevyužiteľný a bahniaky v Kuala Selangor neboli žiadne. Za celú výpravu som ho použil len štyrikrát! Taktiež sme vôbec nepotrebovali opaľovací krém, keďže v pralese si slnka moc človek neužije.
Doprava: Všeobecne v JV Ázii platí, že požičiavať si auto nemá zmysel – a obzvlášť ak plánujete navštíviť len niekoľko miest, na ktorých dlhšie pobudnete (čo je prípad väčšiny všetkých vtáčkarov). Medzimestské autobusové alebo minibusové spoje sú dobré (až na neskutočnú klimatizáciu, kvôli ktorej som si brával do autobusov na seba ďalšie tri vrstvy), jazdia presne a sú väčšinou trochu lacnejšie než u nás (hlavne sa neplatí za batožinu). Špecifiká sa dočítate v samotnom trip reporte.
Kam za vtákmi: Nebudem hovoriť o miestach, ktoré som nenavštívil – neviem o nich o nič viac, než si môže zistiť z internetu každý sám. Ani jedna z troch lokalít, ktoré sme navštívili, nesklamala. Na vtáky horských dažďových lesov je síce Bukit Fraser vraj lepší než Cameron highlands (BF je o.i. položený o cca 200 m nižšie), no výrazne drahší. Na vtáky nížinného tropického lesa je v KM Taman Negara asi to naj. Na mangrovy a nížinné lagúny (súce na bahniaky) sme vybrali známu lokalitu prírodný park Kuala Selangor. Táto ako jediná trošku sklamala – bahniak nebol ani jeden! Je jasné, že v lete ich býva menej ako na jar, na jeseň či v zime, no napriek tomu ich tu iní vtáčkari vídavajú aj uprostred leta. My sme však to šťastie nemali. Ako som neskôr zistil, bolo to asi preto, že sme nenavštívili kúsok južne odtiaľ vzdialenú pláž Jeram, známu hromadným výskytom bahniakov. Napriek tomu túto záverečnú dvojdňovú návštevu vôbec neľutujem, pretože som videl zas celkom iný biotop a pribudlo mi 20 nových druhov vtákov, 1 plaz a 1 opica.
Ubytovanie: sa dá skoro všade zohnať do 20 RM (malajských ringgitov) na noc, čo je 5,50 eura. Komfort je síce väčšinou nižší ako v Európe, ale prežiť sa to dá v pohode. Stan nemá zmysel brať. Komu nevadia spoločné mnohoposteľové izby, kde sa býva s naprosto cudzími ľuďmi (tzv. dormitories), toho môže vyjsť noc len na 10 RM.
Literatúra: Cez bookdepository.com som si kúpil (za cca 23 eur) Field guide to the birds of South-East Asia od Craiga Robsona (vydanie z r. 2008) a až na to, že na rozdiel od „nášho“ Svenssona sú obrázky oddelené od hlavných textov a chýbajú mapky rozšírenia, som s ním v zásade spokojný. Sú tam všetky druhy, ktoré sa čo len raz vyskytli v KM, Singapúre, Thajsku, Kambodži, Vietname, Laose a Mjanmarsku. Kresby (ktoré sú v takýchto príručkách podľa mňa lepšie než fotky) sú väčšinou verné, no niekedy sú farby v skutočnosti výrazne tmavšie alebo výraznejšie (napr. ďatle r. Blythipicus majú v skutočnosti zobák žiarivo žltý, ďatle r. Chrysocolaptes a Dinopium sú hnedšie/hrdzavejšie, Garrulax mitratus je oveľa tmavší a sivší, šámy Copsychus saularis a C. malabaricus nie sú tak modré, ale skôr čierne). Stručné opisy pri obrázkoch sa väčšinou od slova do slova opakujú v detailnejších textoch v druhej časti knihy (kde sú aj prepisy hlasov, biotop, hniezdenie a rozšírenie), čím sa zbytočne zabíja priestor, takže autor kľudne mohol zvoliť formu, aká je v Svenssonovi, teda že texty a obrázky každého druhu sú na protiľahlých stranách. Je totiž dosť frustrujúce vkuse listovať v knihe, aby som si pozrel k danému druhu niečo viac, alebo aby som videl, ako vlastne vyzerá vták, o ktorom si práve čítam. Ničmenej je to asi najlepšia kniha na trhu, takže jednoznačne ju odporúčam. Je síce pomerne objemná, no dá sa kúpiť aj „menšie balenie“ (a tým pádom lacnejšie), kde sú texty stručnejšie. Nedávno (v máji 2012) vyšiel síce nový atlas vtákov, zameraný vyslovene na túto oblasť – A field guide to the birds of Peninsular Malaysia and Singapore (autormi sú Allen Jeyarajasingam a Alan Pearson), no čo som si čítal, je to ten istý typ, t.j. bez mapiek rozšírenia, takisto kresby, ktoré sú v inej časti knihy ako hlavné texty k jednotlivým druhom, a hoci zahŕňa oveľa menšie územie a je aj menšia, je drahšia, takže nevidím dôvod, prečo ju uprednostniť.
Jazyk: Úradným je síce malajčina, no v podstate každý vie anglicky. Všetky informácie pre turistov sú tu aj v angličtine, takže sa ňou v pohode dohovoríte (a vôbec ju nemusíte ovládať dokonale).
Moje celkové náklady: očkovanie proti žltačke A a B (3 dávky), proti tetanu a medzinárodný očkovací preukaz – 141 + 15,50 + 12,50 = 169 eur
doprava z Martina do Budapešti a z Viedne do Martina, taktiež MHD v MT a BA = cca 34 eur (keďže mám Junior preukaz, na vlaky mám 40-%-né zľavy)
letenka (vrát. poistenia storna letenky a všetkých poplatkov) = 481 eur
doprava v Malajzii, ubytovanie na 22 dní, vstup do NP Taman Negara (stál každého na 10 dní len zanedbateľných 6 ringgitov, čo je asi 1,65 eura) a strava = 310 eur (počítam aj tú, hoci by sa nemala, pokiaľ nie je drahšia ako doma; a pokiaľ je, mala by sa odpočítať suma, ktorú by človek minul na ňu aj doma)
poistenie = 40 eur
Tieto hlavné náklady činia teda dokopy cca 1034 eur (vrátane jedla), no treba mať na pamäti, že v prípade ďalších podobných ciest sa už očkovať proti žltačkám dávať nebudem, ani medzinár. očkovací preukaz už nebudem kupovať a nasledujúce 3 roky mi odpadá aj očkovanie proti tetanu, takže ďalšia potenciálna cesta do JV Ázie do r. 2015 ma vyjde o 169 eur menej a po roku 2015 a 153,50 eur menej.
Taktiež nerátam atlasy vtákov, plazov a cicavcov, mapu Malajzie (9 eur) a cestovný adaptér typu G (necelých 5 eur aj s poštovným), lebo tie mám už navždy a opäť – pri ďalších návštevách Malajzie ich už kupovať nebudem.
Ostatné: nájdete v samotnom trip reporte.
SAMOTNÁ VÝPRAVA
Dlho som rozmýšľal, akú formu článku zvoliť – či takú, akú v mojich dvoch predošlých článkoch o výpravách v Grécku (teda klasický chronologicky usporiadaný trip report s uvedením v texte všetkých pozorovaní pre nás zaujímavých druhov) alebo chronológiu dodržať len na úrovni navštívených miest a nepísať, kto čo presne každý deň robil a videl a sústrediť sa hlavne na priebeh výpravy, pocity počas nej a z nej, tie najzaujímavejšie pozorovania, príhody a ponaučenia. Napokon som sa rozhodol, že v úvodnej a záverečnej časti (príchod do KM a odchod z nej), ako aj v Cameron highlands a Kuala Selangor použijem prvú formu (hoci nebudem vymenovávať úplne všetky pozorovania, no aspoň tie nové áno) a u Taman Negara druhú. Tam sme boli totiž najdlhšie, vtákov tam bolo najviac a prvá forma by skutočne nemala zmysel. Jednak sú tu pre nás zaujímavé skoro všetky druhy a trip report by nežiadúco nabral na rozsahu (čo by sa nechcelo čítať asi ani tomu najväčšiemu milovníkovi ázijských trópov a ich operencov), jednak by bol zaplnený stovkami údajov, ktoré Slovákovi, ktorý v JV Ázii ešte nebol a ani sa tam nechystá, absolútne nič nehovoria. Na koniec textu som dal však prehľadnú tabuľku so všetkými nami pozorovanými druhmi na jednotlivých lokalitách. Čitateľ okrem toho v podobe skúseností a vedomostí, ktoré sme nadobudli, nájde v článku aj ďalšie zužitkovateľné informácie (tie podľa mňa najdôležitejšie sú červeným).
Let z Budapešti do Káhiry, kde sme prestupovali do iného lietadla (avšak tej istej spoločnosti Egyptair) bol mojím prvým letom v živote a vôbec som ním nebol uchvátený. Najmä preto, že kvôli „protiteroristickým opatreniam“ je zakázané brať si do lietadla akúkoľvek tekutinu. V lietadle vám k čudnej zmesi jedál veľkoryso podajú 1 deci vody ako pre škôlkárov a keď si vypýtate, dajú vám ešte jedno. Keďže som zvyknutý piť veľa (rozumej čistej vody; alkohol nepijem vôbec) a bolo mi trápne si pod chvíľou pýtať jedno deci vody, smädoval som. Na letisku v Káhire, kde ma počas prechodu z lietadla do autobusu smerujúceho k letiskovej hale aspoň na chvíľočku ovial príjemný horúci africký vzduch, sme čakali od 18:50 až do polnoci. Keďže voda sa tu na toaletách piť z kohútikov neodporúča (jeden známy to raz skúsil a ležal potom dva týždne na infekčnom), boli sme nútení kúpiť si každý 1,5 litra obyčajnej čistej vody za neuveriteľné tri eurá. Darmo, že som mal vodu v hlavnej batožine – k tej sme sa dostali až v Malajzii. A smäd je sviňa. Krátko po polnoci sme leteli zas. Zas klimatizácia (našťastie okolo druhej zoslabla), zas smädovanie, najmä na druhý deň, po mojej najkratšej letnej noci v živote. Ďalšie, tentoraz dvojhodinové medzipristátie bolo v Bangkoku, kde sme ani nemenili lietadlo, len sme museli absolvovať koliečko po bangkokskom letisku, počas ktorého nás 5-krát skontrolovali (počas hlavnej kontroly som prišiel o tekuté mydlo, ktoré som si zabudol v Budapešti premiestniť z príručnej do hlavnej batožiny a ktoré mi tam za vnútorným zipsom vtedy nenašli. Thajci boli, žiaľ, dôslednejší ako Maďari.).
Prvé vtáky sme videli už pri thajskom letisku z okienok lietadla – zo 10 „našich“ šišíl bocianovitých, nejakú bielu volavku, nejaké vrany a škorce rodu Acridotheres. Preletiac ponad malajské horské lesy (prevažne skryté pod mrakmi) a nekonečné plantáže palmy olejovej v nížinnej západnej časti Malajzie sme za nejakú hodinu a pol už pristávali na letisku zvanom KLIA (Kuala Lumpur International Airport), hoci centrum Kuala Lumpur je až 70 km od neho. Na tomto letisku som videl stovky škorcov r. Acridotheres, no ani s ďalekohľadom som ich v prichádzajúcej tme a z pristávajúceho lietadla schopný identifikovať nebol. Vďaka introdukcii tu totiž do úvahy prichádza až 6 druhov, hoci len dva sú pôvodné.
KLIA je skutočné bludisko, kde by bol človek bez svetelných ukazovateľov naprosto stratený. K batožine sa ide letiskovým metrom! Hoci bol kvôli polhodinovému meškaniu prílet okolo 18:40 miestneho času (u nás 12:40 – Malajzia sa síce nachádza o 7 časových pásiem na východ od nás, no keďže tu nemajú letný čas, bolo tu len o 6 hodín viac), k batožine sme sa dostali až 19:40. Konečne som sa poriadne napil. Keďže na letisku bol nevýhodný kurz (hoci 1 euro bolo v tom čase rovné 4 RM, tam vám dali zaň len 3,60), zamenili sme len peniaze potrebné na presun do mesta (čo stálo každého 10 RM). Chyba! Po absolvovaní 75-minútovej jazdy abnormálne klimatizovaným autobusom (divím sa, že som aj napriek trom tričkám, pulóvru a dlhým šušťákom s kraťasmi pod nimi neochorel) a následnému presunu minibusom z Kuala Lumpur Central do časti Puduraya (odkiaľ sa vyráža do Cameron highlands) sme s hrôzou zistili, že napriek rušnému nočnému životu sú po deviatej už všetky zmenárne zavreté! V špinavej uličke sme našli nocľah po 20 RM na osobu, no nemali sme ringgity – a eurá tu neberú. Prvé plazy – gekóny Hemidactylus platyurus – síce potešili, no eurá nám nezamenili. Nakoniec sa to predsa len podarilo – v jednom z množstva „polostánkov“ nám predajca hodiniek zamenil 50 eur za 180 RM, teda za rovnako nevýhodný kurz ako na letisku (a to nám ich chcel najprv predať ešte drahšie, no vyjednal som aspoň takto). Čistú balenú vodu našťastie problém kúpiť nebol. Bola síce znateľne lacnejšia než na káhirskom letisku, no aj 2 ringgity (0,55 eur) sú za 1,5 litra obyčajnej vody pomerne dosť.
Už výhľad z lietadla dával tušiť, že časy, keď bola Malajzia prakticky celá pokrytá tropickým pralesom, sú dávno preč. Kým na horách stále dominujú, na nížinách kam oko dohliadlo, sa rozprestierali plantáže paliem olejových.
28.6. S časovým posunom som prekvapivo nemal nijaké problémy. Vstal som normálne za brieždenia, čo sa vyplatilo – už z verandy som chystajúc si ovsené vločky na raňajky pozoroval na blízkom strome prvé exotické vtáky, ktoré mi znemožňovali pokojne sa najesť. Najviac tu škriekalo introdukovaných škorcov Acridotheres javanicus, no bolo tu aj niekoľko A. tristis. Nikdy nezabudnem, akú obrovskú radosť som mal z prvého bylbyla Pycnonotus goiavier. Už v Cameronskej vysočine som pochopil, že je to tu v a pri ľudských sídlach celkom bežný druh, no birdwatching v ďalekých krajinách je úžasný práve v tom, že človek zažíva obrovskú radosť aj z toho najbežnejšieho druhu, keď ho vidí prvýkrát. Potom sa objavil samec holuba Treron vernans – je ešte krajší ako na obrázku. Postupne sa ukázal aj ďalší a tiež dve samice. Každý nový jednoznačne identifikovaný druh mi prinášal mohutnú vlnu nadšenia. Nasledovala vrana hrubozobá Corvus macrorhynchos, introdukované vrany C. splendens, ďalší introduk. škorec – A. grandis, s výrazným chocholčekom na čele, hrdlička Streptopelia chinensis a nádherný kovovo čiernozelený škorec s červenými očami – Aplonis panayensis. Ani jeden z množstva dážďovníkov neletel dostatočne nízko na bezpečné určenie, ale nevadí – 9 nových druhov pozorovaných z verandy počas raňajok uprostred veľkomesta sa postaralo o skutočne vydarený štart, hodný takejto výpravy.
Každý sme si v kurze 1 euro za 3,90 RM zamenili 300 eur a hybaj na stanicu Puduraya. Navrhol som ísť najprv do Kameronskej vysočiny/Cameron highlands (ďalej len CH). Dôvod? V horách je najmenšie riziko chytiť nejakú chorobu, takže ak ju má niekto z nás dostať, nech radšej ku koncu výpravy J. Bolo práve 9:30, keď sme sa dozvedeli, že 9:30 ide autobus do Tanah Rata, hlavného mestečka CH. Stanica je hotové bludisko, kde sa lístky kupujú na poschodí a pre každý autobus v inom okienku, no vďaka miestnemu chlapcovi, ktorý si takto privyrába, sme vôbec neblúdili. Kúpili sme lístky (po 35 RM), nasadli do opäť desivo klimatizovaného autobusu, ktorý nás ochotne počkal a 9:45 vyrazili.
Väčšina ľudí vraj považuje Kuala Lumpur za krásne moderné mesto. Ako to už u mňa býva pomaly pravidlom, ani tu nepatrím k väčšine. Budovami preplnená (moderné paneláky ostro kontrastujú s takými špinavými, ktorým niekedy ani naše cigánske nekonkurujú), ľuďmi preľudnená, špinavá, málo zelene, neprestajné prúdy áut a motoriek (zato bicykel som nevidel ani jeden) a všade cítiť ťažko definovateľný smrad. Charakter krajiny tretieho sveta sa nezaprie. A to som ešte nevidel rieku Lumpur... (Kuala Lumpur znamená Ústie rieky Lumpur). Tú česť som mal našťastie až na konci výpravy.
Po vykľučkovaní z tejto obrovskej konurbancie viacerých miest, ktorá má dokopy vyše 7,5 milióna obyvateľov, sme sa konečne mohli kochať výhľadmi na nádherné malajské lesy. To však netrvalo dlho – väčšinu cesty sme mali totiž výhľad na plantáže palmy olejovej. A niekde uprostred nich, asi po dvoch hodinách jazdy, sme mali na jednej benzínke prestávku pre nevyhnutné biologické potreby. Načo ju ísť vykonať na záchod, kde isto nič neuvidím a zbytočne miniem vodu, keď môžem ísť za benzínku? Nové druhy predsa číhajú na každom kroku. Sotva som vyšiel za plot, v maličkom vyschnutom kanáliku som zazrel – mladého varana Varanus salvator! Žiaľ, okamžite zaliezol do diery v kanáliku. Bežal som zavolať Dana, no varan sa už neukázal. Dano šiel prezerať okolie a ja som konečne začal vykonávať malú potrebu, keď mi vtom padol zrak na vlniace sa hadie telo vo vedľajšom vyschnutom kanáliku. Kričím: „Had! Tam, v kanáliku! Ide od nás, rýchlo!“ Dano ho však nemohol zbadať. Keď som konečne došťal, rozbehli sme sa za ním a dostihli ho. Bola to kobre podobná, no neškodná užovka Ptyas korros. Ešte sme ani neboli v teréne a už tu, pri olejovníkovej plantáži, prvý had. Reku v CH ich uvidíme ešte toľko, až nám z nich bude zle. Ako hlboko sme sa mýlili... Čo nás čakalo, sme však netušili a správne sme si naplno vychutnávali nefalšovanú radosť z vydareného začiatku.
Vtákov som z autobusu veľa nevidel; jediný za zmienku stojaci je hltavka Bubulcus ibis coromandus.
Poslednú zo štyroch hodín jazdy sme už síce mali krásne výhľady na panenský horský dažďový les, no chladničková klimatizácia (kvôli ktorej som si na seba navliekol ešte aj pončo) a nekonečné serpentíny mi robili z nej peklo. A keď si ešte dvakrát šofér zapálil, myslel som, že ma už fakt porazí. V spánku sa všetko prekonáva ľahšie, no ani spať sa nedalo, keďže autobus hlasno trúbil potenciálnym protiidúcim autám pred každou zákrutou. A keď sa chcete dostať zo 60 m n. m. do 1450, musíte tých zákrut absolvovať naozaj hodne...
V tejto diere (v Kuala Lumpur) sme prespali prvú noc. Ako prvého živočícha som tu videl potkana.
Z tejto ulice neďaleko aut. st. Puduraya sa šlo do uličky nášho nocľažiska.
Prvé plazy - gekóny Hemidactylus platyurus s typickým, hoc nie širokým lemom okolo tela a nôh - boli už v hlavnom meste
Párik holubov Treron vernans v Kuala Lumpur. Ich krása by vynikla, keby boli fotené miesto kompaktu poriadnou zrkadlovkou...
Výhľady z autobusu boli väčšinou dosť deprimujúce - nedozerné plantáže palmy olejovej. Vzhľadom na extrémne malý počet druhov schopných v nich prežívať sa im výstižne hovorí aj "zelená púšť".
Ptyas korros. Prvý had vždy veľmi poteší, hoci aj keď ide o jedného z najfádnejšie sfarbených druhov.
Ptyas korros spredu. Tohto extrémne pohyblivého hada bolo aj pre Dana veľmi ťažké presvedčiť, aby sa aspoň pár sekúnd nehýbal.
Cameron highlands
Konečne Tanah Rata! Prežil som. Aj tu je ten ťažko definovateľný „malajský“ stokový smrad, ale bolo mi to teraz celkom jedno. Hor sa do zháňania ubytovania. To sme opäť po 20 RM/osoba/noc (no čistejšie a krajšie) zohnali južne od hlavnej cesty, ďalej za Twin Pines resort. Žiaľ, iba na dve noci – potom mali už obsadené. Vybalili sme sa a šli sa najesť do indickej reštaurácie. Za 6 RM som mal síce bezmäsité, ale výborné jedlo. Štípalo ako čert, no po tej klimatizácii v autobuse mi to padlo výborne. Ďalšie dni som si už kvôli sýtosti dával v indických a pakistanských reštauráciách mäsité (kuracie) jedlá (zvyčajne po 8 RM), no mäsa bolo poskromne. Keď som si ho dal raz trochu viac, platil som už 11 RM. Jedlá boli však chutné a na štipľavosť som si rýchlo privykol. Čím sme však boli nemilo prekvapení, boli ceny v tunajších obchodíkoch s potravinami. Čakali sme lacnú JV Áziu, známy „raj batôžkárov“ – a ony boli vyššie než u nás! Kilo nie veľmi chutného chleba stálo 5,50 RM, 420-g fazuľová konzerva v paradajkovej omáčke, ktorá sa dá u nás kúpiť za 50 c, stála 2,60 – 2,90 RM, 0,5 kg obyčajných ovsených vločiek, aké kúpite u nás za 50 c, stálo cca 5 RM! Najprv som si myslel, že je to možno len turistická prirážka špecifická pre Tanah Rata, no v priebehu výpravy som pochopil, že jedlo je všade v KM o niečo drahšie než u nás. Čistú vodu sme kupovali v 9-litrových baleniach po 9,50 RM a rozdeľovali si ju potom do svojich 1,5-litrových fliaš – bolo to ekonomickejšie aj ekologickejšie, ako by si mal každý neustále kupovať 1,5-l balenia.
Na to, že sme len 4,5° zem. šírky nad rovníkom, tu je pomerne chladno. V kraťasoch a tričku som tu chodieval len cez poludnie, ináč som nosieval dlhé (hoci tenké) šušťáky a často aj pulóver. Treba si však uvedomiť, že sme sa nachádzali v cca 1 450 m n. m.
Zvyšok bieleho dňa sme venovali prechádzke po okrajovej časti mestečka (ktoré je tvorené v podstate len hlavnou ulicou s nepretržitou obojsmernou premávkou, ktorá sa smerom na východ rozdvojuje, a zopár bočnými ulicami). Aj tu sú vrany hrubozobé, bylbyly goiaviery, škorce A. tristis a hrdlička S. chinensis, no priamo v obci nám pribudli aj nové druhy – početné dážďovníky Collocalia esculenta, na drôte sedeli 2 Hirundo tahitica, po trávniku pobehovali šámy Copsychus saularis. Týchto 7 druhov sme tu stretávali každý deň a rýchlo nám zovšedneli. Silnejším zážitkom boli už dve pestré timálie Leiothrix/Mesia argentauris, 5 astrildov Lonchura punctulata, okánik Zosterops everetti, párik nektároviek Aethopyga saturata a napokon prekrásny samček bobuliara (č. Dicaeidae) Dicaeum ignipectus. Kúsok nad samotným mestečkom sme z protiľahlého svahu porasteného pralesom počuli jedinečný cikádovitý silnejúci hlas barbeta štetinatého Psilopogon pyrolophus (ďatlovec z č. Capitonidae, resp. dnes už Megalaimidae).
