Trip Reports

 Po 14 mesiacoch je to opäť tu - európsky birdwatcherský raj nás víta s otvorenou náručou, tentoraz v májovej predzvesti leta. Naša púť sa začína, na rozdiel od  minulého roku, na bratislavskom letisku M. R. Štefánika, v pondelok 23. mája 2016, okolo jedenástej hodiny, kedy sa naše lietadlo zdvihlo z rodnej hrudy a  odštartovalo smerom na Málagu. Bude  to skvelé, miestami síce trochu "o držku", ale všetko sa nakoniec oplatí a španielska príroda sa nám znovu ukáže v celej svojej  kráse a veľkoleposti; môžeme tešiť na  úžasné krásy, ktoré nám pre nás pripravila. Pozývame vás teda spolu s nami na túto cestu španielskym juhom, ktorá, ako veríme,  bude pre vás rovnako pútavá a  zaujímavá, ako bola počas tohto magického týždňa pre nás!

 Úvod

Tým z vás, ktorí ste mali možnosť prečítať si môj minuloročný článok, pravdepodobne nemusím vysvetľovať podrobnosti o tom, ako a kde sme počas nášho pobytu prespávali a trávili voľný čas. Avšak, v niekoľkých podstatných bodoch sa tento pobyt predsa len odlišoval:

Náš "základný tábor" sme mali opäť u rodiny Brodackých v Rincóne de la Victória (špan. Rinkón dela Vittória), no iba počas prvých troch dní. Následne sme sa presunuli na západné pobrežie Andalúzie a na Gibraltár a späť do Rinkónu sme sa vrátili až na poslednú noc pred odletom, čo budem samozrejme podrobnejšie opisovať v jednotlivých dňoch.  Ďalej som mal oveľa voľnejšiu ruku pri zostavovaní nášho programu, takže v Rinkóne sme v podstate trávili len nevyhnutné množstvo času a tak mohol byť tento náš trip zameraný výraznejšie aj na mnou preferované činnosti, predovšetkým pozorovanie divej prírody. Taktiež sme si z dôvodu vyššej mobility požičali auto, čo sa ukázalo ako jeden z najdôležitejších ťahov. Ale všetko pekne po poriadku.

Čo sa týka samotného trip reportu, tiež som sa rozhodol spraviť zopár zmien, ktoré budú prospešné najmä pre tých, ktorí sa tiež do tejto oblasti chystajú kvôli birdwatchingu. K jednotlivým lokalitám budú pridané popisy, mapky; hotspoty, na ktorých sa rozhodne oplatí zastaviť a, samozrejme, vlastné skúsenosti. Verím, že sa vám tieto zmeny budú páčiť a budú pozitívnym obohatením tohto článku. Bez ďalších okolkov teda poďme na to!

23. 5. 2016, Pondelok

Navštívené lokality: ústie rieky Guadalhorce - Desembocadura del Río Guadalhorce

Desembocadura del Río Guadalhorce

Začíname tam, kde sme skončili pri predošlom trip reporte, a síce pri lokalite, vzdialenej len pár minút od letiska v Málage. Po prílete a vypožičaní auta sme vyrazili priamo na lokalitu.

Apropo, vypožičanie auta - realizovali sme ho online cez portál rentalcars.com. Všetko spočiatku prebiehalo hladko - objednávka, určenie času prijatia a odovzdania vozidla, poistenie. Všetko sa však zmenilo, keď sme si prišli auto vyzdvihnúť v centrále na letisku. Sprostredkovala ho spoločnosť Thriffy, ktorú zastrešuje väčšia spoločnosť Hertz. Už to spôsobilo menšie komplikácie pri hľadaní, no nakoniec sa nám danú pobočku podarilo nájsť. Problémy nastali pri zisťovaní poistky, vzťahujúcej sa na vypožičané auto. Keďže ja ani sestra sme nemali s výpožičkou auta predošlé skúsenosti, pokladali sme ponuku z portálu rentalcars.com za férovú, vrátane poistenia. Slečna pri okienku Hertz-u nám ale oznámila, že máme zaplatené len poistenie od rentalcars.com a v prípade škody budeme musieť hradiť sumu Hertz-u a následne si náhradu sumy nárokovať od rentalcars.com. To nás mierne rozladilo a riešili sme to stornovaním objedaného poistenia a následným poistením priamo od spoločnosti Hertz. Ide vraj o bežnú prax, s ktorou sa pracovníci tejto pobočky stretávajú veľmi často. Vyšlo nás to síce raz tak draho, no za pokoj v duši a za vyhnutie sa prípadným opletačkám pri vyplácaní škody to stálo.  Išli sme si teda do garáže po naše auto, ktoré nám verne slúžilo počas celého týždňa. Bol ním novučičký Opel Meriva, ktorý nemal najazdených ani 10 000km. Dali sme mu riadne zabrať a prežil si priam krst ohňom, ale o tom až neskôr...

Po miernom privykaní na poloautomatickú prevodovku a mierne odlišný typ vozidla, aký máme doma, sme šťastlivo vyrazili smerom ku Guadalhorce (Guadalorse) kde sme dorazili po slabých 5 minútach okolo 16-tej. Na území ústia Río Guadalhorce je vyhlásený tzv. Paraje Natural, čo je niečo ako obdoba našej CHKO. Leží na sever od Guadalmaru, čo je jedna z nebezpečnejších častí Málagy. Oblasť je známa tým, že sa v nej pohybujú zlodeji, ktorí sa špecializujú na vykrádanie áut birdwatcherov, ktorí parkujú príliš blízko Guadalorse. Preto sme na základe odporúčaní zaparkovali trochu ďalej, pri miestnom kostole a na lokalitu sme prešli asi 500m peši, čo sa ukázalo ako účinná taktika proti zlodejom, keďže auto sme pri návrate našli nepoškodené. 

mapka oblasti ústia Guadalhorce s vyznačenými pozorovateľňami

Na tomto mieste, len o niečo väčšom ako 1 km², sa nachádza jedno z najvýznamnejších vtáčích území v provincií Málaga. Je známe najmä tým, že je hniezdiskom globálne ohrozenej potápnice bielohlavej (Oxyura leucocephala), ktorú by sme inde ako v Španielsku v Európe hniezdiť nenašli. O význame lokality svedčí aj počet druhov, ktorý sa nám za toto poobedie podarilo spozorovať.

Cestičkou, vedúcou k mostu cez rieku sme spozorovali typické mestské druhy: hrdličku záhradnú (Streptopelia decaocto), vrabca domového (Passer domesticus) a drozda čierneho (Turdus merula). Hneď po prejdení mostu, pod ktorým hniezdili belorítky domové (Delichon urbicum),zaznamenávame prvé druhy, ktoré sa na Slovensku nevyskytujú - nad hlavou nám prelietavajú lastovičky červenochrbté (Cecropis daurica), spolu s nimi aj dážďovníky plavé (Apus pallidus), letiace v kŕdli s aj u nás bežnými dážďovníkmi obyčajnými (Apus apus).

belorítka domová (Delichon urbicum) na rákosí

hniezda belorítok pod peším mostom

lastovička červenochrbtá (Cecropis daurica) - letovka

Pekne sa nám ukazujú aj včeláriky zlaté (Merops apiaster), posedávajúce na stromoch nad riekou. Nad nami sa ozve ostré "tzip-tzip-tzip", znejúce ako pravidelné vystreľovanie z filmových laserových pušiek. Ide o veľmi ťažko odfotografovateľného cistovníka ryšavého (Cisticola juncidis), ktorý úspešne unikal pred mojim objektívom v snahe spraviť aspoň aký-taký dokumentačný záber po celý čas nášho pobytu v Španielsku, hoci jeho charakteristický vlnovkový let a hlasový prejav sme zaznamenali prakticky všade, kde bol len trochu vlhkejší biotop. Bežným druhom je aj zelienka obyčajná (Chloris chloris), ktorá patrila na tejto lokalite k najbežnejším druhom spevavcov spolu so škorcom jednofarebným (Sturnus unicolor), ktorý v imitácií hlasových prejavov iných druhov vôbec nezaostáva za rozšírenejším bratom, vyskytujúcim sa aj u nás. 

málo plachá kŕmiaca sa zelienka obyčajná (Chloris chloris)

Postupujeme hlbšie do územia cestičkou pomedzi vysoké rákosie, ktoré dosahuje výšku niekoľkých metrov a tvorí nepreniknuteľnú bariéru medzi nami a okolitými lagúnami, vytvorenými medzi dvomi ramenami ústiacej Guadalhorce.

