Je ráno, piatok 27. februára. Na tento deň sa teším už vyše pol roka. Dnes letíme do Málagy, centra oblasti Andalúzia v južnom Španielsku, ktorá je známa svojou vysokou koncentráciou zaujímavých druhov (nielen) vtáctva. Máme v pláne navštíviť niekoľko zaujímavých lokalít. Vďaka sestrinej priateľke zo strednej školy, ktorá nás sem pozvala a ktorá tu vyše pol roka býva budeme môcť spoznať tento úžasný kraj. Čo všetko sa nám za tých 8 dní podarilo zažiť? Poďme sa na to spoločne pozrieť:
27.2. 2015, Piatok
Vráťme sa k spomínanému ránu v piatok, 27. marca. Prezliekli sme sa, hodili do seba nejaké tie raňajky, dobalili posledné veci a o šiestej sme už sedeli v aute a vyštartovali sme, smer Letisko Schwechat. Pohodlne sme o necelú trištvrte hodinku prišli k odletovej hale, a rozlúčili sa s rodičmi, prešli sme check-inom a kontrolou batožiny. Práve ku kontrole sa viaže prvá príhoda: Rakúsky kontrolór preskenuje môj fotobatoh, nedôverčivo pozrie na teleobjektív, foťák, statív, kameru, ďalekohľad... Citujem: "Das ist zu viel (To je priveľa!)!". A privolá kolegu, zrejme špecialistu na bomby a zbrane vo fotoapátoch. Celý obsah batohu musel von, čo zabralo dobrú štvrťhodinu, kontrolór všetko dôkladne prezrel a uspokojivo zistil, že 15-ročný chalan so zápalom pre prírodu a jej fotografovanie ešte nemusí byť terorista a následne som mohol pokračovať ďalej. Ešte som stihol povedať: "Ich bin Vogelbeobacher (Som pozorovateľ vtáctva)", kontrolór na to: "Na ja ja, gut...(No dobre dobre) ;)." Po týchto menších komplikáciách sme prišli ku Gate 47, odkiaľ sme mali o 8:50 štartovať, smer Aeropuerto Málaga. Následný let prebehol v poriadku, super bol najmä pohľad na zasnežené Alpy. Pristátie v Málage prebehlo v poriadku, ešte počas pristávania som zaznamenal prvý druh, hoci z diaľky - nad hladinou letel nejaký druh veľkej čajky. Prvým šokom po pristátí bol teplotný rozdiel oproti strednej Európe - cca o 15 stupňov Celzia. A keď ešte v tom teple ťaháte vyše 20kilový kufor, dá vám to zabrať... Stretnutie so sestrinou priateľkou prebehlo vrelo, predsa len sa so sestrou aj so mnou pozná nejaký ten rôčik. Presťahovali sa sem z českej metropoly kvôli zdravotným dôvodom - morský vzduch. Cestou do Rinkónu dela Vittória (špan. výslovnosť) som spozoroval prvé druhy už z auta - bohužiaľ, bližšie neidentifikované spevavce a dokonca sokola, samec myšiara/ bielopazúravého, avšak takisto sme prefrčali po Autovíii a na bližšie určenie nebol čas. Musím pochváliť vkus sestrinej kamošky na byt- novostavba "na kopečku", celý Rinkón a Málaga ako na dlani.
Výhľad z balkónu bytu, v ktorom sme strávili náš pobyt. V popredí Rinkón, v pozadí sa v hmle pod horou nachádza veľkomesto Málaga (s aglomeráciou vyše 1 milión obyvateľov)
Vychutnávali sme si výhľad z terasy a ja som zatiaľ zaznamenával prvé druhy, napríklad 3 trasochvosty biele (Motacilla alba), preleteli aj holuby skalné domáce (Columba livia f. domestica), či hrdličky záhradné (Streptopelia decaocto). Veľmi ma potešil prvý druh, ktorý u nás nie je možné pozorovať a to dážďovník plavý (Apus pallidus). Cca 20 jedincov lietalo v okolí nášho domu. Po krátkom udomácnení a rýchlom obede sme sa rozhodli ísť sa prejsť na pláž. Cestou som spozoroval opäť veľké čajky. Zastavili sme sa v menšom parčíku neďaleko pobrežia, kde som s pozoroval druhy, s ktorými sa môže našinec stretnúť aj na rodnej hrude. V tieni stromov poskakovali drozdy čierne (Turdus merula) a vrabce domové (Passer domesticus) i poľné (P. montanus). V stromoch spievali kanáriky poľné (Serinus serinus), stehlíky zelené (Carduelis chloris), a opäť hrdličky záhradné. Podarilo sa mi pozorovať aj škorca lesklého (Sturnus vulgaris) v zimnom šate.
Na pláži ma čakalo sivo-zelené prekvapenie. Sedím na lavičke pod palmami a zrazu sa mi nad hlavou ozve škrekot. Hútam: "Žeby papagáje?". A naozaj! V korunách paliem škrekotali mníšiky šedé (Myiopsitta monachus). Dokonca si jeden párik postavil svoje guľovité hniezdo priamo v korune palmy, pod ktorou som sedel. Miestne populácie zrejme pochádzajú z únikov zo zajatia, keďže ich domovinou je Južná Amerika.
Mníšiky šedé na hniezde
Po pláži sme zamierili späť domov, trošku sme podebatovali a potom sme sa uložili spať, s nádejou na ďalší zaujímavý deň v tomto európskom birdwatcherskom raji.
Druhy pozorované v tento deň:
1. čajka (Larus sp.)