S príchodom tmy sme podnikli ďalšiu vychádzku, tentoraz už aj pralesom, hoci len v blízkosti obce frekventovaným chodníčkom č. 4, ktorý ide popri potôčiku až k miestnemu vodopádu. Nočné vychádzky pralesom sú vraj v trópoch na plazy a žaby najlepšie. Náš prípad to však nebol. Videli sme len ropuchu Duttaphrynus melanostictus a na dákej budove gekóny Hemiphyllodactylus titiwangsaensis. Nevadí – pozitívne naladeného ma stále držala užovka Ptyas korros – no aj tak je to čudné. Z vtákov sme počuli Otus spilocephalus a Strix leptogrammica. Po prvom dni, kedy sme ešte neboli ani poriadne v teréne, som mal už teda 17 nových druhov vtákov + 3 počuté, s čím som bol vrcholne spokojný.
Maličký trh v Tanah Rata a duriany, ktorých zákaz jedenia bol v každej budove.
Gekóny Hemiphyllodactylus titiwangsaensis sme našli na budove uprostred pralesa už za úplnej tmy.
29.6. Myslel som si preto, že po prvom celom dni strávenom v teréne to bude možno aj dvakrát toľko. Opäť raz veľké oči...
Už za svitania ma vylákali z izby rozjarené vtáčie hlasy. Pôvodca hlbokého ú-ú-ú sa ukázal byť dlhochvostý holub Macropygia unchall, sediaci v protisvetle na strome vyššie na svahu. Bolo to jediný raz, čo som za 6,5 dní v CH použil, a zároveň mal dôvod použiť monokulár. A aj to len na vylepšenie vizuálneho zážitku – na ID stačil totiž hlas a silueta. Počul som ho tu ešte aj jedno ďalšie ráno. V okolí hostela pribudol aj prvý penicovitý vtáčik – krajčírik Orthotomus sutorius. Potom som sa už mohol v kľude naraňajkovať.
Rozhodli sme sa ísť chodníkom č. 5. Jednotlivé „jungle walks“ sú tu nazývané prosto číslami. Kým sme naň prišli, v obci a pri jej okraji nám pribudli dážďovníky Apus affinis, ľabtuška Anthus (richardi) rufulus a keď blízko dedinských políčok v ruderálnej ploche nadvihol Dano plech, tak aj druhý had – malá, celá čierna kobra Naja sumatrana. Nikto z nás, žiaľ, nemal v ruke palicu, ktorou by jej bol zabránil okamžite zmiznúť v bujnej bylinnej vegetácii, a tak nám ostala zvečnená len v pamäti našich nedokonalých mozgov. Tesne pred vstupom do pralesa nám pribudol aj prvý scink – obrovský jagavý Eutropis multifasciatus.
Prvýkrát v živote kráčam tropickým pralesom. Vďaka vychodenému chodníčku sa tu ide dobre, no bez neho by sa tu bez mačety chodiť nedalo, najmä kvôli pichľavým krovitým palmičkám. Je to les s veľkým L. Tie naše sú oproti nemu len také parky alebo plantáže. Bujná bylinná, ale najmä krovinová etáž, vysoká diverzita drevín, liany, do toho striedavo silnejúci a slabnúci exotický bzukot cikád – len vtákov tu akosi moc nie je. Iba sem-tam nejakého počuť. A vidieť? Ak, tak len neidentifikovateľnú siluetu. Naveľa sa nám ako-tak ukázal samček Aethopyga saturata. Krásny, no radi by sme aj niečo nové. Veď tu má žiť toľko toho! S plazmi a obojživelníkmi to bolo ešte horšie – ani jeden! Dano, ktorý nestál pod chvíľou kvôli každému vtáčiemu hlasu, získal pred nami náskok. Keď som ho dostihol, hovorí mi, že tu na nás čaká, lebo tu bol dlhšiu dobu nejaký ďateľ. Kurnik... Tak sme sa tu aj so Samom rozložili a čakali. Najedol som sa nie moc chutných sušienok, no ďateľ sa ani po 20 minútach neobjavil. Šiel som teda ďalej. Po nejakom čase, na mieste, kde nebol prales až tak hustý, som opäť chvíľu posedel, no objavila sa len drobná veverička (pravdepodobne Exilisciurus exilis) a dáky dlhochvostý spevavec – než som však priložil ďalekohľad (ďalej len ďh) k očiam, odletel. Keď moji druhovia stále neprichádzali, vrátil som sa naspäť. Dozvedám sa, že Samo medzitým videl nielen toho ďatľa, ktorý sa ukázal byť žlnou Picus/Chrysophlegma flavinucha, ale aj nové spevavce Heterophasia picaoides a Abroscopus superciliaris. Tiež videli vevericu, no inú, väčšiu. Mám ja ale smolu... Každým ďalším krokom po chodníčku smerom nahor bez toho, že by som videl poriadne čo len jedného vtáka, sa moja frustrácia stupňovala a nadšenie z pralesa opadalo. Až nakoniec, tesne pred spojom chodníka č. 5 s chodníkom č. 3 (ďalej sme už nešli), sa nám ukázala timália Alcippe peracensis – hoci len na zlomok sekundy. Cestou späť potešilo zopár síce nie nových, no mimoriadne pestro sfarbených mesií Leiothrix/Mesia argentauris (najmä jedna, voči ktorej som sa na chvíľočku ocitol na asi 2 metre) a prvá opica – hulman Presbytis (melalophus) siamensis. Z protismeru priskákal vpravo od nás po konároch stromov, na jednom z nich si na chvíľu sadol, takže sa mi ho podarilo krásne vidieť aj v ďh, no po pár sekundách odskočil ďalej a zmizol. Ako taký lesný duch, ktorý „made my day“. Toto pozorovanie som si za tento deň cenil najviac. Keď sme vyšli z lesa, opäť sme prehľadávali miesto, kde bola kobra, no nič. Obďaleč potešil aspoň ďalší scink E. multifasciatus a pod blízkym haraburdím gekón Hemidactylus frenatus. V skupinke stromov už dolu pri ceste mi pribudol dnešný šiesty a posledný (!) nový vták – Oriolus chinensis. Svoje sklamanie som nezakrýval. Ani Dano nie – veď v pralese nevidel jediného studenokrvca. Prvé dni má byť nových druhov predsa najviac, v trópoch desiatky za deň! Ornitológ Tomáš Grim, ako aj herpetológ David Hegner si Kameronskú vysočinu pochvaľujú. Sú oni takí dobrí alebo sme my takí slabí? Robíme v niečom chybu alebo je to proste len smola? Lámal som si nad tým hlavu celý večer a dúfal, že to je tá posledná možnosť.
Dano so Samom nestrácali nádej, a tak sa šli prejsť týmto chodníkom aj večer. Nechcelo sa mi ísť, reku beztak tam uvidíte hovno, pomyslel som si. Mýlil som sa. Videli jednu žabu – lietavku Rhacophorus bipunctatus (žabu s „lietacími“ blanami, vďaka ktorým dokáže plachtiť zo stromu na strom). Ja som sa bol podvečer prejsť zas chodníčkom kúsok nad obec, kde sa včera z protisvahu ozýval Psilopogon. Ozýval sa tu aj dnes, no ukázať sa opäť neráčil.
Škorec Acridotheres tristis - jeden z najbežnejších synantropných druhov - sa nehanbil hľadať potravu ani pod autami...
drozdovitá šáma Copsychus saularis je niečo ako u nás drozd čierny, až na to, že je totálne synantropná (aspoň na základe našich pozorovaní)
hrdlička S. chinensis - ďalší bežný synant. druh
scink Eutropis multifasciata - podľa všetkého najbežnejší plaz polostrovnej Malajzie
Prvýkrát v živote kráčam tropickým pralesom... a zisťujem, že sa v ňom fotí naozaj ťažko...
Tretí druh gekóna - Hemidactylus frenatus, jeden z najbežnejších gekónov JV Ázie, introdukovaný aj na iné časti Zeme
http://www.youtube.com/watch?v=mq9r0UsH7Mc
Exotická cikáda bola v skutočnosti ešte podstatne hlasnejšia.
30.6. padla voľba na chodník č. 10, ktorý ide na Gunung Perdah (1551 mnm) a z neho až na G. Jasar (1670 mnm; gunung znamená hora, vrch). Rovnako ako chodník č. 5, aj tento vystupuje pohorím nad obec, a teda sme mohli čakať podobný biotop, ale aj podobné fiasko ako včera. Dúfali sme však, že snáď sme mali včera len smolu, že to bola výnimka z pravidla. A možno sme mali tentokrát pravdu...
Prvý vták nám pribudol už na okraji pralesa – z asfaltky pozorovaný vejárnik Rhipidura albicollis, ktoré sme v CH vídavali oddnes každý deň. Potešili aj 3 scinky Eutropis multifasciatus s iným vzorom než tie včerajšie a než sme sa vnorili do pralesa, v nejakej záhrade sme z blízkeho stromu počuli Psilopogon pyrolophus. Následné vizuálne pozorovanie tohto exotického vtáka bolo dovtedy mojím najsilnejším malajským ornitozážitkom. Priamo v pralese nám postupne pribudli penicovité (resp. dnes už prvý patrí medzi cetiovité a druhý medzi kolibiarikovité) vtáčiky ratanárik Phyllergates cucullatus a Seicercus montis, nádherný brhlík Sitta azurea (na sto metroch som ich videl až štyroch, z toho dva sa naháňali) a 2 červeno-čierno sfarbené samce Pericrocotus solaris. A ďalší Psilopogon! Tentoraz som ho načapal podľa všetkého pri jeho hniezdnej dutine. Timáliu Garrulax mitratus a 4 ex. Heterophasia picaoides sme videli len vďaka malej čistinke. Ešte vyššie, kde sú už stromy zas o čosi nižšie, sa nám ukázal ďalší barbet, hoci nie tak pekne ako Psilopogon – Megalaima franklinii. A o chvíľu ďalšia. Cestou sme ich však počuli viac. Popri nej sa premávali aj 2 timálie Chrysominla strigula a ďalšie 3 ratanáriky. Potešila aj ďalšia veverica – červenobruchá Callosciurus erythraeus. Ďalej sa nám už ísť nechcelo – dochádzala voda aj jedlo a hlavne bolo treba ešte poobede nájsť nové ubytovanie. Nevyšli sme ani na Gunung Perdah – nie preto, že by sme nevládali, ale preto, že pokiaľ chcete v tropickom lese niečo vidieť, musíte sa pohybovať pomaly. Pod chvíľou treba kvôli neznámemu hlasu alebo pohybu vo vetvách stáť, pretože aj keď sa vám podarí identifikovať a dobre vidieť len výraznú menšinu z toho, čo zaregistrujete, pokiaľ by ste nezastavovali a len šlapali a šlapali ďalej, nevideli by ste pravdepodobne naprosto nič. Cestou naspäť sa nám v celej svojej nádhere ukázal sýtomodro sfarbený samec Niltava grandis a v prvom väčšom zmiešanom kŕdliku, na ktorý sme naďabili, nám pribudla timália Stachyri(dopsi)s chrysaea. A potom sa neďaleko od nás začali ozývať hlasné hulákania – gibony! Žiaľ, onedlho stíchli a neukázali sa nám. Mojím 13.-ym novým druhom bola v tento úspešný deň nektárovka – pavučiarka Arachnothera magna. Opäť sme videli mesie (dokopy aspoň 8), opäť Alcippe peracensis – jediný vták, ktorý mi pribudol včera v pralese. Nižšie sme videli ďalšie 2 Stachyris chrysaea a v záhrade pod pralesom, ako aj priamo v obci v areáli jedného hostela ako drahokamy okolo kvetov poletujúce nektárovky Aethopyga saturata. Teraz sme však potrebovali nájsť nové ubytovanie, čo sa ukázalo byť problémom. Bola totiž sobota a cez víkendy to tu býva všetko poobsadzované. Ubytovanie si treba preto zajednať vždy cez pracovný týždeň. Napokon sme sa uskromnili s izbou v Twin Pines resort, ktorá sa izbou nazvať ani nedá. Situovaná v podkroví prakticky bez okien, okrem 4 matracov (s myšacími hovnami) s plachtami a vankúšmi sa na ploche 4 x 2,75 m toho veľa nezmestí, na najvyššom konci vysoká 1,80 m, takže sme sa tam ani nevystreli, na druhom konci vysoká asi pol metra... No jednu noc vydrží človek hocikde. 15-ich ringgitov na osobu však hodná rozhodne nie je.
Cestička, ktorou sa ide k nášmu prvému ubytovaniu, kde sme spali prvé dve noci. Už tu sme sa kvôli neznámym vtáčím hlasom zvykli zdržať ráno min. 15 minút - a väčšinou aj tak zbytočne. Vtáky sa tu dokonale skrývajú, úplný opak povestne krotkých vtákov Austrálie.
umelá roklinka porastená pralesom pod chodníkom č. 10, prakticky hneď za Tanah Rata
Horský tropický dažďový les je skvost sám o sebe.
http://www.youtube.com/watch?v=ZWJrGXHZhzI
Nie, hlas (v skutočnosti oveľa silenjší) medzi 0:16 a 0:22 naozaj nepatrí cikáde, ale jedinečnému barbetovi štetinatému Psilopogon pyrolophus
http://www.youtube.com/watch?v=LAVrz7pMNEI
Drobný klenot Kameronskej vysočiny - nektárovka Aethopyga saturata, ktorá tu ekologicky zastupuje americké kolibríky.
1.7. sme skúsili šťastie na chodníku č. 9, ktorý vedie z Tanah Rata na rozdiel od predošlých dvoch dolu strmými svahmi, do trochu nižších výšok, kde sa dá aj biodiverzita čakať o niečo vyššia. A veruže aj bola. Ešte v obci sme už konečne videli aj iného bylbyla ako goiaviera – Ixos mcclellandii. Videli sme ho pravdepodobne už predvčerom, no kvôli zlému svetlu sme si neboli istí. Na okraji lesa bol už známy Orthotomus sutorius (ktorého sme vídavali potom už pravidelne a aj viackrát za deň), ale aj nové druhy – párik Aegithina tiphia a na malej riečke 2 krásne chriaštele Amaurornis phoenicurus. V malom kúsku džungle (asi 50 x 30 m) vo svahu, obklopenej zo strán priesekmi, zdola cestou a zhora budovami potešil ďalší hulman Presbytis (melalophus) siamensis. Ďalej skupinka okánikov Zosterops everetti, a potom už vošiel chodníček popri strmom potoku s niekoľkými vodopádmi do vlastného pralesa. Je ešte bujnejší ako tie včera a predvčerom. A živší. Už po krátkej chvíli sa objavila prvá skupinka rôznych druhov spevavcov, tzv. bird-wave. Z nových druhov mi v nej pribudli strakošky Pteruthius melanotis (neskôr som videl ešte ďalšie dve), timália Stachyri(dopsi)s rufifrons, čierno-biely samček Ficedula westermanni, drongo Dicrurus remifer (postupne sme ich videli viac, no, žiaľ, všetky bez toho dlhého chvosta) a pavučiarka Arachnothera longirostris. Potešili aj ďalšie Pericrocotus solaris – tentoraz aj tmavosivo-žltá samica (nakoniec sa to ukázal byť relat. bežný druh) a Megalaima franklinii, ktorú sme neskôr videli ešte raz a ďalších zo 5 ex. na dnešnom výlete sme už len počuli. Okrem nich sme počuli aj 1 Megalaima oorti a 4 Psilopogony. Ďalej sa nám chvíľami aj dosť blízko predvádzali 2-3 Sitta azurea. Týchto brhlíkov som sa nevedel vynadívať. Boli aj ďalšie 2 Ixos mcclellandii a z nových druhov „muchárikoid“ Culicicapa ceylonensis a 2 Stachyris nigriceps. Samo síce šťastie na ne nemal, keďže kvôli ďalšiemu zmiešanému kŕdliku zaostal, no zas videl timáliu Macronus gularis. Najväčší špek nás však čakal cestou naspäť (nedošli sme až na koniec chodníka). Dano zrazu hovorí, že vidí sedieť dákeho červeného vtáka. Pozrieme tým smerom – trogón! Samec Harpactes erythrocephalus. Rýchlo vyťahujem kameru a cez hustú spleť konárov sa snažím aspoň ako-tak zvečniť jedného z naj vtákov celej výpravy. Onedlho pribudol aj prvý predstaviteľ podradu Suboscines, loboš Psarisomus dalhousiae (zbadal ho opäť Dano, za čo sme mu boli naozaj vďační). Vykľula sa z toho skupinka 3 – 4 ex. Čo sa týka plazov, konečne sme videli dvoch aj v pralese – pestro sfarbené scinky Sphaenomorphus praesignis. No had opäť žiadny.
Pri návrate sme zažili prvý poriadny tropický lejak, ktorý sme tu mávali oddnes poobede každý deň. Dnes našťastie podvečer ustal, a tak som šiel večer so Samom ešte na chodník č. 5. Počuli sme však len 1 Otus spilocephalus. Nejak mi to nestačilo, a tak som sa šiel výnimočne prejsť ešte neskôr v noci po okrajovej časti obce. Oplatilo sa – v parčíku na svahu som okolo 23:15 naďabil na Strix leptogrammica! Neozývala sa, no priblížil som sa k nej (priletiacej na konár asi 1,5 m nad zemou) na niekoľko metrov. A ľutoval, že okrem čelovky som si nevzal aj zrkadlovku... Veľká nádherná sova dala bodku za týmto mimoriadne vydareným dňom, ktorým mi stúpol vizuálne pozorovaných nových druhov na 49.
Čo sa týka ubytovania, v Twin Pines resort sa uvoľnila jedna normálna 2-posteľová izba (35 RM/noc) a 1 jednoposteľová (20 RM), tak Dano so Samom šli na dvojku a ja na jednotku. Dalo sa tu už vystrieť, dokonca aj umývadlo v nej bolo a trochu viac miesta, no denné svetlo opäť žiadne. A dosť vlhko. V rukách opraté ponožky mi neuschli ani po troch dňoch.
Twin Pines rezort na okraji Tanah Rata - prvú noc sme tu strávili v skutočnej kobke v podkroví (ani len to okienko, čo tam vidíte, nám nebolo dopriate), no ďalšie 4 noci už v obstojných, hoci takisto totálne tmavých a vlhkých izbách.
veľký pestrý šváb (takto by sa zoológ vyjadrovať nemal, ale v malajskom hmyze sa naozaj nevyznám :-)
http://www.youtube.com/watch?v=34ib8FpFZsw
Nepredstieraná radosť z prvého chriašteľa Amaurornis phoenicurus.
http://www.youtube.com/watch?v=SA74yCpN97w
samec Pericrocotus solaris (býv. č. Campephagidae - húseničiarkovité)
http://www.youtube.com/watch?v=ypymnoTFNoI
trogón Harpactes erythrocephalus bol jednoznačne naj pozorovaním v CH, takže aj napriek zlému videu mi nedá ho sem nedať
http://www.youtube.com/watch?v=BIto8S1NQJU
obrovské listy tu majú mnohé rastliny...
http://www.youtube.com/watch?v=tDKW73FUN3U
birdwatching v pralese je mimoriadne ťažký...
2.7. – Očarený chodníkom č. 9 som sa vydal naň aj dnes. Keďže Samovi a Danovi sa nechcelo zavčas vstávať a chcel som aspoň raz byť v lese skoro ráno (dosiaľ sme vyrážali najskôr o deviatej), opustil som hostel sám o 7:30. Rozvidnievať sa tu začínalo okolo 6:40, (normálne) denné svetlo bolo nie skôr ako 7:20. Kým som prišiel do lesa, bolo osem. Na riečke opäť dva Amaurornisy, ešte pred ňou sa mi podarilo odfotiť Psilopogona, v lese viacero druhov z predchádzajúcich dní, no vcelku pomerne mŕtvo. Zdá sa, že pred 9:00 – 9:30 tu do lesa nemá zmysel chodiť. Potešila však pásikavá, stromová, severoamerickým burundukom/čipmankom podobná veverička Tamiops mcclellandii. Až zhruba na najnižšom bode, kam sme včera došli, som videl 50-y nový vtáčí druh – kolibiarikovitého (no oveľa pestrejšieho, ako sú tie naše) Seicercus castaniceps. Aj to len na zlomok sekundy, ako to tu u spevavcov býva takmer pravidlom. Birdwatching v tropickom pralese je ťažký. Ba priam veľmi ťažký. Síce skoro stále niečo počujete, no nájsť dotyčného vtáka vysoko v korunách stromov alebo v hustých kroch je skutočným majstrovstvom. A to nielen malé spevavce, ale aj napr. ďatlovité barbety r. Megalaima. Dnes som počul 6 Megalaima oorti, no vidieť sa mi nepodarilo žiadnu. Dravce nemá ani zmysel spomínať – aj po dnešku sme na nášho prvého stále len čakali. Vo výške zhruba ľudských očí sa zavše ukáže rôznorodá vtáčia skupinka – bird-wave. Nikdy som nevidel, ako taká skupinka vznikne, ani ako sa rozpadne a väčšinou ani odkiaľ sa vezme a kam sa podeje. Skrátka čas od času sa pri chodníku objaví hlučný kŕdlik rôznych drobizgov a vždy sa oplatí prezrieť v ňom pokiaľ možno všetky jedince (čo sa mi však nepodarilo nikdy), pretože sa v nej spočiatku skoro vždy nejaký nový druh nájde. No ani to nie je „zadarmo“. Vtáky v nej sú nesmierne pohyblivé – keď sa vám konečne podarí nejakého lepšie uvidieť, sotva zamierite ďalekohľadom, už je inde. Časom sme pochopili, že najlepšie je asi mať ďalekohľad v takýchto prípadoch vkuse na očiach a len ním hľadať neprestajne sa pohybujúce drobizgy. Zavše sa nejaký z nich aspoň na štvrť sekundy určite ukáže. O čosi ľahšie sa už pozorujú väčšie druhy, ako napr. timáliovce Garrulax mitratus, ktoré tu boli pomerne bežné. Okrem nich (a spolu s nimi) som nižšie pri chodníku videl aj nášho jediného timáliovca čierneho – Garrulax lugubris – s červeným zobákom a bielou škvrnou za okom. Pár metrov od neho ďubal na suchári môj prvý ďateľ – Picus flavinucha – a o ďalších pár metrov potešil čierny samček vlhy s červenou hruďou a svetlosivým zobákom – Oriolus cruentus. 3 nové druhy na nie viac než 15-ich metroch. Zostúpil som až na cca 1200 mnm, nad políčka osady Laluan, kde mi pribudli ďalšie 2 nové druhy – lelkovito „tŕkajúci“ barbet Megalaima chrysopogon (žiaľ, len odzadu) a strakárik Hemipus picatus. Bola tu aj obrovská, vyše 30 cm dlhá a ako dva poriadne prsty hrubá mnohonôžka. Cestou späť som na lokalite, kde som mal 3 nové druhy, počul vysoko v korune stromu ďalšiu Megalaimu oorti – a hoci som si šiel za ňou oči vyočiť a krk vykrútiť, nič. Skúšal som ju nájsť z viacerých miest/uhlov, až som konečne uvidel odtiaľ vyletieť barbetovitú siluetu. Sadla tak, že ju bolo vidno! Pozriem ďh-om – Psilopogon. Akú veľkú som prežíval predvčerom radosť, keď som ho videl prvýkrát, tak také veľké bolo teraz sklamanie. Žiaľ, M. oorti nám súdená nebola. Vyššie som stretol Sama – tiež sa rozhodol pre tento úžasný chodníček. Z mojich dnešných nových druhov nevidel síce žiadneho, no zas videl iných 5 nových druhov – bylbyla Pycnonotus simplex, nektárovku Arachnothera chrysogenys (ja som videl len 3 ex. A. magna, ktorá je tu z pavučiarok očividne najhojnejšia), strakošku Pteruthius flaviscapis a čo som mu najviac závidel, zelenú straku s červeným zobákom a čiernou maskou – Cissa chinensis – a veľkú žlto-čiernu sýkorku Melanochlora sultanea. Človek tu môže ísť rovnakým chodníkom tri razy a furt vidí niečo nové. Je to práve vysoká biodiverzita, ktorá zaručuje, že aj napriek ťažkým pozorovacím podmienkam sme každý jeden deň videli niečo nové a zaujímavé. Keďže sa obloha nepekne zamračila, Samo sa otočil a šli sme naspäť spolu. Samovi pribudli Seicercus castaniceps (2 ex.) a Culicicapa ceylonensis, no mne už nič. Zakrátko sa dostavil poobedný lejak, ktorý trval až do noci.