prašná cesta cez územie, pohľad smerom späť k mostu

Po asi 350 metroch od mostu sme zabočili doprava na cestičku k prvej pozorovateľni, namierenej na Lagúnu Escondida (Eskondida) (viď mapka - 1), kde nás okamžite po vojdení do nej prekvapil káčer potápnice bielohlavej (Oxyura leucocephala), plávajúci po vodnej hladine asi 10 metrov od nás. Uzávierka fotoaparátu pomaly nestíha a karta sa plní zábermi tohto netradičného druhu. Po opadnutí vytrženia z tohto káčera sme na hladine lagúny zaznamenali ďalších 5 jedincov - 3 samce a 2 samice. 

samec potápnice bielohlavej (Oxyura leucocephala)

samica potápnice bielohlavej (Oxyura leucocephala)

Okrem nich sa vo vodnom poraste trstín a tráv ukázali prvé lysky čierne (Fulica atra) a sliepočky vodné (Gallinula chloropus). Celá lagúna kypela životom, čo dokazoval aj počet rýb pod vodou a na kmeňoch sa slniacich korytnačiek, ktoré sme mali možnosť vidieť. Zo sveta hmyzu neprekvapili ani veľké šidlá a vážky.  Jedinou nevýhodou pozorovateľne bolo, že bola umiestnená na vyvýšenom brehu lagúny, čo značne z fotografického hľadiska znemožňovalo vytvoriť naozaj dobrú fotku priamo z uhlu pohľadu fotografovaného objektu. 

Pohľad na Lagúnu Eskonida

Pozorovateľňa, namierená na Lagúnu Eskodida

Po peknom pozorovaní prvého z cieľových druhov sme pokračovali k druhej pozorovateľni, tentoraz na kopčeku pri Lagúne Grande, čiže "Veľkej Lagúne" (2). Čakali nás tam v hojnom počte šišily bocianovité (Himantopus himantopus), ktoré boli, ako sa nakoniec ukázalo, vôbec najbežnejším druhom bahniakov počas celého nášho pobytu v Španielsku. Z ďalších druhov sa na Lagúne Grande ukázala kačica divá (Anas platyrhynchos), kačica chrapačka (Anas strepera),pobrežník čiernozobý (Calidris alpina), čikazarka pestrá (Tadorna tadorna). Osobitou kategóriou boli kulíky, pri ktorých sme na Lagúne Grande pozorovali kulíka riečneho (Charadrius dubius) ipiesočného (Ch. hiaticula), a následne na pláži pri pobreží aj kulíka morského (Charadrius alexandrinus), takže sme v rámci ústia Guadalhorce zaznamenali všetky európske kulíky rodu Charadrius, okrem kulíka vrchovského. 

kulík piesočný (Charadrius hiaticula)

kulík riečny (Charadrius dubius) a šišila bocianovitá (Himantopus himantopus)

šišily bocianovité (Himantopus himantopus)

Ponad lagúnu opäť poletoval kŕdeľ dážďovníkov, medzi obyčajnými i  pár plavých (A. pallidus), ktoré sa mi tento krát podarilo aj celkom obstojne odfotografovať, veď posúďte sami:

dážďovník plavý (Apus pallidus)

 Po asi štvrťhodinke sme sa rovnakou trasou, ako sme prišli k druhej pozorovateľni vrátili na hlavnú cestu, odkiaľ sme pokračovali smerom na severovýchod k tretej pozorovateľni, namierenej na Lagúnu de la Casilla (dela Kasíja) (3). Opäť sme sa pokochali pohľadom na párik potápnic, ktoré dostáli svojmu menu a videli sme ich len v krátkych intervaloch medzi ponorením a vynorením sa. Z tŕstia priplávala na voľnú hladinu aj samica chochlačky sivej (Aythia ferina), za ktorou sa pachtili traja samci, ktorí je zjavne imponovali.

zo života chochlačky sivej (Aythia ferina) - úplne naľavo samica, zvyšok samce

Zaujatí touto scénou sme si takmer nevšimli potápku malú (Tachybaptus ruficollis), plávajúcu priamo pri brehu pod pozorovateľnou. Ani sme si nestačili poriadne obzrieť potápku a už sa nám aj ukázal jediný európsky zástupca rodu Upupa - dudok chochlatý (Upupa epops), ktorý si vybral letový koridor práve popred našu pozorovateľňu. Zachytiť som ho, žiaľ, nestihol, keďže som sa v tej chvíli zameriaval skôr na dianie na vode. Takže dudok pekne-krásne ako oranžovočiernobiely motýľ odletel niekam do stromov za pozorovateľňou.

Počas presunu k poslednému stanovišťu - pozorovateľni na Rio del Viejo (Rio del Viecho) (4) sa nám naskytol nevídaný pohľad: Na belušu malú (Egretta garzetta) zaútočil párik šišíl, pretože sa podľa ich úsudku beluša až príliš priblížila k ich hniezdu, aj keď tá si viac všímala početné malé rybky vo vode, ako vajíčka v hniezde šišíl. Pre šišily bola však belušina prítomnosť dostatočným popudom na ochranu ich nevyliahnutých mláďat a tak začali na belušu nalietavať. Toto úžasné divadlo si môžete spolu s nami, aspoň sprostredkovane, vychutnať na mojich fotografiách:

prvý nálet

nasr...dená beluša

druhý nálet

nasr...dená beluša 2

tretí nálet

štvrtý nálet

beluša "vracia úder" - naháňa šišilu

Toto bol jeden z momentov, kvôli ktorým väčšina z nás chodí do prírody: zažiť a vidieť niečo neopakovateľné, čo okrem nás už nikto rovnako neuvidí. To je to úžasné, čo človeka od nepamäti priťahuje do prírody. To je ten pocit, kedy zabúdame na naše starosti a problémy a sme naplno pohltení do tohto úžasného okamihu. Návrate do reality po tomto úžase bol takisto veľmi príjemný, keďže sme v mŕtvom ramene, takmer už pri morskom pobreží zbadali stáť osamoteného plameniaka ružového (Phoenicopterus roseus) - nakoniec najbližšie spozorovaného jedinca tohto druhu počas celého pobytu.

plameniak ružový (Phoenicopterus roseus) nerušene stojaci v mŕtvom ramene

Pomaly sme sa dostali až k samému severovýchodnému cípu delty Guadalorse, kde sa nachádza vkusná nekrytá kamenná pozorovateľňa, určená predovšetkým na pozorovanie morských vtákov. Od nej napravo sa slnilo pomerne veľa rekreantov, ktorí si za svoj relaxačný cieľ vybrali práve chránené územie. Čo mi to len pripomína... 

pozorovateľňa na pobreží

Keď už sme pri chránených územiach, časť pláže ďalej od vody, s kde-tu roztrúsenou prímorskou zeleňou, bola ohradená a označená tabuľkami so siluetou malého vtáčika a s nápisom "Hniezdenie vtákov - vstup zakázaný!". Išlo o malého, po piesku cupitajúceho kulíka morského, ktorého početnosť na tomto niekoľko sto metrov dlhom kuse pobrežia bola určite vyššia, ako 20 jedincov. Pomedzi početnejších príbuzných sme zazreli i pár kulíkov piesočných.

pobrežie, v popredí a v pravej časti obrázku hniezdnisko kulíka morského /ohradené/

kulíky morské (Charadrius alexandrinus)

Na menej frekventovaných miestach pláže, ďalej od ľudí, sa kulíky pri hľadaní potravy odvažovali prejsť aj bližšie k moru, takmer až do vĺn, a boli aj menej plaché. Tu je výsledok: 

 kulík morský, v pozadí Stredozemné more

Po prejdení pláže po celej dĺžke sme sa museli vysporiadať s problémom, ako sa dostať späť k mostu cez jedno z ramien Guadalorse. Našťastie, ohradenie hniezdiska kulíkov končilo cestičkou, ktorá nás opäť priviedla k Lagúne Grande. Cestou sme opäť spozorovali včeláriky a aj nie celkom často pozorované správanie sokola myšiara (Falco tinnunculus), ktorý sa na chodníčku oddával prašnému kúpeľu.

včelárik zlatý (Merops apiaster)

sokol myšiar (Falco tinnunculus) počas prašného kúpeľa

Na Lagúne Grande nás opäť čakalo prekvapenie, keďže pod jedným so stromov pri brehu sme zbadali stojaceho lyžičiara bieleho (Platalea leucorodia). Popri ňom sa na Lagúne Grande nachádzali aj staré známe šišily a aj kulíky piesočné. Oba tieto druhy boli viac aktívne, keďže teplota vzduchu pomaly klesala z tropických hodnôt a pobyt vonku bol o niečo znesiteľnejší.

lyžičiar biely (Platalea leucorodia)

kulík piesočný (Charadrius hiaticula)

šišila bocianovitá (Himantopus himantopus) - neorezávaná fotka

Pre cestu späť k mostu sme sa rozhodli neísť rovnakou trasou ako k 3. pozorovateľni, ale cestičkou, ktorá ústila priamo pri moste. Na nej nás zaskočil takmer 10-centimetrový koník, ktorý smelo pristál v strede cestičky. Po pár dokumentačných záberoch sme ho radšej "upratali" z cestičky pre prípad, že by si ho niekto z ďalších návštevníkov tejto lokality nevšimol a skončil by na jeho podrážke.

na naše pomery gigantický lúčny koník rodu Acrida - určený B. Demovičom ml.

