Malajzia, leto 2012 - Ďalšie dni v Kameronskej vysočine

1.7. sme skúsili šťastie na chodníku č. 9, ktorý vedie z Tanah Rata na rozdiel od predošlých dvoch dolu strmými svahmi, do trochu nižších výšok, kde sa dá aj biodiverzita čakať o niečo vyššia. A veruže aj bola. Ešte v obci sme už konečne videli aj iného bylbyla ako goiaviera – Ixos mcclellandii. Videli sme ho pravdepodobne už predvčerom, no kvôli zlému svetlu sme si neboli istí. Na okraji lesa bol už známy Orthotomus sutorius (ktorého sme vídavali potom už pravidelne a aj viackrát za deň), ale aj nové druhy – párik Aegithina tiphia a na malej riečke 2 krásne chriaštele Amaurornis phoenicurus. V malom kúsku džungle (asi 50 x 30 m) vo svahu, obklopenej zo strán priesekmi, zdola cestou a zhora budovami potešil ďalší hulman Presbytis (melalophus) siamensis. Ďalej skupinka okánikov Zosterops everetti, a potom už vošiel chodníček popri strmom potoku s niekoľkými vodopádmi do vlastného pralesa. Je ešte bujnejší ako tie včera a predvčerom. A živší. Už po krátkej chvíli sa objavila prvá skupinka rôznych druhov spevavcov, tzv. bird-wave. Z nových druhov mi v nej pribudli strakošky Pteruthius melanotis (neskôr som videl ešte ďalšie dve), timália Stachyri(dopsi)s rufifrons, čierno-biely samček Ficedula westermanni, drongo Dicrurus remifer (postupne sme ich videli viac, no, žiaľ, všetky bez toho dlhého chvosta) a pavučiarka Arachnothera longirostris. Potešili aj ďalšie Pericrocotus solaris – tentoraz aj tmavosivo-žltá samica (nakoniec sa to ukázal byť relat. bežný druh) a Megalaima franklinii, ktorú sme neskôr videli ešte raz a ďalších zo 5 ex. na dnešnom výlete sme už len počuli. Okrem nich sme počuli aj 1 Megalaima oorti a 4 Psilopogony. Ďalej sa nám chvíľami aj dosť blízko predvádzali 2-3 Sitta azurea. Týchto brhlíkov som sa nevedel vynadívať. Boli aj ďalšie 2 Ixos mcclellandii a z nových druhov „muchárikoid“ Culicicapa ceylonensis a 2 Stachyris nigriceps. Samo síce šťastie na ne nemal, keďže kvôli ďalšiemu zmiešanému kŕdliku zaostal, no zas videl timáliu Macronus gularis. Najväčší špek nás však čakal cestou naspäť (nedošli sme až na koniec chodníka). Dano zrazu hovorí, že vidí sedieť dákeho červeného vtáka. Pozrieme tým smerom – trogón! Samec Harpactes erythrocephalus. Rýchlo vyťahujem kameru a cez hustú spleť konárov sa snažím aspoň ako-tak zvečniť jedného z naj vtákov celej výpravy. Onedlho pribudol aj prvý predstaviteľ podradu Suboscines, loboš Psarisomus dalhousiae (zbadal ho opäť Dano, za čo sme mu boli naozaj vďační). Vykľula sa z toho skupinka 3 – 4 ex. Čo sa týka plazov, konečne sme videli dvoch aj v pralese – pestro sfarbené scinky Sphaenomorphus praesignis. No had opäť žiadny.

 

Pri návrate sme zažili prvý poriadny tropický lejak, ktorý sme tu mávali oddnes poobede každý deň. Dnes našťastie podvečer ustal, a tak som šiel večer so Samom ešte na chodník č. 5. Počuli sme však len 1 Otus spilocephalus. Nejak mi to nestačilo, a tak som sa šiel výnimočne prejsť ešte neskôr v noci po okrajovej časti obce. Oplatilo sa – v parčíku na svahu som okolo 23:15 naďabil na Strix leptogrammica! Neozývala sa, no priblížil som sa k nej (priletiacej na konár asi 1,5 m nad zemou) na niekoľko metrov. A ľutoval, že okrem čelovky som si nevzal aj zrkadlovku... Veľká nádherná sova dala bodku za týmto mimoriadne vydareným dňom, ktorým mi stúpol vizuálne pozorovaných nových druhov na 49.

