15. 6. 2018, Piatok
Polia Corbu - Piatra
Na pláne dňa sú pastiere a Cheia. Cesta k obom lokalitám vedie od Corbu poliami do Piatry. Práve voľba tejto vyznačenej trasy sa ukázala ako jeden z našich najlepších ťahov, v čom nás hneď za Corbu utvrdzuje pár dudkov a myšiaky s kaňami močiarnymi nad poľom. Agrocenózy sú veľmi často prehliadané pre svoju monotónnosť, no v skutočnosti sú rovnako pulzujúcim ekosystémom ako ktorýkoľvek iný. Presviedča nás o tom prelietavší škovran stepný (Melanocorypha calandra), určený podľa bielych okrajov krídel. Na tejto trase sme ich spozorovali celkovo 6, po 3 jedince pri slnečnicových a obilninových monokultúrach.
letiaci škovran stepný
koláž škovrana, sediaceho priamo na ceste
Ďalším často prehliadaným druhom je škovránka krátkoprstá (Calandrella brachydactyla), v 90. rokoch zahniezdila aj na východnom Slovensku. Pozorovali sme ju najmä priamo na okrajoch vozovky lemovanej slnečnicou, prípadne repkou pri love potravy; aj pri tomto druhu sme zaznamenali minimálne 6 exemplárov.
škovránka krátkoprstá
Nález týchto vtákov nás nesmierne teší, no korunu tejto trase nasadzuje spievajúci samček strnádky čiernohlavej, po măcinskom "spevákovi" už druhý. Sprvu sa držal nižšie pri zemi a tak sme ho len podľa spevu nedokázali identifikovať, no v okamihu nám doplo, že toto sme už počas našej cesty počuli. Po následnej provokácii nahrávkou reagoval rovnako srdnato ako jeho druh pod Măcinom a vyspevoval z hlávky slnečnice.
strnádka čiernohlavá
Atmosféru poľa dopĺňajú 2 hlasy prepelíc a samček rumunského poddruhu trasochvosta žltého (Motacilla flava ssp. "dombrowskii")
trasochvost žltý "dombrowskii"
Na poli pred Piatrou vidíme desiatky škorcov, no ani jeden nemá "ružový overal". Nič to, keďže už o pár minút dorazíme do Cariera Sitorman.
Cariera Sitorman
Jeden z desiatok kameňolomov v Dobrudži. Navonok ničím zvláštny, no skrýva ornitologický poklad - hrubým odhadom dva a pol tisíca párov pastierov ružových (Pastor roseus). Prichádzame mierne skepticky pred súradnice zverejnené na rumunskom Birdingu, no keď zdvihneme k očiam ďalekohľady, vidíme ružové eldorádo. Stovky pastierov prilietajú s potravou do hniezd medzi skaliskami v presvetlenej južnej stene lomu. Rýchlo zaujímame každý svoj flek a už len cvakáme... Napätie v kolónii na krátku chvíľu stúpa pri prelete a zosadnutí myšiaka hrdzavého, no o pár sekúnd bezodný prísun hmyzu za neustáleho škrekotu pokračuje. Nikde v okolí sme nevideli jediného pastiera, o to krajšie je predstavenie, ktoré sa pred nami odohráva.
časť lomu, v ktorej sídli kolónia
ružoví fešáci - samci
príčina povyku - myšiak hrdzavý
no, priatelia, malá hádanka: aj keď sa zdajú byť veľmi výrazne sfarbené, skúste zrátať, koľko pastierov sa na obrázku nachádza
správna odpoveď je 28, no aj mne mohol nejaký ten kus uniknúť
keď sa zdvihnú, hneď je ľahšie ich zbadať
pár portrétov výrazných samčekov...
...i menej výrazných samičiek, no s rovnakou usilovnosťou vláčiacich hmyz pre mlaďasov
Vedeli by sme tu stráviť aj celý deň, no je čas pohnúť sa ďalej. Ešte pred odjazdom počujeme strnádku záhradnú, pravdepodobne odniekiaľ z dna lomu. Najbližšou dedinou je Gura Dobrogei, kde sme opäť videli hniezda vrabcov obojkových a na konci dediny odletel z dopravnej značky kuvik. V lese za Gurou sa zastavujeme pre možnosť pozorovania sýkorky smútočnej, no počujeme len slávika obyčajného (Luscinia megarhynchos).
