2.3. 2015, Pondelok
Druhý marcový deň bol vyhradený prehliadke Málagy. Je to úžasné mesto, najmä architektúra a promenáda pri mori stoja za to. Okrem toho je Málaga rodiskom najvýznamnejšieho predstaviteľa kubizmu - Pabla Ruiz Picassa. Z tohto dôvodu sa tu nachádza niekoľko múzeí práve s tématikou života a diela slávneho umelca. Apropo, múzeá. Na promenáde sa nachádza Musea Aquario Málaga, čiže Morské múzeum. Ale o ňom až neskôr. Najprv sa vráťme k nášmu umelcovi. Rozhodli sme sa navštíviť (údajný) Picassov rodný dom. Návšteva stojí zato, najmä ak ste študent - vstup máte zadarmo ;). Múzeum na prízemí zachytáva premenu a vývoj Picassovej tvorby. Na poschodí sme zase mali možnosť nahliadnuť do izieb, zariadených podľa toho, ako na prelome 19./20. storočia vyzerali počas toho, ako tu rodina Ruiz-Picasso bývala.
Promenáda v Málage
S ujom Pablom, v pozadí ujov rodný dom
Na námestí pred Picassovým rodným domom vytváralo niekoľko vysadených stromov príjemný tieň, no a v ich korunách opäť veselo škriekalo niekoľko mníšikov šedých. Pochutnávali si na zbytkoch a omrvinkách. Zopár ich dokonca zlietlo na zem a kŕmilo sa spolu z holubmi.
Dva synantropné druhy - mníšik šedý a holub skalný domáci
Po návšteve domu sme sa vracali málagskými uličkami späť k promenáde. Cestou sme obdivovali budovy, postavené v odlišnom architektonickom štýle ako tie naše, stredoeurópske.
Budovy pri promenáde
Zastavili sme sa v parku, ktorý bol skvelým chladným a tienistým miestom v horúčave. Všade počuť tichý sykot rozstrekovačov, dodávajúcich vlahu vysadeným rastlinám. Pomedzi koruny vyše 20 metrov vysokých stromov prechádzala len malá časť slnečných lúčov, čo vytváralo čarokrásnu atmosféru, odlišnú od tej mimo parku. V prítmí pod korunami stromov pobehovali po sviežozelenej tráve početné drozdy čierne, vyťahujúc s premáčanej pôdy dážďovky.
drozd čierny v parku
Z odpočinku ma vytrhlo malé hnedé čudo, loziace po kmeni jednej z paliem. Okamžite sa mi rozsvietilo - kôrovník! A naozaj, bol to on - kôrovník krátkoprstý (Certhia brachydactyla). Našťastie, tu na juhu Španielska nebolo treba riešiť, či náhodou nejde o jeho príbuzného dlhoprstého brata, pretože jeho areál rozšírenia sa končí o pár stoviek kilometrov severnejšie, v Pyrenejách a Kantábrijských vrchoch. kochal som sa teda touto "vtákomyšou", ktorá neúnavne sliedila po kmeni, hľadajúc nejaký ten hmyz.
kôrovník krátkoprstý na kmeni palmy
Po dobití bateriek v parku sme sa cez promenádu vracali k autu, no ešte predtým som sa zastavil vo vyššie spomínanom Múzeu mora. Na prízemí sa nachádzali akváriá, v ktorých boli predstavované rôzne druhy živočíchov tunajšieho mora. Na poschodí zasa zakonzervované exponáty predstaviteľov morskej fauny i flóry, medzi iným i kostry morských cicavcov. Zároveň sa na tomto poschodí nachádzala aj nádrž, v ktorej sa pracovníci múzea starali o zranené morské korytnačky, ktoré mali byť spätne navrátené do svojho prirodzeného prostredia.
vchod do múzea
Jedna zo zranených korytnačiek
Jeden z najvzácnejších exponátov múzea - krak (Architeuthis sp.)
Kostry veľrybotvarých (Cetacea), vľavo dole tuleň, zástupca plutvonožcov (Pinnipedia)
Múzeum bolo celkovo pomerne vkusne zariadené, avšak dosť malé - celé ho pri pozornosti, venovanej takmer každému exponátu prejdete do trištvrte hodiny. Aj zvonku je badať jeho malá rozloha. Ale návšteva sa rozhodne oplatí, najmä pokiaľ máte deti vo veku okolo 10 rokov, ktoré určite ocenia vzdelávanie zaujímavou a interaktívnou formou. Po skončení prehliadky múzea sme sa už vrátili späť do Rinkónu.
Po návrate som nejaký čas oddychoval a potom som vyšiel aj s fotoaparátom na balkón, kde som si chcel pri krásnom slnečnom svite spraviť pár fotografií krajiny, v ktorej som sa už štvrtý deň nachádzal. Z tejto činnosti ma vytrhol spev - taký zvláštny, podobný drozdovi čiernemu, no predsa len trošku rozdielny. Keď som sa otočil, fotoaparát mi skoro vypadol z rúk. Na vedľajšom balkóne, 5 metrov odo mňa sedel samček skaliara modrého a veselo vyspevoval. Okamžite siaham po foťáku a stláčam spúšť, skaliar je v momente preč, sedí na komíne 20 metrov ďalej. Ale ja sa teším, pretože určite mám super fotku. Pri jej prezeraní ma však schytil nevýslovný smútok a zároveň zlosť. Totiž, ako som spomínal, pred touto udalosťou som fotografoval krajinu pomocou statívu, a tak som si vypol funkciu automatického zaostrovania - AF (Auto Focus). A toto dôležité nastavenie som zabudol pri fotení skaliara opäť zapnúť, takže z nádejného záberu je len rozmazaný modročierny fľak na balkónovom oranžovom-čiernom pozadí:
Zbabraný pokus o fotografiu samca skaliara modrého
Ten istý skaliar, sediaci o 20 metrov ďalej
Po tomto (pre mňa) prekvapivom zistení, že sa skaliare modré tu, v Rinkóne prispôsobili životu medzi novostavbami som sa rýchlo prezliekol a vydal som sa hľadať ďalšie jedince. Za poldruha hodiny som zaznamenal dokopy 4 rôzne samce, každého vo svojej vymedzenej časti obytnej štvrte. Ten môj prvý sa zdržiaval výhradne na piatich domoch, ktoré oddeľovali 2 cesty. Ďalší mal zasa svoje teritórium v rade štyroch domov vedľa seba. Všetky jedince si hlasovo vyznačovali svoje územia. Prikladám fotografie rôznych jedincov:
Spomínaný jedinec, ktorého teritórium sa nachádzalo v rade 4 domov
Ďalší samec, s teritóriom na ploche dvoch väčších domov aj so záhradami a spoločným bazénom, asi 200 m od ostatných jedincov
Zaujímavé bolo, že som nezaznamenal ani jednu samicu, no keďže hneď za týmito domami sa nachádzalo kamenisté údolie a typická španielska macchia, čiže hustý trávnatý porast z mnohými nižšími krami a skaliskami, bolo ľahké si domyslieť, že dámy si svojich nápadníkov a ich apartmány môžu prísť kedykoľvek prezrieť. Zaujímavé, ako sa aj z tento druh postupne prispôsobuje životu po boku človeka. Žiaľ, čo iné mu v tomto svete zostáva...
Západ slnka nad Málagou
Nové druhy pozorované v tento deň:
41. kôrovník krátkoprstý (Certhia brachydactyla)