Apropo, návštevníci - drvivú väčšinu ľudí, ktorých tu stretnete, sú športujúci (bežci, cyklisti), resp. slniaci sa miestni obyvatelia. Samozrejme, stretli sme aj pár "podobne postihnutých" ako my, ktorí tiež v pozorovateľniach striehli na operencov, no dali by sa spočítať na prstoch jednej ruky. To robí z delty Guadalorse ideálne miesto nielen pre birdwatcherov, ale aj "normálnych" turistov, ktorí navštívia Málagu a túžia po troške divočiny priamo v srdci miliónového veľkomesta. Vrelo túto lokalitu odporúčame, veď nakoniec sa nám na nej podarilo zaznamenať rovných 40 druhov vtákov, čo boli 4/5 celkového počtu zo všetkých lokalít z minulého roka.

panel pred vstupom do delty

Po prejdení mostu sme šťastlivo našli naše autíčko neporušené, takže môžeme konštatovať, že (španielski) zlodeji sa zjavne boja božieho hnevu, preto odporúčame zaparkovať pri miestnom kostole, aj keď to znamená okolo 5-minútovú prechádzku peši k mostu.

Doma v Rinkóne sme sa zvítali s rodinou Brodackých a ubytovali sme sa. Z okolitých domov sa opäť ozýval spev skaliara modrého (Monticola solitarius), ktorého teritoriálne správanie na tomto sídlisku som rozoberal už v minuloročnom článku. Potešilo nás, že sa tento druh dokáže udržať aj v značne pozmenenom prostredí, formovanom človekom.

Počet dnes pozorovaných druhov sa tak zastavil na čísle 41.

 

Pozorované druhy:

1. hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto)

2. vrabec domový (Passer domesticus)

3. drozd čierny (Turdus merula)

4. lastovička červenochrbtá (Cecropis daurica)

5. lastovička domová (Hirundo rustica)

6. straka čiernozobá (Pica pica)

7. včelárik zlatý (Merops apiaster)

8. belorítka domová (Delichon urbicum)

9. beluša malá (Egretta garzetta)

10. plameniak ružový (Phoenicopterus roseus)

11. stehlík pestrý (Carduelis carduelis)

12. zelienka obyčajná (Chloris chloris)

13. stehlík čížavý (Carduelis spinus)

14. kulík riečny (Charadrius dubius)

15. kulík piesočný (Charadrius hiaticula)

16. kulík morský (Charadrius alexandrinus)

17. potápnica bielohlavá (Oxyura leucocephala)

18. chochlačka sivá (Aythia ferina)

19. šišila bocianovitá (Himantopus himantopus)

20. čajka žltonohá (Larus michahellis)

21. lyska čierna (Fulica atra)

22. sliepočka vodná (Gallinula chloropus)

23. lyžičiar biely (Platalea leucorodia)

24. sokol myšiar (Falco tinnunculus)

25. dudok chochlatý (Upupa epops)

26. dážďovník obyčajný (Apus apus)

27. dážďovník plavý (Apus pallidus)

28. kolibiarik (Phylloscopus sp.)

29. pipíška chochlatá (Galerida cristata)

30. kačica divá (Anas platyrhynchos)

31. kačica chrapačka (Anas strepera)

32. cistovník ryšavý (Cisticola juncidis)

33. pobrežník čiernozobý (Calidris alpina)

34. kazarka pestrá (Tadorna tadorna)

35. holub skalný domáci (Columba livia f. domestica)

36. trsteniarik (Acrocephalus sp.)

37. škorec jednofarebný (Sturnus unicolor)

38. potápka malá (Tachybaptus ruficollis)

39. mníšik šedý (Myiopsitta monachus)

40. sýkorka veľká (Parus major)

41. skaliar modrý (Monticola solitarius)

42. trasochvost biely (Motacilla alba)

 

 24. 5. 2016, Utorok

Navštívené lokality: Osuna a Laguna de Fuente de Piedra

Druhý deň sme zasvätili agrocenózam a vodným biotopom. Pre tento účel sme si vybrali 2 lokality, ktoré sú od seba vzdialené ani nie trištvrte hodinu - polia v okolí mesta Osuna a už z minulého roka overenú Lagúnu de Fuente de Piedra. Na rady miestnych birdwatcherov sme začínali Osunou a poobede sme sa presunuli k Lagúne.

 

Osuna

Toto mesto, vzdialené asi hodinku a pol cesty z Rinkónu (cca 130km), sme vybrali za cieľ druhého dňa pre jeho unikátne druhové zloženie, keďže tak pestrú zložku druhov, viazaných na stepi a poľnohospodársku krajinu by sme v pomerne blízkom okolí Málagy hľadali len ťažko - stepiare, kane, oba druhy dropov, škovránky, sokoly bielopazúravé a najmä krakľa belasá, jediný zástupca rodu Coracias na Starom kontinente. V blízkosti Osuny sa nachádza aj ďalšie významné vtáčie územie, a síce Complejo Endorreico de Lantejuela, ktoré je známe svojou vysokou koncentráciou vodného vtáctva. Nás však dnes zaujímali prevažne agrocenózne druhy, a tak dostali "Osunské polia" prednosť. Krajinu v okolí Osuny tvorí pestrá spleť olivových monokultúr, pasienkov, lúk, repky olejnej, slnečnice, obilnín... Ak by som mal Osunu pripodobniť ku niektorej lokalite na Slovensku, boli by to Sysľovské polia, pre svoje druhové zloženie, viazané na poľnohospodársky obrábanú krajinu s množstvom remízkov a úhorov, resp. stepné biotopy (drop fúzatý, sokol kobcovitý, ľabtuška poľná). Avšak Osuna sú priam "Sysľovské polia na steroidoch". Prečo? Uvidíte o chvíľu.

mapka oblasti Osuny s vyznačenými pozorovaniami krakle a sokola bielopazúravého

 

Práve krakľa bola hlavným dôvodom, prečo sme ešte pred východom slnka štartovali nášho "tátoša" z Rinkónu smerom na Osunu. Podľa echa od Johna Cantela - meno, s ktorým sa v tomto trip reporte ešte určite stretneme - Angličana, ktorý sa pred vyše 30 rokmi zamiloval do španielskej avifauny a kúpil si tu dokonca dom; je najlepším časom pre spozorovanie krakle v Osune obdobie asi hodinu po východe slnka do cca 11 hodín, kedy už španielske slniečko začína poriadne pripekať. Riadili sme sa jeho radou a už okolo ôsmej sme odbáčali z diaľnice A-92 smerom k oblasti severozápadne od Osuny (cesta SE-715), kde je najväčšia pravdepodobnosť spozorovania tohto modrého drahokamu (viď mapka). 

Prvým druhom, hneď za nadjazdom 1 bolo 7 hltaviek chochlatých (Bubulcus ibis), ktoré zbierali to, čo zostalo vyorané za traktorom, orajúcim na poli. Po návšteve ďalších lokalít sme zistili, že je to pre tento druh celkom bežné správanie. Ale späť k Osune: Samozrejme, bol som správne "nažhavený" na moju prvú krakľu v živote, a tak som každého vtáka vo veľkosti medzi drozdom a kavkou považoval za krakľu. Tak sa mi podarilo natrafiť na rovnako zaujímavý druh, ako je krakľa - bol ním strakoš prieložný (Lanius meridionalis), druh v Európe sa vyskytujúci len na Iberíjskom polostrove a v južnom Francúzsku. Sedel na oplotení na druhej strane cesty a pochutnával si na čerstvo ulovenej veľkej kobylke. "Príma," pomyslel som si, "aspoň je tu vhodná potrava aj pre krakle." S druhým jedincom tohto druhu sme sa stretli už priamo na ceste SE-716, sediacim sa stĺpe vysokého napätia. Ale pekne po poriadku.

