19. 8. 2018, Nedeľa
Tradičný rituál: anglické raňajky - auto - lokality pokračuje v grófstve Norfolk na príbrežných slaniskách a mokradiach. Prvou zastávkou je pláž pri Wells-Next-The-Sea, kde sa naplno stretávame s fenoménom vtáčej migrácie. Čože je to jeden lastúrničiar u nás, keď sa ich tu v zornom poli promenádujú stovky, doplnené desiatkami hvizdákov veľkých i malých (Numenius phaeopus), kulíkov zlatých (Pluvialis apricaria) a bledých (P. squatarola), oba druhy brehárov - čiernochvosté (Limosa limosa) spolu s hrdzavými (L. lapponica), všadeprítomné kamenáre a nad všetkým trónili juvenilný a adultný lyžičiar biely (Platalea leucorodia). Pred nami sedí aj prvá a jediná čajka sivá (Larus canus) za celý trip.
pobrežie Wells-Next-The-Sea, začínajúci príliv
hemženie stoviek vtákov s prevahou lastúrničiarov
mladý lyžičiar spolu s lastúrničiarmi, digiscoping
čajka sivá
Obďaleč sa na pieskovej vlne, oddelenej pásom vody od pevniny vyvaľujú 3 sivo-pieskové masy - tulene obyčajné (Phoca vitulina). Tešíme sa tak už z druhého zástupcu plutvonožcov na našej ceste. Tulene vylihovali ako maximálni "salámisti", nevyrušovalo ich absolútne nič až na čln, ktorý popri nich preplával a zdvihli za ním hlavu.
leňošiace tulene
prechádzajúci čln, vďaka ktorému zdvihli hlavu
Blakeney National Nature Reserve
V tejto rezervácii mala byť hlavným lákadlom kolónia rybárov sivých, no vzhľadom na to, že sme si ich už dostatočne "užili" v Cemlyn Bay sme sa nezdržiavali pochodom až ku kolónii, ale prešli sme len asi dva kilometre náučného chodníka. Stretávame sa tu s príchodom prílivu, na čo nás upozorňuje aj zamestnanec v informačnom centre. Je totiž možné, že by sme zostali odstrihnutí od pevniny na niekoľko hodín (rozdiely medzi výškou prílivu a odlivu sú v tejto oblasti až 6 metrov).
začiatok prílivu v prístave Blakeney
V prístave kotví množstvo lodí, lákajúcich návštevníkov na výlety za tuleňmi. Nám stačí pohľad v monokulári, určite ich vidíme niekoľko desiatok na odľahlejších častiach pobrežia. Okrem tuleňov nás vítajú staré známe hordy lastúrničiarov a slušné počty kulíkov zlatých i bledých.
zas a znova lastúrničiare...
Chodník sa stáča k vode, kde máme možnosť priblížiť sa ku kŕdľom lastúrničiarov a kamenárov na 20 - 30 metrov. Okrem nich púta našu pozornosť jeden z kulíkov bledých, ešte v svadobnom šate. Prelieta ďalší mladý lyžičiar.
preperujúci kamenár
kamenár s mladým lastúrničiarom - dva charakteristické druhy východu Británie
kulík bledý
časť kŕdľa kamenárov
skupinky lastúrničiarov
Návrat na parkovisko je sprevádzaný obozretnosťou pred stúpajúcou vodou - a naozaj je v prístave vidieť, že za tú hodinu a pol príliv zreteľne zmenil výšku hladiny vody.
slanisko Blakeney
RSPB Titchwell Marsh
Titchwell Marsh predstavuje najvýznamnejšiu prímorskú rezerváciu v Norfolku. Okrem jedného z mála miest v Anglicku, kde sa rozmnožujú šabliarky modronohé (Recurvirostra avosetta) a lyžičiare je veľmi významnou zastávku pre tiahnuce vtáky. To vidíme hneď z prvej pozorovateľne - zo zúbkozobcov napríklad kačice hvizdárky (Mareca penelope), hrdzavky potápavé (Netta rufina), hus divá (Anser anser); chrapky, kazarky pestré. Bahniaky zastupujú oba druhy brehárov, hvizdáky veľké, bojovníky, kalužiačik, cíbiky, pobrežníky čiernozobé i malé... Prosto taký malý anglický Nezider. Vtáky sa neboja a prichádzajú tesne k pozorovateľni, čo je voda na mlyn pre fotografov (jedinou nevýhodou je umiestnenie okien vo výške ľudských očí, čím je fotograf prakticky pripravený o možnosť spraviť fotku z úrovne očí vtáka).
ukážka druhového zloženia vtáctva v Titchwell Marsh
mladá kazarka pestrá
bojovník bahenný
samec kačice chrapky
chrapka - samica, 5 metrov od pozorovateľne
Zrazu sa Jančimu niečo zazdá na opačnej strane jazierka - domnienka sa potvrdzuje, je to hus krátkozobá (Anser brachyrhynchos)! Vybiehame z pozorovateľne na hlavnú hrádzu smerom k opačnej strane, no stíhame sledovať život na jazierku aj odtiaľ zvrchu. Našu pozornosť púta islandský poddruh brehára čiernochvostého (Limosa limosa islandica), ktorého sme pre sýtočervené sfarbenie najprv považovali za brehára hrdzavého. Tu už vidíme aj hus z bližšia, je to pre našinca naozaj vzácny pohľad.
