5.3. 2015, Štvrtok
Na tento deň som sa veľmi tešil, veď na programe bol celodenný výlet na jedno z až takmer posvätných miest každého európskeho birdwatchera - Gibraltár. Na miesto, kde podľa antických Grékov nachádzali Heraklove stĺpy a končil sa tu svet. Tento malý kúsok zeme (6,73km², pre porovnanie Bratislava - 367 km²), čo je v podstate len jedna väčšia skala, okolo nej pár stoviek metrov štvorcových kamenistej pôdy a ďalej už len šíre vody Stredozemného mora, si Britské Impérium vybojovalo od Španielov začiatkom 18. storočia, no a španielska koruna s tým dodnes nie je stotožnená. Konalo sa niekoľko referend o opätovnom pripojení Gibraltáru k Španielsku, avšak nedopadli v prospech Španielov a tak Gibraltár zostal autonómnym domíniom pod britskou vlajkou. Z ornitologického hľadiska je Gibraltár jednou z najvýznamnejších lokalít Európy, keďže každoročne doslova milióny jedincov stoviek druhov vtáctva migrujú z Európy do Afriky cez necelých 15 km široký Gibraltársky prieliv (angl. Strait of Gibraltar, špan. Estrecho de Gibraltar). Najvyššia intenzita migrácie je na jar v marci a apríli. My sme síce naštívili Gibraltár na začiatku marca, no dúfali sme, že predsa len nejakých "predskokanov" zastihneme... Okrem Gibraltáru sme mali v pláne navštíviť aj niekoľko ďalších zaujímavých lokalít v okolí najjužnejšieho bodu pevninskej Európy - od mesta Tarifa, napríklad Playa de los Lances čo je dlhá piesčitá pláž, na ktorej by sa mali nachádzať druhy zaujímavé pre stredoeurópskeho pozorovateľa, napríklad prieložníky obyčajné (Glareola praticola), čajky ostrovné (Larus audouinii), na mori pomorníky (Stercorarius sp.) a rôzni zástupcovia rúrkonoscov/víchrovníkotvarých (Procellariiformes), ďalej z dravých vtákov supy, kane, haje, orly, sokoly... Osobitou kategóriou je kriticky ohrozený ibis skalný (Geronticus eremita), vyskytujúci sa tu v reintrodukovanej populácii z afrického kontinentu.
Odchod sme síce mali naplánovaný ešte pred svitaním, no v praxi to znamená, že sme z domu odchádzali až o 7:45 spolu s prvými lúčmi ranného slnka. Prvá hodinka cesty prebiehala v poriadku, prešli sme obchvatom ponad Málagu. No asi 30 kilometrov za Málagou sme sa dostali do pomaly sa pohybujúcej zápchy. Utešujem sa: "To nič, ľudia idú do práce, onedlho sa to zasa pohne..." Aký hrozný omyl! V tejto kolóne sme nakoniec skysli vyše ŠTYRI A POL HODINY. Dôvodom bol prevrátený kamión, z ktorého povypadávalo prevážané ovocie na vozovku a tak upchal všetky pruhy na našej strane diaľnice. Ako som spomínal, 4 a pol hodiny tento kamión odstraňovali a ja som sa zatiaľ bezmocne zavretý v našom požičanom aute snažil nejako zarátať do nášho časového plánu toto obrovské zdržanie. V kolóne sme sa ocitli okolo deviatej a oslobodili sme sa z nej o 13:40... Nestrácali sme však nádej a rozhodli sme sa náš program upriamiť len na Gibraltár. Približne o 15:20 sme našli podzemné garáže na španielskom území, zaparkovali sme a peši sme prešli na územie Gibraltáru. Zaujímavosťou je, že prechádzate priamo cez runway gibraltárskeho letiska. "The Rock" (Skala), pravdaže, nemyslím Dwayne Johnsona, ale miestny názov ústrednej dominanty Gibraltáru, je monolitický kus vápenca s výškou 426 m a vedie na ňu niekoľko turistických chodníkov a aj lanovka, vybudovaná v roku 1966. Na vrchole sa nachádza meteorologická stanica a horná stanica lanovky. Po prejdení runwaye sme nastúpili na autobus, ktorý nás zaviezol priamo k dolnej stanici lanovky. Čo sa týka MHD, je prehľadne značená a ak by ste si predsa len nevedeli rady, môžete sa spýtať priamo na informáciách vedľa zastávky, na ktorú natrafíte hneď po prejdení runwaye, takže sa vôbec nemusíte báť nechať auto na španielskej strane v meste La Línea de la Concepción (La Línea dela Konsepsión) a preskúmať Gibraltár pomocou MHD a neriešiť problémy s parkovaním. Rozhodli sme sa využiť služieb lanovky a tak sme si zaplatili 15€/osoba sa obojsmerný lístok.
Lanovka
Pohľad z lanovky na španielsku stranu
O niekoľko minút sme boli na hornej stanici. Okamžite nás privítali legendárni obyvatelia Skaly - makaky magoty (Macaca sylvanus). O Skale je známe, že je to jediné miesto v Európe, kde sa vyskytujú "pôvodné" opice, aj keď ich pôvod je nejasný. Predpokladá sa, že ich sem priviezli Rimania, no hypotéz je viacero. V súčasnosti ide o polodivoké populácie, prikrmované človekom a bez prirodzeného strachu z človeka.
Makaky na hornej stanici lanovky
Z dôvodu časovej tiesne sme sa na Skale nezdržali veľmi dlho, len sme sa pokochali výhľadom, čo-to sme pofotili a zviezli sme sa dole. Menším sklamaním bolo to, že okrem čajok, hniezdiacich na kroch, ktoré obrastajú celú Skalu sme žiadne iné vtáčie druhy nezaznamenali...
Pohľad na Gibraltár z hornej stanice lanovky
Najvyšší bod Skaly, nachádza sa tam meteorologická stanica
Západná strana Skaly, odkiaľ ju obmývajú vody Stredozemného mora
Na kroch obrastajúcich skalu hniezdili početné čajky bielohlavé/žltonohé (Larus cachinnans/michahellis)
čajka bielohlavá/žltonohá (Larus cachinnans/michahellis)
Domy pri dolnej stanici lanovky
Po vystúpení z lanovky zisťujeme, že "vďaka" spomínanej dopravnej zápche nám už na ďalšie lokality nezostane čas, a tak sa pomerne sklamaní vraciame k autu. Ešte stíham odfotografovať prvé škorce jednofarebné (Sturnus unicolor) na španielskej strane v meste La Línea de la Konsepsión, kŕmiace sa na plodoch paliem.
škorce jednofarebné (Sturnus unicolor)
Posledným pohľadom sa lúčime s Gibraltárom a ja fotografujem ikonickú Skalu. Cestou, ktorá trvá slabé dve hodiny myslíme na to, že zajtra odlietame späť na Slovensko...
Pohľad na Gibraltár v lúčoch pomaly zapadajúceho slnka, v pozadí pobrežie Afriky
Nové druhy pozorované v tento deň:
44. škorec jednofarebný (Sturnus unicolor)
45. čajka bielohlavá/žltonohá (Larus cachinnans/michahellis)