Dano sa bol v nádeji, že sa mu tu konečne podarí odfotiť prvého hada, prejsť poniže Tanah Rata, na známe čajovníkové plantáže. Hada však nenašiel ani tam. Nedokázali sme si to vysvetliť – za 4 dni v CH len 1 had, aj to mimo pralesa, aj to zdrhol. Mrzelo to aj mňa, pretože hady ma fascinujú ešte viac než vtáky. No zas vtákov je tu toľko, že mi to vynahradia. Jemu to však nemá čo. Poradil som mu teda, nech sa preorientuje na vtáky – aj keď ani s tými to nie je ľahké, v porovnaní s hadmi to je rozprávka. Dano mi však so smiechom odvetil: „Boris, já se přeorientovat rozhodně nechci a už vůbec ne na ptáky.“ Holt, budeš to mať ťažké... J
Tanah Rata (vľavo autobusová stanica) v žiari vychádzajúceho slnka
Psilopogon pyrolophus sa nám nakoniec ukázal viackrát - na rozdiel od príbuznej Megalaima oorti, ktorá ani raz.
2 chriaštele Amaurornis phoenicurus
Obrovská mnohonôžka hrubšia ako moje prsty (ktoré sa na fotke môžu zdať hrubšie, keďže sú bližšie).
džungľa na chodníku č. 9
http://www.youtube.com/watch?v=s4e2wlk7zuc
Čajovníkové plantáže, ktoré bol pozrieť Dano. Jedna z naj atrakciíí CH, za ktorou ja osobne vidím len zdevastované pralesy.
3.7. Tretíkrát za sebou sme šli na chodník č. 9, dnes aj s Danom. Hneď pri začiatku sa blízko zeme v totálne zlom svetle pohybovala podľa siluety a hlasu pravdepodobne Napothera brevicaudata. Samo ju vraj videl lepšie, ja si ju ale nepočítam. Opäť drongá Dicrurus remifer (no ani dnes ani jeden s dlhými chvost. perami) a kopec iných, už známych druhov, aj veverička Tamiops mcclelandii. Dnes sme počuli min. 8 Megalaima oorti, no opäť to ostalo pri tom počúvaní. Nadobudol som pocit, že sú skrátka nezbadateľné. Taktiež niekoľko Psilopogonov, z ktorých jedného sme aj videli – bol to už môj šiesty pozorovaný vizuálne. Tie nie sú tak plaché. Konečne sme videli prvú kukučku – Surniculus lugubris. Pri nej spieval v pralese timáliovitý Pellorneum tickelli, no neukázal sa. Videli sme aj zo 4 Niltava grandis (F, M, aj mladé) a pre Sama novú Oriolus cruentus – blízko miesta, kde som ju videl včera. Dano videl nášho prvého dravca. Aj ho odfotil, no, žiaľ, z fotky ho určiť možné nebolo. Konečne sme zišli až do dediny Laluan. Tu sme sa nechtiac rozdelili, čím som prišiel o prvé a posledné poriadne pozorovanie hada v CH – krásnu a teraristom dobre známu užovku Elaphe/Ortriophis taeniura/us ridleyi. Dano ju našiel v páse krov lemujúcich asfaltku. Náš tretí had a opäť mimo pralesa. Zaujímavé. Slabou náplasťou mi bol pri pokuse vrátiť sa do Tanah Rata chodníkom 9A aspoň bylbyl so žlto prskanou hlavou – Pycnonotus finlaysonii. To sa mi však nepodarilo – neviem, či som ten chodník naozaj našiel, no ak áno, tak onedlho sa v hustej džungli stráca. Už v hneď prvý deň pri dlhom hľadaní chodníka č. 5 sme zistili, že značenie je tu veľmi zlé. Na samotných chodníkoch už nezablúdite, keďže sú dosť vychodené, ale nájsť ich začiatok je niekedy veľký problém. Počul som ďalšieho Pellorneum tickelli, videl ďalšie dve Hemipus picatus, Pericrocotus solaris, počul ďalšie dve Prinia flaviventris a keď som sa vracal naspäť k osade, druhýkrát som prechodom cez most vyplašil na väčšom potoku pískajúceho veľkého modravého vtáka – drozdovitého Myophon(e)us caeruleus. Videl som síce, pod ktorý ker na protiľahlom brehu zaliezol, no zbadať sa mi ho tam nepodarilo, a tak som ho videl len dvakrát krátko na letku. Nič iné to však nemohlo byť. O chvíľu šli oproti moji parťáci. Samo tiež videl takéhoto vtáka a naviac aj zelenáčika Chloropsis cochinchinensis, dozvedám sa. Šiel sa pozrieť ešte trochu nižšie, kým ja som šiel ďalej proti toku, na ktorom mi pribudol Enicurus schistacues, ktorý tu ekologicky zastupuje nášho trasochvosta horského. Samo už naň ho šťastie nemal. Obaja sme však videli kŕdlik astrildov Lonchura striata. Cestou späť videl Samo v pralese v jednej vtáčej vlne rozkošného malého ďatlíka Picumnus innominatus. Hoci som stál vedľa neho, za tých pár sekúnd, ktoré som naň ho mal, som ho zbadať nestihol. Opäť sme videli skupinku lobošov Psarisomus dalhousiae, dnes však len ako siluety prelietajúce vyššie v korunách stromov.
Večer šiel Dano so Samom na jeden z horných chodníkov a videli prvú agamu – zelenú stromovú Bronchocela cristatella. Okrem nej aj žabu – lietavku Polypedates cf. leucomystax. Samo počul okrem dvoch známych druhov sov aj kuvička Glaucidium brodiei.
potok a vpravo vyše neho hlavná ulica Tanah Rata
Popri hlavnej ulici sa tiahne dlhá pasáž reštaurácií a obchodíkov.
pohľad donútra juhoindickej reštaurácie
http://www.youtube.com/watch?v=RBkQutRo8Aw
džungľa, ako má byť
http://www.youtube.com/watch?v=3Zhmpr8sGl0
po strmých chodníkoch sa tu po daždi chodí miestami dosť blbo...
http://www.youtube.com/watch?v=Kt4e7hklSys
synantropná šáma Copsychus saularis a jej spev
http://www.youtube.com/watch?v=09XuOc_Xc18
"Škoda, že tu není Boris. Ten by měl radost jako prase." Veru mal... :-(
4.7. Ráno som do starej vyhorenej budovy s veľkým otvorom na prízemí videl zaletieť dva čierne vtáky, ktoré som aj vďaka hlasu určil ako Myophon(e)us robinsoni. Samo ich tu včera či predvčerom videl tiež.
Posledný deň v CH sme sa rozhodli vystúpiť na vrch Gunung Brinchang (2031 mnm) a uvidieť horský hmlový prales. Išli sme teda autobusom do blízkeho mestečka Brinchang (2 RM), odkiaľ naň vedie chodník č. 1. Okrem bežných druhov tu na drôtoch na kraji obce sedeli 2 strakoše Lanius schach a v malej skupinke nižších stromov nám pribudol Phylloscopus trivirgatus a mne aj Abroscopus superciliaris. Krásne sa tu predvádzali aj 4 Sitta azurea. Tri nové druhy, ešte sme ani nevošli do lesa. Parádny začiatok. Opustili sme posledné špinavé paneláky, cesta sa vnorila do lesa, no aj tu ešte jazdili autá. Nákladné. Niečo sa tu stavia. Ubúda ďalší kúsok pralesa. Danovi prebehla cez cestu nejaká šelmička. Žiaľ, táto jediná, ktorú sme na našej výprave zaznamenali, zostala neidentifikovaná. Najskôr nejaký malý mungo. V pralese toho moc nebolo. Z plazov klasicky nič, z vtákov jediný nový – Ficedula hyperythra. Najprv pomerne krotké mláďa, trochu vyššie krásne vyfarbený samček. Sadli sme si a pozorovali ho na bujnej spleti koreňov hádam štvrťhodinu. Videli sme konečne aj dravca, no identifikovať sa za tú chvíľu a pomedzi stromy nedal. Je to tu na ne veľmi ťažké. Počuli sme viacero Megalaima franklinii a jednu, žiaľ len v podobe siluety, aj videli. Vyššie boli napr. 2 Chryso/minla strigula a 2 Heterophasia picaoides, no celkovo málo vtákov. Stromy tu sú už zreteľne nižšie, hmla hustejšia a teplota nižšia. Chodník čoraz strmší a blatistejší. Neviem si predstaviť, že by sme sa mali tadiaľto vracať – a to som bol už na onakvejších túrach. Škriabeme sa hore len vďaka z blatistej zeme trčiacim koreňom. Nechce sa nám tomu veriť, ale ocitáme sa na vrcholovej plošine. Les siaha až potiaľto, no stromy sú vysoké len niekoľko metrov. Obchádzame veľký oplotený priestor so zakázaným vstupom a prichádzame na asfaltku, po ktorej tu akurát prichádza aj auto s pohodlnými holandskými turistami. Super, tadiaľto zídeme dolu. Najprv sme ale vyšli na vrcholovú vežu pozrieť sa na pralesy zhora. Hmla sa nakoniec čiastočne rozplynula a naskytli sa nám výhľady, ktoré za ten výstup rozhodne stáli. Aj priamo na vrchole boli Niltava grandis a synantropné šámy Copsychus saularis. Bolo asi pol tretej, keď začal už tradičný poobedný lejak. Počkali sme, kým sa aspoň trochu zmierni a vydali sa asfaltkou nadol. Po nedlhom čase sa zmenil už len v jemné mrholenie, počas ktorého nám na osamotenom strome na rúbani vo svahu pribudla veľká húseničiarka Coracina novaehollandiae/macei/javensis (až dvakrát si na nej zgustli splitteri). Až tak veselo nám však nebolo – mali sme pred sebou ešte zo 11 km zostupu. Dano preto navrhol stopnúť nejaké auto, čo bol výborný nápad. Čuduj sa svete, ale tuším hneď druhé nám – trom chlapom s batohmi – zastalo. To by sa u nás veru nestalo. Len raz v živote som potreboval stopovať, a to mi za 45 minút nezastavilo ani jedno z 50 áut. Ľudia sú tu predsa len nápomocnejší. Zaviezol nás až k začiatku mestečka Brinchang. Odtiaľ sme to mali na zastávku už len 2 km. Medzitým však zas začalo liať, takže sme sa schovali do krytej tržnice. Keď dážď oslabol, šli sme ďalej. Dano opäť stopoval. Teraz to síce trvalo dlhšie, ale napokon nás vzal ďalší dobrák. Až do Tanah Rata. Už sa tu cítime ako doma. Vôbec sa mi nechce stadiaľto zajtra ráno odchádzať. Je tu ešte toľko druhov, ktoré som nevidel! Ale v nížinnom pralese ich je ešte viac a čas je obmedzený. Kúpili sme si teda za 55 RM lístky na zajtrajší presun do Kuala Tahan. Kúpiť si ich treba totiž deň vopred. V cene je minibus do Jerantutu, autobus do Kuala Tembeling a 3-hodinová plavba člnom do Kuala Tahan, obce cez riečku Tembeling ležiacej oproti N. P. Taman Negara.
http://www.youtube.com/watch?v=9LElH85q9UM
Lanius schach na okraji Brinčangu
http://www.youtube.com/watch?v=AigVVkdTAFY
Sitta azurea a imitácia spevu Phyllergates cucullatus, ako som neskôr zistil.
hmlový les pod vrchom Brinčang
Chvíľami aj presvitalo slnko...
Kvitnúca liana. Zavše sme narazili v pralesoch aj na iné pestré kvety.
http://www.youtube.com/watch?v=U0PFBJXJgLo
samec Ficedula hyperythra spredu,
http://www.youtube.com/watch?v=GuNoPJdgrzA
zboku a zozadu
Les s nadmorskou výškou postupne mení charakter. Znižuje sa, je v ňom čoraz viac machov a menej vtákov.
http://www.youtube.com/watch?v=1FLsyaQA-pg
strmé stúpanie na Gunung Brinchang
http://www.youtube.com/watch?v=gIwCHsU5taw
Jedna z vecí, čo v pralese väčšinou chýba, je poriadny výhľad. Keď sme ho už konečne mohli mať, hmla nám ho odoprela...
pozorovacia veža a oplotený areál na vrchole Brinčangu (2031 mnm)
výhľad po čiastočnom rozplynutí hmiel z vrchu Brinčang = panenský prales (až na odlesnené údolia, ktoré však na fotke moc nevidno)
http://www.youtube.com/watch?v=xoAVa1gkbds
Na vrchole nás zastihol takýto dážď... Za tunajší prístrešok sme boli napokon viac než vďační.
cestou z Brinčangu
5.7. – O ôsmej ráno opúšťame CH a vyrážame len polovične naplneným minibusom do Taman Negara. Šesť a pol dní ubehlo, čo by okom žmurkol. Prvýkrát v živote som tu vstúpil do tropického pralesa, videl som tu prvú divú opicu, prvú kobru, prvé scinky, pribudlo mi tu 57 druhov vtákov. S deviatimi, ktoré mi už v KL, mám teda 66 „lajfíkov“. Som zvedavý, ako sa zmení toto číslo v Tamane. Nech to bude už akokoľvek, už teraz mi je jasné, že na túto výpravu do smrti nezabudnem a ak nechytím nejakú chorobu s trvalými následkami, že stála za to.
http://www.youtube.com/watch?v=1jqLmSCG8jA
astrild Lonchura punctulata na rozlúčku s Kameronskou vysočinou
Presun z Cameron highlands do Taman Negara
Klimatizácia bola tentoraz o niečo miernejšia. Do Jerantutu sme šli najprv cestou, ktorou sme sem prišli, potom, v Kuala Kubu Bharu, sme odbočili na Raub. Tadiaľto sa chodí aj do Bukit Fraser, najvychýrenejšej lokality na vtáky horského dažďového pralesa v KM. Zaujímavosťou je, že za celých 6,5 dní v CH sme nestretli jediného vtáčkara! Zdá sa, že kto má peniaze na Malajziu, má už aj na to, aby pred CH uprednostnil vraj lepší Bukit Fraser. Tam snáď niekedy v budúcnosti. Prezatiaľ mi Kameronská vysočina bohate stačila.
Aj počas tejto cesty zdrvujúco dominujú výhľady na plantáže palmy olejovej. Teraz, keď som už na vlastné oči videl, čo to znamenajú tropické pralesy, mi ich prišlo ľúto ešte viac. Z tohto sa robia biopalivá, hoci už dávno sú vynájdené oveľa ekologickejšie a lacnejšie spôsoby pohonu áut. Za celé 3 a pol hodiny jazdy som nevidel jediné obilninové pole. Obilie dovážajú Malajci z iných krajín – vrátane napr. Kanady. Zopár menších kaučukovníkových plantáží a inak všade mimo najstrmších svahov hôr pokrytých pralesom palma olejová. Je mi na zvracanie zo systému, v ktorom žijeme. No tentokrát mi zle nebolo iba z neho. Neviem, či je to tým, že vodič šiel pomerne divoko, alebo či mal zlé tlmiče, no mal som čo robiť, aby som sa nedovracal. Cesta opäť nemala konca, ale napokon sme do Jerantutu niekedy pred dvanástou predsa len došli. Je tu neporovnateľne teplejšie ako v CH. Ozajstná tropická horúčava. Moslimská-nemoslimská krajina, musel som si vyzliecť aj tričko a byť len v kraťasoch. Aj tak zo mňa tieklo jak z... ani neviem čoho. Koniec koncov je to nábožensky veľmi pestrá krajina, v ktorej napriek tomu nie sú nijaké konflikty (na čo sú Malajci patrične hrdí). Takže hoci som tu mimo seba nevidel bez trička nikoho, nikto mi nič nepovedal. Vybavili sme si povolenie na vstup do nár. parku (platili sme každý iba 6 RM bez ohľadu na to, koľko dní tam budeme – a keby sme nemali foťáky, tak len 1 RM) a mali sme takmer dve hodiny čas do odchodu autobusu do K. Tembeling. Na benzínke cestou do CH som sa presvedčil, že v exotike treba každú voľnú chvíľu naplno využiť. Šiel som sa preto prejsť za okraj mesta. Mimo všade v KM bežných druhov, ako napr. bylbyly goiaviery či škorce A. tristis, potešil hneď na strome pri ceste párik Aegithina tiphia. Videl som ich síce aj v CH, no teraz oveľa krajšie. Z trávnika na ten istý strom vyletela aj drobná hrdlička Geopelia striata. O pár metrov ďalej som zas medzi frekventovanou cestou a kanálikom, na trávniku s niekoľkými stromami vyplašil dva obrovské rybáriky Halcyon smyrnensis. Ďalej bol kŕdeľ už známych astrildov Lonchura punctulata, ako aj známy hlas prínie Prinia flaviventris. Konečne som ju aj videl. A hneď dve. V suchej a trochu tŕnistej vegetácii na otvorenejšom priestranstve som blízko kanálika vyplašil hnedého kurovitého alebo chriašteľovitého vtáka s akoby hrdzavým chvostom. Reku to musí byť Turnix suscitator! A aj bol, no to som sa ubezpečil až o tri dni neskôr. Ale o tom potom. Ďalej potešila pletiarka Ploceus philippinus stavajúca svoje jedinečné visiace hniezdo. Prišiel som na ďalšiu cestu, pri ktorej boli dve Anthus (richardi) rufulus. Otočil som sa späť a blízko miesta, kde bol Turnix, som tentoraz vyplašil Amaurornisa. Na už známy strom priletela nádherná Megalaima chrysopogon. Videl som ju síce aj v CH, no tam len zozadu. O asi 20 metrov vyššie, blízko detských hojdačiek priletela na košatý strom pre zmenu Megalaima haemacephala, opäť pekne vyfarbený samec. Radosť nemala konca kraja. Na necelú hodinu som vypadol na okraj mesta a 6 nových druhov, plus dva konečne pozorované pekne, poriadne. Vrátil som sa do reštaurácie, kde sa čaká na autobus. Samo bol len v meste a nevidel nič také; Dano síce intravilán tiež neopustil, no kúsok povyše videl na strome agamu Calotes versicolor. Šiel som sa tam teda pozrieť. Kalotesa som síce nevidel, no potešil siedmy nový druh – nektárovka Arachnothera crassirostris. Prestávku som teda využil na 100 %.
Po 20 minútach jazdy autobusom sme prišli do Kuala Tembeling. Tu som videl krásnu vevericu s červeným bruchom a čiernym a bielym pásikom na bokoch Callosciurus notatus, ako aj ďalšie dve A. crassirostris. Nasledovala vyše 3-hodinová plavba motorovým člnom so strieškou, v ktorom nás bolo 21 turistov + kormidelník. Nad riekou lietali Hirundo tahitica a miestami aj Collocalia esculenta. Novým druhom pre výpravu bola volavka purpurová. Zaujímavejšími boli už na štrkových brehoch a ostrovčekoch cíbiky Vanellus indicus (naše jediné bahniaky), nad riekou loviace a na suchároch popri brehu sediace Merops viridis, min. 3 rybáriky Halcyon smyrnensis a dva ešte väčšie Halcyon/Pelargopsis capensis, neidentifikovaný zobákorožec (ja som ho nevidel a Samovi sa ho určiť nepodarilo) a veľká kukučka r. Centropus – asi sinensis, no nemôžme vylúčiť ani rectunguis. Na poslednú chvíľu sme si všimli zo stromov pri rieke odletieť veľkého čierneho dravca. Žiaľ, do úvahy prichádzajú až dva druhy. Videli sme aj prvých „pravých“ domorodcov (ktorí chodia takmer výlučne bez trička, takže som si už nepripadal ako exot) a zdivené/polodivé tury. Cesta moc pohodlná nebola (málo miesta na nohy, neprestajný hluk motora), no 3 nové druhy za to stáli.
http://www.youtube.com/watch?v=T8CoEWgTP04
najbežnejší bylbyl Malajzie - Pycnonotus goiavier.
http://www.youtube.com/watch?v=6I7u_wnmenU
pletiarka Ploceus philippinus na svojom hniezde za Jerantutom
http://www.youtube.com/watch?v=5hbPK5FKgSE
detto
http://www.youtube.com/watch?v=SgXZEwBzfGk
plavba po rieke Tembeling
http://www.youtube.com/watch?v=iVRgp8XLKyc
a pohľad do člna, v ktorom sme sa viezli
http://www.youtube.com/watch?v=s5D8rSK04vw
cíbiky Vanellus indicus
http://www.youtube.com/watch?v=VkKDZghv78w
Žiaľ, lepšie zdokumentovať týchto krásavcov bolo nemožné.
Taman Negara a Kuala Tahan (podvečer 5.7. až ráno 16.7.)
Kuala Tahan – všeobecne
Až na zvýšenú koncentráciu turistov (ktorých však mimo reštaurácií vídať v obci pomerne málo – častejšie už v pralese) je KT obyčajnou malajskou dedinou, ležiacou na ľavom brehu rieky Tembeling tvoriacej južnú hranicu nár. parku a oproti ústiu rieky Tahan do Tembelingu. Je to v podstate totálna riť, kde skoro nič nekúpiť (viac v Stravovaní), vzdialená od najbližšieho mestečka 60 km. Ohraničená je nielen plantážami (výnimočne tentoraz kaučukovníkovými), ale aj pralesom. Dobre hádate, zachoval sa tu len vďaka relatívne strmým svahom týčiacim sa nevysoko nad dedinou. Aj tu cítiť „malajský smrad“. Ani tu som nevidel jediný bicykel. Zato na motorke jazdia aj moslimské tínedžerky, rovnako ako aj ich babičky. Úplne každý. Muži zas snáď úplne všetci fajčia; ženu som však nevidel žiadnu.
Ani v takomto známom turistickom centre sa charakter tretieho sveta nezaprie. Domorodci žijúci z ubytovávania turistov majú domy celkom pekné, no ostatní žijú v podmienkach porovnateľných s našimi cigánskymi osadami. Na rozdiel do našich osád vám tu však nehrozí nijaký fyzický, ba ani slovný útok, ani vreckoví zlodeji (nevreckoví však áno, viď Stravovanie). Kriminalita tu očividne nie je žiadna. A na rozdiel od Grécka som tu nevidel ani nijaké túlavé psy. Bezpečnosť je teda zaručená – pravda, pokiaľ vás nepoštípe komár nakazený dengue (sú výrazne čierno-bielo pásikavé) alebo maláriou (ktorá je tu však vzácna a obzvlášť v tomto období s relatívne nižším úhrnom zrážok). No hoci ma dostali desiatky komárov, nedostal som nič.
