16. 8. 2018, Štvrtok
Konečne sa prebúdzame do ako-tak pekného rána, spoza šľahačkových mrakov vykúka slnko. Deň teda začína dobre, už len aby spolupracovali aj naši operení priatelia. Odchádzame z penziónu, pričom zisťujeme, že v neďalekom prístave, kde sme zhodou okolností včera na noc zaparkovali, práve prebieha odliv. To je príležitosťou pre kvantá čajok, najmä smejivých a striebristých, aby na obnaženom príbrežnom dne hľadali všetko požívateľné. Pridáva sa k nim niekoľko lastúrničiarov a 2 hvizdáky veľké. Zrazu počujem známy hlas. Zdanie ma neklame, vidím prelietať hnedý šíp dole potokom, vlievajúcim sa do prístavu, a v zápätí už pozorujem párik miestneho poddruhu vodnárov potočných (Cinclus cinclus gularis).
odliv v prístave, Solva
vodnáre potočné, digiscoping
New Quay
V Solve je v skutku pekne, no treba sa pohnúť ďalej, na sever. Najbližšou zastávkou je mestečko New Quay, známe ako najlepšie miesto pre pozorovanie delfínov skákavých. Táto povesť síce sprevádza celú túto časť welšského pobrežia, no práve tu by mala byť šanca najvyššia. Všeobecne sme si stačili už všimnúť, že ranný život začína pre Britov podstatne neskôr ako u nás, takže ešte okolo deviatej sú cesty aj ulice prakticky prázdne v obciach i menších mestách. V takomto pohodlnom tempe prichádzame na pláž v New Quay a hneď mierime už po vlastných na mólo, z ktorého je najlepší rozhľad na okolité more a s ním spojené delfíny. Na naše prekvapenie tu už okrem nás sedí na betónovom múriku pracovníčka/dobrovoľníčka miestneho Marine Wildlife Centre, a podobne ako my s pripraveným ďalekohľadom striehne na sivé plutvy a chrbty na hladine. Po štvrťhodine za ňou prichádza druhá slečna a obe nám tak robia spoločnosť, pričom sa postupne trúsia aj ďalší ľudia. Vedľa v prístave sa zasa zbierajú záujemcovia o pozorovanie delfínov na lodiach početných výletných spoločností, operujúcich v tejto oblasti. Onedlho už 2 loďky, respektíve v podstate člny vyrážajú na voľné more. Delfíny sa rozhodli pred nami skrývať, tešíme sa tak aspoň z mladej suly a niekoľkých "zblúdených" víchrovníkov; žiaľ, oba druhy sú priďaleko na dokumentáciu...
prístav z móla, New Quay
záliv New Quay
Zaujalo nás skalisté pobrežie na fotografii vyššie; primárnym dôvodom bol pekne "nasvietený" lastúrničiar, ku ktorému som sa rozhodol pokúsiť dostať. Počas toho, ako som schádzal k prílivovým jazierkam som si všimol pomedzi vrabcami, vyzobávajúcimi omrvinky zo štrkovej cesty aj dva iné vtáky, očividne ľabtušky. Po zhotovení fotografií som mal jasno - adultná a mladá ľabtuška skalná (Anthus petrosus), jeden z našich cieľových druhov.
výrazne tmavá dospelá ľabtuška skalná
bledší juvenilný jedinec ľabtušky skalnej
Tento nález ma povzbudil a tak som pokračoval smerom k lastúrničiarovi, keďže do tých miest pod útesom som videl zaletieť aj ľabtušky. Na skalách tu nachádzam hneď 3 mladé vtáky, dospelé jedince ich sledujú z väčšej diaľky z voľných skál pod zrázom. Je až neuveriteľné sledovať, s akou obratnosťou poskakujú po bridliciach a zároveň dokážu kde-tu vyzobnúť zo škár nejakého toho bezstavovca. Dostávam sa do miest, kde sa zdržiaval lastúrničiar, no medzičasom toto stanovište opustil a zostali tam len čajky smejivé, v ďalšej skupinke o kus ďalej sú zasa oddelene čajky striebristé.
skaliská pod útesom - miesto výskytu ľabtušiek
mladé ľabtušky skalné
oddychujúce čajky striebristé
Po tom, čo som sa takmer prizabil na ostrých hranách skalísk v príbrežnej zóne som sa znovu stretol s Janom a pokračovali sme na miesto, ktoré sme našli pomocou aplikácie Rare Bird Alert Britain, odkiaľ je zo včerajška hlásená kajka hrbozobá (Somateria spectabilis). Po príchode na lokalitu, ústie rieky Dovey/Dyfi, a jej dôkladnom prezretí sme síce kajku nenašli, no podarilo sa nám pozorovať desiatky kazariek pestrých (Tadorna tadorna) a stovky berniklí veľkých (Branta canadensis), hvizdákov veľkých a kvantá neurčiteľných kŕdľov bahniakov.