Vzápätí sme spozorovali aj prvú haju tmavú (Milvus migrans), ktorej početnosť na tejto lokalite by tvorila značnú časť našej populácie. Za tie 4 hodiny, strávené v Osune, sme mali možnosť vidieť vyše dve desiatky týchto úžasných dravcov, dokonca aj viacero jedincov, sediacich na jednom strome. K hajám sa pridali aj pipíšky chochlaté (Galerida cristata), ktoré nás sprevádzali prakticky na každom kroku. Odbočením z cesty SE-715 na cestu SE-716 (viď mapka - šípka) sme prešli ponad nedokončenú trať pre rýchlovlaky AVE, ktorú dokončujú už vyše 10 rokov. Opäť paralela s našou dopravnou infraštruktúrou, s tým rozdielom, že španielske diaľnice sú na vysokej úrovni a železničná sieť pokrýva pomaly každé väčšie mesto. Vráťme sa ale späť k birwatchingu.

"Brána do raja" - nadjazd ponad trať AVE, za ňou srdce Osunských polí

Po tom, ako sa pred nami zjavila otvorená krajina, tvorená prevažne lúkami a pasienkami  s roztrúsenými stromami som mal oči naozaj na stopkách. Prvým druhom, ktorý som priamo v srdci Osunských polí spozoroval, bol krkavec čierny (Corvus corax), sediaci na elektrickom vedení, nasledovaný ďalšou hajou tmavou.

haja tmavá (Milvus migrans) z Matrixu

  Pozorne som prezeral ďalekohľadom každú piaď a vyplatilo sa: Na oplotení (viď mapka - k1) pred starou finkou (finca - majetok; ľudovo ranč, vidiecka vilka) sedela ona - prvá krakľa belasá (Coracias garrulus) v mojom živote! Na Slovensku pre mňa niečo bájne, mystické a nádherné mi sedelo priamo pred očami a kúpalo sa v lúčoch ranného slnka. Bol to neskutočný pohľad. Ako by sa nás vôbec nebála a ignorovala nás, vôbec jej nevadilo auto, stojace 15 metrov od nej. Nenechala sa rušiť v rannom slnení a plnými dúškami si vychutnávala nový deň. Po prvotnom opojení som začal "cvakať" svoju prvú krakľu:

prvá krakľa belasá (Coracias garrulus)

 Ani sme sa nestihli spamätať z prvého pozorovania tohto nádherného druhu a o pár desiatok metrov ďalej už na stĺpoch vysokého napätia (viď mapka - k2) sedeli 2 ďalšie jedince, opäť nás vôbec nevnímajúce a striehnuce na pohyb potravy na zemi - na lokalite bol dostatok veľkého hmyzu, jašteríc a iných plazov. 

druhá krakľa

a tretia krásavica, na tom istom vedení ako druhá

vidieť letieť krakľu a umrieť...

Pokračujeme cestou vľavo, ktorá sa značne zhoršuje a mení sa na prašné a jám plné koľajnice medzi zeleňou. Na stromoch vľavo pozorujeme niekoľko dravcov - ide opäť o haje tmavé, no jedna sa nám akosi nepozdáva. Doma sa ukáže, že ide o veľmi tmavého jedinca orla malého (Hieraaetus pennatus), podľa Š. Danka pravdepodobne v 2. kalendárnom roku, keďže absentuje kresba na krídlach.

orol malý (Hieraeetus pennatus)

jedna z mnohých hají tmavých (Milvus migrans)

vľavo orol malý, vpravo haje tmavé

Cesta sa od "hajích stromov" konštantne zhoršuje, až sa blížime ku bielej veži (s?), pôvodne postavenej ako hniezdna veža pre sokola bielopazúravého, v súčasnosti obývaná najmä spevavcami. Popri nás prelieta ďalšia krakľa (k3), letiaca smerom k ďalšej ruine finky (k?), kde podľa Johna Cantela hniezdia každoročne 1-2 páry. Cestu ku bielej veži nám mierne komplikuje veľká kaluž, ktorá, ako sa ukáže, je ale pomerne plytká a dá sa prebrodiť. Mimochodom, tento rok je vraj v Andalúzii najsuchší za posledných minimálne 10 rokov. Ako prechádzame cez mláku, všímam si pohyb v olivových monokultúrach napravo od nás. Sú to prvé kuropty červené (Alectoris rufa), ktoré sa skrývajú v tieni olivovníkov pár metrov od cesty ku veži. 

kuropty červené (Alectoris rufa), oddychujúce v tieni olivovníkov

Opúšťame tieto sympatické hrabavce a prechádzame popri hniezdnej veži. Zisťujeme ale, že ďalej je už cesta absolútne neschodná pre neterénne auto, a tak sa otáčame a vraciame sa späť. Ešte predtým nás zaujme dudok chochlatý, prehŕňajúci sa zeminou v olivovej plantáži pred nami.

dudok chochlatý (Upupa epops) pri zbere potravy

Cestou späť máme opäť možnosť vidieť kuropty, ktoré sa medzičasom posunuli o kus hlbšie do olivovníkovej plantáže. 

kuropta červená (Alectoris rufa) 

nájdi 2 kuropty, pomôcka: jedna je na slnku a druhá v tieni

Cestou späť sa nám ešte ukázala posledná krakľa (k4), sediaca na strome priamo nad našim autom, takže som ju mohol fotografovať priamo z nášho auta - paráda!

krakľa belasá, fotografované z miesta spolujazdca cez otvorené okno

O niekoľko desiatok metrov ďalej sme si všimli po pravej strane ďalšiu ruinu finky, ktorá v súčasnosti využívajú ako hniezdisko sokoly bielopazúravé (Falco naumanni).

ruina finky, hniezdisko sokolov bielopazúravých; pozorné oko si všimne 2 samce, jeden letiaci a druhý sediaci v dutine

letiaci samec sokola bielopazúravého, orez

Pokračovali sme ďalej a pri odbočke k ruine finky - sokoliemu hniezdisku sme natrafili na dve lastovičky červenochrbté (Cecropis daurica), sediace na tabuli, označujúcej zákaz lovu kurôpt na tejto olivovníkovej plantáži, keďže ide o súkromný majetok. Áno, v Španielsku je kuropta červená lovnou zverou.

lastovičky červenochrbté (Cecropis daurica), sediace na tabuli pri ceste

 Ďalšou zastávku bol už spomínaný strakoš prieložný (Lanius meridionalis), sediaci na drôtoch vysokého napätia, striehnuc na každý pohyb pod ním. Aj nás si všimol a pootočil na tú zvláštnu sivú kovovú krabicu hlavu. Cvak - a ďalší záber z okienka auta bol na svete.

strakoš prieložný (Lanius meridionalis)

Po stretnutí so strakošom sme konečne prešli ponad rozostavanú železničnú trať a opäť sme sa ocitli na ceste SE-715, smerom na Osunu. Na pozorovanie dropov je v tejto oblasti najvýhodnejšie vyjsť na nadjazd a odtiaľ skenovať okolitú krajinu (ďalšia paralela so Sysľovskými poliami). Preto sme auto odstavili na krajnici pri nadjazde 3 a ja som peši vyšiel na nadjazd. Z neho som mal dobrý rozhľad na juhozápadnú časť Osunských polí. Scenéria pekná, no dropy žiadne.

  náš verný Opel Meriva, odstavený pod nadjazdom 3

scenéria z nadjazdu 3

Na ceste som stál niekoľko minút a pozorne som prezeral okolité polia. Mohol som si to dovoliť, pretože po tejto ceste autá prechádzali s frekvenciou cca 1 auto na hodinu, a aj to bolo väčšinou poľnohospodárske vozidlo. Mierne sklamaný som sa vracal späť k autu a cestu mi križovali obrovské májky (Meloe sp., pravdep. majalis), s bruškom dlhým minimálne 5 centimetrov. Tento zaujímavý hmyz, ktorého larvy parazitujú na samotárskych včelách a čmeliakoch a imága sa živia peľom, obsahujúc prudko jedovatý kantaridín si smelo vykračoval po ceste uvedomujúc si, že si ho nič netrúfne zožrať. Na Slovensku sa májky vyskytujú len na veľmi teplých xerotermných lokalitách, akou je napríklad Devínska Kobyla. 

májka (Meloe sp. majalis?)