Spojenie s Jerantutom je nielen člnom (čo stojí 35 – 40 RM), ale aj autobusom za 25 RM, na ktorý si treba kúpiť lístok deň vopred. Aspoň tak mi povedali v turistickom centre vo Floating Restaurant. Žiaľ, až neskôr sme zistili, že sa dá ísť aj autobusom za 7 RM, na ktorý sa kupuje lístok normálne pri nastupovaní u vodiča a ktorým chodievajú domáci a lepšie informovaní turisti. Samozrejme, za túto nižšiu cenu treba čakať aj nižšiu kvalitu, o ktorej viac v kapitolke "Kuala Selangor a cesta doň“.
Spojenie s NP Taman Negara (ďalej len TN) je početnými prievozníkmi v motorových člnoch za 1 RM na osobu. Načo by postavili jeden obyčajný most (rieka nemá na šírku viac ako 50 m), keď si môžu domáci takto privyrábať... Že sa takto pália úplne zbytočne tisíce litrov benzínu, netrápi nikoho.
Čo sa týka počasia, mali sme furt horúco a vlhko, čo bolo neznesiteľné najmä v pralese. Niekoľkokrát pršalo, avšak väčšinou len večer a v noci; len raz trval dážď až do rána a raz začal už podvečer.
útulné chatky hneď nad brehmi rieky v Kuala Tahan, ktoré sú však len pre bohatých...
bežní Tahaňania žijú v trochu menej útulných obydliach...
http://www.youtube.com/watch?v=MB3g1TOSQkI
obydlia bežných ľudí "ázijského ekonomického tigra"
Cestička v KT, ktorou sme každé ráno vyrážali do terénu.
parkovisko, stanica, kaučokovníková plantáž a kopec porastený pralesom za dedinou
Pohľad z brehu nár. parku na obec. Tadiaľto nás denne prevážali v motorových člnoch za 1 RM, hoci urobiť most cez takúto riečku nemôže byť nijaký problém. Centrum KT vyzerá celkom pekne. Vrátane reštaurácií na podperách vo vode. Už druhá vec sú porcie, ktoré v nich dostanete...
Ubytovanie
Krátko po vystúpení na breh v Kuala Tahan sme narazili okrem drahých chatiek aj na pekne vyzerajúcu ubytovňu Yellow guest house. Cena za 3-posteľovú izbu mala byť 70 RM, no keď sme im povedali, že tu ostaneme aspoň 9 nocí (napokon sme ostali až 11), Dano ju zjednal na 65, čiže 21,67 na každého, čo je necelých 6 eur. Keďže sa nám ďalej v dedine hľadať nechcelo, vzali sme ju. Izba bola konečne na vysokej úrovni, dokonca sme mali vlastný záchod aj sprchu. Mala však aj jeden veľký nedostatok – absenciu sieťky na okne. Hlavná vec, že tu je ventilátor aj klimatizácia... Skutočne som nechápal tej logike – miesto obyčajnej lacnej sieťky na okno dať drahú klímu. Tým pádom sme nemohli nechávať na noc otvorený oblok (komárov tu síce nie je toľko ako v niektorých častiach Sibíri či Fínska, no nie je ich ani málo), no zároveň sme nenechávali na noc ani klimatizáciu, z ktorej by sme asi (teda min. ja určite) ochoreli. Každú noc som preto vstával spotený ako ... Yellow guest house mal však u mňa nielen toto jedno veľké mínus, ale aj jedno veľké plus – mohli sme tu zadarmo piť filtrovanú vodu. Moji spoločníci to síce neriskovali (a spočiatku ani ja nie), no keď ma prestalo baviť kupovať 1,5 litra obyčajnej vody za 2 RM (najmä keď som videl, akú mám v týchto horúcich nížinných trópoch jej spotrebu), povedal som si, že keď ju môžu piť domáci, prečo nie ja? Začal som ju teda piť. A pil som jej niekoľko litrov denne. A nebolo mi nič.
Kto má hlbšie do vrecka a nevadí mu bývať na izbe s cudzími ľuďmi, ten sa môže podobne ako v CH vyspať v spoločných spálňach za 10 RM. Naopak, kto je na tom finančne lepšie a chce byť ubytovaný priamo v parku, ten tak môže učiniť na druhom brehu rieky (riekou ide hranica N. P., takže Kuala Tahan je už mimo neho) v navonok (a pravdepodobne aj znútra) útulných chatkách rezortu Mutiara. Tie krajšie stoja až 200 RM na noc. Osobne však nevidím dôvod na ich uprednostnenie pred ubytovaním v dedine – cez rieku síce most postavený nie je, no prievozníci vás už od skorého rána (min. od siedmej) až do noci (min. do desiatej) za 1 RM člnom cez rieku vďačne prevezú a keďže pred siedmou je aktivita v šere pralesa mizivá (a keby aj nebola, nedostatok svetla znemožňuje používanie normálneho ďalekohľadu), nemá zmysel tam byť kvôli vtákom skôr.
http://www.youtube.com/watch?v=v4NOky7j5C4
Yellow guest house, v ktorom sme strávili napokon 11 nocí.
Stravovanie
Raz denne, na obed/večeru sme chodili do reštaurácií postavených na koloch nad riekou popri brehu. Na rozdiel od CH sú všetky malajské a štipľavé jedlá tu preto nečakajte – pokiaľ si o to zvlášť nezažiadate. V Tanah Rata sme si už na ne tak zvykli, že sme si o ne často žiadali. „Please, spicy.“ Ceny tu sú podobné, no porcie mäsa ešte menšie ako tam. Skrátka chodil som z nich polohladný – a to som zjedol vždy všetko do posledného zrnka ryže. Pekne to po jednom takom „obede“ povedal Samo: „No, žalúdok sme podráždili, a teraz by sa to chcelo najesť.“ Chodili sme hlavne do najvýchodnejšej Mama Chop, kde som si dával väčšinou za 6 RM kura (rozumej tak 8 – 10 kúskov) s ryžou a trochou zeleniny. Neskôr som skúsil aj inú reštiku, no detto. Druhýkrát sme si dali v nej strednú porciu (ako som až teraz zistil, doteraz sme jedávali malé – no vo väčšine reštaurácií iné ani neboli) za dvakrát toľko, čiže 12 RM, no dvakrát väčšia rozhodne nebola. A dať 5 eur (18 RM) za veľkú porciu, to si nedovolím ani u nás. Raz v nádeji, že inde dávajú viac, som skúsil spolu s Danom Floating restaurant na západnom konci brehu dediny. V Mama Chop si dal minule Dano „Chicken curry“ a dostal mäsa zreteľne viac. Nie som žiadny mäsožrút, no strukovinové tu nebolo nič, vajcia som radšej neriskoval (najmä keď som videl, ako ich skladujú – mimo chladničky, normálne na poličkách pri 34° teplotách) a potreboval som sa z niečoho aj nasýtiť. Tak som si tu objednal to isté. Dostal som bielu ryžu bez zeleniny a v druhej misočke curry omáčku so 4 alebo 5 kúskami kuraťa tvorených z 80 % kosťami (boli to prevažne stavce). Skrátka mäsa na dva hryzy. Nad touto porciou, menšou, aké som mával ako 5-ročné decko v škôlke, som sa už vážne naštval a obsluhujúcemu dievčaťu povedal svoje. Floating restaurant nikdy viac.
Niekoľko miestnych obchodíkov nebolo na tom o moc lepšie. Výber tu bol skutočne skromný a ceny ešte vyššie ako v Tanah Rata. Že vraj lacná Malajzia, smiali sme sa a nechápali. To si z nás všetci robili srandu alebo to tu za posledných pár rokov všetko tak zdraželo? Je jasné, že v turist. strediskách sú ceny vždy vyššie, ale toto sa nám zdalo nejako príliš. Každý má vlastné stravovacie návyky a jednoznačne najlepšie sú na tom tí, ktorým je úplne jedno, čo jedia a ktorým nič nespôsobuje psychické ani fyzické potiaže. Žiaľ, nepatrím medzi nich a Kuala Tahan ma preto v tomto ohľadne sklamala. Na raňajky totiž potrebujem niečo sacharidové s vysokým obsahom vlákniny, najlepšie ovsené alebo iné celozrnné vločky. V Tanah Rata ich mali len v jednom obchodíku a tušil som, že tu ich nemusia mať v žiadnom, preto som si ich tam (hoci veľmi drahé) chcel nakúpiť do zásoby. No zabudol som na to a mal som ich tu len na dva dni. Nielenže tu v žiadnom zo štyroch obchodíkov nemali žiadne vločky, nemali tu absolútne nič cereálne ani nič podobné. To tu fakt všetci jedia stále len to hnusné biele vatové pečivo, len ten balast? Pýtal som sa sám seba. Nebola tu ani normálna zelenina, nebol tu syr ani žiadne mliečne výrobky, nebolo tu množstvo pre nás bežných vecí... Našťastie mali aspoň moje obľúbené fazuľové konzervy v čili omáčke – síce skoro dvakrát drahšie než u nás, ale čo už, táto výprava rozhodne za to stojí. Tie som jedával na večeru k bielemu chlebu. Na terény do pralesa som si brával jedny miestne sušienky, ktoré sa mi aspoň ako zdravo (alebo aj trochu viac) vyhladnutému zdali ako-tak chutné (Dano si zas brával biele pečivo so sladkou, napr. kokosovou výplňou). Akurát na štvrté a pre mňa najdôležitejšie jedlo – raňajky – som nevedel nič vymyslieť. Z domu som mal sušené sójové mlieko, voda tu bola, no nebolo čo zaliať. 8.7. som sa rozhodol preto obetovať 1 deň birdingu v pralese a ísť na nákup do 60 km vzdialeného Jerantutu. Tušil som, že Murphyho zákony zapracujú a prídem o jedny z najzaujímavejších pozorovaní, no so zápchami mám dosť zlé skúsenosti na to, aby som im aj za takúto cenu predišiel.
Reštaurácia Mama Chop na S okraji KT, do ktorej sme chodili najčastejšie.
Kuala Tahan – vtáky a iná háveď
Hoci všetky hlavné terény sme absolvovali priamo v TN, aj v dedine a jej blízkom okolí sme mali možnosť vidieť viacero zaujímavých druhov. Bežnými tu sú už známe synantropné škorce A. tristis, šámy Copsychus saularis, hrdličky S. chinensis, vrabce poľné, bylbyly P. goiavier, dážďovníky Aerodramus maximus, lastovičky H. tahitica, menej početnými, ale stále bežnými sú astrildy Lonchura punctulata, malé hrdličky Geopelia striata, škorce Acridotheres fuscus, vlhy O. chinensis a dokonca aj chriaštele Amaurornis phoenicurus. Za zmienku stojí, že ani jedného z týchto bežných druhov sme nevideli priamo v pralese. A teraz tie zaujímavejšie: Hneď prvé ráno sotva som vyšiel von z našej ubytovne, preletel popred mňa zobákorožec Anthracoceros (malabaricus) albirostris. Stihol som ho určiť ešte za letu, bežal som zobudiť Sama a našli sme ho sedieť na neďalekom dome. Rozprávkový začiatok. Zobákorožec, to je už ozajstná exotika, to je symbol ázijských trópov. V ten deň som ho videl ešte aj poobede a potom ešte raz v iný deň. Trikrát sme tu pozorovali (z toho raz 2 ex.) posedávať na nízkom strome a stĺpe maličkého sokolíka Microhierax fringillarius. Rovnako tri razy som videl v dedine, resp. na jej okraji sedieť na stromoch aj dravca Spilornis cheela. Nad riekou sme zas za súmraku medzi 18:35 a 18:50 videli dvakrát preletieť Macheiramphus alcinus, ktorý je špecializovaný na lov netopierov. Konečne teda identifikované dravce, hoc len 3 druhy. V pralese nám pribudol len jeden, aj toho videl len Samo – viď ďalej. Zo sov sa v lese za dedinou ozývaval Otus lettia. Priamo v obci potešilo ďalej zopár nádherných malých holubov Treron olax a na drôte (po ktorom sa ako nič prechádzali makaky Macaca fascicularis) nad riekou sedel raz veľký rybárik Halcyon capensis. Jeho veľkosť vynikla najmä, keď si blízko neho sadla našej hrdličke záhradnej podobná S. chinensis. Dvakrát som videl Dendrocopos canicapillus a raz červenkastú Picus/Chrysophlegma miniaceus – na tom istom stromčeku blízko našej ubytovne mi zároveň v to ráno a snáď v tej minúte pribudla aj kukučka Phaenicophaeus/Rhopodytes diardi. Okrem nej sme raz videli aj maličkú Cacomantis merulinus a z toho istého miesta o dva stromy ďalej aj Phaenicophaeus/Rhinortha chlorophaeus/a, ktorú sme pravidelne vídavali v pralese. Dvakrát sme videli (no mnohokrát počul – najmä vo vých. časti obce, resp. tesne za ňou smerom na Nussa village, ale pár razy aj blízko našej ubytovne) aj obrovskú Centropus sinensis. Od istého dňa sme tu pravidelne vídavali aj zopár papagájikov Loriculus galgulus a raz sa mi naskytol pohľad aj na päť letiacich Psittinus cyanurus. Tretí druh papagája žijúci v tejto časti KM – Psittacula longicauda – sme nezaznamenali. Na papagáje je tropická Amerika ďaleko lepšia, no na začiatok stačí aj toto. Papagáje sú predsa spolu so zobákorožcami a trogónmi pre nás najexotickejšími vtákmi tropickej Ázie a ich prvé pozorovania vo voľnej prírode v každom vtáčkarovi nepochybne vyvolajú silný emotívny zážitok. Pozorovanie loriov na kokosovej palme – čo ešte môže nabudiť pocit väčšej exotiky? Chýbala už len morská lagúna a príjemnejší vzduch... Ďalej som raz vyplašil podľa všetkého samicu Coturnix chinensis a nad dedinou párik Gallus gallus. Ozývalo sa ich tam viac, no neviem, či nie sú len opätovne zdivené. V TN totiž neboli. Podobne ako v CH, aj tu bola Prinia flaviventris, Anthus (richardi) rufulus. V CH bežné vrany hrubozobé som tu videl len párkrát. Na vysokom strome nad cestou vo svahu nad dedinou posedávali 4 veľké stromové dážďovníky Hemiprocne longipennis. Keď som videl jedného z nich krúžiť medzi Aerodramus-mi, zdal sa medzi nimi ako taký menší sokol. Smerom na Nussa village a/lebo nad KT som videl bylbyly Pycnonotus plumosus, P. finlaysonii, P. brunneus a jedného nádherného P. cyaniventris, timáliu Pellorneum ruficeps, zelenáčika Chloropsis cochinchinensis a Ch. cyanopogon alebo sonneratii (veľmi ťažko sa odlišujú), včeláriky M. viridis, rybárika Halcyon smyrnensis, 2 Dryocopus javensis, 2-3 kŕdliky astrildov Lonchura leucogastra a ráno 16.7. tesne pred presunom do K. Selangor nad dedinou krásne v monokulári 2 ďatle Meiglyptes tristis. Z pralesa pahorkov nad dedinou sme v jeden deň počuli aj zobákorožca r. Buceros.
A tiež gibony, ktoré nám ráno 16.7. húkali na rozlúčku. Nimi sa už dostávame k ostatnej „hávedi“. Gibony som dvakrát počul (z toho raz len ich pohyb a lomoz) aj smerom na Nussa village, menej ako 50 m odo mňa. Žiaľ, odtiahli totálne nepozorovane. Nad dedinou sa mi však v jeden podvečer podarilo pozorovať min. 9 milučkých hulmanov Trachypithecus obscurus, na ktoré som v TN šťastie nemal (Samo však áno). Z cicavcov tu boli už len bežné veverice Callosciurus caniceps. Z plazov sme v dedine videli scinky Eutropis longicaudata, gekóny Gehyra mutilata (aj na našom Yellow guest house), Hemidactylus platyurus a nádherného Gekko monarchus (všetky tri druhy gekónov len na budovách) a Dano aj nejakého hada, ktorý mu však zdrhol a nevidel ho poriadne, no je možné, že to bola kobra naočiarka Naja kaouthia. Zo žiab sa nám predvádzali nádherné a svojrázne Kaloula pulchra s ešte svojráznejšími hlasmi. Okrem nich sme našli aj ropuchy a Dano aj ďalšie žaby – Microhyla mantheyi, M. petrigena a Fejervarya limnocharis.
Hneď prvé ráno potešil zobákorožec Anthracoceros (malabaricus) albirostris.
http://www.youtube.com/watch?v=2nu6AzVhsCA
Tento zobákorožec s vyrušovaním ľuďmi očividne problém nemá. Čo už neplatí o spúste iných druhov...
http://www.youtube.com/watch?v=Yk4oWDhMNoY
Ten krikľavý hlas nepatrí nijakej hydine, ale zobákorožcovi.
Kokosová palma, na ktorú chodievali papagájiky lori Loriculus galgulus.
Aj tu bola synantropná hrdlička S. chinensis.
sokolík Microhierax fringillarius v intraviláne obce
Veľkú kukučku Centropus sinensis bolo počuť často, no videl som ju len trikrát.
scink Eutropis longicaudata
jedinečná Kaloula pulchra priamo pri našej ubytovni
http://www.youtube.com/watch?v=JdOYltpZKFM
a jej (ich) ešte jedinečnejší hlas
obrovská cikáda na našej ubytovni
Taman Negara – vtáky a všeobecne
Na prvom prieskume nížinného (no nie rovinatého, lež dosť kopcovitého) pralesa 6.7. to moc nádejne nevyzeralo. Ak sa nám zdal birdwatching v CH ťažký, tak tu sa nám po prvých troch hodinách zdal doslova nemožný. Boli sme síce stále pozitívne nabudení v blízkosti našej ubytovne ranným pozorovaním zobákorožca A. (m.) albirostris a kukučky Centropus sinensis, no v pralese si do našich myslí nekompromisne razilo cestu obrovské sklamanie. Hoci každú chvíľu sa tu okrem neprestajne vyhrávajúcich cikád z vysokých korún (stromy sú tu oveľa vyššie ako v horskom pralese) ozývali aj nejaké vtáky, neboli sme schopní poriadne vidieť ani jedného. Išli sme si krky vykrútiť, no maximálne sa nám tak podarilo zahliadnuť nerozoznateľnú podexponovanú siluetu. V dolnej a strednej etáži sme tu nestretali nijaké rôznorodé vtáčie skupinky, v ktorých sa v CH skoro vždy dalo nájsť niečo zaujímavé. Aby to nebolo málo, podmienky komplikuje ani nie tak vysoká teplota (cca 34°), ako najmä desivá vlhkosť. Neprestajne zo mňa leje. Pot mi steká po okuliaroch, ktoré sa mi aj bez toho pod chvíľou zahmlievajú. Ešte nikdy som nepociťoval svoj očný hendikep (krátkozrakosť) tak silno ako tu. Situáciu znepríjemňujú samozrejme aj komáre, ale najmä pijavice. Kvôli týmto krvným parazitom sa odporúča chodiť v nížinných tropických pralesoch zásadne v dlhých rukávoch a s dlhými nohavicami zastrčenými do topánok. Kvôli môjmu ďalšiemu hendikepu – silnému poteniu – som si však tento luxus nemohol dovoliť. Malária – nemalária, som nútený pohybovať sa tu iba v tenkých kraťasoch a bez trička. Končatiny som si síce natieral silným repelentom, no keďže som sa ním snažil šetriť, aj tak ma pod chvíľou nejaký komár dostal. Viac som si ho dával na nohy – proti pijaviciam. Neuvedomili sme si však, že nemajú nijaký problém dostať sa cez ponožky, takže trochu krvičky im každý z nás nevedomky daroval. Doteraz mám ako spomienku jednu vibramu sfarbenú znútra dočervena... Pohybujú sa tu piadivkovitým pohybom, nie ako tie naše, takže ani sa nenazdáte a už ich máte aj napriek vibramkám na nohách. Niekedy sme to zistili, až keď už odpadli. Našťastie vraj nezvyknú prenášať nijaké nebezpečné choroby a zdá sa, že sme skutočne žiadne nedostali. Dodnes (november 2012) mi síce ešte slabúčko vidno jednu vyrážku na predlaktí (všetky ostatné zmizli max. do 10 dní. Z asi desiatich, čo ma dostali, to bola jediná na ruke. Ako sa mi tam dostala? Tak, že som si dovolil na nejaký čas posedieť si, hoc na kúsku karimatky pod zadkom.), ale pevne verím, že to nie je nič vážne. Pravdepodobne nielen kvôli ľahšiemu pohybu po blatistých chodníkoch, ale aj proti nim sú tu na počiatočných úsekoch niektorých chodníkov železné konštrukcie (10 až 200 cm nad zemou, ako kde) s priečnymi doskami, ktoré výrazne uľahčujú chôdzu. No pijavice sa nemajú problém dostať aj na ne... Zrovna počas nášho pobytu sa tu niektoré úseky opravovali a budovali, a tento hluk naše šance uvidieť nejaké zaujímavé vtáky rozhodne nezvyšoval. Jedny z mála hlasov, čo sa nám podarili v tento prvý deň identifikovať, patrili lobošovi Calyptomena viridis a barbetom Megalaima henricii a M. mystacophanos. Okrem týchto dvoch barbetov, ktoré sme tu počúvali pravidelne (najčastejšie M. henricii), sme počuli aj M. australis a M. chrysopogon. Stretli sme 3-člennú vtáčkarskú skupinku (dvaja Briti a jedna Azijatka), ktorá sa snažila zahliadnuť v neprehľadnom teréne prízemnej etáže sporadicky sa ozývajúceho tajomného spevavca Eupetes macrocerus (ako sme z knihy zistili. Aj keď sú to očividne vynikajúci vtáčkari, nikto z nich neovláda vedecké názvy. Je to škoda, pretože ich jediný význam spočíva práve v dorozumievaní sa s cudzincami. My zas nepoznáme anglické názvy, takže dorozumievanie priebiehalo väčšinou s pomocou atlasu.) Nepodarilo sa to ani nám, ani im. Až ku koncu prvého terénu (šli sme z Mutiara resort (ďalej len MR) popri rieke Tahan, potom do kopca na Jenet Muda trail, no z neho sme odbočili doprava a zostúpili sme tak späť na lúčku za MR) sa nám v prítmí pralesa konečne ukázali dva nové vtáky – najprv nehybne na konári sediaci krásny samec Philentoma velata a trochu neskôr, už blízko lúčky za MR bylbyl Criniger/Iole olivaceus/cea. To nás motivovalo ísť skúsiť šťastie ešte raz, takže miesto vrátenia sa do KT a zájdenia si na obed sme sa druhýkrát vydali na chodníček popri rieke Tahan, teraz však len kúsok. Ešte sme ani nevošli do lesa a na stromoch okraja lúky sa objavila skupina min. 10 makakov Macaca fascicularis. Ako sme rýchlo zistili, sú to tu najbežnejšie opice, navyše tu pri MR naprosto krotké. V pralese potešil na konári driemajúci varan Varanus bengalensis a ukázala sa nám aj vari najkrajšia zo všetkých 21 kukučiek žijúcich v KM – Ramphococcyx/Phaenicophaeus/Zanclostomus curvirostris. Keď sme sa druhý raz, už okolo tretej poobede vrátili na lúčku pri vstupe do lesa, spestrenú dvomi solitérmi, zrazu to tu nejako ožilo. Za cca 1 hodinu mi tu pribudlo 10 nových vtákov! Počas tohto intenzívneho vtáčkarenia som aj zabudol na hlad, ktorý sa medzičasom dostavil. Bolo už asi 16 hodín a od raňajok som mal len jedny sušienky. O to viac chutil potom obed. Podvečer som si ešte vybehol hore nad dedinu, kde mi pribudli 2 tesáre Dryocopus javensis, ktoré dali birdwatcherskú bodku za týmto nezabudnuteľným dňom, ktorý sa dosť dlho rysoval byť poriadnym fiaskom.