2. trasochvost biely (Motacilla alba)
3. holub skalný domáci (Columba livia f. domestica)
4. hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto)
5. dážďovník plavý (Apus pallidus)
6. drozd čierny (Turdus merula)
7. vrabec domový (Passer domesticus)
8. vrabec poľný (P. montanus)
9. kanárik poľný (Serinus serinus)
10. stehlík zelený (Carduelis chloris)
11. škorec lesklý (Sturnus vulgaris)
12. mníšik šedý (Myiopsitta monachus)
13. sokol (Falco tinnunculus/naumanni)
28.2. 2015, Sobota
Ráno sme sa prebudili do slnečného dňa. Ako už spomínal vo svojom článku o strednom Španielsku Boris Demovič ml., Španieli majú napriek svojej západnej polohe stredoeurópsky čas, čo v praxi znamená, že v čase nášho pobytu slnko vychádzalo okolo ôsmej a zapadalo po 19tej hodine. No vráťme sa k plánom dnešného dňa. Na pláne bol výlet do mestečiek Frigiliana (špan. Fichiliana) Nerja (Nercha) a jaskyne neďaleko Nerchy - Cueva de Nerja (Kueva de Nercha). Prvá bola na programe Frigiliana. Úžasné mestečko, postavené niekoľko kilometrov od pobrežia na pahorkoch španielskeho vnútrozemia. Typické stredomorské biele domčeky učupené do svahu, veď posúďte sami:
Frigiliana
Čo sa týka vtáctva, hneď po vystúpení z auta nás privítali spievajúce zelienky, na elektrickom vedení posedávali hrdličky záhradné a v kríkoch čvirikali vrabce domové i poľné, na budovách opravovali minuloročné hniezda prvé belorítky obyčajné (Delichon urbica). Osobne som neočakával, že táto lokalita bude z ornitologického hľadiska veľmi významná. Avšak, pri prechádzke mestom som zabočil dolu nenápadnou uličkou. Neušil som, kam vedie, no zrazu sa predo mnou otvoril kaňon, vytvorený v tomto čase vyschnutou riekou Río Higuerón. Vychutnával som si pohľad na strmé skaliská, keď tu zrazu začujem spievať nejakého zvláštneho drozda. Po chvíli sa mihli tmavomodro-čierne krídla a do steny v budove plnej otvorov budov na okraji kaňonu vletel samček skaliara modrého (Monticola solitarius)!!! Chvíľu som pochyboval, či sa mi to azda nemarí, no bol to on. Onedlho vyletel z dutiny v stene a pristál v kaktuse asi 15 metrov odo mňa. Odtiaľ, chránený tŕním miestneho katusu veselo spieval. Mohol som si oči vyočiť. Taká nádhera. Zrazu preletel z kaktusu na parapet domu len asi 8 metrov odo mňa. Bohužiaľ, podmienky na fotografovanie neboli ideálne, no aspoň dokumentačne je zvečnený mojím snímačom. Avšak doteraz jedna z mojich najsilnejších vtáčích spomienok zostane naveky v mojej mysli ako moje prvé stretnutie s týmto modrým drahokamom.
samec skaliara modrého v stene domu...
... kakuse...
...a na parapete domu
To však ani zďaleka nebolo všetko. Nad hlavou mi preleteli dážďovníky skalné (Apus melba) aj obyčajné (A. apus). Nad kaňonom zase hľadali potravu 3 samce sokola bielopazúravého (Falco naumanni) - moje prvé v živote.
Kaňon Río Higuerón za Frichilianou - lokalita skaliara pestrého, sokola bielopazúravého či dážďovníka skalného
Plný dojmov s týchto nečakaných pozorovaní som sa vybral smerom hore na kopec, na ktorom je samotná Frichilana postavená. Dostal som sa až k hradbám opevnenia, ktoré tu postavili kresťania na obranu proti moslimom. A tam ma čakalo ďalšie prekvapenie... 3 skaliare modré - 2 samce a 1 samička sedeli na okraji rímsy a keď ma zbadali, okamžite odleteli peč. No aj tak sa mi podarilo aspoň 1 samčeka a samičku zachytiť:
samček v krúžku v strede, samička v krúžku vpravo
Strašne šťastný som zliezol s kopca a spoločne sme sa vybrali smerom k autu. Cestou som ešte zaznamenal 3 stehlíky pestré (Carduelis carduelis) a prvú penicu sivú (Sylvia melanocephala).
V meste Nerja toho veľa zaujímavého pre birdwatchera nebolo, len čajky, hrdličky, holuby a vrabce. Trochu sme sa osviežili, oddýchli sme si a vydali sme sa smerom k Jaskyni Nerja. K Cueva de Nerja budem mať žiaľ negatívnu spomienku a musím vysloviť domnienku, že na Slovensku si svoje prírodné dedičstvo (aspoň čo sa jaskýň týka) chránime určite viac. Neviem, či to je mentalitou ľudí, či nedostatočným množstvom personálu, no mal som pocit, akoby jaskyňa, v ktorej som bol ani nebola významnou prírodnou pamiatkou. Chlapík sa opiera o kvaple, decko si behá mimo vyhradený chodník. Apropo, chodník - vybetónované komplet celé dno jaskyne, tam kde by sa nedalo prejsť boli vysekané cesty cez kvaple, no hrôza. Neviem ako vy, no ja som až také veľké zásahy u nás v jaskyniach nevidel. Vrcholom bol "koncert" nejakej peace-buddhistickej kapely, ktorá spustila reproduktory a zosilňovače, až sa celá jaskyňa otriasala. Zrejme to bola súčasť prehliadky, pretože na moje veľké prekvapenie si väčšina z našej skupinky cca 150 ľudí povyťahovala deky a porozkladala ich, kde sa dalo. Už som sa nato nemohol viac pozerať a tak som zvyšok prehliadky viac-menej pretrpel. Záverom spomeniem marketingový ťah pri propagácií tejto jaskyne - všade v okolí je zobrazovaný pratur, namaľovaný pravekými lovcami. Avšak až pri kúpe lístku sa dozviete, že maľba je vlastne bežným návštevníkom neprístupná a dostanete sa k nej len s tímom speleológov za vyše 300€. Nechcem nikoho od návštevy tejto jaskyne odrádzať, no ja som z nej mal nie veľmi dobrý pocit...
Nové druhy pozorované v tento deň:
14. belorítka obyčajná (Delichon urbica)
15. dážďovník skalný (Apus melba)
16. dážďovník obyčajný (Apus apus)
17. sokol bielopazúravý (Falco naumanni)
18. stehlík pestrý (Carduelis carduelis)
19. penica sivá (Sylvia melanocephala)
1.3. 2015, Nedeľa
Prvý marec bol najočakávanejším dňom, pretože som v jeho plánovaní dostal voľnú ruku a mohol som tak vybrať najzaujímavejšie lokality z okolia Málagy. Rozhodol som sa pre známu La Reserva Natural Laguna de Fuente de Piedra (ďalej len Lagúna) a El Chorro (El Čorro), obe vzdialené asi hodinu cesty autom z Rinkónu. Lagúna je známa svojou hniezdnou populáciou plameniaka ružového (Phoenicopterus roseus), ktorá je najväčšia na Iberskom polostrove a je porovnateľná s tou v Camargue. Okrem plameniakov môžeme na jej brehoch nájsť rôznych zástupcov Charadriiformes či Anseriformes. Na predmetnú lokalitu sme sa dostali z južnej strany, a po chvíli sme zistili, že navigácia nás vedie po prašnej, nespevnenej ceste až kdesi k usadlosti, kde nás privítali brechotom 2 psy. Avšak majiteľ usadlosti o chvíľu vyšiel a priateľsky sa nás vypytoval, čo tu ráčime robiť. Po pohľade na môj krk s hompáľajúcim sa ďalekohľadom a fotoaparátom mu bolo všetko jasné a zaviedol nás poza dom k jazeru. Tam, asi na vzdialenosť pol kilometra sme zazreli desiatky plameniakov ružových (Phoenicopterus roseus), stojacich asi v 10-20 centimetrovej vode. Ono totiž celá Lagúna leží na slanej pôde, a tým pádom je aj voda v nej slaná a tak vhodná pre život potravy plameniakov – žiabronôžok (Artemia) a ďalších zástupcov planktónu. Medzi plameniakmi sme rozoznali i kazarky pestré (Tadorna tadorna) a veľké čajky (Larus sp.).