 Tieto sympatické chrobáky nechávame tak a presúvame sa k druhému nadjazdu, kde, ako dúfame, budeme mať viac šťastia.

   nadjazd 2

Avšak ani tu nemáme šťastie, hoci sa mi zazdalo, že počujem ozývať sa samca dropa malého, no istý si byť nemôžem. Prezerám ešte druhú stranu, smerom na severovýchod, no bezvýsledne.

severovýchod Osunských polí z nadjazdu 2

Vraciame sa do auta a smerujeme k poslednému nadjazdu, za ktorým sa už črtá mesto Osuna.

nadjazd 1, vľavo mesto Osuna

Na nadjazde 1 nás čakal rovnaký scenár, ako pri jeho dvoch predchodcoch: odparkovanie auta, vyjdenie na nadjazd, prezeranie polí = bezvýsledne. Aspoň započujeme ďalšieho dudka a na poli za orajúcim traktorom opäť vidíme hltavky chochlaté zbierať vyorané hlodavce. Nasadáme do auta a ideme sa pred pokračovaním na Lagúnu posilniť obedom do mesta.

sýtofialové kvety pod nadjazdom 1

Osuna

Historické mesto Osuna sa nachádza v provincii Sevilla a má okolo 18 000 obyvateľov. Je známe svojimi barokovými stavbami, najmä kaštieľmi a kostolmi. Jeho ďalšou zaujímavosťou je fakt, že sa tu točili niektoré diely 5. série populárneho seriálu Game of Thrones. "Osa" znamená po španielsky medvedica, no a Osuna má práve 2 medvedice vo svojom erbe. My sme sa rozhodli naobedovať sa tu a trochu si oddýchnuť po namáhavom doobedí. Nad hlavami nám prelietali početné dážďovníky obyčajné i plavé, hniezdiace najmä v okolitých početných sakrálnych stavbách. Po obede sme opäť naštartovali naše autíčko a vracali sme sa smerom na Málagu, so zastávkou na Lagúne de Fuente de Piedra.

jedna z početných osunských zvoníc

 Laguna de Fuente de Piedra

O tejto lokalite som sa podrobnejšie zmienil už v minuloročnom článku, len pripomeniem, že ide o jedno s najvýznamnejších hniezdisk plameniaka ružového v Európe. Ide o plytké jazero s pomerne vysokým obsahom solí, podobne ako napríklad Neziderské jazero u našich rakúskych susedov. Jazero je 6,5 km dlhé a v najširšom bode má 2,5 km, pokrýva plochu 1486 hektárov. Nachádza sa na samom severe provincie Málaga.

 

mapka oblasti okolo návštevníckeho centra

Ku Lagúne sme prišli po polhodine jazdy po diaľnici A-92 z Osuny. Už počas nej bolo vidieť, že tohtoročné suchá ju drasticky zredukovali, podľa miestnych stratila vyše 80% vody...

vyprahnutá Lagúna z diaľnice, bielu farbu tvorí soľ na suchom dne

Začali sme pri návštevníckom centre, kde sme odparkovali auto a išli sme sa pozrieť na menšie jazierka v okolí návštevníckeho centra, tzv. "El Laguneto" - lagúnky, umelo napúšťané vodou z jazera. Vítali nás známi obyvatelia stien návštevníckeho centra, ktoré sú pre ich hniezdenie uspôsobené, a síce kavky tmavé (Coloeus monedula).

Návštevnícke centrum Josého Antonia Valverdeho

 táto kavka o nás zjavne záujem nemala

Na prvej lagúnke (viď mapka - 1) sme mali možnosť videť vodnú "klasiku": čajka smejivá (Chrociocephalus ridibundus), a už skôr pozorovaná lyska čierna, šišila bocianovitá, kazarka pestrá, kačica divá, kačica chrapačka a sliepočka vodná. Prekvapili nás však hašteriace sa rybárky krátkozobé (Gelochelidon nilotica), naháňajúce sa kvôli rybke, ktorú prvá niesla v zobáku.

naháňačka rybáriek krátkozobých (Gelochelidon nilotica) o rybku

lysky čierne a kazarka pestrá

čajky smejivé a druhá kazarka

 Prešli sme ku druhému jazierku (2), prostriedkom ktorého išla cestička, postavená na koloch. Veľké množstvo šišíl, niekoľko šabliarok modronohých (Recurvirostra avocetta), o vzduchu opäť rybárky krátkozobé a aj jeden čorík bahenný (Chlidonias hybrida). Všetky tieto vtáky boli zjavne na prítomnosť ľudí zvyknuté, keďže sa pokojne prechádzali vo vode, aj keď sme pri nich boli takpovediac na dosah ruky.

šabliarka modronohá (Recurvirostra avocetta)

šišila bocianovitá (Himantopus himantopus)

rybárka krátkozobá (Gelochelidon nilotica)

V čase našej návštevy tu však nebola takmer ani noha a návštevnícke centrum bolo zavreté z dôvodu poobedňajšej siesty. Nuž, aj pracovníci centra si potrebujú počas najväčšej páľavy oddýchnuť, to len ja, blázon, v štyridsiatich stupňoch na slnku behám obvešaný trojkilovým fotoaparátom a ďalšou záťažou v podobe ďalekohľadu... Uf, ešte aj teraz, pri písaní tohto trip reportu pociťujem tú horúčavu.

Zaujali nás i trsteniariky, ktorých bolo v trstinách, obklopujúcich jazierka neúrekom. Reagovali na nahrávku trsteniarika bahenného (Acrocephalus scirpaceus) i cetie západnej (Cettia cetti), no pri bližšom skúmaní záberov sme dospeli k názoru, že predsa len išlo o trsteniariky bahenné (Acrocephalus scirpaceus).

trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus)

 Pokračovali sme po cestičke pozdĺž Lagúny, z trstín sa neutíchajúco ozývali trsteniarky. Tretie jazierko (3) bolo, žiaľ, úplne vyschnuté, za ním na brehu Lagúny sme však spozorovali desiatky rybárok krátkozobých - ukázalo sa teda, že ide o celkom bežný druh v okolí Lagúny. Z ostatných druhov sme zaznamenali cíbika chochlatého (Vanellus vanellus) a opäť kazarky pestré. 

infocentrum od jazierka 3

kazarky pestré a rybárky krátkozobé

Na Lagúne sme na neúnavne pokúšali nájsť aj plameniaky, vďaka ktorým je preslávená. Darí sa nám to, avšak sú veľmi vzdialené v časti, kde sa ešte udržala trocha vody.

plameniaky na druhom konci jazera

Dostávame sa k jazierku číslo 4, kde máme možnosť pozorovať lysku čiernu s mláďatkami, ktoré sú zjavne ešte veľmi malé. Na brehu v šachorine oddychuje jeden z početných králikov divých (Oryctolagus cuniculus), ktorých je tu naozaj neúrekom.

lyska čierna (Fulica atra) s kuriatkami

oddychujúci králik

Spolu s nami je v pozorovateľni aj jeden postarší pán, ktorý horlivo gestikuluje práve smerom ku králikovi. Predpokladám, že si myslí, že ja ho nevidím, aj keď bol priamo pred nami, preto mu len odgestikulujem naspäť, že vidím. Až doma zistím, o čo vlastne išlo. Nemal som si všímať králika, ale to, čo bol ZA ním v šachorine. Za králikom sa totiž skrývala jedna z najtajomnejších a veľmi ťažko spozorovateľných obyvateliek španielskych vodných biotopov - sultánka modrá (Porphyrio porphyrio)! Škoda, že sme sa so Španielom nepochopili a ja mám ako jedinú pamiatku na tohto predhistoricky vyzerajúceho operenca len v podobe siluety za šachorinou...

  

 plachá sultánka modrá (Porphyrio porphyrio) v šachorine

 Na zvyšných 2 jazierkach (5, 6) sme spozorovali napríklad hrdzavky potápavé (Netta rufina), šišily, kačice divé a chrapačky a potešila aj potápka malá. Nad šiestym jazierkom sa vznášala prvá bledá forma orla malého.

Opúšťame okolie infocentra a púšťame sa po okreske popri Lagúne, smerom na cestu A-384. Opäť prechádzame cez olivové plantáže, ktoré postupne prechádzajú do otvorenej krajiny, kde pozorujeme prvého samca kane popolavej (Circus pyrgagus), na elektrickom vedení sedia dve hrdličky poľné (Streptopelia turtur). Južne od Lagúny sa ešte nachádza zaujímavá lokalita Campillos (Kampíjos), kde by sa mali vyskytovať prevažne druhy, viazané na podobné biotopy ako v Osune, čiže dropy malé, kane popolavé, sokoly bielopazúravé, vzácne aj krakle. Nám však už pre dnešok stačilo, vraciame sa do Rinkónu...