V ďalšie dni sa opäť striedali slabšie chvíle s úspešnejšími, no prevažovali priemerné. Zaujímavosťou je, že priamo v pralese sme zaznamenali len 3 druhy, ktoré sme aj v CH (aj z tých som videl v CH dva len ja a len v najnižšej časti, nad Laluánom). Spomenul som si na slová istého vtáčkara z internetu – „for first time visitors I would say that 2 weeks is the minimum you should stay at this place“. Mal pravdu. Spočiatku som si myslel, že preháňa. Reku 10 dní musí stačiť. Po desiatich dňoch strávených v tomto pekle i raji zároveň som si opäť myslel, že preháňa – ale tentoraz smerom nadol. Birdwatching je tu ťažký, no trpezlivosť prináša ovocie. Nikdy však neuvidíte všetko behom pár dní, zato každý deň uvidíte niečo nové, takže skutočne sa tu oplatí ostať tak dlho, ako sa vám len dá. Dá sa tu toho vidieť vskutku veľa. A čo všetko sme tu videli my? Len malú časť z teoreticky (a aj prakticky) možného. Napriek tomu rozhodne neľutujeme. Z kukučiek sme skoro každý deň videli Phaenicophaeus chlorophaeus, ktorá je tu očividne najbežnejšia a jediná, ktorú by som označil za „common“. Ešte raz sme stretli aj Ramphococcyx curvirostris, zo dvakrát Phaenicophaeus diardi, viackrát mladú, ale už schopnú letu Surniculus lugubris (raz aj pri kŕmení timáliou Stachyris erythroptera, ktorú sme videli viackrát) a ja aj tmavofialového červenozobého samca Chrysococcyx xanthorhynchus. Holubov sme videli priamo v pralese málo. Samo mal v MR šťastie na Treron curvirostra a nad riekou medzi KT a MR aj letiaceho Treron capellei, ja som dvakrát pekne videl Chalcophaps indica. Z kúr sme okrem nádherných, hoci pomerne bežných a nie veľmi plachých bažantov Lophura ignita videli raz aj nejaké menšie – ja som videl len siluetu jedného, Samo mal lepší výhľad a hovorí, že podľa všetkého to boli Lophura erythropthalma. Posledný deň v teréne, 15.7. v neskoré poobedie som na Jenet Muda trail narazil ešte na samca majestátneho argusa Argusianus argus.
Dravca som nevidel priamo v pralese ani jedného, Samo jedného - mladého Nisaetus alboniger.
Z dážďovníkov sme priamo v pralese pozorovali min. na dvoch miestach kŕdliky Rhaphidura leucopygialis. Raz sa nám už zmienený Angličan snažil v diaľke pred nami ukázať na konári sediaceho Hemiprocne comata (dážďovníky tohto rodu dokážu sedieť na konároch a sedávajú tak dokonca aj celé hodiny), no nedokázali sme vyrozumieť, ktorý z početných konárov v džungli má na mysli. Zbadal som ho až v binokulári, keď odlietal. Patrí to síce medzi isté, avšak medzi tie horšie pozorovania, a tak dúfam, že ho ešte niekedy uvidím aj poriadne. Samo ho na tom istom mieste (ktoré sme od toho dňa pravidelne kontrolovali) zbadal o niekoľko dní neskôr.
V tejto nižšie položenej časti TN (pretože NP Taman Negara zahŕňa aj najvyšší vrch KM – 2 187 m n. m. vysoký Gunung Tahan) by malo žiť do 5 druhov trogónov. Žiaľ, počas 9 dní v ňom strávených som nevidel ani jedného. Nezazretie ani jedného zo štyroch druhov „čiernohlavých“ trogónov ma štvalo a doteraz štve naozaj pekelne a je to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa tu chcem vrátiť ešte aspoň raz. Ale už lepšie pripravený (t.j. naučiť sa poriadne hlasy a v lese sa lepšie dívať). Samo videl Harpactes duvaucelii, a to dokonca tri kusy. Jedného samca, ktorého podobne ako H. erythrocephalus v CH zbadal asi najlepšie sa z nás pozerajúci Dano, videli zrovna 8.7., kedy som bol na potravinových nákupoch v Jerantute. Kde mi síce tiež pribudlo zopár druhov, no tomuto sa nevyrovná žiadny z nich. Posledný deň pobytu v TN mal Samo šťastie dokonca na celý párik tohto tunajšieho najbežnejšieho (ale stále rovnako prekrásneho a exotického) trogóna – hoci ako vidíte, ani 9 dní nie je 100-%-ná záruka, že ho uvidíte.
Z krakľovcov dominovali zobákorožce – každý deň sme nejakých počuli, často videli aj prelietať, no väčšinou len v podobe siluet mihajúcich sa nad korunami mohutných stromov. Najmä hlboké chrapľavé hlasy vtákov r. Buceros dotvárajú jedinečnú atmosféru tunajšieho prostredia. Viackrát sme počuli aj najväčšieho a svojrázneho zobákorožca Rhinoplax vigil, ktorého počiatočné pomerne jemné úkanie postupne prechádza v nezameniteľný komický smiech, ktorým ma dva kusy obzvlášť mimoriadne dráždili v posledný podvečer nášho pobytu v TN na Jenet Muda trail, kedy sa ozývali z blízkych korún stromov (jeden z nich nebol odo mňa ďalej než 30 m), no zazrieť sa mi ich nepodarilo. Najprv som si vravel, že z Malajzie neodídem bez toho, aby som nevidel aspoň jedného z troch druhov býv. rodu Buceros (kam patril aj Rhinoplax vigil), no hoci som si vďaka B. rhinoceros tento cieľ splnil, keď už som bol tak blízko tohto Rhinoplaxa, povedal som si, že sa tu musím vrátiť niekedy v budúcnosti už len kvôli nemu. Všeobecne som mal na zobákorožce smolu – len raz sa mi podarilo jedného vidieť v pralese poriadne, no ten stál za to – bol to nádherný Buceros rhinoceros. Vďaka Dominicovi Davidsonovi (jednému (vynikajúcemu) z dvoch anglických vtáčkarov, ktorých sme stretli v prvý deň) si však môžem počítať aj Aceros corrugatus – spolu sme sa dívali na násťkusový kŕdeľ, no jemu sa vďaka inému uhlu na rozdiel odo mňa podarili zachytiť v ďh aj potrebné detaily. Samo okrem týchto dvoch videl aj Aceros undulatus (ktoré som videl asi určite aj ja, no počítať si, žiaľ, nemôžem) a – čo patrí medzi naj pozorovania vôbec – 3 ex. Berenicornis comatus. Keďže sme sa skoro vždy po čase rozdelili, bolo mnoho druhov, ktoré videl len jeden z nás. Samo videl aj rybárika Alcedo meninting a obaja sme y reštaurácie počuli a možno aj videli nad riekou Tahan pískajúceho prelietavajúceho maličkého rybárika Ceyx (erithaca) rufidorsa.
Z ďatlovcov sme najčastejšie stretávali (hoci ani toho nie každý deň) Meiglyptes tukki (najbežnejší ďateľ TN, no rozhodne nie tak bežný, ako je u nás ďateľ veľký ). Okrem neho sme videli raz aj maličkého Hemicircus concretus, dve maličké Sasia abnormis, žlnu Picus puniceus, ďalej Celeus brachyurus, Samo aj Meiglyptes tristis (ktoré som videl ja nad dedinou) a veľkého Mulleripicus pulverulentus, ja zas párik Blythipicus rubiginosus. Barbety sme síce počúvali neprestajne, no nevidel som ani jednu! Samo mal k záveru v MR šťastie na jednu Megalaima rafflesii. Absolvovali sme aj niekoľko nočných vychádzok a na jednej z nich sme neďaleko MR počúvali tajomný hlas žaboústky (z radu lelkov) Batrachostomus stellatus a necelý kilometer od nej krátko aj Batrachostomus (javensis) affinis. Žiaľ, ani jednu sme nevideli.
Hoci nespevavcov sme v TN videli už podstatne viac ako v CH, aj tu sme videli ďaleko najviac spevavcov. Z fylogeneticky staršieho podradu Suboscines sme viackrát pozorovali niekedy aj celú rodinku nádherného Cymbirhynchus macrorhynchos. Vari každý deň sme počúvali Eurylaimus ochromalus, no len mne sa ho podarilo raz vidieť, aj to iba na pár sekúnd. Samo zas videl Calyptomena viridis, ktoré sme tiež viackrát počuli. Pitu sme však nevideli žiadnu, hoci sme počuli niekoľko vtáčkarmi mimoriadne žiadaných Pitta granatina a Pitta guajana. Akonáhle sme za ich hlasmi vybočili z chodníka a priblížili sa k hustým pralesným krovinám, zmĺkli. Ďalší dôvod sa sem vrátiť. Čím viac dní strávených v teréne, tým väčšia šanca ich stretnúť. Dominic Davidson, ktorého sme stretávali po celý náš pobyt (a ktorý tu ostal ešte dlho po nás, pretože „he really loves this place“ – a očividne mal dosť času a peňazí), mal šťastie na jednu Pitta guajana, ktorá sa mu ukázala priamo pred ním na blatistom chodníčku vpravo od rieky Tahan. Je asi lepšie chodiť sám, potichu a veľmi pomaly.
Z bohatého zastúpenia druhov Oscines tu nejdem všetky vypisovať (na tento účel viď tabuľku), no niektoré za zmienku rozhodne stoja. Medzi najmajestátnejšie z nich patrí veľká škorcovitá majna Gracula religiosa, ktorú sa mne i Samovi podarilo raz (na rôznych miestach) pozorovať, pričom som počul aj jej na spevavca nezvyklý jedinečný hlas. Ďalším nezabudnuteľným zážitkom bol dlhochvostý monarch Terpsiphone paradisi a tiež jeho príbuzný Hypothymis azurea (opäť samec) – hoci má krátky chvostík, aj on medzi pralesné klenoty nepochybne patrí. Videli sme ho hneď v prvý deň, na okraji pralesa, rovnako ako samca vlhy Oriolus xanthonotus. Potešil aj vejárnik Rhipidura perlata, čím som si skompletizoval všetky tri malajské Rhipidury. Pravidelne sme vídali dlhochvosté drongá Dicrurus paradisi a viackrát aj menšie D. aenaeus. Krkavcovitého vtáka sme priamo v pralese videli len jedného (hoc viackrát) (veľa ich tu ani nežije), no ten stál za to. Predovšetkým jeho hlas. Viaceré druhy tu vydávajú vskutku exotické zvuky, no hlas Platysmurus leucopterus nemá podľa mňa konkurenciu. Skutočne ako z iného sveta. Odporúčam vypočuť si na internete, napr. na xeno-canto.org. Podobne ako aj ďalšie druhy, ktorých hlasy tu spomínam. Stojí to za to. Krásnym pozorovaním bol aj párik Irena puella v MR a tiež jej príbuzné zelenáčiky Chloropsis sonneratii, Ch. cyanopogon, no hlavne Ch. cochinchinensis (tento sa tu ukázal byť nakoniec relat. bežným a vďaka výraznej žltej a hrdzavej farbe na hlave sa dal samček veľmi ľahko rozlíšiť). Na č. Dicaeidae sme mali smolu. Z deviatich druhov, ktoré by sa v tejto nižšej časti mali teoreticky vyskytovať, sme nevideli ani jedného! Tak to v pralese chodí – nič nie je isté. Biodiverzita je síce vysoká, no početnosť väčšiny druhov relatívne nízka. Aby ste videli aspoň jedného zástupcu z každej skupiny, je nutné tu pobudnúť naozaj čo najdlhšie. Videli sme však dokopy 6 druhov nektároviek (hoc každý z nás len 5), z toho štyri pripomínajúce kolibríky (ktorých tu ekologicky zastupujú) aj svojím zobákom a dve zas pestrými farbami – potešila najmä krásna Anthreptes/Chalcoparia singalensis. Krásny je aj Sitta frontalis, ktorého však videl len Samo (ja som bol vtedy v Jerantute...). Zaujímavé je, že sme tu nevideli žiadnu zo štyroch oranžovo-modrých niltáv (muchárikovité vtáky r. Niltava, resp. dnes už aj Cyornis), ktoré by tu mali žiť; a ani ďalšie dve modré niltavy. Videl som aspoň oranžovoprsého muchárika Ficedula dumetoria, no aj toho len odzadu.
Zatiaľ čo drozdovitá šáma Copsychus saularis patrí medzi najbežnejšie druhy ľudských sídel, Copsychus malabaricus patril medzi najbežnejšie druhy pralesa – avšak ani zďaleka nedosahoval početnosť saularisa. V pralese je to skrátka vyrovnanejšie a pestrejšie. Žiadny druh som tu nevyhodnotil ako vyslovene hojný. Dokopy sme štyrikrát naďabili aj na Enicurus leschenaultii, no ani raz to nebolo poriadne pozorovanie. Vždy len v rýchlosti na letku, kedy skôr než jeho tvar a čierno-biele sfarbenie upúta jeho pískanie.
Hoci tu žije veľa druhov bylbylov, žiadneho z nich sme nemohli označiť za hojného. Fakt je ale aj ten, že často ostali v ťažkých pralesných podmienkach neidentifikované. Celkovo sme v Tamane zaznamenali 10 druhov, plus ďalšie min. dva v/ v okolí KT, z toho jeden len počutý. Relat. bežným druhom tu bol Pycnonotus finlaysoni, ktorého som videl v CH len jedného. Pekným pozorovaním bol aj P. eryhtropthalmos, Tricholestes criniger (tiež relat. bežný) či Alophoixus phaeocephalus.
Z bohatej čeľade timáliovitých sme tu toho až tak veľa nevideli. Navyše podľa očakávaní správne určiť druhy r. Malacopteron, Malacocincla a Trichastoma bolo extrémne ťažké, takže niektoré druhy nám aj preto „unikli“. Oko potešil najmä Stachyris nigricollis, na ktorého som mal však šťastie len ja; a ukričaná skupinka (vylietané mladé?) Stachyris maculata. Z penicovitých zas Orthotomus sericeus.
počiatočný "vydoskovaný" úsek chodníka v TN
bambus a Dano na porovnanie veľkosti
jeden z mohutnejších (no nie najmohutnejších) kmeňov v TN
http://www.youtube.com/watch?v=CGvfmKesW5Y
ďalší obrovský a naviac typicky nížinno-pralesovito rozkonárený kmeň
asi najkrajšia kukučka Malajzie - Ramphococcyx/Phaenicophaeus/Zanclostomus curvirostris
http://www.youtube.com/watch?v=wXHeg8gwxPc
samec najbežnejšej, no krásnej kukučky Phaenicophaeus chlorophaeus /Rhinortha chlorophaea
http://www.youtube.com/watch?v=FXE0KPx4gOc
stará konštrukcia mostu na chodníku pri rieke Tahan, po ktorom sme chodievali najčastejšie
http://www.youtube.com/watch?v=9llH3IRzwLQ
Počiatočná dezilúzia z birdwatchingu v Taman Negara. Prales je síce nádherný, no keď sa v ňom potíte už vyše dve hodiny bez toho, že by ste videli poriadne čo len jedného vtáka, začína to byť skutočne frustrujúce.
http://www.youtube.com/watch?v=KwmIo_8pOZw
Toto video nedávam kvôli bažantovi (mám ich aj krajšie - viď nižšie), ale charakteristickému hlasu TN, ktorý patrí lobošovi Eurylaimus ochromalus
http://www.youtube.com/watch?v=t6lhcXWtouA
ako na just sa zrovna počas nášho pobytu museli rekonštruovať niektoré úseky chodníkov
http://www.youtube.com/watch?v=NvotZoJ72bc
ďalší pralesný velikán
http://www.youtube.com/watch?v=9cJv1_DKRwk
vo vysokých korunách pozorovať vtáky len veľmi ťažko...
http://www.youtube.com/watch?v=cvkUAkhS7tc
Žiaľ, motorové člny nás rušili aj pri rieke Tahan priamo v NP, 2 km od jeho okraja. Tie drongá boli nakoniec D. aeneus.
http://www.youtube.com/watch?v=h2FDWq75msc
skupinka 4 samcov a 3 samíc nádherných bažantov Lophura ignita
http://www.youtube.com/watch?v=qRXCXM8PsO4
bližší pohľad na jedného z nich
http://www.youtube.com/watch?v=uaoMuz9rz-I
drongo D. paradisaeus s dlhými ozdobnými perami a jeho spev
http://www.youtube.com/watch?v=HBHwGjsEo4k
jedinečný hlas krkavcovitého vtáka Platysmurus leucopterus
http://www.youtube.com/watch?v=V74rkke__nY
Bumbun Tabing (bumbun = skrýša). Hoci je samotná miestnosť až dve poschodia nad zemou, aj tu bolo plno pijavíc. Pravdepodobne od turistov.
http://www.youtube.com/watch?v=YW4LN_Cfp00
a výhľad z neho. Ako som spomenul vyššie, úspešné chvíle sa striedali so slabšími... A toto bola jedna z nich. Napokon nám však aj tu pribudol 1 druh, hoci z tých menej nápadných (timália Malacopteron affine).
http://www.youtube.com/watch?v=LzPRn56BBj8
Tu pre zmenu jedna z tých najúspešnejších chvíľ - zobákorožec Buceros rhinoceros.
http://www.youtube.com/watch?v=v71cCFALjKU
Hlas lelkovitej žaboústky Batrachostomus stellatus. Vidieť aspoň jednu žaboústku ostalo jedným z mojich nesplnených malajských snov.
http://www.youtube.com/watch?v=1zG3N9psviU
prales na chodníčku Jenet Muda
http://www.youtube.com/watch?v=MZYI8rFgJBg
A priamo na ňom jeden z najmajestátnejších vtákov - argus Argusianus argus. V pozadí hlasy spevavcov Irena puella.
http://www.youtube.com/watch?v=uo6mJK1NRf0
Na moje milé prekvapenie bol pomerne krotký.
http://www.youtube.com/watch?v=tU2N0l7Enuw
Nakoniec ten hlas patril jemu (poznal som len jeho iný, známejší a melodickejší hlas).
Taman Negara – ostatná háveď
Čo sa týka ostatných živočíšnych skupín, bolo to oveľa chudobnejšie, ako by neznalý človek (akým som bol aj ja) od tropického nížinného pralesa čakal. Z cicavcov ma najviac potešil tapír Tapirus indicus. Ak chcete zvýšiť šancu vidieť nejaké zaujímavé cicavce (ale aj plazy a žaby), večerné/nočné pochôdzky sú nevyhnutné. Najmä kvôli hroziacemu a niekedy aj reálnemu dažďu som však z celkových šiestich absolvoval len tri. Na všetkých, ktorých som sa zúčastnil, tapír absentoval a na všetkých, kedy som ostal v ubytovni písať si pozorovania a zážitky, tapír bol (raz dokonca až dva naraz). Vždy priamo v MR. Úplne krotkého si ho Dano so Samom fotili z bezprostrednej blízkosti, niekedy aj v prítomnosti skupiniek turistov. Našťastie posledný deň nášho pobytu v TN to zachránil. Vracal som sa z malého okruhu Swamp Loop k MR, keď som v džungli asi 25 m od chodníka začul cicavčí šuchot. Vybočil som do porastu a onedlho uvidel čierno-biele telo. Následne začul aj jeho roztomilé trúbivé písknutie. Tak predsa len som sa ho dočkal... Už som ani nedúfal. Nebol síce taký krotký ako býva v noci, no nebol ani vyslovene plachý. Vždy, keď som sa trochu priblížil, sa on trochu vzdialil. Vykašľal som sa teda na nekonečné pokúšanie sa urobiť čo najlepší záber kamerou (v pralese sa zvieratá bez blesku nedajú väčšinou fotiť ani cez deň) a nechal ho v pokoji odísť. Spomienkové zábery mi bohate stačia. Perfektný portrét si môžem predsa kedykoľvek pozrieť v knižke alebo na internete.
Ďalším krotkým kopytníkom (hoci párno-), bol muntžak Muntiacus muntiak. Naprosto krotký dokonca aj cez deň. Stretli sme ho min. trikrát, z toho dvakrát priamo pri chodníčku pri rieke Tahan a raz na lúčke za MR. Pomaly sa presúvajúc obžieral listy rôznych krov a bylín a takmer vôbec si nás nevšímal. Domnievam sa, že takto by sa správali všetky zvieratá, keby sme ich dostatočne dlhý čas vôbec nelovili. Rovnako ako sa správajú v prítomnosti iných cicavcov, ktoré nie sú ich predátormi. Už menej krotké boli diviaky Sus scrofa, avšak stále podstatne viac než tie naše. Sú tu bežným druhom. Na rozdiel od tých našich sa im od temena až na chrbát tiahne výrazná hriva, pričom ostatná srsť je oveľa kratšia. Žiaľ, na ich príbuzné Sus barbata sme šťastie nemali. Rovnako ako na žiadnu šelmu, z čoho som bol dosť sklamaný. Žije tu 8 druhov mačkovitých, 9 cibetovitých, 3 mungá, medveď malajský, dhoul/kuon, 4 lasicovité – a my nič. Sú to naozaj plaché tvory, ktoré sa človeku vyhýbajú tak, ako sa len dá. Prečo by sa mali túlať po zopár kilometroch štvorcových najrušnejšej časti nár. parku, keď majú k dispozícii vyše 4300 km2 podstatne kľudnejšieho priestoru? Vraj o čosi ľahšie je to na ne na Borneu, najmä v nížinných pralesoch Sabahu. Snáď sa tam raz dostanem... Od Gregga White-a mám zas info, že svojrázne binturongy sú pomerne bežné v thajskom NP Khao Yai. Aj tam by som sa rád niekedy pozrel J
Štvrtým pozorovaným kopytníkom bol jeleň sambar (Cervus unicolor), ktorého 4 ex. sme so Samom videli v jednu noc na čistinke za Bumbun Tahan len vďaka silnému reflektoru miestneho sprievodcu, ktorý ich ovšem neukazoval nám, lež turistom, ktorí si ho zaplatili. My sme tu však boli prví a máme právo byť tu tak dlho, ako chceme, takže nám nemohli nič povedať J Koniec koncov aj tak som videl v podstate len 4 rozmazané škvrny...
Dano videl ešte aj roztomilého tragula Tragulus sp. (do úvahy prichádzajú až dva druhy).
Ako som už naznačil, z primátov tu sú ďaleko najbežnejšie makaky Macaca fascicularis, ktoré sú v MR a jeho okolí na ľudí takisto totálne zvyknuté. Pohybujú sa v skupinkách o niekoľko až –násť jedincov a pre svoje prirodzené správanie a akrobatické kúsky sú vďačným objektom pozorovania a fotografovania nenáročných turistov. Okrem nich videl Samo aj roztomilé hulmany Trachypithecus obscurus, ktoré som ja pozoroval nad KT.