Pohľad na Lagúnu de Fuente de Piedra z juhu
Na brehu v poraste sme rozoznali aj malé spevavce, medzi inými aj samičku stehlíka konôpku (Carduelis cannabina) a samčeky žltochvosta domového (Phoenicurus ochruros) a pŕhľaviara čiernohlavého (Saxicola torquata). Na elektrickom vedení posedávali prvé lastovičky červenochrbté (Cecropis/Hirundo daurica). Dozvedáme sa o informačnom stredisku na severnom konci jazera a tak sa tam vydávame. Cestou sa dostávame k plameniakom z lepšieho uhla a tak robím dokumentačné fotky. Pred infostrediskom sa nachádza spleť menších jazierok s nepreberným množstvom bahniakov, kačíc a iného vodnej hávede, ktorú nemám šancu určiť. Rozoznávam aspoň šišily bocianovité (Himantopus himantopus), brehára čiernochvostého (Limosa limosa), kalužiačiky malé (Actitis hypoleucos), kačice chrapky, lyžičiarky, chrapačky (Anas crecca, A. clypeata, A. querquedula), lysky čierne (Fulica atra), čajky smejivé (Chroicocephalus/Larus ridibundus), sliepočka vodná (Gallinula chloropus). Nutno podotknúť, že breháre čiernochvosté boli najbežnejšími bahniakmi týchto jazierok (neporovnateľné napr. s koncentráciou na Neziderskom jazere, ktoré som považoval za brehárí raj). Bolo ich na každom jazierku minimálne 50, čo je ešte veľmi mierny odhad.
Pohľad na jedno z jazierok, pekne vidno početnosť brehára čiernochvostého
Potešil aj iberský poddruh trasochvosta žltého (Motacilla flava ssp. iberiae) - tá malá žltá bodka napravo od samca lyžičiarky
V kroviskách poskakujú kolibkáriky (Phylloscopus sp.), no ich zaradenie do druhu je pre mňa príliš tvrdým orieškom. Mohlo ísť aj o endemický druh Phylloscopus ibericus, no ako som už povedal, bolo takmer nemožné ich určiť vzhľadom na ich rýchlosť a pohyblivosť, ktorú poznáme aj pri našich druhoch.
Jeden z kolibkárikov pri infocentre
Samotné infocentrum bolo pekne zariadené, nechýbali výjavy zo života plameniakov a takisto texty o Lagúne, avšak, v drvivej väčšine len v španielčine. Zaujímavá bola vonkajšia fasáda, v ktorej boli náročky spravené dutiny, ktoré umožnili hniezdenie kavkám (Corvus monedula).
Kavky, hniezdiace v infocentre
Infocentrum
Chodníky ponad jazierka boli vkusne posadené na koloch
Ale vôbec najkrajším zážitkom z oblasti pri infocentre bolo pre mňa pozorovanie 2 hltaviek/volaviek chochlatých (Bubulcus ibis). Stáli nehybne na brehu jazierka až do chvíle, kedy sa ozval výstrel, zrejme z neďalekej dediny a následkom toho sa zdvihlo všetko vtáčie osadenstvo v okruhu 200 metrov a preletelo na pokojnejšiu časť jazera. Aspoň sa mi hltavky podarilo v tomto vtáčom pomykove zvečniť, kým nadobro neodleteli...
hltavky pred...
...a po vyrušení
Po tejto príhode opúšťame Lagúnu a mierime na juhozápad do hôr, do majestátnej rokliny El Čorro. Cestou sa zastavujeme pre jazerami Embalse del Guadalteba a Embalse del Guadalhorce a ja mám možnosť pozorovať svoje prvé supy bielohlavé (Gyps fulvus) - 14 jedincov stúpa v termike do výšok a tak sa nám naskytol úžasný pohľad. Dokumentačne ich fotografujem a všímam si menšieho dravca, ktorý letí podstatne nižšie a bližšie k nám. Ide o hadiara krátkoprstého (Circaetus gallicus)! Druh u nás veľmi vzácny, v Španielsku však pomerne bežný. V priebehu celého nášho pobytu v Andalúzii sme sa mohli presvedčiť o tom, že potravy tu má nadostač. Jaštericami a hadmi sa tunajší kraj len hemží. Po tejto krátkej zastávke pokračujeme v našej ceste do El Čorro.
Typická silueta supa s vyše dvojmetrovým rozpätím krídel
"Tam, někde v dálce je El Čorro.."
Avšak smer našej trasy sa mierne pozmenil, keď sme zbadali niekoľko supov, ako klesajú ku kopcu, na vrchu ktorého bola menšia zrúcanina o pod ňou učupené mestečko Ardales. Ak chcete zažiť pravé vidiecke mesto Andalúzie a vyskúšať neuveriteľnú jazdu v uličkách, miestami z neuveriteľným sklonom, kde svah, po ktorom sa vinie cesta vidíte pomaly po 45 stupňovým uhlom, vrelo odporúčam práve Ardales. Po peripetiách v týchto uličkách nachádzame miesto na parkovanie nad asi 50-metrovým útesom šliapeme posledné metre k vrcholu kopca, na ktorom je zrúcanina. Opäť pozorujeme hadiara a spomínané supy, no tentoraz z oveľa menšej vzdialenosti. Hoci dostať sa sem nám dalo zabrať, výhľad a celkový dojem stojí za to.
Typická ulička v Ardales - všimnite si schody napravo, ktoré sú vodorovne...
Informácie a fotografia zrúcaniny v Ardales
Sup bielohlavý v Ardales
hadiar krátkoprstý v rôznych fázach letu
Po tomto zážitku schádzame zo zrúcaniny späť k autu. Cestou nás vyprevádza samček žltochvosta domového, imponujúci samičke sediacej asi o 2 metre ďalej. Nad hlavami nám štebocú hašteriace sa lastovičky domové (Hirundo rustica).
šantiace lastovičky
Opúšťame Ardales a pokračujeme ďalej do hôr. Cestou sa zastavujeme v zákrute horskej cesty nad spomínanými jazerami. Je to nádherný pohľad na azúrovú hladinu vody a okolitú zeleň. Skorá jar tu vyzerá ako vrchol leta u nás nielen teplotou, ktorá sa šplhá k tridsiatke nad nulou, ale aj všadeprítomnou sviežou zeleňou v čase, keď sú u nás listnaté stromy ešte bez svojich zelených tovární na potravu.
Magické jazerá na ceste do El Čorra
Už o niekoľko minút sme zahliadli hlavný masív pohoria, týčiaceho sa nad dedinkou El Čorro a rovnomennou roklinou. Krásny pohľad. Síce nie sú také vysoké ako naše Tatry, no pohľad na tieto hordy skál v nás predsa len vyvolal pocit ľudskej malosti a ničoty oproti týmto obrom.