Nové pozorované druhy:

 42. hltavka chochlatá (Bubulcus ibis)

43. strakoš prieložný (Lanius meridionalis)

44. haja tmavá (Milvus migrans)

45. krkavec čierny (Corvus corax)

46. krakľa belasá (Coracias garrulus)

47. kanárik poľný (Serinus serinus)

48. pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola rubicola)

49. vrabec poľný (Passer montanus)

50. sokol bielopazúravý (Falco naumanni)

51. kuropta červená (Alectoris rufa)

52. kavka tmavá (Coloeus monedula)

53. čajka smejivá (Chrociocephalus ridibundus)

54. rybárka krátkozobá (Gelochelidon nilotica)

55. čorík bahenný (Chlidonias hybrida)

56. sultánka modrá (Porphyrio porphyrio)

57. šabliarka modronohá (Recurvirostra avocetta)

58. hrdzavka potápavá (Netta rufina)

59. trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus)

60. cíbik chochlatý (Vanellus vanellus)

61. hrdlička poľná (Streptopelia turtur)

62. kaňa popolavá (Circus pyrgagus)  

63. orol malý (Hieraaetus pennatus)

25. 5. 2016, Streda

Navštívené lokality: Macharaviaya

Do Macharaviaye (Mačaraviaja) sme sa dostali viac-menej náhodou, keďže v tomto malebnom mestečku vo vnútrozemských kopcoch chodili naši hostitelia na hodiny španielčiny a tak sme sa dohodli, že nás zoberú tiež a my si budeme môcť toto krásne miesto vychutnať. Mačaraviaja sa nachádza asi 5 kilometrov od pobrežia, učupená medzi kopcami. Má len 465 obyvateľov (údaj z r. 2014) a dostať sa do nej dá len po serpentínach, ktoré by som menej skúseným vodičom radšej neodporúčal... Našťastie, Brodackí už mali v týchto podmienkach dostatočnú prax a tak sme do Mačaraviaje dorazili bez ujmy.

 

 Macharaviaya z kopca; zdroj: www.andalucia.com

 Zatiaľ, čo sa Žeže a Karlos ponorili do vĺn španielskych slovíčok, časov a gramatiky, sme sa ja a sestra prechádzali po úzkych uličkách tohto "malého Madridu" - táto prezývka vraj vznikla vďaka štýlu stavieb a dlažby, pripomínajúcich Madrid. Skočili sme na kávičku a zmrzlinu, prezreli obchodíky a suveníry. Človek mal pocit, že na tomto mieste naozaj zastal čas, kdesi na prelome 19. a 20. storočia. Ja som sa, samozrejme, neprestal sústrediť aj na vtáčích obyvateľov Mačaraviaje, a tak som mal možnosť si do zápisníku poznačiť dážďovníky obyčajné i plavé, lastovičky a belorítky domové, ohlášajúceho sa skaliara modrého, vrabce domové i poľné. 

Z ornitologického hľadiska bol zaujímavejší priľahlý Park La Louisiana (La Luizjana), ktorý okrem ihrísk tvorila aj cestička pomedzi borovice, kde sme mali možnosť nájsť zopár druhov spevavcov, napríklad pinku lesnú (Fringilla coelebs), muchára sivého (Muscicapa striata), penicu sivú (Sylvia melanocephala) či stehlíka konôpku (Linaria cannabina).

muchár sivý (Muscicapa striata)

 

penica sivá (Sylvia melanocephala)

Po dvoch hodinách sa lekcia španielčiny skončila a my sme sa vrátili na obed domov do Rinkónu, odkiaľ sme po prejdení najväčšej páľavy vyrazili na pláž, kde nás čakal zaslúžený odpočinok a kúpanie v Stredozemnom mori, ktoré bolo napodiv pomerne teplé, i keď hlavná letná sezóna sa ešte nezačala. Ja už však myslím na zajtrajšok, keďže sa presunieme na najbližšie 4 dni na západné pobrežie Andalúzie a na Gibraltár. A že to bude stáť zato!

Nové pozorované druhy:

64. pinka lesná (Fringilla coelebs)

65. muchár sivý (Muscicapa striata)

66. penica sivá (Sylvia melanocephala)

67. stehlík konôpka (Linaria cannabina)

 26. 5. 2016, Štvrtok

Navštívené lokality: La Barca, Barbate a La Janda

Ako som spomínal v úvode článku, od štvrtka do nedele sme už nevyužívali pohostinnosť našich priateľov v Rinkóne ale ubytovali sme sa na juhozápade Andalúzie, v meste Vejer de la Frontera (Vecher dela Frontéra) a následne sme počas víkendu spali na hranici s Gibraltárom v meste La Línea de la Consepción (La Línea dela Konsepsión).

Ranné zore za chrbtom nás vyprevádzalo z Rinkónu smerom na samý juh Andalúzie, do provincie Cádiz. Vybrali sme si drahšiu, no rýchlejšiu a pohodlnejšiu cestu po diaľnici, i keď sme celkovo na mýtnych poplatkoch zaplatili takmer 10€ pri ceste tam i späť. Pre viac sporivých sa otvára príležitosť ísť paralelnou cestou popri diaľnici, ktorá pretína všetky prímorské mestečká ako Benálmadena, Fuengirola a pod., no po minuloročných skúsenostiach s prevráteným kamiónom a štyri a polhodinovou zápchou sme radšej zvolili diaľnicu. Cesta prebiehala pokojne, kolóny sa nekonali a za dve a pol hodiny sa pred nami zjavil Vecher. Cestou sme míňali rôzne zaujímavé miesta, napríklad Tarifu - najjužnejší bod pevninskej Európy, či oblasť La Janda (La Chanda), ktorá bola jedným z hlavných dôvodov, prečo sme sa na západné pobrežie rozhodli ísť. Z nových druhov sme zaznamenali prvé bociany biele (Ciconia ciconia) a  holuby hrivnáky (Columba palumbus), no oba druhy neboli na západnom pobreží nijakou vzácnosťou.

gibraltársku Skalu je vidieť na kilometre ďaleko

 Afrika - pobrežie Maroka

Tarifa 

typická cádizská scenéria - polia, hory, veterné turbíny a hltavky chochlaté

kraj La Janda

 Vejer de la Frontéra

 

La Barca de Vejer

No ešte pred ubytovaním sa vo Vecheri sme sa zastavili na známej hniezdnej lokalite jedného z najohrozenejších vtáčích druhov na svete - ibisa skalného (Geronticus eremita). Hniezdisko sa nachádza priamo vedľa frekventovanej cesty v obci La Barca (La Barsa), ktorá je situovaná pod Vecherom.

mapka oblasti La Barca

Garantujem vám, že pokiaľ chcete vidieť ibisy vo "voľnej" prírode (pochádzajú z reintrodukčného programu), a pritom na vzdialenosť ako vo Viedenskej či Pražskej ZOO, stačí sa držať týchto piatich jednoduchých krokov:

1. Choďte do La Barsy

2. Zaparkujte na začiatku obce pri moste na veľkom parkovisku

3. Cestou si pofoťte kolóniu hltaviek z menej ako desiatich metrov

4. Prejdite kúsok popri ceste smerom von z dediny a pozerajte pritom doľava

5. Pozorujte hniezdiace ibisy na šírku cesty

Z toho, aké to bolo jednoduché, mi bolo až do smiechu. Celosvetová populácia tohto druhu vo voľnej prírode nepresahuje 250 jedincov (BirdLife International), takže sme prakticky pozorovali takmer 10% populácie - najmenej 20 adultov a ďalších 10 mláďat. Neskutočné! A oni tam prosto boli - sedeli na hniezdach, kŕmili mladé, hašterili sa, odlietali a znovu prilietali. Ako holohlaví mnísi v čiernych habitoch, akoby vystrihnutí kdesi z čias dinosaurov, boli tu, pred nami na šírku cesty. Ak sa niekedy dostanete do provincie Cádiz, určite si nájdite cestu na toto výnimočné miesto, aké, dovolím si tvrdiť, nenájdete nikde inde na svete.  Ale nech radšej za mňa prehovoria fotografie:

pripravený na odlet

s mladým

kŕmenie mladého natrávenou stravou vo forme "fašírky"

menšia roztržka

na najvyššom výklenku

 záverom pár portrétov...

Zo správanie ibisov skalných ma zaujalo najmä kŕmenie mláďat: Adult priletel s natrávenou potravou, ktorú vyvrhoval mláďaťu priamo do zobáka. Pokiaľ bolo mláďa stále hladné, jemne otieralo a klopkalo končekom svojho zobáka o konček zobáka dospelého vtáka. Pokračovalo dovtedy, kým sa nedočkalo ďalšieho sústa.

Očarení týmito zvláštnymi, no krásnymi tvormi sme zostali pomerne dosť dlhú dobu stáť pod stenou a sledovali sme ich. Postupne sa k nám pridali ďalší "počarovaní" a tak nás nakoniec asi zo päť zízalo na stenu pred nami. Vodiči z toho mali asi dobrú zábavu, alebo si mysleli, že sa tu zišla nejaká sekta, uctievajúca skalné masívy.

