Poloostrov Yukatán patril už dlhšie medzi moje ciele záujmu, čo sa týka cestovania a pozorovania vtáctva. A keďže moje cesty do tejto oblasti sú veľmi naviazané na pracovné povinnosti, chcelo to trochu šikovného plánovania a zhodu okolností, aby sa výlet vydaril v tom správnom čase. V tejto časti sveta je obdobie sucha zhruba od novembra do apríla, čo sme aj s kolegom (ktorý však nie je birdwatcher, ale má pozitívny vzťah k prírode a cestovaniu) chceli využiť. Naša cesta zahŕňala okrem pozorovania vtáctva aj cestovanie za miestnymi historickými pamiatkami Máyov a príjemným karibským pobrežím s útesmi a morským životom. Cestu sme nakoniec zrealizovali v termíne 28.2.2013 až 8.3.2013 po veľkej časti poloostrova.
Trip Reports
Táto sekcia slúži na publikovanie článkov z výletov za vtákmi. Nachádzajú sa tu jednak články z viacdňových expedícií ale takisto aj články z jednodňových výletov jednotlivcov alebo skupín. Články okrem zoznamu pozorovaných druhov (nielen vtáčích) opisujú aj lokality, ubytovanie, prístupy na lokality, atmosféru a ďalšie okolnosti počas výletu. Všetky články je možné prehľadávať cez okienko vyhľadávania v pravom hornom rohu.
Keď som si začal plánovať víkend birdwatchingu na juhovýchode USA, ani som netušil, akú perlu tohto kontinentu sa mi podarí zvoliť. V rámci služobnej cesty do Severnej Karolíny som váhal, či obetovať 3,5 hodiny cesty autom na pobrežie, alebo ostať niekde vo vnútrozemí a objavovať krásy tamojších lesov. Rozhodnutie však pri prehliadaní satelitných máp padlo na úchvatné piesčité pobrežie Atlantického oceánu. Už tak na mape to vyzeralo, že lokalita nemôže sklamať a tento predpoklad sa aj naplnil.
Mal som asi 8 rokov, keď mi kúpil otec na narodeniny knižku od slávneho Cousteau-a „Tajomstvá Amazónie“. Môj záujem o tropické oblasti však nebol podmienený touto knižkou, ale naopak – výber darčeka bol podmienený mojím záujmom, ktorý vo mne rástol už vtedy niekoľko rokov. No hoci snívam o trópoch už od útleho detstva, až v decembri 2011 začalo mať snívanie aj reálnu podobu. Vysokú školu som mal už ukončenú a nájdenie si poriadnej práce sa zdalo byť v nedohľadne. V žiadnom vzťahu a s nejakými našetrenými peniazmi – reku teraz je ten pravý čas. Keď už budem mať pevnú prácu, vyše 3 týždňov dovolenky si možno vziať len tak hocikedy môcť nebudem. A keď budem mať prípadne aj ženu a hlavne deti, bude to ešte zložitejšie. Cestovať tak ďaleko, dať toľké peniaze za letenku a byť tam len týždeň – dva, to je málo. Okrem toho treba mať na pamäti, že celý jeden týždeň môžu byť kľudne lejaky. Čím dlhší pobyt, tým väčšia šanca na (aj) pekné dni.
Takmer po roku som sa znovu vrátil do Monterrey v Mexiku a samozrejme okrem práce som si naplánoval aj výlet za miestnymi vtákmi. Hoci pôvodne sme mali zámer vybrať sa na Yucatan, ostalo pri návšteve miestnych hôr, ktoré skrývajú vzácny druh endemického papagája arara hnedočelá - Maroon-fronted Parrot (Rhynchopsitta terrisi). René, môj sprievodca z minulého roku, sa tomuto druhu 8 rokov venoval ako výskumník a tak som mal šancu dozvedieť sa o ich živote viac ako bežný návštevník. A hoci sme nakoniec papagáje pozorovali iba z diaľky ako okolo nás preletovali vo výške, bol celý výlet obrovským zážitkom.
Na základe rozhodnutia rodinnej rady sme trávili dovolenku v Turecku. Po dlhšom preberaní sme si vybrali jeden z hotelov pri známom letovisku Side. Spočiatku som váhal, pretože táto oblasť je známa vysokou koncentráciou turistických rezortov a intenzívnym poľnohospodárstvom. Po krátkom štúdiu Google Earth, som miesto schválil aj ja. Okolo letoviska sa rozprestierajú rozľahlé prímorské lesíky, v tesnom susedstve sa nachádza jazero Titreyengöl a kúsok za ním tečie rieka Manavgat.