Čo sa týka ubytovania, v Twin Pines resort sa uvoľnila jedna normálna 2-posteľová izba (35 RM/noc) a 1 jednoposteľová (20 RM), tak Dano so Samom šli na dvojku a ja na jednotku. Dalo sa tu už vystrieť, dokonca aj umývadlo v nej bolo a trochu viac miesta, no denné svetlo opäť žiadne. A dosť vlhko. V rukách opraté ponožky mi neuschli ani po troch dňoch.

alt

Twin Pines rezort na okraji Tanah Rata - prvú noc sme tu strávili v skutočnej kobke v podkroví (ani len to okienko, čo tam vidíte, nám nebolo dopriate), no ďalšie 4 noci už v obstojných, hoci takisto totálne tmavých a vlhkých izbách.

alt

veľký pestrý šváb (takto by sa zoológ vyjadrovať nemal, ale v malajskom hmyze sa naozaj nevyznám :-)

  http://www.youtube.com/watch?v=34ib8FpFZsw

Nepredstieraná radosť z prvého chriašteľa Amaurornis phoenicurus.

 http://www.youtube.com/watch?v=SA74yCpN97w

samec Pericrocotus solaris (býv. č. Campephagidae - húseničiarkovité)

http://www.youtube.com/watch?v=ypymnoTFNoI

trogón Harpactes erythrocephalus bol jednoznačne naj pozorovaním v CH, takže aj napriek zlému videu mi nedá ho sem nedať

http://www.youtube.com/watch?v=BIto8S1NQJU

obrovské listy tu majú mnohé rastliny...

http://www.youtube.com/watch?v=tDKW73FUN3U

birdwatching v pralese je mimoriadne ťažký...

 