Postupne mágia opadala a v poludňajšom slnku začínalo byť pomerne horúco, a tak sme sa vracali k autu. Predtým sme však ešte zastavili pri kolónii hltaviek, situovanú v podstate priamo na parkovisku. Na prítomnosť tejto kolónie vás upozornili 3 veci - prenikavý zápach, šíriaci sa vzduchom aj desiatky metrov od zdroja, prelietavajúce hltavky, zosadajúce do stromov a nakoniec akustické prejavy. Čo sa týka hltaviek, boli rozhodne najbežnejším druhom volaviek, nielen v cádizskej provincii. Najmä v La Barse a na La Chande si každý fotograf príde na svoje a z minimálnej vzdialenosti môže nerušene pozorovať život týchto nádherných snehobielych tvorov, dozdobených v čase párenia zlatavým perím a červenooranžovým zobákom. Hltavky mali hniezdnu sezónu tiež v plnom prúde a tak sme mohli obdivovať aj mláďatá v rôznych rastových štádiách od takmer čerstvo vyliahnutých po skoro dospelé.

 

kolónia hltaviek v La Barse

dospelá hltavka s pomerne odrasteným mláďaťom

aj prečistiť občas treba

 návrat na hniezdo

Z La Barsy sme sa vybrali ubytovať do nášho "nocoviska" vo Vecheri. Stal sa ním Hostal El Mirador, situovaný na hrebeni masívu, na ktorom stojí celý Vecher. Výhľad bol famózny, bohužiaľ nie z našej izby, kde sme mali pred oknom vysokú stenu, zakrývajúcu akýkoľvek voľný priestor. Ale nevadí, aj tak sme v izbe strávili iba nutné množstvo času. Keďže nám už vyhrávali cigáni v bruchu, rozhodli sme sa ísť do mesta a vybrať si nejakú útulnú a podľa možností cenovo dostupnú reštauráciu. Podarilo sa nám to po asi 15-minútovom hľadaní vedľa vecherského divadla, na ktorom momentálne prebiehala rekonštrukcia. Po posilnení sme pokračovali v poobedňajšom pláne, zahŕňajúcom ešte deltu Barbate a La Chandu.

Barbate

 Rozsiahla delta rieky Río Barbate, rozprestierajúca na východ od rovnomenného mesta, je v časoch dostatku vody pulzujúcim miestom a rajom vodného vtáctva. Bohužiaľ tohto rok tomu tak pre katastrofálne sucho v celom Španielsku nebolo.

mapka oblasti Barbate

Zistili sme to okamžite po príchode na lokalitu. Tam, kde mala byť voda, bola vyprahnutá planina. Všetko živé sa stiahlo s poslednými zvyškami vody do hlbokého vnútra delty. Kolónia prieložníkov stepných, kvôli ktorej sme na túto lokalitu šli, na svojom obvyklom mieste nebola. Dôvod bol zrejmý - sucho. Prešli sme sa teda po pláži, kde sa mi podarilo nájsť kadáver rybára malého (Sternula albifrons) a zopár (živých) pipíšiek, no to bolo z avifauny všetko. Odchádzame mierne rozladení na poslednú dnešnú zastávku - smer La Chanda.

pobrežie Barbate

 La Janda (1.)

 Oblasť La Chandy je jednou z najvýznamnejších vtáčích lokalít vrámci celej Anadalúzie. V zime je útočiskom pre tisícky žeriavov a stovky dravých vtákov, v lete zas hniezdiskom vodného vtáctva a dravcov ako orol malý či luniak sivý. Ponúka pestrú zmes biotopov od poľnohospodársky intenzívne využívanej krajiny, cez lúky, pasienky a lesíky až po husté porasty vŕb a jelší v okolí zavlažovacích kanálov. To všetko tvorí ideálnu mozaiku pre najrôznejšie živočíchy, popri vtákoch i cicavce, plazy, obojživelníky a bezstavovce.  

mapka La Chandy

Ako si môžete všimnúť na mapke hore, La Chanda má 3 miesta, ktorými sa na jej územie dá dostať. Sú pomenované skratkami svetových strán, na ktoré smerujú - vchod Z = západ, vchod J = juh a vchod S = sever. Zároveň som si ju rozdelil na 5 pomyselných častí, očíslovaných od 1 do 5. Druhovo a množstvom biotopov je najvýznamnejším číslo 4, ohraničené hlavným zavlažovacím kanálom na JZ a križovatkou ciest na SV. Naopak najmenej významným z hľadiska biotopovej a druhovej diverzity sú čísla 1 a 2, tvorené v podstate len poľnohospodárskou krajinou s významnými zásahmi do prostredia. Azda jedinou výhodou sú zavlažovače, využívané najmä dravcami ako posed. Tieto zariadenia sa však nachádzajú aj v oblasti 4, kde sú dravcami aj častejšie využívané a čiastočne zasahujú aj do päťky. Zostáva nám trojka, kde stojí za zmienku snáď len početná kolónia hltaviek a ibisovcov hnedých, kde tieto druhy využívajú stromový porast nad zavlažovacím kanálom.

Počas tejto prvej návštevy La Chandy sme poňali oblasti 1, 2 a 3. Použili sme vchod J, čo sa ukázalo ako veľká chyba. Hneď vysvetlím, prečo. Cesty na La Chande celkovo nestoja ani za deravý groš, ale po tejto ceste to bol extrém. Tú cestu je bezpečné dať snáď len s traktorom, prípadne tankom. Tlmiče na novom aute to schytali naplno, našťastie sme sa rýchlo dostali ku križovatke, s cestou, vedúcou od vchodu Z. Počas "trasľačky" na tejto ceste sme videli 2 nové druhy, ktoré sme ale neskôr zaznamenali za oveľa priaznivejších podmienok. Bola to strnádka lúčna (Emberiza calandra) a ibisovec hnedý (Plegadis falcinellus). Objavili sa aj včeláriky či preletujúci lyžičiar a sokol myšiar, či haja tmavá, prvá od Osuny.

pohľad na "cestu" od vchodu J

 ibisovce hnedé (Plegadis falcinellus), hľadajúce potravu v zavlažovanej pôde

spievajúca strnádka lúčna (Emberiza calandra)

Na križovatke s cestou zo západu sme odbočili doľava, ku hlavnému zavlažovaciemu kanálu. Tesne za ním nás čakalo nemilé prekvapenie - mláka cez celú cestu. To by sme pri takom suchu, ktoré panovalo v tom čase v Andalúzii, nečakali. Neodvážili sme sa ju s požičaným autom prebrodiť a tak sme sa otočili a vracali sme sa smerom na vchod Z.

mláka, ktorá sa podľa nášho uváženia nedala bezpečne obísť a zabránila nám v ďalšom postupe  

Popri tom sme na pravo mali možnosť vidieť stovky a stovky hltaviek v kolónii s desiatkami ibisovcov. Podobne ako v La Barse, ani tu sa nás hniezdiace vtáky vôbec neobávali a väčšinou si nás ani nevšímali, s jedným extrémom, o ktorom si povieme v ďalšom dni. Opäť raj pre fotografických fajnšmekrov.

 

hltavka chochlatá - bez orezu

 

ibisovec hnedý na hniezde

hltavka chochlatá, jedinec v hniezdom šate

Stretávame oproti idúce terénne auto, kde sedí miestny sprievodca, špecializovaný na výlety s birdwatchermi. Vymieňame si informácie o pozorovaných druhoch a zároveň sa dozvedáme , že mláku v pohode prejde aj osobné auto. Dobre vedieť, zajtra to využijeme. Scenéria troch brodivcov (Ciconiiformes), medzi nimi prvá volavka popolavá (Ardea cinerea) na poli povedľa cesty uzatvára dnešný deň. Vraciame sa teda prespať do Hostalu El Mirador, späť do Vecheru.

traja zástupcovia radu brodivcov - volavka popolavá, beluša malá a bocian biely 

Nové pozorované druhy:

68. bocian biely (Ciconia ciconia)

69. holub hrivnák (Columba palumbus)

70. ibis skalný (Geronticus eremita)

71. brhlík obyčajný (Sitta europaea)

72. strnádka lúčna (Emberiza calandra)

73. ibisovec hnedý (Plegadis falcinellus)

74. volavka popolavá (Ardea cinerea)

 

 27. 5. 2016, Piatok

Navštívené lokality: Benalup Casas-Viejas, Cantarranas a La Janda

V tento deň som mal poslednú šancu na spozorovanie posledných 2 druhov z mojej osobnej andalúzskej "veľkej vtáčej päťky" - krakľa belasá, drop obojkový, potápnica bielohlavá, ibis skalný a luniak sivý. Práve luniak a drop obojkový nám zatiaľ unikali a ja som si zaumienil, že dnes urobím všetko preto, aby sme ich spozorovali. Mali sme plán - navštíviť odporúčené lokality - polia v okolí Benalupu pre dropa obojkového a oblasť Cantarranas a La Chandy pre luniaka sivého. Keďže oba druhy sú pozorovateľné najlepšie ráno a podvečer, tomu sme prispôsobili aj náš program. Začíname v Benalupe, ktorý by mal byť na dropy obojkové "tutovka".