prvá pozorovateľňa
pohľad k druhej pozorovateľni
brehár čiernochvostý ssp. islandica
pohľad na pozorovateľne, vľavo slaná a vpravo sladká voda
na naše pomery neskutočná birdwatcherská infraštruktúra
Zapadli sme do pozorovateľne (na odkaze na mapy prekvapivo nie je viditeľná) a s napätím sledujeme pohyb pred ňou. Ihneď nás prekvapí fakt, že husi sú nakoniec dve, zjavne pár; odhaľuje sa aj dôvod toho, prečo sú na tomto mieste - jeden vták z páru má očividne problém z krídlom a tak s ním zostáva aj druhý partner... Husi sa promenádujú pred pozorovateľňou, Jano je veľmi šťastný (samozrejme, aj ja), keďže tieto husi sú na Islande oveľa plachšie ako tento pár pred nami a konečne sa mu tak daria dobré fotky tohto druhu.
husi krátkozobé
Okrem husí vidíme klasickú skladbu "vodnej hávede" - šabliarky, chrapky, bojovníky i krúžkovaného brehára čiernochvostého. Blízke stretnutie zažívame aj s berniklou veľkou, tiež sa kŕmi spolu s husami na zeleni; pred nimi skacká britský poddruh trasochvosta bieleho (Motacilla alba yarrellii).
dospelá a mladá šabliarka
krúžkovaný brehár
"čvachtajúca" samica chrapky
bojovník bahenný
bernikla veľká
trasochvost biely ssp. yarrellii
interiér pozorovateľne
Potom, čo sme sa už dostatočne pokochali volíme návrat na hlavú hrádzu, no z nej vidíme, že pred slanovodnú pozorovateľňu pristál krásne vyfarbený kulík bledý. Poklusom sa teda vraciame, no kulík na nás nečaká a už tak nachádzame len juvenilného kalužiaka červenonohého.
"totik" hľadá potravu
Ideme však ďalej, severnejšie. Prechádzame cez Boston, síce nie ten americký, no ten bol pomenovaný podľa tohto anglického mesta. Na výber máme v reštauračnom zariadení klasiku - fish & chips, niekoľko druhov mäsa a ako prílohu len hranolky. Pravdupovediac, už nám to lezie hore krkom (ako anglické raňajky), no utešujeme sa tým, že treba vydržať už len do zajtrajška.
RSPB Freiston Shore
Táto rezervácia nás sklamala, na vode z pozorovateľne vidíme len niekoľko vtákov - hus divú, potápky malé, zopár brehárov a rybárov riečnych, volavku popolavú a labute. Z krovísk lemujúcich cestu sa ozýva oriešok a sýkorky veľké i belasé.
jazierko, Freiston Shore
pozorovateľňa, okrem nás tu boli severní susedia z Poľska
Avšak kus ďalej, pri pobreží, je už situácia iná - je to síce veľmi ďaleko, musíme šliapať bahnitým terénom, no pred nami v monokulári vidíme stovky bahniakov - kulíky piesočné, zlaté i bledé, pobrežníky čiernozobé aj 2 belavé, kalužiaky červenonohé a tmavé. Janči zaznamenal aj ľabtušku skalnú, prvú od New Quay (pritom by to mal byť na pobreží pomerne bežný vták). V rozvetvených prílivových kanáloch, súčasne napájaných aj zo sladkých jazierok, nás zaujalo množstvo krabov.
prílivové kanály, Freiston Shore
kraby v brakickej vode
RSPB Frampton Marsh
Posledná zastávka pre dnešný deň, Frampton Marsh, bola zároveň našou poslednou nádejou na pozorovanie "canutusa" - pobrežníka hrdzavého. Na informačnej tabuli pri (už pre dnešok zavretom) infocentre vidíme svietiť údaj o 500 pozorovaných jedincoch vo východnej časti rezervácie pri pobreží. To nás povzbudzuje ísť ďalej. Nad vodou štebocú všetky 3 druhy lastovičkovitých vtákov, na hladine vidíme kačice divé, kazarky pestré a desiatky brehárov, prevažujú čiernochvosté.
informačné centrum rezervácie
bližší pohľad na tabuľu s dnešnými pozorovaniami (vrátane "canutusov" - Knot)
Je zaujímavé všímať si podstatné rozdiely medzi pobrežiami na západe a na východe Británie - kým vo Walese sme prakticky nemali šancu nájsť rovinatý kus krajiny pri mori, na východe útesy úplne absentujú, čo rezultuje v nekonečnú spleť mokradí a slanísk. To všetko sa odráža na druhovej skladbe vtáctva, ktorú máme možnosť pozorovať.
Pochod k vyznačenej číslici 5 na mape, kde mali byť pobrežníky hrdzavé pozorované prináša pekné pohľady na zapadajúce slnko nad rezerváciou, no po pobrežníkoch akoby sa zem zľahla... Môže to byť spôsobené postupujúcim odlivom, pre ktorý sa bahniaky sťahujú bližšie k moru na "čerstvejšie" loviská.
večerné zore nad Frampton Marsh
Mierne sklamaní, no aj tak šťastní sa vraciame "na ubikáciu" do Sutton Bridge; Jano ešte dostal chuť na nejaké večerné jedlo, tak sme sa rozhodli po tejto obci prejsť navzdory tme a slabému verejnému osvetleniu. Nachádzame otvorený kebab tureckých imigrantov, ktorí prišli do Británie za lepším životom (ako nám sami farbisto vylíčili). Janči si berie kebab na izbu, ja ešte odbieham do miestneho obchodíku doplniť stenšujúce sa zásoby jedla na zajtrajšiu cestu. V podstate po prvý raz za celú cestu ideme spať v normálnejšom čase.