2.7. – Očarený chodníkom č. 9 som sa vydal naň aj dnes. Keďže Samovi a Danovi sa nechcelo zavčas vstávať a chcel som aspoň raz byť v lese skoro ráno (dosiaľ sme vyrážali najskôr o deviatej), opustil som hostel sám o 7:30. Rozvidnievať sa tu začínalo okolo 6:40, (normálne) denné svetlo bolo nie skôr ako 7:20. Kým som prišiel do lesa, bolo osem. Na riečke opäť dva Amaurornisy, ešte pred ňou sa mi podarilo odfotiť Psilopogona, v lese viacero druhov z predchádzajúcich dní, no vcelku pomerne mŕtvo. Zdá sa, že pred 9:00 – 9:30 tu do lesa nemá zmysel chodiť. Potešila však pásikavá, stromová, severoamerickým burundukom/čipmankom podobná veverička Tamiops mcclellandii. Až zhruba na najnižšom bode, kam sme včera došli, som videl 50-y nový vtáčí druh – kolibiarikovitého (no oveľa pestrejšieho, ako sú tie naše) Seicercus castaniceps. Aj to len na zlomok sekundy, ako to tu u spevavcov býva takmer pravidlom. Birdwatching v tropickom pralese je ťažký. Ba priam veľmi ťažký. Síce skoro stále niečo počujete, no nájsť dotyčného vtáka vysoko v korunách stromov alebo v hustých kroch je skutočným majstrovstvom. A to nielen malé spevavce, ale aj napr. ďatlovité barbety r. Megalaima. Dnes som počul 6 Megalaima oorti, no vidieť sa mi nepodarilo žiadnu. Dravce nemá ani zmysel spomínať – aj po dnešku sme na nášho prvého stále len čakali. Vo výške zhruba ľudských očí sa zavše ukáže rôznorodá vtáčia skupinka – bird-wave. Nikdy som nevidel, ako taká skupinka vznikne, ani ako sa rozpadne a väčšinou ani odkiaľ sa vezme a kam sa podeje. Skrátka čas od času sa pri chodníku objaví hlučný kŕdlik rôznych drobizgov a vždy sa oplatí prezrieť v ňom pokiaľ možno všetky jedince (čo sa mi však nepodarilo nikdy), pretože sa v nej spočiatku skoro vždy nejaký nový druh nájde. No ani to nie je „zadarmo“. Vtáky v nej sú nesmierne pohyblivé – keď sa vám konečne podarí nejakého lepšie uvidieť, sotva zamierite ďalekohľadom, už je inde. Časom sme pochopili, že najlepšie je asi mať ďalekohľad v takýchto prípadoch vkuse na očiach a len ním hľadať neprestajne sa pohybujúce drobizgy. Zavše sa nejaký z nich aspoň na štvrť sekundy určite ukáže. O čosi ľahšie sa už pozorujú väčšie druhy, ako napr. timáliovce Garrulax mitratus, ktoré tu boli pomerne bežné. Okrem nich (a spolu s nimi) som nižšie pri chodníku videl aj nášho jediného timáliovca čierneho – Garrulax lugubris – s červeným zobákom a bielou škvrnou za okom. Pár metrov od neho ďubal na suchári môj prvý ďateľ – Picus flavinucha – a o ďalších pár metrov potešil čierny samček vlhy s červenou hruďou a svetlosivým zobákom – Oriolus cruentus. 3 nové druhy na nie viac než 15-ich metroch. Zostúpil som až na cca 1200 mnm, nad políčka osady Laluan, kde mi pribudli ďalšie 2 nové druhy – lelkovito „tŕkajúci“ barbet Megalaima chrysopogon (žiaľ, len odzadu) a strakárik Hemipus picatus. Bola tu aj obrovská, vyše 30 cm dlhá a ako dva poriadne prsty hrubá mnohonôžka. Cestou späť som na lokalite, kde som mal 3 nové druhy, počul vysoko v korune stromu ďalšiu Megalaimu oorti – a hoci som si šiel za ňou oči vyočiť a krk vykrútiť, nič. Skúšal som ju nájsť z viacerých miest/uhlov, až som konečne uvidel odtiaľ vyletieť barbetovitú siluetu. Sadla tak, že ju bolo vidno! Pozriem ďh-om – Psilopogon. Akú veľkú som prežíval predvčerom radosť, keď som  ho videl prvýkrát, tak také veľké bolo teraz sklamanie. Žiaľ, M. oorti nám súdená nebola. Vyššie som stretol Sama – tiež sa rozhodol pre tento úžasný chodníček. Z mojich dnešných nových druhov nevidel síce žiadneho, no zas videl iných 5 nových druhov – bylbyla Pycnonotus simplex, nektárovku Arachnothera chrysogenys (ja som videl len 3 ex. A. magna, ktorá je tu z pavučiarok očividne najhojnejšia), strakošku Pteruthius flaviscapis a čo som mu najviac závidel, zelenú straku s červeným zobákom a čiernou maskou – Cissa chinensis – a veľkú žlto-čiernu sýkorku Melanochlora sultanea. Človek tu môže ísť rovnakým chodníkom tri razy a furt vidí niečo nové. Je to práve vysoká biodiverzita, ktorá zaručuje, že aj napriek ťažkým pozorovacím podmienkam sme každý jeden deň videli niečo nové a zaujímavé. Keďže sa obloha nepekne zamračila, Samo sa otočil a šli sme naspäť spolu. Samovi pribudli  Seicercus castaniceps (2 ex.) a Culicicapa ceylonensis, no mne už nič. Zakrátko sa dostavil poobedný lejak, ktorý trval až do noci.

Dano sa bol v nádeji, že sa mu tu konečne podarí odfotiť prvého hada, prejsť poniže Tanah Rata, na známe čajovníkové plantáže. Hada však nenašiel ani tam. Nedokázali sme si to vysvetliť – za 4 dni v CH len 1 had, aj to mimo pralesa, aj to zdrhol. Mrzelo to aj mňa, pretože hady ma fascinujú ešte viac než vtáky. No zas vtákov je tu toľko, že mi to vynahradia. Jemu to však nemá čo. Poradil som mu teda, nech sa preorientuje na vtáky – aj keď ani s tými to nie je ľahké, v porovnaní s hadmi to je rozprávka. Dano mi však so smiechom odvetil: „Boris, já se přeorientovat rozhodně nechci a už vůbec ne na ptáky.“ Holt, budeš to mať ťažké... J

alt

Tanah Rata (vľavo autobusová stanica) v žiari vychádzajúceho slnka

alt

Psilopogon pyrolophus sa nám nakoniec ukázal viackrát - na rozdiel od príbuznej Megalaima oorti, ktorá ani raz.

alt

2 chriaštele Amaurornis phoenicurus

alt

Obrovská mnohonôžka hrubšia ako moje prsty (ktoré sa na fotke môžu zdať hrubšie, keďže sú bližšie).

alt

džungľa na chodníku č. 9

http://www.youtube.com/watch?v=s4e2wlk7zuc

Čajovníkové plantáže, ktoré bol pozrieť Dano. Jedna z naj atrakciíí CH, za ktorou ja osobne vidím len zdevastované pralesy.