Masív nad El Čorro - fotené z auta
Masív nad El Čorro - fotené spod masívu v dedine
Mapka oblasti z kachličiek, približne v strede sa práve teraz nachádzame
Železničná stanica v El Čorre, trať pokračuje v tuneli skrz masív
Samozrejmosťou boli krúžiace supy, bohužiaľ opäť len bielohlavé. Tu vyskytujúceho sa supa tmavohnedého či dokonca bradáňa žltohlavého sa nám zahliadnuť žiaľ nepodarilo. Po hodine kochania sa odchádzame z tohto majestátneho miesta a vraciame sa do Rinkónu. Domov prichádzame spolu s poslednými lúčmi zapadajúceho slnka.
Posledný pohľad na oblasť El Čorra...
Nové druhy pozorované v tento deň:
20. plameniak ružový (Phoenicopterus roseus)
21. kazarka pestrá (Tadorna tadorna)
22. stehlík konôpka (Carduelis cannabina)
23. pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata)
24. lastovička červenochrbtá (Cecropis/Hirundo daurica)
25. šišila bocianovitá (Himantopus himantopus)
26. brehár čiernochvostý (Limosa limosa)
27. kalužiačik malý (Actitis hypoleucos)
28. kačica chrapka (Anas crecca)
29. kačica lyžičiarka (A. clypeata)
30. kačica chrapačka (A. querquedula)
31. lyska čierna (Fulica atra)
32. čajka smejivá (Chroicocephalus/Larus ridibundus)
33. sliepočka vodná (Gallinula chloropus)
34. trasochvost žltý, iberský poddruh (Motacilla flava ssp. iberiae)
35. kolibkárik (Phylloscopus sp.)
36. kavka tmavá (Corvus monedula)
37. hltavka/volavka chochlatá (Bubulcus ibis)
38. sup bielohlavý (Gyps fulvus)
39. hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus)
40. lastovička domová (Hirundo rustica)
2.3. 2015, Pondelok
Druhý marcový deň bol vyhradený prehliadke Málagy. Je to úžasné mesto, najmä architektúra a promenáda pri mori stoja za to. Okrem toho je Málaga rodiskom najvýznamnejšieho predstaviteľa kubizmu - Pabla Ruiz Picassa. Z tohto dôvodu sa tu nachádza niekoľko múzeí práve s tématikou života a diela slávneho umelca. Apropo, múzeá. Na promenáde sa nachádza Musea Aquario Málaga, čiže Morské múzeum. Ale o ňom až neskôr. Najprv sa vráťme k nášmu umelcovi. Rozhodli sme sa navštíviť (údajný) Picassov rodný dom. Návšteva stojí zato, najmä ak ste študent - vstup máte zadarmo ;). Múzeum na prízemí zachytáva premenu a vývoj Picassovej tvorby. Na poschodí sme zase mali možnosť nahliadnuť do izieb, zariadených podľa toho, ako na prelome 19./20. storočia vyzerali počas toho, ako tu rodina Ruiz-Picasso bývala.
Promenáda v Málage
S ujom Pablom, v pozadí ujov rodný dom
Na námestí pred Picassovým rodným domom vytváralo niekoľko vysadených stromov príjemný tieň, no a v ich korunách opäť veselo škriekalo niekoľko mníšikov šedých. Pochutnávali si na zbytkoch a omrvinkách. Zopár ich dokonca zlietlo na zem a kŕmilo sa spolu z holubmi.
Dva synantropné druhy - mníšik šedý a holub skalný domáci
Po návšteve domu sme sa vracali málagskými uličkami späť k promenáde. Cestou sme obdivovali budovy, postavené v odlišnom architektonickom štýle ako tie naše, stredoeurópske.
Budovy pri promenáde
Zastavili sme sa v parku, ktorý bol skvelým chladným a tienistým miestom v horúčave. Všade počuť tichý sykot rozstrekovačov, dodávajúcich vlahu vysadeným rastlinám. Pomedzi koruny vyše 20 metrov vysokých stromov prechádzala len malá časť slnečných lúčov, čo vytváralo čarokrásnu atmosféru, odlišnú od tej mimo parku. V prítmí pod korunami stromov pobehovali po sviežozelenej tráve početné drozdy čierne, vyťahujúc s premáčanej pôdy dážďovky.
drozd čierny v parku
Z odpočinku ma vytrhlo malé hnedé čudo, loziace po kmeni jednej z paliem. Okamžite sa mi rozsvietilo - kôrovník! A naozaj, bol to on - kôrovník krátkoprstý (Certhia brachydactyla). Našťastie, tu na juhu Španielska nebolo treba riešiť, či náhodou nejde o jeho príbuzného dlhoprstého brata, pretože jeho areál rozšírenia sa končí o pár stoviek kilometrov severnejšie, v Pyrenejách a Kantábrijských vrchoch. kochal som sa teda touto "vtákomyšou", ktorá neúnavne sliedila po kmeni, hľadajúc nejaký ten hmyz.
kôrovník krátkoprstý na kmeni palmy
Po dobití bateriek v parku sme sa cez promenádu vracali k autu, no ešte predtým som sa zastavil vo vyššie spomínanom Múzeu mora. Na prízemí sa nachádzali akváriá, v ktorých boli predstavované rôzne druhy živočíchov tunajšieho mora. Na poschodí zasa zakonzervované exponáty predstaviteľov morskej fauny i flóry, medzi iným i kostry morských cicavcov. Zároveň sa na tomto poschodí nachádzala aj nádrž, v ktorej sa pracovníci múzea starali o zranené morské korytnačky, ktoré mali byť spätne navrátené do svojho prirodzeného prostredia.
vchod do múzea
Jedna zo zranených korytnačiek
Jeden z najvzácnejších exponátov múzea - krak (Architeuthis sp.)
Kostry veľrybotvarých (Cetacea), vľavo dole tuleň, zástupca plutvonožcov (Pinnipedia)
Múzeum bolo celkovo pomerne vkusne zariadené, avšak dosť malé - celé ho pri pozornosti, venovanej takmer každému exponátu prejdete do trištvrte hodiny. Aj zvonku je badať jeho malá rozloha. Ale návšteva sa rozhodne oplatí, najmä pokiaľ máte deti vo veku okolo 10 rokov, ktoré určite ocenia vzdelávanie zaujímavou a interaktívnou formou. Po skončení prehliadky múzea sme sa už vrátili späť do Rinkónu.