KDE: prevažne východné Grécko, krátko aj okolie delty Nestosu a západná časť Chalkidiki
KEDY: 30. apríl – 6. máj 2011
KTO: Martin Dobrota, ja (Boris Demovič ml.) & Daniel Jablonski
Trip report zo septembrového Grécka r. 2008 som zakončil slovami „dovidenia, Grécko. Zas nabudúce." Chcel som tým naznačiť, že pokiaľ to bude možné, rozhodne sa chcem doň vydať na nejakú prírodovednú akciu ešte aspoň raz, z ornito- aj herpetologického hľadiska najradšej na jar. Túto výpravu sme s Martinom Dobrotom plánovali už na jar 2009, okolnosti však spôsobili, že sa nám to podarilo až na tretí rok. O nič sme však neprišli. Práve naopak – o to väčšia bola radosť z jej uskutočnenia. Martin bol síce medzitým v Grécku už viackrát, no ani raz v tomto zoologicky najatraktívnejšom období a spoznať prímorský jarný Balkán je úplne nová skúsenosť, o ktorú by nemal byť ochudobnený žiadny európsky obdivovateľ akejkoľvek zložky živej prírody.
Niektoré výlety si človek vôbec neplánuje a prídu úplne znenazdania. Tak sa aj mne podarilo dostať koncom októbra 2011 do severnej časti Mexika, konkrétne do mesta Monterrey v štáte Nuevo Leon, asi 200km od hranice s Texasom, USA. Pracovná cesta mi vytvorila priestor spoznať v rýchlosti túto časť Severnej Ameriky, krajinu, podnebie, prírodu a najmä vtáctvo. Októbrové sucho a už aj trochu miernejšie počasie bolo pre nás Stredoeurópanov celkom vhodné . V rámci možností sme toho stihli asi dosť, hoci určite nie všetko.
Koncom mája 2011 som dostal príležitosť navštíviť niekoľko bývalých Juhoslovanských republík a tak som si naplánoval aj viacero ornitologických výletov. Každý bol svojím spôsobom unikátny a orientovaný na rôzne druhy vtákov. Tieto krajiny sú k nám tak blízke, ale zároveň aj tak iné, aspoň z pohľadu rozšírenia niektorých druhov. Pre mňa to bola celkom slušná exotika a niekoľko nových druhov.
S cieľom vidieť zimných hosti v okolí Neziderského jazera zastavujeme pri jazere Warmsee pri Apetlone. Je to tradične prvá zástavka pri návštevách v tejto oblasti. Vzhľadom na jeho polohu, je priamo pri ceste a priamo s auta sa dajú pozorovať vtáky na brehu a na hladine, je veľmi oblúbeným miestom pre ornitológov. Krátko monitorujeme polozamrznutú hladinu jazera: Pláva po nej niekoľko kazariek pestrých (Tadorna tadorna) a hús divých. Upravujeme sa do studeného veterného počasia a naša malá skupina (Gregg White, Boris Demovič, Slávo Senk a ja) vyráža k prvému cieľu k jazeru Lange Lacke.
Vodná nádrž Kerkini sa nachádza na severe Grécka v blízkosti hraníc s Bulharskom a bývalým juhoslovanským Macedónskom. Nádrž sa vybudovala v roku 1932 prehradením rieky Strimonas, pritekajúcej zo severu, z bulharských hôr. Jej hlavným účelom je zadržiavať jarné vody, ktoré su potom v neskoršom ročnom období použité na zavlažovanie okolitej poľnohospodárskej krajiny. Z tohto faktu vyplýva, že plocha nádrže sa sezónne pravidelne výrazne mení z minima cca 54 km2 od októbra do februára s maximom cca 72 km2 od začiatku mája do začiatku júna. V tesnej blízkosti jazera sa dvíhajú pohraničné hory do výšky až 2031 m n.m. (Mt. Belles).
Pri výbere destinácie na letnú dovolenku v Chorvátsku hrala veľkú rolu aj možnosť pozorovať vtáctvo v okolí. Po krátkom hľadaní na internete (zdrojov je pomerne málo) som si vybral ostrov Pag severne od Zadaru v tieni majestátneho pohoria Velebit. Finálny termín podal na posledný augustový týždeň od 21.8. do 28.8.2010. Keďže sme šli "na slepo", ešte aj výber finálneho miesta bolo možné prispôsobiť ornitologickým možnostiam a tak sa táto dovolenka naozaj veľmi vydarila po všetkých stránkach. Za maskota som si zvolil môjho cieľového vtáka tejto dovolenky, strakoša červenohlavého (Lanius senator).