3.7. Tretíkrát za sebou sme šli na chodník č. 9, dnes aj s Danom. Hneď pri začiatku sa blízko zeme v totálne zlom svetle pohybovala podľa siluety a hlasu pravdepodobne Napothera brevicaudata. Samo ju vraj videl lepšie, ja si ju ale nepočítam. Opäť drongá Dicrurus remifer (no ani dnes ani jeden s dlhými chvost. perami) a kopec iných, už známych druhov, aj veverička Tamiops mcclelandii. Dnes sme počuli min. 8 Megalaima oorti, no opäť to ostalo pri tom počúvaní. Nadobudol som pocit, že sú skrátka nezbadateľné. Taktiež niekoľko Psilopogonov, z ktorých jedného sme aj videli – bol to už môj šiesty pozorovaný vizuálne. Tie nie sú tak plaché. Konečne sme videli prvú kukučku – Surniculus lugubris. Pri nej spieval v pralese timáliovitý Pellorneum tickelli, no neukázal sa. Videli sme aj zo 4 Niltava grandis (F, M, aj mladé) a pre Sama novú Oriolus cruentus – blízko miesta, kde som ju videl včera. Dano videl nášho prvého dravca. Aj ho odfotil, no, žiaľ, z fotky ho určiť možné nebolo. Konečne sme zišli až do dediny Laluan. Tu sme sa nechtiac rozdelili, čím som prišiel o prvé a posledné poriadne pozorovanie hada v CH – krásnu a teraristom dobre známu užovku Elaphe/Ortriophis taeniura/us ridleyi. Dano ju našiel v páse krov lemujúcich asfaltku. Náš tretí had a opäť mimo pralesa. Zaujímavé. Slabou náplasťou mi bol pri pokuse vrátiť sa do Tanah Rata chodníkom 9A aspoň bylbyl so žlto prskanou hlavou – Pycnonotus finlaysonii. To sa mi však nepodarilo – neviem, či som ten chodník naozaj našiel, no ak áno, tak onedlho sa v hustej džungli stráca. Už v hneď prvý deň pri dlhom hľadaní chodníka č. 5 sme zistili, že značenie je tu veľmi zlé. Na samotných chodníkoch už nezablúdite, keďže sú dosť vychodené, ale nájsť ich začiatok je niekedy veľký problém. Počul som ďalšieho Pellorneum tickelli, videl ďalšie dve Hemipus picatusPericrocotus solaris, počul ďalšie dve Prinia flaviventris a keď som sa vracal naspäť k osade, druhýkrát som prechodom cez most vyplašil na väčšom potoku pískajúceho veľkého modravého vtáka – drozdovitého Myophon(e)us caeruleus. Videl som síce, pod ktorý ker na protiľahlom brehu zaliezol, no zbadať sa mi ho tam nepodarilo, a tak som ho videl len dvakrát krátko na letku. Nič iné to však nemohlo byť. O chvíľu šli oproti moji parťáci. Samo tiež videl takéhoto vtáka a naviac aj zelenáčika Chloropsis cochinchinensis, dozvedám sa. Šiel sa pozrieť ešte trochu nižšie, kým ja som šiel ďalej proti toku, na ktorom mi pribudol Enicurus schistacues, ktorý tu ekologicky zastupuje nášho trasochvosta horského. Samo už naň ho šťastie nemal. Obaja sme však videli kŕdlik astrildov Lonchura striata. Cestou späť videl Samo v pralese v jednej vtáčej vlne rozkošného malého ďatlíka Picumnus innominatus. Hoci som stál vedľa  neho, za tých pár sekúnd, ktoré som naň ho mal, som ho zbadať nestihol. Opäť sme videli skupinku lobošov Psarisomus dalhousiae, dnes však len ako siluety prelietajúce vyššie v korunách stromov.