Po návrate som nejaký čas oddychoval a potom som vyšiel aj s fotoaparátom na balkón, kde som si chcel pri krásnom slnečnom svite spraviť pár fotografií krajiny, v ktorej som sa už štvrtý deň nachádzal. Z tejto činnosti ma vytrhol spev - taký zvláštny, podobný drozdovi čiernemu, no predsa len trošku rozdielny. Keď som sa otočil, fotoaparát mi skoro vypadol z rúk. Na vedľajšom balkóne, 5 metrov odo mňa sedel samček skaliara modrého a veselo vyspevoval. Okamžite siaham po foťáku a stláčam spúšť, skaliar je v momente preč, sedí na komíne 20 metrov ďalej. Ale ja sa teším, pretože určite mám super fotku. Pri jej prezeraní ma však schytil nevýslovný smútok a zároveň zlosť. Totiž, ako som spomínal, pred touto udalosťou som fotografoval krajinu pomocou statívu, a tak som si vypol funkciu automatického zaostrovania - AF (Auto Focus). A toto dôležité nastavenie som zabudol pri fotení skaliara opäť zapnúť, takže z nádejného záberu je len rozmazaný modročierny fľak na balkónovom oranžovom-čiernom pozadí:
Zbabraný pokus o fotografiu samca skaliara modrého
Ten istý skaliar, sediaci o 20 metrov ďalej
Po tomto (pre mňa) prekvapivom zistení, že sa skaliare modré tu, v Rinkóne prispôsobili životu medzi novostavbami som sa rýchlo prezliekol a vydal som sa hľadať ďalšie jedince. Za poldruha hodiny som zaznamenal dokopy 4 rôzne samce, každého vo svojej vymedzenej časti obytnej štvrte. Ten môj prvý sa zdržiaval výhradne na piatich domoch, ktoré oddeľovali 2 cesty. Ďalší mal zasa svoje teritórium v rade štyroch domov vedľa seba. Všetky jedince si hlasovo vyznačovali svoje územia. Prikladám fotografie rôznych jedincov:
Spomínaný jedinec, ktorého teritórium sa nachádzalo v rade 4 domov
Ďalší samec, s teritóriom na ploche dvoch väčších domov aj so záhradami a spoločným bazénom, asi 200 m od ostatných jedincov
Zaujímavé bolo, že som nezaznamenal ani jednu samicu, no keďže hneď za týmito domami sa nachádzalo kamenisté údolie a typická španielska macchia, čiže hustý trávnatý porast z mnohými nižšími krami a skaliskami, bolo ľahké si domyslieť, že dámy si svojich nápadníkov a ich apartmány môžu prísť kedykoľvek prezrieť. Zaujímavé, ako sa aj z tento druh postupne prispôsobuje životu po boku človeka. Žiaľ, čo iné mu v tomto svete zostáva...
Západ slnka nad Málagou
Nové druhy pozorované v tento deň:
41. kôrovník krátkoprstý (Certhia brachydactyla)
3.3. 2015, Utorok
Dnes sme nenavštívili žiadne lokality a spravili sme si len krátky výlet na morské pobrežie, kde sme si obzreli známu skalu, ktorá sa na pobreží Rinkónu týči proti morskému príboju a miestni ju nazvali mys Carmen (Karmen), podľa miestnej patrónky a svätice. Každoročne sa na jej počesť konajú v Rinkóne slávnosti. Vďaka tunelu skrz skalu môžu chodci a cyklisti pokračovať po promenáde, tiahnúcej sa popri morskom pobreží. Medzi dvoma časťami tejto skaly sa nachádza presvetlená úžina, v ktorej rastie množstvo suchomilnej flóry. Práve tu som po prvý raz pozoroval motýľa pestroňa druhu Zerynthia rumina, blízkeho príbuzného nášho pestroňa vlkovcového (Zerynthia polyxena). Na malej ploche tejto úžiny sme mali možnosť pozorovať desiatky exemplárov tohto krásneho motýlieho druhu.
pestrone Zerynthia rumina
Prírodné skalné okienko, fotené z tunelu popod mys Karmen
Po prejdení tunelu sme sa ocitli nad otvoreným morom, ktoré neúnavne búšilo vlnami do skalného brala. V lete by to bola určite skvelé miesto na kúpanie, prípadne aj na šnorchlovanie, keďže je tu zmes piesčitých a kamenistých úsekov pláží. Všadeprítomné mníšiky šedé nás škrekotom vyprevádzali pri vracaní sa k automobilu. Všimol som si nápadne odlišného vrabca v kŕdliku vrabcov domových, no a moje podozrenie sa potvrdilo po nahliadnutí do Collinsa. Mal som pred sebou nášho prvého pozorovaného vrabca obojkového (Passer hispaniolensis). Potešení týmto pozorovaním sme ukončili dnešnú vychádzku k mysu Karmen.
Nové druhy pozorované v tento deň:
42. vrabec obojkový (Passer hispaniolensis)
4.3. 2015, Streda
Naša dovolenka sa pomaly chýlila ku koncu a v stredu sme sa rozhodli spoznať aj kolorit miestnych obyvateľov. V Rinkóne sa v stredu vždy koná veľký trh, kedy sa pre motorovú dopravu uzavrie ulica v centre mesta a zaplní ju množstvo stánkov, tovaru, predajcov i kupujúcich. Ako to už na trhoch býva, zoženiete takmer všetko, od maľovaných kachličiek s motívom písmena, z ktorých si môžete vyskladať vaše meno až po typické španielske sušené bravčové mäso/šunku, známu ako Jamón (Chamón), ktorá neraz v podobe celých končatín visí v miestnych obchodoch. Chutí zaujímavo, no na môj vkus má príliš nasladlú chuť. Konzistenciou by sa dalo prirovnať k talianskemu prosciutto crudo. Dominuje, samozrejme, jedlo- ovocie, zelenina, mäsové produkty, sladkosti... Na trhu je zvykom zjednávať cenu a za žiadnych okolností pristúpiť na prvú ponuku predajcu, čiže tak, ako je to o trhoch o stredomorských krajinách známe. Uvediem názorný príklad: Ak si chcete kúpiť koženú peňaženku a vidíte na nej sumu 18€, viete, že predajca očakáva, že budete, prirodzene, zjednávať. Pomôžu aj kombinácie viacerých produktov. My sme za 2 peňaženky s uvedenou sumou dokopy 32€ zaplatili nakoniec len 20€.
Na trhu sa okrem ľudí a tovaru nachádzali aj typické druhy vtáctva, ktoré by sme na takomto mieste čakali - vrabce, žiaľ, len domáce, holuby, a miestne mníšiky šedé. Žiadne iné druhy, okrem vyspevujúcich samčekov skaliara modrého v okolí miesta nášho ubytovania, sme dnes nespozorovali.