Podobne ako v CH (ale ešte viac), aj tu sme každý deň vídavali nejaké veverice. Medzi najbežnejšie patrila Callosciurus caniceps, Callosciurus notatus a Sundasciurus sp. (dva príbuzné druhy sa veľmi ťažko rozlišujú). Raz som videl aj Callosciurus nigrovittatus a raz sme mali šťastie aj na obrovskú Ratufa bicolor, ktorú si všimol v značnej diaľke v dolnej časti koruny vysokého stromu Dano. Pol metra telo, pol metra chvost, nádherné sfarbenie.. len škoda, že bola tak ďaleko. Z toho väčšinu času oddychujúca tak, že sa ju nedalo ani identifikovať. Až jej odchod z vyhriateho konára mi poskytol pár sekúnd krajšieho pozorovania v binokulári potrebných na jej ID. Samo videl aj nejakú veľkú poletušku a spolu s Danom na jednej nočnej vychádzke aj dva dikobrazy Atherurus macrourus.
Ak som písal v úvode o TN, že sme z hľadania vtákov boli spočiatku dosť zúfalí, Dano čo by herpetológ bol na tom ešte horšie. Nielenže videl plazov ďaleko menej než my vtákov, ale ešte sme ho zdržovali aj my každochvíľovým (a väčšinou zbytočným) snažením sa nájsť vysoko v korunách stromov nejakého drobizga. Že hľadať hady aj napriek ich obrovskej tunajšej diverzite nebude ľahké, som vedel. Že to bude ale až tak ťažké, som fakt netušil. A už vôbec nie, že rovnako ťažké bude hľadať aj agamy, o ktorých som si myslel, že sa to tu bude nimi hemžiť. Na moje prekvapenie druhým najčastejšie stretávaným plazom v pralese bol varan Varanus bengalensis. Najbežnejším (hoci ani toho si netrúfam nazvať skutočne bežným) bol veľký krásny scink Eutropis multifasciata, nám známy už z CH. Okrem neho potešil aj Eutropis rugifera. Videli sme aj iné, menšie, no neboli schopní ich bezpečne identifikovať. Z agamovitých sme niekoľkokrát videli zo stromu na strom plachtiace dráčiky r. Draco, no len u jedného z nich – Draco maximus – som si istý jeho určením. Teda aspoň myslím – pokiaľ ich nechytíte do rúk, ich ID je takmer nemožná. Žije ich tu totiž zo 10 druhov a väčšinou potrebujete vidieť kresbu ich roztiahnutého patágia, príp. aj hrdelný lalok. A že chytiť nejakého do ruky chce buď nadľudský výkon alebo mimoriadnu dávku šťastia, som pochopil už pri prvom z nich. Nie sú totiž také sprosté, aby pristávali na kmeňoch dva a pol metra metra nad zemou alebo menej. Navyše sú neuveriteľne ostražité. Napriek tomu aj oni spestrili úmorné terény vlhkou, horúcou, bahnistou, pijavicami a miestami aj komármi zamorenou džungľou. Agamu r. Gonocephalus sme – a teraz sa podržte – nevideli žiadnu. Calotes detto. Potešila aspoň menšia fádna Aphaniotis fusca – s Danom sme ich našli nezávisle od seba (vzdialení asi pol kilometra) v podstate v presne ten istý čas. Síce tiež veľmi ostražitá, ale chytiť sa dala. Konečne som si mohol niečo aj nafotiť. Čo ma však negatívne prekvapilo najviac zo všetkého, bolo, že sme priamo v pralese nezaregistrovali jediného gekóna! Jedine na chatkách v MR dva druhy – Gekko monarchus, ktorého sme stretli už aj v KT; a obrovský Gekko smithii, druhý najväčší gekón na svete – hneď po G. gecko, ktorého sme si síce priali vidieť viac, no aj tento riadne potešil. Mimo ľudských stavieb sme však skutočne nevideli jediného gekóna, a to aj napriek tomu, že tu žije celý rad stromových druhov. Buď sme tu boli v nesprávnom čase alebo sa nevieme dívať. Negatívnym faktorom mohli byť aj naše slabé čelovky. Ak môžem poradiť, na nočné pochôdzky si zaobstarajte takú silnú, akú len budete schopní finančne uniesť. Zavše sme sa však pritmolili aj k početným skupinkám turistov vedených miestnymi platenými sprievodcami a ani tých sme nevideli nájsť čo len jedného gekóna. Z hojných párov na stromoch svietiacich očí sa zakaždým vykľuli len vždy tie isté stredne veľké pavúky. Z bezstavovcov sme boli tiež sklamaní. Hoci to nie je nikoho z nás hlavný záujem, predsa len sme sa tešili aj na rôzne pestré motýle, čudesné exotické chrobáky, ešte čudesnejšie pakobylky a modlivky,... Ha-ha-ha. Opakovali sa zo tri druhy nie zrovna najexotickejšie vyzerajúcich motýľov, nejakého zaujímavého chrobáka si nespomínam žiadneho, akurát jednu cikádu z č. Fulgoridae (viď Danove fotky) a Dano našiel aj zopár pakobyliek. Inak tu len všade pobehovali obrovské mravce. O pijaviciach som sa už zmienil. Komáre boli početné len na niektorých miestach a na svitaní a za súmraku (aj to stačilo). Cikády bolo počuť síce nonstop, no videl som len jednu – priamo na našej ubytovni. Síce obrovská, ale ani od takej by som nečakal decibely, aké vydávala cikáda v prízemnej ružici listov dákej rastliny v noci v MR. Keď som sa k nej sklonil, myslel som, že mi prasknú bubienky. Skutočne. Nepreháňam. Taký hlasný zvuk som v prírode ešte nepočul.
makak Macaca fascicularis blízko rezortu Mutiara
http://www.youtube.com/watch?v=y6UD5aSXFuE
makačica s mláďatkom
Krotký muntžak Muntiacus muntjak (fotený cez deň, avšak s bleskom, ktorý je v pralese väčšinou nevyhnutný)...
http://www.youtube.com/watch?v=x2IQvHyy6v4
...sa pokojne prechádzal priamo pri turistickom chodníku...
http://www.youtube.com/watch?v=5uAGH1bFC3g
... a kŕmil sa.
http://www.youtube.com/watch?v=QWLFCsnPp_4
Sus scrofa - oproti tej našej má oveľa kratšiu srsť a výraznú hrivu.
http://www.youtube.com/watch?v=E6UIkgAqveM
Tapír - moje naj cicavčie pozorovanie a jedno z naj vôbec. Dočkal som sa ho až posledný deň v TN, 15.7.
http://www.youtube.com/watch?v=Slf8JVTivWA
odpočívajúci Varanus bengalensis
http://www.youtube.com/watch?v=4PnJcgczyTo
varan už spozornel
http://www.youtube.com/watch?v=NfgvHx2nu_8
Plachtením preslávený dráčik Draco maximus. Žiaľ, lepší záber sa nikomu z nás nepodaril.
obrovský zelenooký gekón Gekko smithii na chatke v rezorte Mutiara
a jeho menší príbuzný - Gekko monarchus - na tejže chatke
scink Eutropis cf. multifasciatus
agamovitá Aphaniotis fusca
http://www.youtube.com/watch?v=hTjcFAs-0hQ
a bližší pohľad na ňu
pestrý samček scinka Eutropis multifasciata
http://www.youtube.com/watch?v=PyeTWTVzrI8
termity a neprestajné hlasy cikád v TN
http://www.youtube.com/watch?v=qf2sfTod0pA
Cikáda v rezorte Mutiara. Ak máte hlasitosť nastavenú tak, že idete z toho takmer ohluchnúť, máte ju nastavenú dobre. Porovnateľný hluk som v prírode ešte nezažil. Celkom k nej (skrývajúcej sa v prízemnej ružici listov nejakej rastliny) sa priblížiť nedalo.
http://www.youtube.com/watch?v=4BvitzzJYX0
pijavica - jeden z najhojnejších obyvateľov pralesa v TN
http://www.youtube.com/watch?v=Z2gp-eYw6BQ
Pamodliviek a iného veľkého či zaujímavého hmyzu sme videli prekvapivo veľmi málo.
http://www.youtube.com/watch?v=q8MJyf0n0GU
...ako aj veľkých pestrých motýľov, o ktorých som si myslel, že sa to tu bude nimi len tak hmýriť. Toto je jeden z mála ako-tak zaujímavých.
Keď som videl, aká je tu bieda na jaštery aj hmyz (aspoň z pohľadu „slepého belocha“), od hadov som si už tak veľa nesľuboval. Napriek tomu sme celkom naprázdno neobišli. Hoci dva druhy, ktoré si počítam, nemali od toho ďaleko. Vďaka jednej z mnohých skupiniek turistov videli Dano so Samom v jednu noc medzi MR a Bumbun Tahan stromovú užovkovitú Dendrelaphis formosus. Cez deň na inom mieste zbadal Samo hľadajúci vtáky úplnou náhodou v ďalekohľade po strome lezúceho hada. Ukázal ho Danovi, ktorý ho určil ako Dendrelaphis sp., no ja som ho nebol schopný uvidieť ani za nič, aj keď som spolu s Danom prišiel priamo k mohutnému kmeňu, po ktorom sa šplhal dohora. Dano mi celý nažhavený ukazoval, kadiaľ sa milý hadík šplhá, no ja som ho proste nevidel. Z koruny pralesného velikána visela aj polopráchnivá liana. Nohami som najprv polámal tŕnité palmové listy, ktoré ju pri zemi obklopovali a hor sa na lianu. Reku vyšplhám sa do výšky, kde má byť tá Dendrelaphis a snáď ju identifikujem, ak sa mi ju aj nepodarí chytiť do ruky. Vyšplhal som sa asi 6-7 m vysoko, no hada som stále nevidel. Dano zospodu volá, že už je zas vyššie a keď som sa pozrel dohora a uvidel, po akej chatrnej liane sa šplhám, vzdal som to a celý zašpinený zišiel dolu. Žiaľ. Nabudúce budeme mať hádam viac šťastia. Tak aj bolo. Na nočnej vychádzke 11.7. sme s Danom (Samo vtedy ostal na ubytovni) vďaka skupinke turistov niekde za MR natrafili na nádhernú bojgu Boiga cynodon. Lozila po konároch a lianách v ideálnej výške 1,5 – 2 m nad chodníkom. No báli sme sa ju chytať pred očami ani nie tak turistov, ako najmä miestneho sprievodcu. Chceli sme si ju – ostatne ako všetko ostatné – síce len poriadne nafotiť, no vieme, že niektorí ľudia sú dosť citlíví už aj na púhe dotýkanie sa živočíchov. Nechceli sme skrátka prísť do zbytočných problémov. A tak sme s tichým smútkom pozerali, ako sa bojga pomaličky plazí vyššie a vyššie a vyššie, až celkom zmizla z dohľadu. Našťastie len nakrátko. Opäť sa objavila o pár metrov ďalej, vo výške asi 5 metrov. Stále však prichádzali ďalší a ďalší zvedaví turisti. Zdalo sa, že nemajú konca. Bolo len otázkou času, kedy sa bojga zas odplazí z nášho dohľadu. „Boris, teď ji již musíme chytit.“ – hovorí mi vzrušený Dano. „Vyšplhám sa za ňou?“ – odpovedám otázkou dívajúc sa na tenký stromček, po ktorom by sa dalo vyšplhať takmer ako po tyči v telocvični. „Jo. Dělej.“ Vybočil som teda z chodníka, Dano sa otočil k sprievodcovi a vraví: „We are herpetologists. Don´t worry.“ Vyšplhal som sa teda po „drevenej tyči“, do jednej ruky uchopil bojgu a zošplhal s ňou dole. Čakal som agresívneho hryzúceho hada, no na naše prekvapenie bola naprosto pokojná. Vzrušenie a radosť nemali konca kraja. Bojgu sme pofotili, nafilmovali, poukazovali západným turistom, vysvetlili im aj sprievodcovi, že sa jej nemusia báť a nakoniec vypustili na konáre, nech si lozí ďalej. Neďaleko tohto miesta zbadal Dano o dva dni neskôr ďalšieho exotického stromového, pre človeka neškodného hada – zelenú Ahaetulla prasina. Ja a Samo sme boli trochu popredu, no Dano prišiel za nami aj s ňou, aby sme sa aj my mohli pokochať pohľadom na ňu a pofotiť si ju. Bola len asi dva metre nad zemou, takže sa nebolo treba po ňu ani šplhať. Od sprievodcu jednej skupinky sa dozvedáme, že tu nedávno videli na zemi aj koralovca s červenou hlavou a červeným chvostom, čiže buď Maticora bivirgata alebo Bungarus flaviceps. Zdá sa, že tu je toho naozaj dosť, len sa treba vedieť dívať, mať poriadnu lampu a chodiť tak pomaly, ako sa len dá. Každým krokom sa vám otvárajú nové pohľady, vidíte ďalšie a ďalšie konáre, ktoré môžu byť potenciálnymi nosičmi rôznych plazov. Len jedného hada sme videli v džungli cez deň, aj to iba ja, aj to len nakrátko. Kvôli pokusu uvidieť lepšie Enicurus leschenaultii som šiel chvíľu mimo chodníka, blízko strmého brehu rieky Tahan, keď v tom vidím vlniť sa pred sebou na zemi riadne hadisko. Predná až stredná časť nevýrazná, fádne hnedá, v zadnej časti však aj v rýchlom pohybe bili do očí čierne boky a olivový stredový chrbtový pás. Dĺžka do dvoch metrov. Ptyas fusca! Chvíľu som zaváhal (predsa len – nemôže to byť nejak čudne sfarbená kobra? – preblesklo mi mysľou), a to rozhodlo. Snažiac sa ho potom chytiť som utekal v neľahkých podmienkach džungle za ním, no nie dlho – zaplietol som sa do liany, ktorá ma otočila o 180 stupňov, spadli mi okuliare a veľký užovkovitý had zmizol v bujnom brehovom poraste. Ponaučenie: Nabudúce si musím byť určením okamžite istý a v prípade nejedovatého hada na zemi sa po ňom okamžite hodiť.
Čo sa týka žiab, priznám sa, že som to odflákol. Nezohnal som na ne žiadny atlas, takže som sa ich ani nenaučil. Na amphibia.my sú síce všetky druhy, no nie ku všetkým je aj opis alebo fotka a aj mnohé z tých, ku ktorým je, sa na jeho/ich základe bezpečne určiť dajú len veľmi ťažko. 88 žiab, jedna jak druhá, kto sa to má všetko bifliť? Dá sa to vôbec naučiť? 450 vtákov sa dá, ale 90 žiab, čo je len pätina z toho, mi pripadalo ako nemožné. Na rozdiel od vtákov sa dajú na základe sfarbenia určovať len málokedy a tvarmi sú si navzájom ďaleko podobnejšie. Koho však tak veľmi zaujímajú, nech si pozrie Danove fotky, sú tam asi všetky druhy, čo sme videli (ja a Samo sme aj z tých videli len menšiu časť, keďže sme im nevenovali pozornosť). Tie najzaujímavejšie nám aj tak unikli.
Boiga cynodon. Hľadanie hadov v nočnom pralese je oveľa oveľa ťažšie ako sme si mysleli. No podľa všetkého stále ľahšie než cez deň.
Boiga cynodon - môj najkrajší herpeto-zážitok vôbec
Musím dať ešte jednu :-) Radosť, akú som z nej prežíval, nedokážem slovami opísať.
http://www.youtube.com/watch?v=P8mTWmu5G_o
Bojgu sme poukazovali aj západným turistom. Aj malé deti pochopili, že tohto druhu hada (a väčšiny ostatných) sa báť vôbec netreba.
Ahaetulla prasina, ktorú našiel Dano.
http://www.youtube.com/watch?v=5eSyIYy7YVw
Ahaetulla a zvuky nočného pralesa
Jednodenný výlet v Jerantute
Ako som už spomenul, jeden deň (8.7.) som obetoval zájdením nakúpiť si poriadneho jedla do 60 km vzdialeného Jerantutu. Výnimočne trval dážď až do rána, tak reku dnes sa do džungle asi aj tak nepôjde, tak snáď o veľa neprídem... Dážď však čoskoro ustal a zdá sa, že po ňom býva terén ešte lepší. Samovi pribudlo až 11 nových druhov, medzi nimi už aj spomenutý trogón či zobákorožce r. Aceros. Ani ja som však neobišiel celkom naprázdno. Z autobusu som videl ďalší druh opice – mohutného makaka Macaca nemestrina. Aj tu sme šli väčšinu trasy cez olejníkové plantáže. Opäť som navštívil suchý trávnato-krovinný biotop za mestom, kde mi pribudol vejárnik Rhipidura javanica a „utvrdil“ som si chriašteľovitého Turnix suscitator. Aj tentoraz som ho videl síce iba na letku, no už podstatne lepšie. Je to on! Paráda. Takéto skryto žijúce druhy mám rád. Opäť som si vychutnal pletiarky Ploceus philippinus, do 10 chriašteľov Amaurornis phoenicurus, rybárika Halcyon smyrnensis,... Aj tu sa ozýva veľká kukučka Centropus sinensis a vyplašil som aj vylučovacou metódou identifikovanú samicu Coturnix chinensis. Po krátkom teréne som si konečne v jedinom väčšom obchode kúpil vyše kila ovsených vločiek (aj tu sú drahšie než u nás, ako skoro všetko jedlo) a keďže som mal do odchodu ešte čas, zašiel som aj do reštaurácie. Bol som zvedavý, či je to tu lepšie ako v K. Tahan. Objednal som si už tradične kuracie soté s ryžou a zeleninou za 6 RM. Čašníčka však stále neprichádzala, ja som bol hladný a do odjazdu autobusu už veľa neostávalo. Spásou mi boli dve rozmaznané francúzsky hovoriace slečny sediace hneď za vedľajším stolom. Hoci ich taniere boli ešte z polovice plné, chystali sa už na odchod. Pohľad na drahé a veľmi chutne vyzerajúce jedlá (a veľké porcie), aké by som si nikdy neobjednal, ma donútil spýtať sa ich (anglicky, pravdaže): „Prosím Vás, mohol by som to po Vás dojesť?“ Po ich pozitívnej odpovedi som neváhal ani sekundu. Sadol som si k ich tanierom a džgal do seba vynikajúce jedlo ako posledný bezdomovec. Snažil som sa to zjesť totiž skôr, než mi prinesie čašníčka tú pidiporciu, čo som si objednal. To som síce tesne nestihol, ale keďže ma čašníčka nespoznala a ja som sa neozval, nič to na veci nezmenilo. Konečne som sa prvýkrát poriadne najedol. A paradoxne ma to nestálo ani sen (stotina ringgitu, podobne ako je cent stotina eura alebo halier stotina koruny). Reku to máte za všetky tie detské porcie... A tiež za ten autobus – miesto 7 RM, ktoré ma mohla stáť cesta sem, som kvôli klamárom v turist. informačnom stredisku v KT zacvakal 25. Späť som však úmyselne šiel ešte drahšie – chcel som si totiž zopakovať plavbu člnom, od ktorej som si sľuboval nejaký nový druh, najskôr dákeho zobákorožca. Tie sú vraj z člnu relat. často pozorované. Takže busom len do Kuala Tembeling, kde mi pribudol malý drahokam – nektárovka Anthreptes malacensis (ktorú som neskôr videl aj v Tamane). A odtiaľ po troch dňoch opäť člnom po rieke Tembeling. Zobákorožca som síce nevidel, no potešili ma najmä na/pri vrcholcoch príbrežných suchárov roztrúsene sediace štyri Eurystomus orientalis so žiarivo červenými zobákmi z radu krakľovcov, ktoré sme inde nevideli.
biotop Turnix suscitator za Jerantutom
Kuala Selangor a cesta doň
16.7. O desiatej vyrážame busom do Jerantutu, z neho ďalším do Kuala Lumpur a odtiaľ ďalším do K. Selangor. Ráno ešte po zbalení sa využívam poslednú hodinku a idem sa prejsť aspoň po ceste nad dedinu. Oplatilo sa. V monokulári si vychutnávam párik ďatľov Meiglyptes tristis, ktoré som ešte nevidel, hoci Samo ich v TN videl už dvoch. Stretávam Dominica Davidsona spolu so starším írskym profesorom biológie a fotografom Williamom Clarke-om. Šli sme hore, kde je vraj dobré miesto na bylbyly. No zlé svetlo... Z blízkeho kra sa ozýval vraj bylbyl Hemixos flavala, ktorého som nevidel, a tak to aj ostalo. Neráčil sa nám ukázať. Ír sa tiež onedlho presunie do K. Selangor, Angličan tu ešte ostáva. „He really loves it here.“ Hm, ja by som tiež rád ostal, len času akosi niet... Toľko toho by som tu mohol ešte vidieť! Snáď niekedy nabudúce. Na rozlúčku mi nad hlavou poletovali stromové dážďovníky Hemiprocne longipennis, z hory nad dedinou zavýjali gibony a škriekali Bucerosy. Majte sa pekne. Snáď tu budete aj o 50 rokov. Držím vám palce, obyvatelia tropického pralesa. Nemáte a nebudete to mať ľahké.
Už znalí miestnych pomerov sme šli do Jerantutu autobusom pre domácich za 7 RM. Bol to veru zážitok. Klimatizácia síce žiadna, no dokorán otvorené okná i dvere ju dokonale nahradili. A pridali aj taký hluk, že hoci sme sedeli s Danom vedľa seba, museli sme kričať, aby sme sa počuli. Na nohy toľko miesta, že som ich nebol schopný dať pred seba, takže som si ich musel dať do uličky plnej ťažkých batohov. Všetko je tu robené ako pre trpaslíkov. Aby to nebolo málo, do autobusu nastúpilo postupne toľko ľudí, že sme sa gniavili ako sardinky v konzerve. Príchod do Jerantutu bol vykúpením.
Cesta z Jerantutu do KL bola naopak najpríjemnejšia zo všetkých. Teda aspoň pre moje telo – konečne klíma v únosnej miere. Pre moju dušu už taká príjemná nebola. Naj miesto na vtáky, plazy aj cicavce opúšťame, väčšinu výpravy máme už za sebou. Čakajú nás už len dva dni na lokalite, kde mi síce isto zopár druhov pribudne, no o divočine tam už hovoriť nemožno.