Večer šiel Dano so Samom na jeden z horných chodníkov a videli prvú agamu – zelenú stromovú Bronchocela cristatella. Okrem nej aj žabu – lietavku Polypedates cf. leucomystax. Samo počul okrem dvoch známych druhov sov aj kuvička Glaucidium brodiei.

alt

potok a vpravo vyše neho hlavná ulica Tanah Rata

alt

Popri hlavnej ulici sa tiahne dlhá pasáž reštaurácií a obchodíkov.

alt

pohľad donútra juhoindickej reštaurácie

http://www.youtube.com/watch?v=RBkQutRo8Aw

džungľa, ako má byť

http://www.youtube.com/watch?v=3Zhmpr8sGl0

po strmých chodníkoch sa tu po daždi chodí miestami dosť blbo...

http://www.youtube.com/watch?v=Kt4e7hklSys

synantropná šáma Copsychus saularis a jej spev

http://www.youtube.com/watch?v=09XuOc_Xc18

"Škoda, že tu není Boris. Ten by měl radost jako prase." Veru mal... :-(

4.7. Ráno som do starej vyhorenej budovy s veľkým otvorom na prízemí videl zaletieť dva čierne vtáky, ktoré som aj vďaka hlasu určil ako Myophon(e)us robinsoni. Samo ich tu včera či predvčerom videl tiež.

Posledný deň v CH sme sa rozhodli vystúpiť na vrch Gunung Brinchang (2031 mnm) a uvidieť horský hmlový prales. Išli sme teda autobusom do blízkeho mestečka Brinchang (2 RM), odkiaľ naň vedie chodník č. 1. Okrem bežných druhov tu na drôtoch na kraji obce sedeli 2 strakoše Lanius schach a v malej skupinke nižších stromov nám pribudol Phylloscopus trivirgatus a mne aj Abroscopus superciliaris. Krásne sa tu predvádzali aj 4 Sitta azurea. Tri nové druhy, ešte sme ani nevošli do lesa. Parádny začiatok. Opustili sme posledné špinavé paneláky, cesta sa vnorila do lesa, no aj tu ešte jazdili autá. Nákladné. Niečo sa tu stavia. Ubúda ďalší kúsok pralesa. Danovi prebehla cez cestu nejaká šelmička. Žiaľ, táto jediná, ktorú sme na našej výprave zaznamenali, zostala neidentifikovaná. Najskôr nejaký malý mungo. V pralese toho moc nebolo. Z plazov klasicky nič, z vtákov jediný nový – Ficedula hyperythra. Najprv pomerne krotké mláďa, trochu vyššie krásne vyfarbený samček. Sadli sme si a pozorovali ho na bujnej spleti koreňov hádam štvrťhodinu. Videli sme konečne aj dravca, no identifikovať sa za tú chvíľu a pomedzi stromy nedal. Je to tu na ne veľmi ťažké. Počuli sme viacero Megalaima franklinii a jednu, žiaľ len v podobe siluety, aj videli. Vyššie boli napr. 2 Chryso/minla strigula a 2 Heterophasia picaoides, no celkovo málo vtákov. Stromy tu sú už zreteľne nižšie, hmla hustejšia a teplota nižšia. Chodník čoraz strmší a blatistejší. Neviem si predstaviť, že by sme sa mali tadiaľto vracať – a to som bol už na onakvejších túrach. Škriabeme sa hore len vďaka z blatistej zeme trčiacim koreňom. Nechce sa nám tomu veriť, ale ocitáme sa na vrcholovej plošine. Les siaha až potiaľto, no stromy sú vysoké len niekoľko metrov. Obchádzame veľký oplotený priestor so zakázaným vstupom a prichádzame na asfaltku, po ktorej tu akurát prichádza aj auto s pohodlnými holandskými turistami. Super, tadiaľto zídeme dolu. Najprv sme ale vyšli na vrcholovú vežu pozrieť sa na pralesy zhora. Hmla sa nakoniec čiastočne rozplynula a naskytli sa nám výhľady, ktoré za ten výstup rozhodne stáli. Aj priamo na vrchole boli Niltava grandis a synantropné šámy Copsychus saularis. Bolo asi pol tretej, keď začal už tradičný poobedný lejak. Počkali sme, kým sa aspoň trochu zmierni a vydali sa asfaltkou nadol. Po nedlhom čase sa zmenil už len v jemné mrholenie, počas ktorého nám na osamotenom strome na rúbani vo svahu pribudla veľká húseničiarka Coracina novaehollandiae/macei/javensis (až dvakrát si na nej zgustli splitteri). Až tak veselo nám však nebolo – mali sme pred sebou ešte zo 11 km zostupu. Dano preto navrhol stopnúť nejaké auto, čo bol výborný nápad. Čuduj sa svete, ale tuším hneď druhé nám – trom chlapom s batohmi – zastalo. To by sa u nás veru nestalo. Len raz v živote som potreboval stopovať, a to mi za 45 minút nezastavilo ani jedno z 50 áut. Ľudia sú tu predsa len nápomocnejší. Zaviezol nás až k začiatku mestečka Brinchang. Odtiaľ sme to mali na zastávku už len 2 km. Medzitým však zas začalo liať, takže sme sa schovali do krytej tržnice. Keď dážď oslabol, šli sme ďalej. Dano opäť stopoval. Teraz to síce trvalo dlhšie, ale napokon nás vzal ďalší dobrák. Až do Tanah Rata. Už sa tu cítime ako doma. Vôbec sa mi nechce stadiaľto zajtra ráno odchádzať. Je tu ešte toľko druhov, ktoré som nevidel! Ale v nížinnom pralese ich je ešte viac a čas je obmedzený. Kúpili sme si teda za 55 RM lístky na zajtrajší presun do Kuala Tahan. Kúpiť si ich treba totiž deň vopred. V cene je minibus do Jerantutu, autobus do Kuala Tembeling a 3-hodinová plavba člnom do Kuala Tahan, obce cez riečku Tembeling ležiacej oproti N. P. Taman Negara.