Trh v Rinkóne
5.3. 2015, Štvrtok
Na tento deň som sa veľmi tešil, veď na programe bol celodenný výlet na jedno z až takmer posvätných miest každého európskeho birdwatchera - Gibraltár. Na miesto, kde podľa antických Grékov nachádzali Heraklove stĺpy a končil sa tu svet. Tento malý kúsok zeme (6,73km², pre porovnanie Bratislava - 367 km²), čo je v podstate len jedna väčšia skala, okolo nej pár stoviek metrov štvorcových kamenistej pôdy a ďalej už len šíre vody Stredozemného mora, si Britské Impérium vybojovalo od Španielov začiatkom 18. storočia, no a španielska koruna s tým dodnes nie je stotožnená. Konalo sa niekoľko referend o opätovnom pripojení Gibraltáru k Španielsku, avšak nedopadli v prospech Španielov a tak Gibraltár zostal autonómnym domíniom pod britskou vlajkou. Z ornitologického hľadiska je Gibraltár jednou z najvýznamnejších lokalít Európy, keďže každoročne doslova milióny jedincov stoviek druhov vtáctva migrujú z Európy do Afriky cez necelých 15 km široký Gibraltársky prieliv (angl. Strait of Gibraltar, špan. Estrecho de Gibraltar). Najvyššia intenzita migrácie je na jar v marci a apríli. My sme síce naštívili Gibraltár na začiatku marca, no dúfali sme, že predsa len nejakých "predskokanov" zastihneme... Okrem Gibraltáru sme mali v pláne navštíviť aj niekoľko ďalších zaujímavých lokalít v okolí najjužnejšieho bodu pevninskej Európy - od mesta Tarifa, napríklad Playa de los Lances čo je dlhá piesčitá pláž, na ktorej by sa mali nachádzať druhy zaujímavé pre stredoeurópskeho pozorovateľa, napríklad prieložníky obyčajné (Glareola praticola), čajky ostrovné (Larus audouinii), na mori pomorníky (Stercorarius sp.) a rôzni zástupcovia rúrkonoscov/víchrovníkotvarých (Procellariiformes), ďalej z dravých vtákov supy, kane, haje, orly, sokoly... Osobitou kategóriou je kriticky ohrozený ibis skalný (Geronticus eremita), vyskytujúci sa tu v reintrodukovanej populácii z afrického kontinentu.
Odchod sme síce mali naplánovaný ešte pred svitaním, no v praxi to znamená, že sme z domu odchádzali až o 7:45 spolu s prvými lúčmi ranného slnka. Prvá hodinka cesty prebiehala v poriadku, prešli sme obchvatom ponad Málagu. No asi 30 kilometrov za Málagou sme sa dostali do pomaly sa pohybujúcej zápchy. Utešujem sa: "To nič, ľudia idú do práce, onedlho sa to zasa pohne..." Aký hrozný omyl! V tejto kolóne sme nakoniec skysli vyše ŠTYRI A POL HODINY. Dôvodom bol prevrátený kamión, z ktorého povypadávalo prevážané ovocie na vozovku a tak upchal všetky pruhy na našej strane diaľnice. Ako som spomínal, 4 a pol hodiny tento kamión odstraňovali a ja som sa zatiaľ bezmocne zavretý v našom požičanom aute snažil nejako zarátať do nášho časového plánu toto obrovské zdržanie. V kolóne sme sa ocitli okolo deviatej a oslobodili sme sa z nej o 13:40... Nestrácali sme však nádej a rozhodli sme sa náš program upriamiť len na Gibraltár. Približne o 15:20 sme našli podzemné garáže na španielskom území, zaparkovali sme a peši sme prešli na územie Gibraltáru. Zaujímavosťou je, že prechádzate priamo cez runway gibraltárskeho letiska. "The Rock" (Skala), pravdaže, nemyslím Dwayne Johnsona, ale miestny názov ústrednej dominanty Gibraltáru, je monolitický kus vápenca s výškou 426 m a vedie na ňu niekoľko turistických chodníkov a aj lanovka, vybudovaná v roku 1966. Na vrchole sa nachádza meteorologická stanica a horná stanica lanovky. Po prejdení runwaye sme nastúpili na autobus, ktorý nás zaviezol priamo k dolnej stanici lanovky. Čo sa týka MHD, je prehľadne značená a ak by ste si predsa len nevedeli rady, môžete sa spýtať priamo na informáciách vedľa zastávky, na ktorú natrafíte hneď po prejdení runwaye, takže sa vôbec nemusíte báť nechať auto na španielskej strane v meste La Línea de la Concepción (La Línea dela Konsepsión) a preskúmať Gibraltár pomocou MHD a neriešiť problémy s parkovaním. Rozhodli sme sa využiť služieb lanovky a tak sme si zaplatili 15€/osoba sa obojsmerný lístok.
Lanovka
Pohľad z lanovky na španielsku stranu
O niekoľko minút sme boli na hornej stanici. Okamžite nás privítali legendárni obyvatelia Skaly - makaky magoty (Macaca sylvanus). O Skale je známe, že je to jediné miesto v Európe, kde sa vyskytujú "pôvodné" opice, aj keď ich pôvod je nejasný. Predpokladá sa, že ich sem priviezli Rimania, no hypotéz je viacero. V súčasnosti ide o polodivoké populácie, prikrmované človekom a bez prirodzeného strachu z človeka.
Makaky na hornej stanici lanovky
Z dôvodu časovej tiesne sme sa na Skale nezdržali veľmi dlho, len sme sa pokochali výhľadom, čo-to sme pofotili a zviezli sme sa dole. Menším sklamaním bolo to, že okrem čajok, hniezdiacich na kroch, ktoré obrastajú celú Skalu sme žiadne iné vtáčie druhy nezaznamenali...
Pohľad na Gibraltár z hornej stanice lanovky
Najvyšší bod Skaly, nachádza sa tam meteorologická stanica
Západná strana Skaly, odkiaľ ju obmývajú vody Stredozemného mora
Na kroch obrastajúcich skalu hniezdili početné čajky bielohlavé/žltonohé (Larus cachinnans/michahellis)
čajka bielohlavá/žltonohá (Larus cachinnans/michahellis)
Domy pri dolnej stanici lanovky
Po vystúpení z lanovky zisťujeme, že "vďaka" spomínanej dopravnej zápche nám už na ďalšie lokality nezostane čas, a tak sa pomerne sklamaní vraciame k autu. Ešte stíham odfotografovať prvé škorce jednofarebné (Sturnus unicolor) na španielskej strane v meste La Línea de la Konsepsión, kŕmiace sa na plodoch paliem.
škorce jednofarebné (Sturnus unicolor)
Posledným pohľadom sa lúčime s Gibraltárom a ja fotografujem ikonickú Skalu. Cestou, ktorá trvá slabé dve hodiny myslíme na to, že zajtra odlietame späť na Slovensko...
Pohľad na Gibraltár v lúčoch pomaly zapadajúceho slnka, v pozadí pobrežie Afriky
Nové druhy pozorované v tento deň:
44. škorec jednofarebný (Sturnus unicolor)
45. čajka bielohlavá/žltonohá (Larus cachinnans/michahellis)
6.3. 2015, Piatok
Nadišiel deň, kedy sme sa vracali späť, na Slovensko. Podarilo sa mi presvedčiť sestru, aby sme ešte v čase, čo nám zostáva do odletu navštívili ešte jednu lokalitu, ktorá je od letiska v Málaga doslova čoby kameňom dohodil. Ide o lokalitu Desembocadura del Guadalhorce, čiže ústie rieky Guadalhorce, ktoré vytvára rozličné ramená a jazierka. Do odletu nám zostávalo niečo vyše troch hodín a tak sme nemali dostatok času na prejdenie celej lokality, ale iba pomerne malej časti. Hneď na začiatku našej trasy nás vítal škorec jednofarebný.