Už ani nemá zmysel písať, že po väčšinu cesty boli aj tu výhľady na plantáže palmy olejovej. Možno aj preto sa toho vidí z autobusov tak málo. Až pri začiatku KL som si na poslednú chvíľu všimol v kanalizovanej riečke, ponad ktorú sme šli, nového chriašteľa – Gallicrex cinerea. Bus svoju púť končil v Pekeliling bus station, no my sme sa potrebovali dostať na Puduraya bus station, odkiaľ vraj chodia autobusy do K. Selangor. Dozvedáme sa, že treba vystúpiť na Plaza Rakyat, čo je vlastne Puduraya bus station. Sotva sme nastúpili do metra (lístok z jednej stanice na druhú stál len 1 RM a jazda trvala 5 min), spustil sa hustý dážď. Stanica Puduraya/Plaza Rakyat je obrovský poschodový komplex, kde nám trvalo hádam polhodinu, než sme zistili, pri ktorom okienku sa kupujú lístky na autobus do K. Selangor na stanicu Bandar Melawati. V každom z hádam 50 okienok sa totiž kupujú lístky do iného mesta či dediny. Ešte asi necelú hodinu sme čakali na autobus, a potom konečne presun na poslednú lokalitu. Výhľady... už ani nemám chuť komentovať. Viď video. Tuto to bolo úplne najhoršie, keďže krajina je tu najrovinatejšia. Samo videl z busu Haliaeetus leucogaster, ja len dva neidentifikované dravce. Autobus mal namierené predsa len niekam inam (nedorozumenie však nevzniklo kvôli angličtine, ale skôr kvôli nejednotným a často nejednoznačným názvom tunajších miest a sídel), no našťastie šiel aj cez K. Selangor (ďalej len KS). Darmo sme šoférovi hovorili, že chceme ísť do KS Nature Park, ktorý je pri Starom meste KS. Vyhodil nás pri Novom meste. Sú tu dážďovníky Aerodramus (fuciphagus) germani a introdukované Corvus splendens. Peši s ťažkými batohmi sme sa po počiatočnom blúdení nakoniec podvečer dostali do Starého mesta, kde ponad nás preletela nádherná dospelá, ale aj mladá haja Haliastur indus. Potešili aj dva Halcyon smyrnensis a v špinavej stoke Varanus salvator. Šiel som sa prejsť niekoľko sto metrov cestičkou k vstupu do prír. parku, aby som sa presvedčil, že sme naozaj tam, kde chceme byť a na stromoch popri nej som zazrel skupinku hulmanov Trachypithecus cristatus – piaty druh opíc. Obidva makaky, všetky tri hulmany, akurát oba gibony len počuté. Tých tu už neuvidíme. Ako ani jedinú malajskú poloopicu útloňa Nycticebus coucang. Za ním taktiež treba ísť do Tamanu, pobudnúť tam dlhšie, absolvovať čo najviac nočných terénov a mať aj poriadny kus šťastia. Po návrate z krátkeho prieskumu sa dozvedám, že aj Samo s Danom ich tu videli. Zdá sa, že sú tu podobne krotké ako makaky fascicularis v MR. Na stenách niektorých budov tu pobehujú Hemidactylus frenatus. Začínalo to celkom sľubne. Problém bol však nájsť nocľah za rozumnú cenu. Nakoniec sa už za tradičných 20 RM/os. podarilo na hlavnej ulici aj to. A dokonca sme mali vlastnú sprchu i záchod. Bolo to jednoznačne najlepšie ubytko. Poriadne vyhladovaní sme šli potom do reštiky, kde sme zistili, že aj jedlo je tu najlepšie. A dokonca o niečo lacnejšie. Tak mi chutilo, že som si vypýtal ešte jednu porciu. Koniec koncov tie tu tiež neboli prispôsobené potrebám priemerného dospelého belocha.
v miestnom autobuse z KT do Jerantutu (ešte keď bol poloprázdny) si človek nohy pred sedadlo pred ním dať skutočne nemohol...
http://www.youtube.com/watch?v=qGlhtaXcbn0
Aj medzi Jerantutom a KL prevládali už smutne známe plantáže palmy olejovej.
http://www.youtube.com/watch?v=QYmFY2Vh6os
A čudoval by som sa, keby to medzi KL a KS bolo inak. Ešte horšie...
17.7. S Danom sme vyrazili do prír. parku o niečo skôr než Samo, ktorý si chcel dlhšie pospať, takže aj tu sme mali každý iné pozorovania, hoci väčšinu druhov tých istých. Na okraji obce a parku dominujú už z KL známe introd. škorce Acridotheres javanicus, ktorých sú tu stovky. Bežné sú aj malé hrdličky Geopelia striata, bylbyly P. goiavier, vlhy O. chinensis, vrany a dážďovníky spomenuté v predošlom dni. Najmä priamo v mestečku sú stovky škorcov Aplonis panayensis. Makaky M. fascicularis sú tu ešte krotkejšie ako v MR. Pri vstupe do prír. parku sa síce píše, že sa tu vyberá dáky poplatok, no nik od nás nič nepýtal. Kancelária bola dokonca zamknutá. Cestička cez sekundárny les vedúca od vstupného turist. strediska k okružnému kanálu a cestičke okolo neho je rajom komárov, takže ju odporúčam prejsť čo najrýchlejšie. Ďalej už komáre takmer nie sú. Vyšli sme na pozorovaciu vežu s výhľadom na plytký močiar s vodou i bahnitými plochami, obkolesený mangrovmi a sekund. lesom. Čakal som tu kopec bahniakov. Nebol ani jeden! Potešil aspoň marabu Leptoptilos javanicus. A holuby Treron vernans, ktoré sme videli už v KL, ako aj kontrastne sfarbená haja Haliastur indus – videli sme ju síce už včera, no teraz oveľa dlhšie a za poriadneho denného svetla – krása. Okrem nej vyletel odtiaľto podľa všetkého aj mladý Haliaeetus leucogaster. Nebol som si však celkom istý, keďže mi nedal možnosť ho poriadne vidieť zdola alebo zhora, ale vždy len zošikma. No... čakali sme viac. Pod vežou sme pod plechom videli Gekko monarchus a nejakého iného tmavého gekóna. Šli sme pohodlnou širokou cestičkou povedľa kanála so zdevastovanými brehmi. Brehový bylinný porast bol prakticky úplne zlikvidovaný. Medzi kanálom a cestičkou bol len rad nízkych stromov. Na druhej strane cesty je vnútro rezervácie tvorené už spomenutými močiarmi, mangrovmi, krami a sek. lesom. Pekne som tu pozoroval síce fádnu, no výrazne spievajúcu Malacocincla abbotti a Dano zbadal zelenú agamu Bronchocela cristatella. Môj tretí a posledný agamovitý plaz. O kus ďalej sme prišli k veľkej bahnitej ploche pravidelne zaplavovanej prílivom. Opäť naprosto žiadny bahniak. Akurát 1 beluša malá. Potešili aspoň tunajšie rybie atrakcie – lezce Periophthalmodon schlosseri. Na južnom rohu štvoruholníkovitej cestičky som vyšiel na ďalšiu vežu, z ktorej som videl rybárika Halcyon/Todiramphus chloris, ktorý sa tu ukázal byť úplne bežným druhom, ďalej štyri penicovité Orthotomus ruficeps, malého Dendrocopos moluccensis a v diaľke nad pobrežím prelet 6 veľkých holubov Ducula aenea. Z veže sme pokračovali cestičkou na SSV, kde som videl okániky Zosterops palpebrosus, zblízka párik D. moluccensis, párik Aegithina tiphia, párik nektároviek známy už z TN aj K. Tembeling – Anthreptes malacensis a po nakuknutí asfaltovým chodníčkom so zábradlím na koloch hlbšie do mangrovov aj párik Anthreptes/Chalcoparia singalensis a krásne veľké lezce P. schlosseri. Aj tu sú scinky Eutropis multifasciata. Jediný plaz, ktorého sme videli v CH, TN a aj tu. Okrem nich sa tu nedajú nevidieť najväčšie malajské jaštery a jedny z najväčších na svete vôbec – varany Varanus salvator. No dajú sa neodfotiť. Nikdy som ich na súši nevidel dlhšie než niekoľko sekúnd. Vždy to bol ten istý scenár – z príbrežnej vegetácie vyplašený varan bleskurýchlo miznúci vo vode. Videl som ich najmä pri kanáli tečúcom na SSV od rezervácie, kam som sa po rozdelení sa s Danom vydal na prieskum. Jeden mal dobrých min. 2,5 metra. Rešpekt vzbudzujúce zviera. Medzitým som ešte videl krúžiť na oblohe do 20 Haliastur indus – taký krásny dravec a v takom počte, to sa ani nedá predstaviť; to sa musí zažiť. Z brehu kanála som vyplašil po marabuovi druhého exotického brodivca – Butorides striatus. Najprv mláďa a o chvíľu aj adulta. Aj chriašteľ Amaurornis tu je. Ďalej, kde už nie sú po ľavej strane mangrovy, ale lúka a dáke budovy, sedel na stĺpe krotký dravec známy už z KT, Spilornis cheela. Cestou späť potešila v mangrovoch Picus vittatus. Dokončil okruh popri kanáli. Preleteli postupne tri zlatoše (ďatle), no ani jedného mi nebolo dopriate vidieť aj sadnúť, a keďže ich žijú v KM až 3 druhy, neviem, čo to boli zač. Potešila však ďalšia Picus vittatus hneď vedľa páriku Picus canus robinsoni. A tiež konečne poriadne pozorovanie jedného z kryptických bylbylov – Pycnonotus plumosus. Opäť som vyšiel na najväčšiu pozorovaciu vežu a videl som z nej tretieho Butorides striatus. Medzi ňou a okružnou cestou som zas pozoroval konečne prvé muchárikovité oranžovo-modré niltavy – Niltava/Cyornis rufigastra.
Nadišiel čas vrátiť sa do hotela. Nikto tu však nie je a keďže kľúč má Samo, idem reku opäť von, tentoraz na blízky kopček (alebo skôr vyvýšeninu, kam ide aj normálna cesta a na vrchu ktorej sú viaceré budovy a premelie sa tam denne množstvo turistov) Bukit Melawati. Turistom tu pózujú naprosto krotké hulmany T. cristatus. Konečne mám poriadny výhľad na more – Melacký prieliv. Obklopené je v celej tejto časti mangrovmi a ani za nič nedokážem pochopiť, kde by sa tu mohli zdržiavať bahniaky. Je síce už podvečer, ale reku treba využiť každú chvíľku, stále mi ešte aj tu môže pribudnúť kopec nových druhov. Dlho netrvalo a videl som preletieť ďalšieho zlatoša. Tu, v parkovitej krajine sa mi už neukryl. Bol to nádherný Dinopium javanense. Potešili aj dva páriky nektároviek A. malacensis, 4 či 5 barbetov Megalaima haemacephala a druhý nový druh na tomto pahorku – Megalaima lineata – 3 ex. V TN som behom 9 terénov nevidel barbeta žiadneho (hoci som ich počúval takmer neprestajne) a tu hneď v prvý deň toľko. Darmo je, v kultúrnej krajine je birdwatching ľahší. No ja osobne mám väčšiu radosť z pozorovania živočícha v jeho prirodzenom a ľuďmi nenarušenom prostredí.
Zatiaľ čo som obzeral barbety, môj zložený batoh zaujal pozornosť makakov, ktoré sa mi v ňom začali drzo hrabať a roztrhali mi jednu igelitku. Našťastie som včas zakročil a neprišiel som o nijakú cennosť. Môže to znieť srandovne, no treba sa mať pred nimi naozaj na pozore, pretože keby mi zobrali napríklad taký pas, bolo by po srande...
Druhýkrát som sa vrátil do hotela – stále tu nik nie je. Po chvíli nachádzam aspoň recepčného, ktorý mi otvoril. Keď sa vrátili parťáci, šli sme ešte na výbornú večeru. Opäť som si dal dve porcie – jednu Nasi Goreng po 4,90 RM (ryža so síce nie veľkým množstvom maličkých kúskov kuraciny a zeleninou, no vynikajúcou chuťou, najmä vďaka omáčke. Trochu viac mäsa je v Mee Goreng, kde sú miesto ryže cestoviny) a jednu Mee Hailam po 4,80 RM (cestoviny s tiež kúskami nejakého mäsa a zeleninou).
Zisťujem, že väčšinu z mojich 11 nových druhov videl aj Samo. Vrátane M. haemacephala a M. lineata, ktoré však nevidel na kopci B. Melawati, ale priamo v parku na stromoch pri kanáli. Aj on mal šťastie na zlatoše, no iné – Chrysocolaptes lucidus. Z tých, čo som ja ešte nevidel, pozoroval maličkú kukučku Chrysococcyx minutillus, mangrovového sivastého spevavca Pachycephala (grisola) cinerea a nektárovku Nectarinia jugularis a večer tu počul Porzana cinerea.
pohľad z hlavnej pozorovacej veže dovnútra prír. parku
Butorides striatus, ktorý sa tam neskôr ukázal.
veľký rybárik Halcyon/Todiramphus chloris - charakteristický druh K. Selangor
pozoruhodne krotký Spilornis chella
škrabkajúce sa makaky M. fascicularis
mangrovy zhora
mangrovy pri mori
mangrovy znútra
Aj tu boli scinky Eutropis multifasciatus.
Takto boli zdevastované brehy okružného kanála :-(
obydlia chudobných Selangorcov (alebo Selangorčanov?)
Okružná cestička na násype pri kanáli v prír. parku K. Selangor lemovaná nízkymi vysadenými stromčekmi. O divočine hovoriť nemožno...
hulmany Trachypithecus cristatus na vrchu B. Melawati
pestrý zlatoš Dinopium javanense podvečer na B. Melawati
http://www.youtube.com/watch?v=JzP2jpTOgx0
Na prílivom zaplavovanej bahnitej ploche rezervácie nebol jediný bahniak.
http://www.youtube.com/watch?v=jX257NXM6pA
marabu Leptoptilos javanicus
http://www.youtube.com/watch?v=B-B6uNv9P7w
"obojživelné ryby" lezce
http://www.youtube.com/watch?v=d8oJOzrwECc
zelená agama Bronchocela cristatella
http://www.youtube.com/watch?v=AVfU_KfX6YQ
milučké hulmany
http://www.youtube.com/watch?v=T_rX7JtNnbs
s pozoruhodnými akrobatickými schopnosťami. Úplne ako opice...
http://www.youtube.com/watch?v=jdEJYRTOK5A
Picus canus robinsoni, M
18.7. Posledný deň v teréne. Na strom pri turist. stredisku na začiatku prír. parku prilieta zobákorožec. Viem, že sa tu vyskytuje Buceros bicornis, ktorého by som veľmi rád videl. Tento je však Anthracoceros (malabaricus) albirostris. Akú veľkú radosť som mal, keď som ho prvýkrát videl v K. Tahan, také veľké bolo teraz sklamanie. Zas len on... Zároveň tam priletej aj najväčší tunajší rybárik Halcyon/Pelargopsis capensis. Impozantný, ale – opäť nič nové. Napokon nám ale aj posledný deň dožičil niekoľko nových druhov. Opäť sme sa rozdelili. Na hlavnej obvodovej cestičke potešila Lalage nigra z č. húseničiarkovitých a párik nektároviek Nectarinia jugularis. V bujnej vegetácii pri cestička som po včerajších kikiríkaniach dnes už aj videl divého a plachého kohúta Gallus gallus. Hoci som vyrastal na dedine, kde som ho vídaval takmer dennodenne, až teraz som mal z jeho pozorovania radosť. Toto je ten rozdiel medzi pozorovaním zvierat v divej prírode a v ZOO, ku ktorému niektorí ľudia takéto výpravy (podľa mňa neprávom) prirovnávajú. V zajatí môžete vidieť nejakého vtáka aj tisíckrát, no je to nič oproti pozorovaniu jedného divého.
Vydal som sa von z jadra parku, cestičkou vedúcou popri kanáli na JV. Okrem typicky sa ozývajúcich pravdepodobne vyletených mláďat Spilornis cheela potešil aj pre mňa nový dravec – mladý Haliaeetus leucogaster. A zakrátko 3 marabu L. javanicus. Na jedného z nich – stojaceho na vrchu stromu sekund. lesa – začal mladý orliak nalietavať. Nič síce nedosiahol, no doprial mi pekné divadlo. V mangrovoch som videl zopár zlatošov, no oba identifikované boli opäť len Dinopium javanense. Charakteristickú atmosféru dotvárajú varany V. salvator, rybáriky H./T. chloris a jeden z najbežnejích spevavcov tunajších mangrovov – vejárnik Rhipidura javanica. Po návrate späť na južnú vežu stretávam Sama. Videl tu majnu Gracula religiosa a neďaleko v mangrovoch párik zlatošov Chrysocolaptes lucidus. Bez štipky nádeje idem na miesto, kde by mali byť a v hustých mangrovoch ich po krátkom čase na moje veľké prekvapenie skutočne nachádzam a dokumentačne filmujem. Ďalej v mangrovoch nachádzam dva žlto-hnedé spevavce Gerygone sulphurea. Je to len asi 40 metrov od mora, ku ktorému však nevedie žiadny chodníček. No byť tu a nestáť aspoň na chvíľku na brehu Indického oceána? To nie! Preliezam teda zábradlie na koloch vybudovanej cestičky a skáčem do bahna medzi husté mangrovy. Snažiac sa stúpať na korene mangrovníkov sa nakoniec predieram k moru. Nie je tu však nič zaujímavé. Žiadna plážička, útes, žiadny „normálny“ pevný breh, len magrovy. Zaplávať si v tejto hnedej zakalenej tekutine by som si veru netrúfol. Plaším tu akurát ďalšiu haju Haliastur indus a volavku popolavú. Späť na chodníku pozorujem vyspevujúce niltavy N./C. rufigastra (jedna samička s krabom v zobáku) a iné, už známe spevavce.
Po návrate do hotela sa situácia opakuje zo včera. Teraz som sa šiel prejsť k rieke Selangor. Pri nej však len ďalší varan V. salv., haja H. indus, rybárik H./T. chloris a beluša veľká. Po najedení sa v „našej“ reštaurácii som šiel v pokročilom popoludní do prír. parku druhýkrát. Na zábradlí „mangrovového chodníka“ sa špacíruje nejaký tmavý gekón. Z mangrovov počuť známe jačavé hlasy rybárikov H./T. chloris. Už sa zdalo, že prvýkrát obídem čo do nových druhov naprázdno, no zachránil to samček maličkej kukučky Chrysococcyx minutillus.
Samo videl aj iné druhy, za zmienku stoja napr. tri kukučky Phoenicophaeus sumatranus a samica nektárnika Dicaeum cruentatum.
Samo s Danom šli do terénu ešte aj po zotmení. Ani tentoraz sa Dano nedočkal nijakého hada. Sama však potešil malý Caprimulgus affinis, ako aj väčší lelek Eurostopodus temminckii. Okrem toho počul dva druhy sov – Bubo sumatranus a Ketupa ketupu.
hlavná ulica Kuala Selangor
vedľajšia ulica K. Selangor...
makaky na okraji mestečka...
kontrastne sfarbená haja Haliastur indus - najbežnejší dravec K. Selangor
http://www.youtube.com/watch?v=6yafZMwEaCg
mangrovy znútra
http://www.youtube.com/watch?v=naZ7H5SFUiY
spev muchárikovitej Niltava/Cyornis rufigastra (samica s krabom v zobáku), v pozadí jačanie rybárika H./T. chloris
http://www.youtube.com/watch?v=pWMu3RxIKN0
Zlatoša Chrysocolaptes lucidus by som v hustých mangrovoch veru nečakal...
http://www.youtube.com/watch?v=_bVA_RIreEM
Hoci tu je Varanus salvator úplne obyčajným plazom, lepšie nafilmovať sa mi ho pre jeho plachosť nepodarilo (a odfotiť vôbec).
makak M. fascicularis v prír. parku
Návrat do Európy
19.7. – 20.7. Pôvodne som chcel absolvovať terén ešte aj dnes ráno, no dážď a Danova túžba pozrieť si trochu aj K. Lumpur rozhodli, že sme sa zbalili a v daždi okolo desiatej vyrazili na smutnú cestu domov. Neviem, kde v KL mal autobus konečnú, no na centrálnu stanicu, odkiaľ sa chodí na letisko, sme sa terigali s ťažkými batohmi ešte dobrého poldruha kilometra. Batohy sme si tam za nejaký peniaz odložili a šli si trochu obzrieť mesto. Podobne ako v úvodný deň, ani tentokrát ma vôbec neuchvátilo. Naopak – vďaka pohľadu na rieku Lumpur sa mi znechutilo ešte viac. Hnedá stoka tečúca cez totálne vybetónované koryto. Na širokých vybetónovaných brehoch niet kúska zelene. Nič zaujímavé sme nevideli a veľa sme toho pozrieť nakoniec ani nestihli. Dopriali sme si posledný malajský obed, v obchode som kúpil posledné malajské vynikajúce ovsené sušienky, ktoré mali aj v KS.
rieka Lumpur nemá s prírodou už absolútne nič dočinenia
Ani introdukovaná vrana C. splendens zháňajúca odpadky na jej vysokom murovanom brehu moc nepotešila...
Malajzia je skrátka krajina kontrastov - tak, ako väčšina krajín sveta.
A tiež krajinou motoriek. A okrem špinavých uličiek...
...má, ako dnes už každé veľkomesto, aj moderné, relatívne čisté časti.
Malajské mestá mne osobne skrátka toho veľa ponúknuť nemôžu. Zato malajská príroda áno. A veľmi rád sa za ňou vydám do nej ešte aspoň raz.
O piatej opúšťame aj KL a vezieme sa na letisko, na ktoré sme prišli v značnom predstihu. Odlet je až o desiatej. Nejakému doletuvšiemu Európanovi som predal za 3 eurá posledných cca 11 ringgitov, čo mi ostalo. Peniaze na pamiatku nepotrebujem. Spôsobujú vo svete toľko zla, že si to rozhodne nezaslúžia. Na pamiatku mám predsa fotky, videá, ale v prvom rade spomienky.
Po nudnom čakaní sme konečne nastúpili na predletovú prehliadku, pred ktorou som musel narýchlo vypiť pol litra ľadovej vody kúpenej v obave z nadchádzajúceho smädovania za nehoráznych 5 RM (platil som kartou). V kombinácii s už známou odpornou klimatizáciou v lietadle mi veru dvakrát dobre nepadla... Ale ako som prežil let z Káhiry do KL, prežil som ho aj odtiaľto do Káhiry. V nej (už 20.7. ráno) mi už bolo jedno, že sa tu neodporúča piť voda z kohútikov. Keď môže v nej barman umývať riad, prečo by som ju nemohol piť? A prečo by som si mal kupovať 1,5 litra čistej vody za 3 eurá, keď mi ju je ochotný naliať do fľaše z kohútika zadarmo? Počas 4 hodín čakania som ho o to požiadal dvakrát a ani po vypití troch litrov egyptskej vody mi nič nebolo.
Let do Viedne, do ktorej sme prileteli okolo pol tretej, ubehol už rýchlo. A sme opäť v Európe. Chudobnejší o tisíc eur, ale bohatší o jedinečné zážitky, ktoré si snáď vezmeme so sebou aj po smrti. Európa. Aká samozrejmosť – veď som tu od narodenia. Až na nejakých 23 dní celý život. Tých 23 dní bolo však natoľko výnimočných, že na ne nikto z nás nikdy zabudnúť nemôže. A ani nechce.
Vtáčkari (ale aj herperi, chrobáčkari a mnohí ďalší pozorovatelia alebo zberatelia čohokoľvek, za čím sa oplatí cestovať na miesta s najrôznejšími extrémnymi podmienkami) sú naozajstní blázni. Ochotne podstúpia nivočenie sa ťažkým terénom, komáre, pijavice, nenormálne potenie a postupne svrbenie celého tela, skromnú stravu, noci pri 30° C v izbe so zatvorenými oknami, potom desivú klimatizáciu, riziko chytiť smrteľnú chorobu,... a aby to nebolo málo, za to všetko si ešte pekne mastne zaplatia – len aby videli vtáky, ktoré vo svojej domovine neuvidia. V mojom prípade to však rozhodne nebolo a nie je iba o vtákoch. Ako som spomenul hneď v úvode, vidieť naživo tropický les bolo mojím veľkým snom už od detstva a o jeho splnenie by som sa usiloval rovnako, aj keby mi boli vtáky aj plazy naprosto ukradnuté. Takto to však má ešte o jeden rozmer viac. A myslím si, že je to pekný rozmer. Poznávať živé tvory planéty, na ktorej žijeme; rozmanitosť, akú v biologicky chudobnej Európe skrátka a dobre nemáme.