http://www.youtube.com/watch?v=9LElH85q9UM

Lanius schach na okraji Brinčangu

http://www.youtube.com/watch?v=AigVVkdTAFY

Sitta azurea a imitácia spevu Phyllergates cucullatus, ako som neskôr zistil.

 

alt

hmlový les pod vrchom Brinčang

alt

Chvíľami aj presvitalo slnko...

alt

Kvitnúca liana. Zavše sme narazili v pralesoch aj na iné pestré kvety.

http://www.youtube.com/watch?v=U0PFBJXJgLo

samec Ficedula hyperythra spredu,

http://www.youtube.com/watch?v=GuNoPJdgrzA

zboku a zozadu

 alt

Les s nadmorskou výškou postupne mení charakter. Znižuje sa, je v ňom čoraz viac machov a menej vtákov.

http://www.youtube.com/watch?v=1FLsyaQA-pg

strmé stúpanie na Gunung Brinchang

http://www.youtube.com/watch?v=gIwCHsU5taw

Jedna z vecí, čo v pralese väčšinou chýba, je poriadny výhľad. Keď sme ho už konečne mohli mať, hmla nám ho odoprela...

alt

pozorovacia veža a oplotený areál na vrchole Brinčangu (2031 mnm)

alt

výhľad po čiastočnom rozplynutí hmiel z vrchu Brinčang = panenský prales (až na odlesnené údolia, ktoré však na fotke moc nevidno)

http://www.youtube.com/watch?v=xoAVa1gkbds

Na vrchole nás zastihol takýto dážď... Za tunajší prístrešok sme boli napokon viac než vďační.

alt

cestou z Brinčangu

5.7. – O ôsmej ráno opúšťame CH a vyrážame len polovične naplneným minibusom do Taman Negara. Šesť a pol dní ubehlo, čo by okom žmurkol. Prvýkrát v živote som tu vstúpil do tropického pralesa, videl som tu prvú divú opicu, prvú kobru, prvé scinky, pribudlo mi tu 57 druhov vtákov. S deviatimi, ktoré mi už v KL, mám teda 66 „lajfíkov“. Som zvedavý, ako sa zmení toto číslo v Tamane. Nech to bude už akokoľvek, už teraz mi je jasné, že na túto výpravu do smrti nezabudnem a ak nechytím nejakú chorobu s trvalými následkami, že stála za to.

http://www.youtube.com/watch?v=1jqLmSCG8jA

astrild Lonchura punctulata na rozlúčku s Kameronskou vysočinou

 

 

 

Tips - burger

Who's online

We have 1279 guests and one member online