škorec jednofarebný (Sturnus unicolor)
Na neďalekom strome som spozoroval prvú červienku obyčajnú/slávika červienku (Erithacus rubecula).
červienka obyčajná (Erithacus rubecula)
Potešila aj penica sivá, ktorú sme pozorovali prvý krát od druhého dňa.
penica sivá (Sylvia melanocephala)
Novým druhom bol pre nás cistovník rákosníkový (Cisticola juncidis), ktorý nenápadne sedel v kríku na brehu jedného z ramien.
cistovník rákosníkový (Cisticola juncidis)
Zrazu ani nie 5 metrov odo mňa vyletel samec sokola, o ktorom som si myslel, že by mohlo ísť o samca sokola bielopazúravého (Falco naumanni), no po prezretí fotky som jednica určil ako sokola myšiara (F. tinnunculus). Viedol ma k tomu najmä výrazný "fúz" na líci daného jedinca.
samec sokola myšiara (Falco tinnunculus)
Obďaleč som na zemi pozoroval pipíšky (Galerida sp.). Žiaľ, ani tu som nebol schopný presne určiť druh, keďže aj u nás sa vyskytujúca pipíška chochlatá (Galerida cristata) a pipíška vavrínová (Galerida theklae) sú až na drobné rozdiely vo výške a tvare chocholky a väčším škvrnám na hrudi pri pipíške vavrínovej sú na nerozoznanie. Priklonil by som sa síce k určeniu týchto jedincov ako pipíšky vavrínové, no istý si nie som. Veď, posúďte sami:
pipíška (Galerida sp.), snáď varínová (G. theklae ?)
Pozorovali sme aj množstvo čajok (Larus sp.), najmä čajky smejivé a čajky bielohlavé/žltonohé.
čajky smejivé (Chroicocephalus/Larus ridibundus)
čajky (Larus sp.)
Zároveň sme trochu prekvapivo pozorovali až dnes kormorána veľkého (Phalacrocorax carbo), čakal som, že ho zaznamenáme oveľa skôr. Podobne sme zaznamenali až dnes aj kačicu divú (Anas platyrhynchos) a belušu malú/volavku striebristú (Egretta garzetta).
kormorán čierny (Phalacrocorax carbo)
Na pobreží sme ešte mali možnosť vidieť lastovičky domové a ďalšie kormorány veľké a čajky. Na koloch, ktoré vyznačovali, kde sa môžeme pohybovať, sedelo niekoľko žltochvostov domových.
žltochvost domový (Phoenicurus ochruros) - samec
Čas postúpil a tak sme sa už museli vracať k autu a pokračovať na letisko. Vyprevádzal nás spievajúci samec škorca jednofarebného, ten istý jedinec na rovnakom mieste, ako keď sme na lokalitu vchádzali a odprevadil nás tak na letisko a symbolicky predstavoval lúčenie sa zo Španielskom.
škorec jednofarebný (Sturnus unicolor)
O pár desiatok minút sme už sedeli v lietadle, smer letisko Schwechat. po pohodlnom lete sme o necelé 4 hodiny pristáli na Schwechate, zvítali sme sa z rodinou a viezli sme sa domov. Iróniou bolo že za celých 8 dní, strávených v Španielsku som nevidel jediného myšiaka lesného (Buteo buteo) a len po štátnu hranicu som ich v Rakúsku narátal 17. No čo, niekedy sa zadarí na ten, či onen druh, no krásne a úžasné pozorovania a zážitky, ktoré som v Španielsku prežil mi už nikto nevezme! :)
Nové druhy pozorované v tento deň:
45. červienka obyčajná/slávik červienka (Erithacus rubecula)
46. cistovník rákosníkový (Cisticola juncidis)
47. pipíška chochlatá/vavrínová (Galerida cristata/theklae)
48. kormorán veľký (Phalacrocorax carbo)
49. kačica divá (Anas platyrhynchos)
50. beluša malá/volavka striebristá (Egretta garzetta)
Záver:
Pre tých, ktorí by sa tiež rozhodli stráviť nejaký čas v oblasti Andalúzia a na Gibraltáre pridávam zopár užitočných stránok:
www.andalucia.com - výborná stránka, okrem informácií o birdwatchingu ponúka aj ďalšie užitočné rady ohľadne Andalúzie, napr. ubytovanie, gastronómia...
http://www.birdingmalaga.es/en/ - takisto skvelá stránka, poskytuje veľa informácií o jednotlivých lokalitách a je pomerne prehľadnejšie spracovaná ako predošlá stránka.
http://andaluciabirdsociety.org/forum/index.php - na toto fórum môžete pridávať svoje otázky, týkajúce sa birdwatchingu v južnom Španielsku a zároveň pohľadať otázky podobného typu, ktoré úž boli zodpovedané. Sám som toto fórum využil a tamojší užívatelia mi radi a dobre poradili. Majú aj klasickú stránku http://andaluciabirdsociety.org/.
Pozorovateľňa Gibraltárskeho prielivu - "must-see" stránka ak plánujete navštíviť Gibraltár za účelom birdwatchingu, okrem iného sú veľmi užitočné tabuľky v ktorých sa dozviete, kedy ktorý operenec cez prieliv prelieta v najvyššom počte. Určite odporúčam!
Birding Málaga - facebooková skupina - užívateľom Facebooku sa otvárajú ďalšie možnosti získavania informácí, napríkald aj v tejto skupine, zameranej na vtáctvo priamo v okolí Málagy.
Andalucia Bird Society - facebooková skupina - ďalšia FB skupina, tento krát s vyše 2 a pol tisíc užívateľmi, čo je zárukou širokého spektra príspevkov a reakcií na to, čo vás zaujíma.
Birds and Wildlife in Andalucia - facebooková skupina - a do tretice skupina, zaoberajúca sa prírodou Andalúzie, no záber členov tejto skupiny zahŕňa nielen vtáctvo, ale aj cicavce, plazy, obojživelníky, bezstavovce i rastlinstvo. Každý milovník prírody si tu príde na svoje.
Bird Nerds Gibraltar - facebooková stránka - tentoraz stránka, na ktorú admini najmä v čase migrácie pridávajú informácie o zaujímavých druhoch a počtoch v oblasti Gibraltáru.