Cheia
Cheile Dobrogei, resp. Cheia podľa najbližšieho sídla je nádherný a pomerne rozľahlý krasový kaňon, atraktívny z hľadiska faunistického i floristického. Prichádzame sem najmä z dôvodu výskytu ležiaka, keďže sa ho tu Jančimu pri minulých 2 expedíciách podarilo zaznamenať. Hneď od auta obdivujeme plešanky, spievajúce z vyvýšených častí krasových útvarov; ponad cestu prelieta krakľa. Ďalekohľady smerujeme k oblohe a nad západnou časťou lomu vidíme plachtiaceho rufinusa. Posúvam ďalekohľad nad horizontom a zrazu vidím niečo väčšie a mám celkom presné tušenie, o čo ide. Pre istotu však upozorňujem chalanov a môj predpoklad sa ukazuje ako správny. Zo severu do kaňonu prilieta hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus) a stáča sa do západnej steny, kde sa stráca v poraste. Pohľad na tohto zaujímavého dravého vtáka ma vždy veľmi teší a oživujem 3 roky staré spomienky na tento druh zo Španielska. Pokračujeme peši popri severnej stene kaňonu; každý z nás "fasuje" spoločníka v podobe navoľno pustených pastierskych psov miestneho baču.
severný svah kaňonu pri Chei, aj so štvornohými nasledovníkmi
birderi v Chei
Na zem dopadá veľký tieň. Dvíhame hlavy a fotoaparáty nám skoro padajú z rúk. Dvadsať metrov nad nami letí hadiar a smerom k nám. Horúčkovito cvakáme, nehľadiac na nastavenia fotoaparátu na plešanky, ktoré sme fotili pred pár minútami. Dokonca sa mi nezmestí do hľadáčika, no v tom momente mi nenapadá odzoomovať na menšie ohnisko. Až keď vykrúži do 30 - 40-metrovej výšky si ho vychutnávam naprataného v 550 mm ohnisku. Vôbec nereaguje na jašenie sa pod ním a pomaličky sa presúva za nás, do protisvetla. Predvádza sa asi 2 minúty, po ktorých sa znova stratí v západnom svahu. O tomto sa nám ani nesnívalo...
prvá fotka hadiara, ešte rozostrená a s odrezanými krídlami...
...ďalšie však vychádzajú oveľa lepšie
Po tomto strhujúcom zážitku si ani nedokážeme predstaviť, čo lepšie by nás ešte mohlo postretnúť. Škriabeme sa hore do svahu, keďže Janči ani v eufórii nezabúda na zber kešiek. Psíky nás verne nasledujú, čo nám ale práve nepomáha pri nerušenom hľadaní vtáctva. Pod krásnym košatým dubom v lesostepnej stráni lieta niekoľko mravcolevov, jedného nachádzame pomerne fotogenicky sedieť na úzkom konáriku a tak sa znova chopíme príležitosti a Jančiho makroobjektív koluje po "mašinkách".
Chejský kaňon zhora
mravcolev
Vychádzame na otvorené škrapy, ktoré vyzerajú byť ako šité na veľkookého bahniakového fantóma, ktorého sme sem prišli hľadať. Utvárame rojnicu s asi 100-metrovými rozostupmi a ideme ho hľadať (ha-ha...). Pomerne očakávane sa výsledok nedostavil, no aspoň máme pekný výhľad na celú oblasť. Teší nás aspoň spievajúca ľabtuška poľná, trochu ďalej z lesostepi škovrániky stromové (Lullula arborea) a výrazne sfarbená veľká húsenica lišaja mliečnikového (Hyles euphorbiae).
škrapové pole nad Cheiou
ľabtuška poľná
lišaj mliečnikový, húsenica
Schádzame dolu a skúšame šťastie na južnom svahu, kde sa presúvame autom. Pri ceste na dopravnej značke sedí krakľa "akoby sa nechumelilo", zatiaľ najbližšie a najlepšie osvetlená počas celej expedície, čo náležito využívame.
krakľa belasá, Cheia
Ani južný svah neprináša ovocie v podobe ležiaka, preto fotíme výhľad a vraciame sa na pôvodné miesto ešte sa trošku "pohrať" so samcami plešaniek.
panoráma Cheile Doborgei z juhu
Pri aute sa rozdeľujeme na tímy ja + Lukáš, Jano ako samostatná jednotka vychádza preskúmať východnú časť kaňonu. My z Lukášom sa zatiaľ liepame na nižšie skaly a čakáme na skaliariky, ktoré sprvu nechcú veľmi spolupracovať, no o pár minút sa už predvádzajú v plnej paráde. Popritom sa nám darí dosledovať aj miesto v náprotivných skalách, do ktorého zalietavajú pustovky s potravou.
