Ráno vstávam ešte pred šiestou a idem vyzbrojený teplým oblečením proti chladu opäť pod svah. Tesne pod svahom dobieham pár počerných ornitológov, keďže máme rovnaký cieľ púšťam sa s nimi do reči. Prišli z Iránu, pre mňa sú rovnako exotickí ako ja pre nich. Chcú vidieť tetrovov, tie sa však neukazujú. Ja pátram po velekuroch, ktoré sa periodicky ohlasujú zo svahu. Asi po desiatich minútach skutočne nachádzam monokulárom na horizonte velekura kaukazského, usadeného na temene svahu. Je síce vzdialený minimálne 1 500 m, ale zreteľne vidím, ako sa pohybuje a z času na čas sa ozýva s natiahnutým krkom. Ukazujem ho iránskym kolegom a takisto práve prichodivšiemu nemeckému turistovi. Velekur je síce aktívny, ale miesto neopúšťa a tak ho pozorujeme asi 15 minút. Lúčim sa so spolupozorovateľmi a odchádzam na raňajky. Dnes nás čaká náročný deň.
Po raňajkách nasadáme do objednaných taxíkov a vezieme sa na náprotivný svah k ikonickej stavbe lokality k chrámu Gergeti Trinity. Vystupujeme z áut a vydávame sa na horský pochod smerom k hore Kazbegi. Cestou pozorujeme veľký kŕdeľ čaviek žltozobých (Pyrrhocorax graculus) rozptýlený na svahu. Početné sú tiež ľabtušky vrchovské (Anthus spinoleta), žltochvosty domové a drozdy kolohrivé. Populácia ľabtušiek je zrejme vystavená veľkému predačnému tlaku. Vidíme ako jedna čavka prenasledovaná dospelými kradne z hniezda mladú ľabtušku. Po oblohe prakticky nepretržite plachtia supy bielohlavé, zoznam dravcov dopĺňajú myšiaky hôrne ruské (Buteo buteo vulpinus) a ojedinelé sokoly myšiary (Falco tinnunculus). Na skupine kríkov spieva kolibiarik hnedochrbtý a nádherným spestrením je stretnutie s tretím členom veľkej kaukazskej päťky, s ktorým sme sa už zoznámili na svahu nad hotelom s velekurom kaukazským. Tentoraz máme možnosť pozorovať ho zblízka, je vo vzdialenosti asi 150 m. Pozorovanie využívame na krátky odpočinok a po chvíli stúpame ďalej. Stúpajúcou nadmorskou výškou neredne iba vzduch, ale aj naše rady. Do výšky prvých snehových polí sa z nás dostáva asi polovica. Podľa výškomera sme vo výške 2 975 m.n.m. Znovu rozkladáme monokuláry a Nica trpezlivo pátra po snehových jazykoch. Asi po desiatich minútach nám ukazuje jeden z cieľov nášho výstupu červenáka veľkého (Carpodacus rubicilla). „Болъшая чечевица“ ako ho nazývajú Rusi je ďalší člen veľkej kaukazskej päťky. Tento druh sa zdržuje vo výške okolo 3 000 m.n.m. Pre mňa, vzhľadom na jeho bezúspešne hľadanie na jednej z mojich bývalých výprav, je to top pozorovanie celej akcie. Na pruhoch trávy medzi snehovými jazykmi sa zdržujú 2 samce a 1 samica tohto zaujímavého druhu. Pozorujúc vtáky sa na mieste zdržujeme asi pol hodinu. Občerstvujeme sa prineseným jedlom a plechovkovým pivom Kazbegi. Nica je asi tiež spokojný s výsledkom, pretože otvára fľašu Sarajashvili, vynikajúceho gruzínskeho brandy, a postupne nás všetkých ponúka.
Kaukazské panorámy (I.Mikšík)
Ľabtuška vrchovská (Anthus spinoleta) (I.Mikšík)
Velekur kaukazský (Tetraogallus caucasicus) (I.Mikšík)
Červenák veľký(Carpodacus rubicilla) (J.Nožička)
Časť skupiny sa pripravuje na ďalší pochod za posledným členom veľkej päťky žltochvostom bielokrídlym (Phoenicurus erythrogaster), ostatní sa chystajú na návrat. Ja som tento druh už kedysi videl, preto sa chcem vrátiť. Lákajú ma nižšie polohy cez ktoré sme prefrčali cestou nahor. Navyše sa začína mračiť a padať prvé dažďové kvapky. Z balenia nás vyruší veľký tieň mihnúci sa nám nad hlavami. S úžasom pozerám ako sa od nás kopírujúc terén pomaly vzďaľuje mohutný sup tmavohnedý (Aegypius monachus). Ďalšie fantastické pozorovanie! Sup sa stráca v mrakoch a my sa rozchádzame. Časť skupiny pokračuje smerom k vzdialenej chate pod Kazbegom, ostatní sa vraciame naspäť. Z pohodovej vychádzky nás preberá hustnúci dážď a tak pridávame do kroku. Cestou stretávame niekoľko skupín zmoknutých horolezcov smerujúcich do kopcov. S niektorými sa púšťame do reči, všetko sú to Rusi s ambíciami zdolať Kazbegi. Po skúsenostiach z predošlých dní, opatrne obchádzame mohutného pastierskeho psa, stojaceho uprostred chodníka. Patrí k nedávno uznanému plemenu - krátkosrstý kazbecký pes "Nagazi". Našťastie má však o nás iba platonický záujem, ktorý mu s vďakou opätujeme. Míňame niekoľko stád ovci a koní a premočení do nitka sa dostávame na stanovište taxíkov pri kostole. Po dohode s vodičom, chvíľu čakáme až sa naplní taxík pasažiermi a ideme do hotela. Medzitým prichádza aj premočený zvyšok skupiny a zháňa povoz k hotelu. Osprchovaní a suchí sa schádzame až pri večeri. Žltochvosta nevideli, miesto neho videli jediného uškárika vrchovského (Eremophila alpestris) a murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria) výpravy.
Krátkosrstý kazbecký pes "Nagazi" (P.Valachovič)