Poďakovanie:
Chcel by som poďakovať najmä svojej sestre Soni, ktorá mi venovala svoj čas z dovolenky a zdieľala somnou moju záľubu a starala sa o mňa a pomáhala mi vždy, keď som to potreboval. Zároveň chcem vyjadriť poďakovanie rodine Brodackých, ktorí sa o nás za uplynulých 8 dní skvele starali a požičali nám aj svoje auto. Bez nich by tento trip report určite nebol realitou. V neposednom rade ďakujem aj tvorcom knihy Collins Bird Guide, ktorá je mojim neoceniteľným pomocníkom už niekoľko rokov pri tejto vášni a nesklamala ma ani v ďalekom Španielsku. Nesmiem zabudnúť aj na mojich rodičov, ktorí mi od malička pomáhajú rozvíjať všetky moje záujmy no najmä môj zápal pre prírodu a jej pozorovanie.
Poďakovanie čitateľom, najmä členom Birding Slovakia:
Ďakujem každému, kto si našiel a prečítal si tento text, ktorého príprava a samotné napísanie a následná korektúra mi zabrala pekných pár hodín a aj preto som ho dokončil až teraz0 Prosím, ospravedlňte prípadné gramatické chyby a faktografické nepresnosti, každú konštruktívnu kritiku vítam a môžete svoj názor zanechať v komentároch. Dúfam, že sa vám tento môj článok páčil a našli ste v ňom to, prečo ste ho otvorili. Keď už nič viac, tak aspoň spríjemnenie vašej voľnej chvíle. Prírode zdar a birdwatchingu zvlášť! :)
Kompletný zoznam pozorovaných druhov:
Krátky sumár: Zaznamenal som rovných 50 druhov, no určite ich bolo viac, pretože niektoré som určite prehliadol/nevenoval som im patričnú pozornosť, napríklad bahniaky na Lagúne, alebo to boli všade prítomné "a bird", čiže malé hnedé, prakticky neurčiteľné operené guľôčky. Aj napriek tomu si myslím, že aj keď táto dovolenka nemala primárne určený cieľ pozorovať vtáky a aj napriek ročnému obdobiu, kedy sa tu ešte nevyskytovali všetky sťahovavé druhy a migrácia ešte len začínala, je 50 druhov celkom pekné číslo. Tie druhy, ktoré nie je možné pozorovať u nás, resp. len veľmi zriedkavo sú vyznačené červenou farbou.
A teraz už k samotnému zoznamu:
1. čajka (Larus sp.) - bežné, najmä pri vodných zdrojoch
2. čajka smejivá (Chroicocephalus/Larus ridibundus) - bežné, najmä pri vodných zdrojoch
3. čajka bielohlavá/žltonohá (Larus cachinnans/michahellis) - bežné, aj ďalej od vodných zdrojov
4. trasochvost biely (Motacilla alba) - bežný
5.trasochvost žltý, iberský poddruh (Motacilla flava ssp. iberiae) - 1 ex. na jazierkach pri infocentre Lagúny
6. drozd čierny (Turdus merula) - bežný, najvyšší počet v parku v Málage
7. vrabec domový (Passer domesticus) - bežný
8. vrabec poľný (P. montanus) - bežný
9. vrabec obojkový (Passer hispaniolensis) - 1 ex. spoľahlivo určený 3.3. pri myse Karmen
10. kanárik poľný (Serinus serinus) - bežný
11. stehlík zelený (Carduelis chloris) - bežný
12. stehlík pestrý (Carduelis carduelis) - bežný
13. stehlík konôpka (Carduelis cannabina) - bežný
14. pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata) - 5 ex. pozorovaných pri ceste do infocentra
15. škorec lesklý (Sturnus vulgaris) - 1 ex. ešte prvý deň v Rinkóne
16. škorec jednofarebný (Sturnus unicolor) - kŕdlik v meste La Línea, 1 ex. v ústí Guadalhorce
17. kolibkárik (Phylloscopus sp.) - jazierka pri infocentre, bežný
18. penica sivá (Sylvia melanocephala) - 1 ex. vo Frigiliane a 1 ex. v ústí Guadalhorce
19. kôrovník krátkoprstý (Certhia brachydactyla) - 1 ex. v mestskom parku v Málage
20. červienka obyčajná/slávik červienka (Erithacus rubecula) - 1 ex. v ústí Guadalhorce
21. cistovník rákosníkový (Cisticola juncidis) - 1 ex. v ústí Guadalhorce
22. pipíška chochlatá/vavrínová (Galerida cristata/theklae) - 3 ex. v ústí Guadalhorce
23. mníšik šedý (Myiopsitta monachus) - bežný (Málaga, Rinkón), najmä v blízkosti človeka
24. holub skalný domáci (Columba livia f. domestica) - bežný
25. hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto) - bežná
26. belorítka obyčajná (Delichon urbica) - hniezda na domoch vo Frigiliane, aj niekoľko dospelých ex.
27. lastovička červenochrbtá (Cecropis/Hirundo daurica) - juh Lagúny, na drôtoch vysokého napätia
28. lastovička domová (Hirundo rustica) - Ardales a ústie Guadalhorce
29. dážďovník skalný (Apus melba) - Frigiliana
30. dážďovník plavý (Apus pallidus) - Rinkón, prvý deň
31. dážďovník obyčajný (Apus apus) - Frigiliana
32. sokol myšiar (Falco tinnunculus) - bežný
33. sokol bielopazúravý (Falco naumanni) - Frigiliana, relatívne bežný aj na iných lokalitách, možnosť zámeny s F. tinnunculus
34. sup bielohlavý (Gyps fulvus) - oblasť El Chorro, Ardales, desiatky ex.
35. hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus) - 1 ex. Ardales, 1ex. počas cesty do El Chorro
36. kavka tmavá (Corvus monedula) - infocentrum pri Lagúne
37. plameniak ružový (Phoenicopterus roseus) - Lagúna, desiatky ex.
38. šišila bocianovitá (Himantopus himantopus) - do 10 ex., jazierka pri Lagúne
39. brehár čiernochvostý (Limosa limosa) - desiatky, jazierka pri Lagúne
40. kalužiačik malý (Actitis hypoleucos) - do 10 ex., jazierka pri Lagúne
41. kačica chrapka (Anas crecca) - jazierka pri Lagúne
42. kačica lyžičiarka (A. clypeata) - jazierka pri Lagúne
43. kačica chrapačka (A. querquedula) - jazierka pri Lagúne
44. kačica divá (Anas platyrhynchos) - párik, ústie Guadalhorce
45. kazarka pestrá (Tadorna tadorna) - niekoľko ex. spoločne s plameniakmi na Lagúne
46. lyska čierna (Fulica atra) - jazierka pri Lagúne, ústie Guadalhorce
47. sliepočka vodná (Gallinula chloropus) - 1 ex. na jazierkach pri Lagúne
48. hltavka/volavka chochlatá (Bubulcus ibis) - 2 ex. na jazierkach pri Lagúne
49. beluša malá/volavka striebristá (Egretta garzetta) - 3 ex., ústie Guadalhorce
50. kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) - 3ex. sediace v ústí Guadalhorce, 16 ex. prelet nad ústím Guadalhorce
{jcomments on}