ústie Dovey
Prechádzame najvyšším krajom Walesu, hornatou Snowdoniou (najvyšší vrch - "prekvapivo" Snowdon - sa týči do výšky 1085 m n. m.). Vďaka tomu, že sa toto pohorie dvíha v podstate z hladiny mora je viditeľná prakticky celá reálna výška okolitých vrchov (pre porovanie nie ako pri našich Tatrách, ktorých samotné úpätie je už v kilometrovej výške). Je to iný pohľad ako na naše horstvá, no o to zaujímavejší a podchvíľou zastavujeme a snoríme, či sa medzi skaliskami alebo porastom nemihne nejaká tá "kurka" - snehuľa.
Snowdonia
Zastavujeme v centre ďalšej pamiatky UNESCO, v prístavnom meste Caernarfon, z ktorého sa medzi svetové dedičstvo dostal zachovaný hrad a okolité opevnenie. Mne stačí pohľad z diaľky, Janči odbieha až k hradbám a obdivuje ďalšiu ukážku typicky britskej medieválnej architektúry.
Caernarfon Castle (autor: J. Dobšovič)
RSPB South Stack
Dnes sa ešte zastavíme na dvoch miestach ostrova Anglesey, významných z hľadiska vtáctva - rezervácia RSPB South Stack a zátoka s lagúnou Cemlyn Bay. Zaujímavosťou ostrova je dedina s najdlhším názvom na svete, oficiálne Llanfairpwllgwyngyllgogerychwyrndrobwllllantysiliogogogoch, z logických dôvodov skracované na stále pomerne krkolomné Llanfairpwllgwyngyll. Z Caernarfonu vedie na ostrov pohodlná diaľnica, tiahnuca sa naprieč celým ostrovom až k menšiemu samostatnému ostrovu Holy Island, na ktorého severozápadnom konci je situovaná rezervácia. Ako sme si už zvykli, čaká nás tu rozmerné parkovisko a, keďže ide o pomerne významné územie, je doplnené aj informačným centrom.
pobrežie od parkoviska, Holy Island
Schádzame k Elin's Tower a rozhliadame sa na útesy pod nami smerom k majáku. Samozrejmosťou sú 4 druhy čajok (striebristé, tmavé, morské a trojprsté), prelieta aj jeden fulmar; nad útesom trepoce krídlami vo vzduchu samička sokola myšiara (Falco tinnunculus) a občas sa nám nad hlavami mihne tieň krkavca. My máme však vytýčený hlavný cieľ, ktorým je táto lokalita preslávená a ten na seba nedá dlho čakať - prvá čavka červenozobá (Pyrrhocorax pyrrhocorax) sa promenáduje na opačnej strane útesu, no vďaka monokuláru ju vidíme celkom zreteľne.
útesy a maják na South Stack
prvá fotiteľná čavka
Postupne sa ukazujú aj jej ďalší "súkmeňovci" a odvažujú sa priletieť aj bližšie k ľuďom. Nechávame sa viesť chodníkom bližšie k majáku v nádeji, že odtiaľ budeme mať lepší výhľad na čavky. Náš predpoklad je správny, tu sa vieme k týmto zvláštnym krkavcovitým vtákom dostať aj na vzdialenosť len niekoľkých metrov. Čavky prilietajú a zas odlietajú, takmer to vyzerá, ako keby nad útesmi hliadkovali. Lietajú často v skupinkách po troch-štyroch vtákoch, pričom ukazujú svoju zaujímavú letovú siluetu.
letiaca čavka
časť "klanu" čaviek
Ešte však potrebujeme stihnúť návštevu poslednej lokality a následný presun na miesto nocľahu v Chesteri, pomaly sa vraciame k autu. Pristavujeme sa pri čajkách striebristých, z ktorých jedna si ako jednohubku vybrala ulitníka.
olovrantujúca čajka striebristá
Bližšie pri centre, respektíve priamo na ňom sa nami nechávajú ďalšie "argentatusky" fotiť z bezprostrednej blízkosti. Mláďatá neúnavne žobronia potravu od rodičov, ktorí ich najprv naoko ignorujú, no napokon im predsa len nejakú potravu vyvrhnú.
mladá žobroniaca čajka striebristá
"argentatuska", adult s mláďaťom na streche infocentra
Zaujatí čajkami si takmer ani nevšimneme, že s utíchajúcim ruchom a odchádzajúcimi návštevníkmi sa nám za chrbtom pri piknikových stoloch začínajú zlietať oveľa atraktívnejšie fotografické objekty - čavky začínajú čistiť priestor pri centre od chutných zvyškov po turistoch, čo s Jančim okamžite využívame na zhotovenie záberov; síce nie z úplne prirodzeného prostredia, no aj tak sa nám "rátajú" a máme z nich veľkú radosť, pre ktorú pomaly aj zabúdame na čas a na to, že sa ponáhľame ďalej.