Sen sa mi teda splnil. V pravom aj prenesenom zmysle slova. A rovnako ako v ňom pociťujem neopísateľne silnú túžbu vrátiť sa tam ešte raz. Nevidel som nijakú pitu, žaboústku, žiadneho čiernohlavého trogóna, neukázal sa mi jedinečný zobákorožec Rhinoplax vigil, hoci sa mi ozýval takmer nad hlavou; ostala pred našimi očami ukrytá drvivá väčšina hadov vrátane oboch pytónov (pytóna som si z hadov prial vidieť najviac), nevideli sme ani jednu šelmu, gibony sme len počuli,... Je toho skrátka ešte strašne strašne veľa, čo by sa tam dalo vidieť a kvôli čomu sa chcem do JV Ázie pozrieť zas. Avšak na iné lokality – ide mi totiž nielen o druhy, ale aj o miesta, prírodu, biotopy. Svet je veľký, život krátky, takže ísť dvakrát na presne to isté miesto by mi bolo trochu ľúto. S výnimkou TN, pretože miest, kde sa dá vidieť toľko toho, čo v ňom, v JV Ázii veru veľa nie je. A ak zvážim aj dostupnosť, nekonkuruje mu asi nič.
http://www.youtube.com/watch?v=2_wSCM_JWlk
Rozlúčka nielen s Lophura ignita, ale aj TN poobede 15.7. "Taman Negara is privileged to have your presence. Please, visit us again." Pokiaľ mi to dovolia čas a peniaze, nepochybne ťa, Taman Negara, ešte navštívim.
Z prvých desiatich nocí po návrate domov sa mi až počas deviatich z nich snívalo o Malajzii. A zavše sa mi o nej sníva doteraz. Cítim v kostiach, že je len otázkou času, kedy sa budem v nádeji, že na každom kroku uvidím niečo nové, zas potiť v jej bujných pralesoch a počúvať hlboké hlasy zobákorožcov skrývajúcich sa v korunách majestátnych stromov, ktoré ešte nestihla zdevastovať necitlivá ruka po zradnom bohatstve bažiaceho investora; ruka za falošnými hodnotami naháňajúceho sa prírode odcudzeného človeka.
ZOZNAM POZOROVANÝCH DRUHOV
Vysvetlivky: KL – Kuala Lumpur, CH – Cameron highlands, TN – Taman Negara, KT – Kuala Tahan, JER - Jerantut, KS – Kuala Selangor.
S – videl Samo, B – videl som ja, s – počul Samo (ale nevidel), b – počul som ja (ale nevidel), D – videl Dano.
VIZUÁLNE POZOROVANÉ VTÁKY
| čeľaď | druh | KL | CH | JER | KT & TN | KS | inde | |
| Ciconiidae | 1 | Leptoptilos javanicus | B S | |||||
| Ardeidae | 2 | Ardea cinerea | B S | |||||
| Ardeidae | 3 | Ardea purpurea | B S (rieka Tembeling) | |||||
| Ardeidae | 4 | Egretta alba | B S | |||||
| Ardeidae | 5 | Egretta garzetta | B S | |||||
| Ardeidae | 6 | Bubulcus ibis coromandus | B (medzi KL a CH) | |||||
| Ardeidae | 7 | Butorides striatus | B S | |||||
| Ardeidae | 8 | Nycticorax nycticorax | S | |||||
| Accipitridae | 9 | Haliaeetus leucogaster | B | S (medzi KL a KS) | ||||
| Accipitridae | 10 | Haliastur indus | B S | |||||
| Accipitridae | 11 | Spilornis cheela | B S | B S | ||||
| Accipitridae | 12 | Nisaetus alboniger | S | |||||
| Accipitridae | 13 | Macheiramphus alcinus | B S | |||||
| Falconidae | 14 | Microhierax fringillarius | B S | |||||
| Phasianidae | 15 | Argusianus argus | B s | |||||
| Phasianidae | 16 | Lophura ignita | B S | |||||
| Phasianidae | 17 | Lophura eryhtropthalma | B S | |||||
| Phasianidae | 18 | Gallus gallus | (B) | B s | ||||
| Phasianidae | 19 | Coturnix chinensis | B | B | ||||
| Rallidae | 20 | Amaurornis phoenicurus | B S | B | B S | B | ||
| Rallidae | 21 | Gallirallus striatus | B | |||||
| Turnicidae | 22 | Turnix suscitator | B | |||||
| Vanellidae | 23 | Vanellus indicus | B S (rieka Tembeling) | |||||
| Columbidae | 24 | Macropygia unchall | B S | |||||
| Columbidae | 25 | Ducula aenea | B | |||||
| Columbidae | 26 | Treron vernans | B S | B S | ||||
| Columbidae | 27 | Treron capellei | S | |||||
| Columbidae | 28 | Treron curvirostra | S | |||||
| Columbidae | 29 | Treron olax | B S | |||||
| Columbidae | 30 | Chalcophaps indica | B | |||||
| Columbidae | 31 | Streptopelia chinensis | B S | B S | B | B S | B S | B (medzi KL a CH) |
| Columbidae | 32 | Geopelia striata | B | B S | B S | |||
| Columbidae | 33 | Columba livia f. domestica | B S | B S | B S | |||
| Cuculidae | 34 | Centropus sinensis | B S | B S (rieka Tembeling) | ||||
| Cuculidae | 35 | Phoenicophaeus curvirostris | B S | |||||
| Cuculidae | 36 | Phoenicophaeus chlorophaeus | B S | |||||
| Cuculidae | 37 | Phoenicophaeus diardii | B S | |||||
| Cuculidae | 38 | Phoenicophaeus sumatranus | S | |||||
| Cuculidae | 39 | Surniculus lugubris | B S | B S | ||||
| Cuculidae | 40 | Cacomantis merulinus | B S | |||||
| Cuculidae | 41 | Chrysococcyx xanthorhynchus | B | |||||
| Cuculidae | 42 | Chrysococcyx minutillus | B S | |||||
| Psittacidae | 43 | Loriculus galgulus | B S | |||||
| Psittacidae | 44 | Psittinus cyanurus | B | |||||
| Strigidae | 45 | Strix leptogrammica | B s | |||||
| Caprimulgidae | 46 | Eurostopodus temminckii | S | |||||
| Caprimulgidae | 47 | Caprimulgus affinis | S | |||||
| Apodidae | 48 | Collocalia esculenta | B S | B S (rieka Tembeling) | ||||
| Apodidae | 49 | Aerodramus maximus | B S | |||||
| Apodidae | 50 | Aerodramus fuciphagus germani | B S | |||||
| Apodidae | 51 | Apus affinis | B S | |||||
| Apodidae | 52 | Rhaphidura leucopygialis | B S | |||||
| Hemiprocnidae | 53 | Hemiprocne longipennis | B S | |||||
| Hemiprocnidae | 54 | Hemiprocne comata | B S | |||||
| Trogonidae | 55 | Harpactes erythrocephalus | B S | |||||
| Trogonidae | 56 | Harpactes duvaucelii | S | |||||
| Bucerotidae | 57 | Anthracoceros (malabaricus) albirostris | B S | BS | ||||
| Bucerotidae | 58 | Buceros bicornis | B S | |||||
| Bucerotidae | 59 | Aceros corrugatus | B S | |||||
| Bucerotidae | 60 | Aceros undulatus | b S | |||||
| Bucerotidae | 61 | Berenicornis comatus | S | |||||
| Coraciidae | 62 | Eurystomus orientalis | B (rieka Tembeling) | |||||
| Meropidae | 63 | Merops viridis | B S | B S | B S (rieka Tembeling) | |||
| Alcedinidae | 64 | Halcyon smyrnensis | B | B | B S | B S (rieka Tembeling), B (medzi KT a JER) | ||
| Alcedinidae | 65 | Halcyon/Pelargopsis capensis | B S | B S | B S (rieka Tembeling) | |||
| Alcedinidae | 66 | Alcedo meninting | S | |||||
| Alcedinidae | 67 | Halcyon/Todiramphus chloris | B S | |||||
| Capitonidae | 68 | Psilopogon pyrolophus | B S | |||||
| Capitonidae | 69 | Megalaima lineata | B S | |||||
| Capitonidae | 70 | Megalaima chrysopogon | B | B | b s | |||
| Capitonidae | 71 | Megalaima rafflesii | S | |||||
| Capitonidae | 72 | Megalaima franklinii | B S | |||||
| Capitonidae | 73 | Megalaima haemacephala | B | B S | ||||
| Picidae | 74 | Dryocopus javensis | B S | |||||
| Picidae | 75 | Chrysophlegma chlorolophus | B S | |||||
| Picidae | 76 | Chrysophlegma miniaceus | B | |||||
| Picidae | 77 | Chrysophlegma puniceus | B S | |||||
| Picidae | 78 | Picus vittatus | B S | |||||
| Picidae | 79 | Picus canus robinsoni | B S | |||||
| Picidae | 80 | Mulleripicus pulverulentus | S | |||||
| Picidae | 81 | Dinopium javanense | B S | |||||
| Picidae | 82 | Chrysocolaptes lucidus | B S | |||||
| Picidae | 83 | Dendrocopos canicapillus | B | |||||
| Picidae | 84 | Dendrocopos moluccensis | B S | |||||
| Picidae | 85 | Picumnus innominatus | S | |||||
| Picidae | 86 | Celeus brachyurus | B S | |||||
| Picidae | 87 | Blythipicus rubiginosus | B | |||||
| Picidae | 88 | Meiglyptes tukki | B S | |||||
| Picidae | 89 | Meiglyptes tristis | B S | |||||
| Picidae | 90 | Hemicircus concretus | B S | |||||
| Picidae | 91 | Sasia abnormis | B S | |||||
| Eurylaimidae | 92 | Calyptomena viridis | b S | |||||
| Eurylaimidae | 93 | Psarisomus dalhousiae | B S | |||||
| Eurylaimidae | 94 | Cymbirhynchus macrorhynchos | B S | |||||
| Eurylaimidae | 95 | Eurylaimus ochromalus | b S | |||||
| Acanthizidae | 96 | Gerygone sulphurea | B S | |||||
| Vireonidae | 97 | Pteruthius melanotis | B S | |||||
| Vireonidae | 98 | Pteruthius flaviscapis | S | |||||
| Campephagidae | 99 | Coracina novaeholl./javensis/macei | B S | |||||
| Campephagidae | 100 | Lalage nigra | B S | |||||
| Campephagidae | 101 | Hemipus picatus | B S | |||||
| Campephagidae | 102 | Hemipus hirundinaceus | S | |||||
| Campephagidae | 103 | Pericrocotus solaris | B S | |||||
| Pachycephalidae | 104 | Pachycephala (grisola) cinerea | S | |||||
| Oriolidae | 105 | Oriolus chinensis | B S | b | B S | B S | ||
| Oriolidae | 106 | Oriolus cruentus | B S | |||||
| Oriolidae | 107 | Oriolus xanthonotus | B S | |||||
| Prionopidae? | 108 | Philentoma velata | B S | |||||
| Prionopidae? | 109 | Philentoma pyrrhoptera | B S | |||||
| Rhipiduridae | 110 | Rhipidura albicollis | B S | |||||
| Rhipiduridae | 111 | Rhipidura javanica | B | B S | ||||
| Rhipiduridae | 112 | Rhipidura perlata | B S | |||||
| Monarchidae | 113 | Hypothymis azurea | B S | |||||
| Monarchidae | 114 | Terpsiphone paradisi | B S | |||||
| Dicruridae | 115 | Dicrurus remifer | B S | |||||
| Dicruridae | 116 | Dicrurus paradiseus | B S | |||||
| Dicruridae | 117 | Dicrurus aeneus | B S | |||||
| Corvidae | 118 | Corvus macrorhynchos | B S | B | ||||
| Corvidae | 119 | Corvus splendens | B S | B S | ||||
| Corvidae | 120 | Platysmurus leucopterus | B S | |||||
| Corvidae | 121 | Cissa chinensis | S | |||||
| Aegithinidae | 122 | Aegithina tiphia | B S | B | B S | |||
| Aegithinidae | 123 | Aegithina viridissima | B S | |||||
| Irenidae/Chloropseidae | 124 | Chloropsis cochinchinensis | B S | |||||
| Irenidae/Chloropseidae | 125 | Chloropsis cyanopogon | S | |||||
| Irenidae/Chloropseidae | 126 | Chloropsis sonneratii | B S | |||||
| Irenidae | 127 | Irena puella | B S | |||||
| Laniidae | 128 | Lanius schach | B S | |||||
| Nectarinidae | 129 | Aethopyga saturata | B S | |||||
| Nectarinidae | 130 | Hypogramma hypogrammicum | B S | |||||
| Nectarinidae | 131 | Arachnothera magna | B S | |||||
| Nectarinidae | 132 | Arachnothera longirostra | B S | |||||
| Nectarinidae | 133 | Arachnothera crassirostris | B | B (Kuala Tembeling) | ||||
| Nectarinidae | 134 | Arachnothera robusta | B | |||||
| Nectarinidae | 135 | Arachnothera affinis | B S | |||||
| Nectarinidae | 136 | Arachnothera chrysogenys | S | |||||
| Nectarinidae | 137 | Anthreptes malaccensis | B S | B (Kuala Tembeling) | ||||
| Nectarinidae | 138 | Anthreptes singalensis | B S | B S | ||||
| Nectarinidae | 139 | Nectarinia jugularis | B S | |||||
| Dicaeidae | 140 | Dicaeum ignipectus | B S | |||||
| Dicaeidae | 141 | Dicaeum cruentatum | S | |||||
| Estrildidae | 142 | Lonchura punctulata | B S | B | B S | |||
| Estrildidae | 143 | Lonchura striata | B S | |||||
| Estrildidae | 144 | Lonchura leucogastra | B | |||||
| Ploceidae | 145 | Ploceus philippinus | B | |||||
| Passeridae | 146 | Passer montanus | B S | B S | B | B S | B S | |
| Motacillidae | 147 | Anthus richardi rufulus | B S | B | ||||
| Sittidae | 148 | Sitta azurea | B S | |||||
| Sittidae | 149 | Sitta frontalis | S | |||||
| Sturnidae | 150 | Acridotheres javanicus INTRO | B S | B S | ||||
| Sturnidae | 151 | Acridotheres tristis | B S | B S | B | B S | B S | |
| Sturnidae | 152 | Acridotheres grandis INTRO | B | |||||
| Sturnidae | 153 | Acridotheres fuscus | B S | |||||
| Sturnidae | 154 | Aplonis panayensis | B S | B | B S | |||
| Sturnidae | 155 | Gracula religiosa | B S | S | ||||
| Turdidae | 156 | Myophonus caeruleus | B S | |||||
| Turdidae | 157 | Myophonus robinsoni | B S | |||||
| Turdidae | 158 | Copsychus saularis | B S | B | B S | B S | ||
| Turdidae | 159 | Copsychus malabaricus | B S | |||||
| Turdidae | 160 | Enicurus schistaceus | B | |||||
| Turdidae | 161 | Enicurus leschenaulti | B | |||||
| Muscicapidae | 162 | Niltava/Cyornis rufigastra | B S | |||||
| Muscicapidae | 163 | Niltava grandis | B S | |||||
| Muscicapidae | 164 | Ficedula westermanni | B | |||||
| Muscicapidae | 165 | Ficedula hyperythra | B S | |||||
| Muscicapidae | 166 | Ficedula dumetoria | B S | |||||
| Stenostiridae | 167 | Culicicapa ceylonensis | B S | |||||
| Paridae | 168 | Melanochlora sultanea | S | |||||
| Pycnonotidae | 169 | Pycnonotus goiavier | B S | B S | B | B S | B S | |
| Pycnonotidae | 170 | Pycnonotus finlaysoni | B | B S | ||||
| Pycnonotidae | 171 | Pycnonotus simplex | S | |||||
| Pycnonotidae | 172 | Pycnonotus plumosus | B S | B S | ||||
| Pycnonotidae | 173 | Pycnonotus brunneus | B S | B S | ||||
| Pycnonotidae | 174 | Pycnonotus erythropthalmos | B S | |||||
| Pycnonotidae | 175 | Pycnonotus cyaniventris | B S | |||||
| Pycnonotidae | 176 | Criniger/Iole olivaceus/a | B S | |||||
| Pycnonotidae | 177 | Tricholestes criniger | B S | |||||
| Pycnonotidae | 178 | Alophoixus finschii | B | |||||
| Pycnonotidae | 179 | Alophoixus phaeocephalus | B S | |||||
| Pycnonotidae | 180 | Alophoixus bres | S | |||||
| Pycnonotidae | 181 | Ixos mcclellandii | B S | |||||
| Hirundinidae | 182 | Hirundo tahitica | B S | B S | B S | B S (rieka Tembeling) | ||
| Cettiidae | 183 | Phyllergates cucullatus | B S | |||||
| Cettiidae | 184 | Abroscopus superciliaris | B S | |||||
| Phylloscopidae | 185 | Seicercus montis | B S | |||||
| Phylloscopidae | 186 | Seicercus castaniceps | B S | |||||
| Phylloscopidae | 187 | Phylloscopus trivirgatus | B S | |||||
| Zosteropidae | 188 | Zosterops everetti | B S | |||||
| Zosteropidae | 189 | Zosterops palpebrosus | B S | |||||
| Timaliidae | 190 | Alcippe peracensis | B S | |||||
| Timaliidae | 191 | Stachyris nigriceps | B | |||||
| Timaliidae | 192 | Stachyris erythroptera | B S | |||||
| Timaliidae | 193 | Stachyris nigricollis | B | |||||
| Timaliidae | 194 | Stachyris maculata | B | |||||
| Timaliidae | 195 | Stachyridopsis chrysaea | B S | |||||
| Timaliidae | 196 | Stachyridopsis rufifrons | B | |||||
| Timaliidae | 197 | Macronous gularis | B S | |||||
| Timaliidae | 198 | Turdinus macrodactylus | ||||||
| Timaliidae | 199 | Napothera brevicaudata | B S | |||||
| Timaliidae | 200 | Pellorneum ruficeps | B s | |||||
| Timaliidae | 201 | Malacopteron affine | B S | |||||
| Timaliidae | 202 | Malacopteron magnirostre | B S | |||||
| Timaliidae | 203 | Malacopteron magnum | B S | |||||
| Timaliidae | 204 | Malacopteron cinereum | B S | |||||
| Timaliidae | 205 | Malacocincla malaccensis | B | |||||
| Timaliidae | 206 | Malacocincla abbotti | b s | B S | ||||
| Timaliidae | 207 | Trichastoma rostratum | B | |||||
| Timaliidae | 208 | Garrulax mitratus | B S | |||||
| Timaliidae | 209 | Garrulax lugubris | B | |||||
| Timaliidae | 210 | Chrysominla strigula | B S | |||||
| Timaliidae | 211 | Leiothrix/Mesia argentauris | B S | |||||
| Timaliidae | 212 | Heterophasia picaoides | B S | |||||
| Cisticolidae | 213 | Orthotomus sutorius | B S | |||||
| Cisticolidae | 214 | Orthotomus sericeus | B S | |||||
| Cisticolidae | 215 | Orthotomus ruficeps | B S | |||||
| Cisticolidae | 216 | Orthotomus atrogularis | S | |||||
| Cisticolidae | 217 | Prinia flaviventris | b s | B | BS | BS |
PLUS POČUTÉ VTÁKY
| Rallidae | 218. | Porzana cinerea | s | ||||
| Strigidae | 219. | Bubo sumatranus | s | ||||
| Strigidae | 220. | Ketupa ketupu | s | ||||
| Strigidae | 221. | Otus spilocephalus | b s | ||||
| Strigidae | 222. | Otus (bakkamoena) lettia | b s | ||||
| Strigidae | 223. | Glaucidium brodiei | s | ||||
| Caprimulgidae | 224. | Batrachostomus stellatus | b s | ||||
| Caprimulgidae | 225. | Batrachostomus (javensis) affinis | b s | ||||
| Alcedinidae | 226. | Ceyx (erithaca) rufidorsa | b s | ||||
| Bucerotidae | 227. | Rhinoplax vigil | b s | ||||
| Capitonidae | 228. | Megalaima oorti | b s | ||||
| Capitonidae | 229. | Megalaima henricii | b s | ||||
| Capitonidae | 230. | Megalaima mystacophanos | b s | ||||
| Capitonidae | 231. | Megalaima australis | b s | ||||
| Pittidae | 232. | Pitta guajana | b s | ||||
| Pittidae | 233. | Pitta granatina | b s | ||||
| Turdidae | 234. | Brachypteryx leucophrys | b s | ||||
| Timaliidae | 235. | Pellorneum tickelli | b s |
POZOROVANÉ CICAVCE
| druh | CH | KT & TN | KS | inde | |
| 1. | Macaca nemestrina | B (medzi KT a JER) | |||
| 2. | Macaca fascicularis | B S D | B S D | B (rieka Tembeling) | |
| 3. | Presbytis (melalophus) femoralis | B S D | |||
| 4. | Trachypithecus obscurus | B S | |||
| 5. | Trachypithecus cristatus | B S D | |||
| 6. | Tapirus indicus | B S D | |||
| 7. | Cervus unicolor | B S | |||
| 8. | Muntiacus muntjak | B S D | |||
| 9. | Tragulus sp. | D | |||
| 10. | Sus scrofa | B S D | |||
| 11. | Atherurus macrourus | S D | |||
| 12. | Ratufa bicolor | B S D | |||
| 13. | Callosciurus erythraeus | B | |||
| 14. | Callosciurus notatus | B S D | B (Kuala Tembeling) | ||
| 15. | Callosciurus nigrovittatus | B | |||
| 16. | Callosciurus caniceps | B S D | |||
| 17. | Sundasciurus sp. | B S D | B S D | ||
| 18. | Tamiops mcclellandii | B S D | |||
| 19. | Hipposideros larvatus | B S D |
POZOROVANÉ PLAZY
| čeľaď | druh | KL | CH | JER | KT & TN | KS | inde | |
| JAŠTERY | ||||||||
| Scincidae | 1. | Eutropis multifasciata | D B S | D B S | D B | |||
| Scincidae | 2. | Eutropis longicaudata | D B S | |||||
| Scincidae | 3. | Eutropis rugifera | D B | |||||
| Scincidae | 4. | Sphenomorphus praesignis/-us | D B | |||||
| Agamidae | 5. | Draco cf. maximus | B S | |||||
| Agamidae | 6. | Aphaniotis fusca | D B | |||||
| Agamidae | 7. | Bronchocela cristatella | D S | D B | ||||
| Agamidae | 8. | Calotes versicolor | D | |||||
| Gekkonidae | 9. | Hemidactylus platyurus | D B S | D B S | ||||
| Gekkonidae | 10. | Hemidactylus frenatus | D B | D B S | ||||
| Gekkonidae | 11. | Gehyra mutilata | D B S | |||||
| Gekkonidae | 12. | Hemiphyllodactylus titiwangsaensis | D B S | |||||
| Gekkonidae | 13. | Gekko monarchus | D B S | |||||
| Gekkonidae | 14. | Gekko smithii | D B | |||||
| Varanidae | 15. | Varanus salvator | D B S | B (medzi KL a CH) | ||||
| Varanidae | 16. | Varanus (bengalensis) nebulosus | D B S | |||||
| HADY | ||||||||
| Colubridae | 17. | Ptyas korros | D B (medzi KL a CH) | |||||
| Colubridae | 18. | Ptyas fusca | B | |||||
| Colubridae | 19. | Boiga cynodon | D B | |||||
| Colubridae | 20. | Ahaetulla prasina | D (B S) | |||||
| Colubridae | 21. | Dendrelaphis formosus | D S | |||||
| Colubridae | 22. | Elaphe taeniura /Orthriophis taeniurus | D S | |||||
| Elapidae | 23. | Naja smuatrana | D B | |||||
| KORYTNAČKY | ||||||||
| Geoemydidae | 24. | Heosemys grandis | D | |||||
| Emydidae | 25. | Trachemys scripta (NEPÔVODNÁ) | D | |||||