pôvabné samce plešaniek vo fotogenickom prostredí lišajníkmi obrastených skál
plešankovské skalky, v skalách v pozadí hniezdia pustovky
Po očku sledujeme Jana, ktorý vyzerá byť tiež pohrúžený do dokumentácie nejakého operenca a tak sa po zošuchnutí z "plešankovských skál" plížime k nemu. Fotografuje práve večne sa skrývajúcu strnádku záhradnú, no nakoniec sa nám daria aké-také použiteľné zábery. Začínam chápať, že ak aj na Slovensku ešte niekde pár kusov je, veľmi ľahko unikajú pozornosti...
trošku smelšia strnádka záhradná
Hneď za Cheiou sa z kopčeka pri ceste zdvíha myšiak hrdzavý a tak sa mi z miesta spolujazdca darí spraviť aspoň fotku čiastočne zboku.
myšiak hrdzavý
Vadu
Po výdatnom obede v námornícky ladenej reštaurácii v mestečku Mihail Kogălniceanu sa stáčame späť na Vadu, vedľajšiu dedinu od nášho ubytovania v Corbu. Za denného svetla to tu vyzerá oveľa prívetivejšie ako počas nášho nočného hľadania chriašťov. Zastavujeme hneď na okraji pri jazierkach, kde sa to len hemží zmesou bahniakov a zúbkozobcov. Aj tu sa tmolia kazarky pestré z mladými, kačice chripľavky, chrapačky a aj chrapky (Anas crecca), vidíme červené hlávky hrdzaviek potápavých; medzi bahniakmi dominuje klasický dvojzáprah šišila + šabliarka, no v plytkej vode pobehujú kalužiaky močiarne a na naše prekvapenie aj 4 - 5 kalužiakov štíhlych (Tringa stagnatilis), opäť jeden z druhov vzácne sa vyskytujúcich na migrácii aj u nás, na ktoré som (zatiaľ) nemal šťastie; rozoznávame aj niekoľko čajok malých (Hydrocoloeus minutus). Prelietajú 2 kulíky riečne, Janči spomína, že by tu mohli byť aj kulíky morské (Charadrius alexandrinus); jeho domnienka sa potvrdzuje na dne vyschnutého močiara, kde sa alexandrinusy krčia v kolónii prieložníkov.
Vadu
3 kalužiaky štíhle medzi čajkami, digiscoping
O umelú vodnú plochu ďalej je zas v strede na ostrovčeku kolónia rybárov a na jej okraji dopĺňame mozaiku v Európe sa vyskytujúcich druhov čoríkov - bielokrídly (Chlidonias leucoptera; na fotke) a čierny (Chlidonias niger).
čoríky bielokrídle, v pozadí rybáre riečne a kalužiak červenonohý; digiscoping
Vo vhodnom ekotónovom biotope mokrade a bylinného porastu skúšame púšťať spev trsteniarika roľného (Acrocephalus agricola). Takmer okamžite prichádza z trstiny reakcia a dva "trsťoše" sa mihajú trstinou pred nami. O 20 metrov ďalej vidíme ešte bližšie ďalšieho, loviaceho potravu v burinách hneď vedľa cesty.
blízke stretnutie s trsteniarikmi roľnými
Po osviežení sa na pláži v skvelej vode Čierneho mora ešte postupujeme na sever, kam nás cesta pustí. Loviace krakle, dudky a sokoly myšiare a kobcovité; sediaci kolesár a hniezda vrabcov obojkových sú len výberom ornitocenózy, ktorá sa nám ukázala ešte pred zotmením. Otáčame sa pri ohradenej časti, vyznačujúcu oblasť Lacul Sinoe. Okamžite pri vystúpení z auta sa na nás vyhrnú hordy komárov, neľútostne sa zahryzávajúcich do každého voľného kúska pokožky. Rýchlo nás prestáva baviť byť barom pre tieto krvilačné beštie, doplnené o muškovité (Simuliidae). Pri návrate sa nám pred autom prebiehajú šakaly zlaté (Canis aureus) - konečne ich vidíme, no na fotenie je už príliš veľká tma. Zastavujeme pri mokradiach a počúvame monotónny nízkofrekvenčný tok bučiaka. Po chriašťoch, či aspoň chriašteľoch však ani stopy.