čavky v role upratovačiek
Cemlyn Bay
Presýtení podnetmi a s "rozžhavenými" kartami sa so South Stack lúčime a presúvame sa k Cemlyn Bay, pomerne rozľahlej zátoke na severe Anglesey, z ktorej časť je umelo oddelená násypom a vytvára tak lagúnu pokojnej vody, z ktorej vystupujú dva ostrovčeky. Práve tie nás najviac zaujímavú, keďže hostia najväčšiu kolóniu rybárov vo Walese.
celkový pohľad na Cemlyn Bay
hniezdne ostrovčeky rybárov
Hneď po príchode na lokalitu nás ohromí počet rybárov sivých (Thalasseus sandvicensis), ktorých sú tu tisíce. V počtoch za nimi veľmi nezaostávajú ani rybáre riečne (Sterna hirundo) a ladne pôsobiace rybáre dlhochvosté (Sterna paradisea). Okrem nich v lagúne prelieta ďalší hvizdák a do zoznamu druhov nám pribúda rodinka potápačov prostredných (Mergus serrator).
kolónia rybárov sivých
Našu pozornosť sme zamerali na pobrežie zátoky, keďže sa na ňom začalo zhromažďovať pomerne veľa rybárov i bahniakov; samozrejmosťou sú lastúrničiare a pribúdajú kamenáre strakaté (Arenaria interpres), niektoré ešte v zvyškoch letného šatu.
pobrežie, na ktorom sa na večer zhromažďovali rybáre a bahniaky
časť zmiešaného kŕdľa rybárov
jeden z nebojácnych rybárov dlhochvostých na pláži v Cemlyn Bay
čo môže vyzerať ako pustá pláž je v skutočnosti oáza plná života - skúste nájsť a určiť 4 druhy bahniakov, ktoré sú na fotke
***
odpoveď: kulík piesočný (Charadrius hiaticula), kalužiak červenonohý (Tringa totanus) a 2 druhy pobrežníkov - čiernozobý (Calidris alpina) a malý (C. minuta)
v popredí kulík piesočný a pobrežník belavý, za nimi pobrežníky čiernozobé
Medzi rybármi nás zaujíma ešte jeden druh, ktorý sme doteraz nespomínali - rybár štíhlozobý (Sterna dougallii). Tento druh je vzácnosťou v celej Európe, okrem Britských ostrovov hniezdi na území patriacom k Starému kontinentu už len v Bretónsku, na Azoroch, Madeire a Kanároch. Ťažisko výskytu druhu je v okolí rovníka (Karibik, Mozambický prieliv, JV Ázia a Austrália), v Európe hniezdi len 2 300 - 2 900 párov (viď IUCN) a je najvzácnejšie hniezdiacim morským vtákom Británie, jeho jediným pravidelným hniezdiskom je Coquet Island, kde tento rok aj vďaka LIFE projektu vyhniezdilo 118 párov. Zaujímavosťou pri tomto druhu je, že na rozdiel od iných rybárov preferuje hniezdenie v búdkach. V Cemlyn Bay hniezdi nepravidelne, maximálne v počte 5 párov. Dali sme sa teda do neľahkej úlohy nájsť medzi masami rybárov aspoň jedného, ktorý my mal tmavý, takmer až čierny zobák, sýtočervené nohy, naružovelú hruď, kontrastné čierne "schodíky" na letkách a zároveň letky presahujúce chvostové perá a celkovo belšie perie ako pri dvoch podobných druhoch (S. hirundo a S. paradisea). A podarilo sa, dokonca na trikrát - najprv som jedného krásavca zbadal v monokulári ja, no zakrátko sa celý kŕdeľ "preskupil" a povymieňal, takže mal šťastie zasa Janči a v úplnom závere sa nám podarilo spoľahlivo identifikovať naraz dokonca 2 exempláre.
dokumentačné zábery jednotlivých jedincov rybára štíhlozobého
Na záver pridávam ešte niekoľko ukážok vzdušnej akrobacie rybárov:
rybár dlhochvostý
intenzívne kŕmiace rybáre sivé
scénický západ slnka v Cemlyn Bay