 

Benalup-Casas Viejas

Ako som už povedal, Benalup bol našou prvou zastávkou. Prichádzame za svitania a tak máme možnosť okamžite po príchode na lokalitu začuť volanie výrika lesného (Otus scops). Momentálne sme ale zameraní na iný druh, nachádzajúci sa priamo na poliach pred nami. Problém je v tom, že na rozdiel od svojho výrazne väčšieho príbuzného, ktorý je najťažším lietajúcim vtákom Európy, drop obojkový, alebo ak chcete, príznačnejšie malý, dorastá asi do veľkosti samice bažanta, a tak je pomerne obtiažne zbadať ho v hustej zmesi tráv a obilnín. 

mapka oblasti Benalup

Máme ale šťastie, pretože ešte stále je možné zbadať samce, i keď sa už obdobie párenia chýli ku koncu. Práve v tomto období samce vyskakujú pomerne vysoko nad porast a mávajú pritom krídlami, aby sa udržali hore čo najdlhšie. To priťahuje nielen pozornosť samičiek, ale aj predátorov a v neposlednom rade birdwatcherov. Zatiaľ však s ďalekohľadom v ruke prečesávam polia, no žiadneho skáčuceho fešáka nevidím. Medzitým nám striehnutie na dropy spríjemňuje samička pŕhľaviara čiernohlavého (Saxicola rubicola)a opäť spievajúca strnádka lúčna (Emberiza calandra), ktorej hlas patrí k neodmysliteľnému koloritu miestnej krajiny.

ranná idylka na poliach v okolí Benalupu 

 

samička pŕhľaviara červenkastého

ďalšia zo strnádok lúčnych

Začínam už pomaly viac obdivovať miestne spevavce ako sa zaoberať dropmi, no vtom prichádza druhé auto, z ktorého vystupuje postraší pán s výzorom typického španielskeho šesťdesiatnika. Prichádzam k nemu a zisťujem, ako sa veci majú. Keďže pán po anglicky nerozumie, skúšam lámanú nemčinu, no tiež bez úspechu. Mierne spozornie pri latinskom Tetrax tetrax, no a keď začnem rukami napodobňovať mávanie krídlami a vyskakovať, hneď je nám obom jasné, koľká bije. Vysvitlo, že pán je tu na obhliadke svojich polí a pritom pozoruje dropy obojkové. Požičiavam mu ďalekohľad, on pozerá asi 10 sekúnd a už mi aj ukazuje rukou do obilnín. "Hay, hay" (aj), čiže, "tam, tam!". Idem si oči vyočiť, no nič nevidím. Až keď sa po pár minútach tri jedince zdvihnú a letia po hrane poľa ho konečne vidím - drop obojkový (Tetrax tetrax)je predsa len tu!

letiaci samček dropa obojkového

Ďalej sa dozvedám, že si máme všímať nezorané pásy zelene, v ktorých sú "fimels", čiže samičky skomolenou angličtinou a majú tam "huevos" (uévos), čo značí po španielsky vajcia. Táto cenná informácia sa nám stala ešte cennejšou, keď sa práve z pásu zelene pred nami zdvihli dva samce a leteli asi 20 metrov od nás smerom na Benalup. Úžasné vtáky.

dva samce, vyletuvšie z neobrábaného zeleného pásu

Po tomto krásnom zážitku sa s nami miestny farmár a znalec dropov rozlúčil a posunul sa ďalej, my sme ešte ostali a oplatilo sa.

pán, ktorý nám odovzdal podstatné informácie o miestnych dropoch

"El Sisón común", ako ho Španieli nazývajú, sa nám tu ukazuje v celej kráse. A to ani zďaleka nebolo všetko, keďže sa mi podľa typického hlasu, v angličtine tzv. "raspberry call", čiže malinové volanie, sa mi podarilo jedného samca lokalizovať. Neviem síce, ako tento výraz vznikol, no v slovenčine by sa mohol uplatniť výraz "krtkové", prípadne "prtkové" volanie. Takto by sme totiž tento zaujímavý hlasový prejav mohli prepísať, ako krátke "krrt/prrt", opakujúce sa v pravidelných niekoľkosekundových intervaloch. Práve vďaka tomuto "prtkaniu", počuteľnému na pomerne veľkú vzdialenosť, som mohol samca dohľadať. Bol, ako inak, pred pásom neobrobenej zelene. Tam neohrozene stál v pokosenej tráve a nevšímajúc si okolie si len tak "poprtkával". Postupne sa presúval popred "svoj" zelený pás, kde ho pravdepodobne čakala samička sediaca na vajciach a otec bol vyslaný na hliadku. 

samček dropa obojkového

Avšak po prelete samca kane popolavej (Circus pyrgagus) samček dropa pre istotu radšej "takticky ustúpil" a zaliezol do zelene. My sme mu boli vďační za to, že sa nám tak krásne predviedol.

samec kane popolavej, ubúdajúceho druhu v Andalúzii

preletel aj bocian biely

 Užasnutí sme opustili Benalup a vydali sme sa smerom ku Cantarranas, kde by sa mal vyskytovať luniak sivý.

 

pohľad na biotop dropa malého v oblasti Benalup

 

Cantarranas (1.)

 Priamo z Benalupu sme vyrazili do južne ležiaceho Cantarranas (Kantaranas). K odbočke sme prišli už o štvrť hodiny, no a hneď sme opäť pocítili úroveň španielskych okresiek. Samá jama, niektoré dosť hlboké na to, aby zlomili nápravu.

mapka oblasti Cantarranas

Prechádzali sme pekným borovicovým hájom, no na obzeranie nezostal pri početných jamách čas. Našťastie, táto Rally Kantaranas netrvala dlho a na najbližšej križovatke už bola cesta pomerne dobre zjazdná. Pred nami sa zjavila otvorená krajina, podobná tej v Benalupe. Rozdiel bol v tom, že tu omnoho homogénnejšie prevládali lány obilnín.

krajina v okolí Kantarranasu

Zodpovedalo tomu aj druhové zloženie vtáctva, dominovali pipíšky a aj prvé škovránky poľné (Alauda arvensis) a bažanty obyčajné (Phasianus colchicus). Opäť potešili aj početné kuropty červené, ktoré odbiehali každých pár metrov od cesty. 

jedna z kurôpt, opúšťajúcich priestor cesty

polia v strede oblasti Kantaranas

Zrazu sa však od cesty, po ktorej prechádzal pred nami traktor, zdvihlo čosi iné ako kuropta a odletelo to za najbližší kopec. Rýchlo beriem do rúk fotoaparát a toto čudo zachytávam. Spätne prezerám fotky a voilá - je to jeden z veľmi ťažko spozorovateľných druhov s perfektným maskovaním - ležiak úhorový (Burhinus oedicnemus). Priznám sa, že tento druh som mal vo svojom wishliste už dávno, no to, že ho uvidím práve takto som rozhodne nečakal.

 

v rýchlosti odfotený letiaci ležiak úhorový (Burhinus oedicnemus) - orez

Šťastní z tohto nečakaného pozorovania pokračujeme ďalej, opúšťame otvorenú krajinu a znovu sa vraciame do riedkych lesíkov. Dostávame sa k menšej usadlosti, kde vidíme ďalších z obyvateľov Kantaranasu - párik dudkov chochlatých, sediacich na stĺpoch elektrického vedenia.

hľadaj dudka

letiaci oranžovočierny šíp

párik spolu

posledný pohľad na polia "od dudkov"

Pri dudkoch odbáčame na T-čkovej križovatke doľava a dostávame sa na hlavnú cestu, ktorá nás už vedie po druhý raz na La Chandu. Ešte predtým nás však čaká jedno milé náhodné stretnutie. Sestra za volantom prudko brzdí, ja vyskakujem z auta a tento krásny moment zachytávam:

mama kuropta si vedie svoje kuriatka priamo cez cestu

La Janda (2.)

Prechádzame opäť cez Benalup a na La Chandu prichádzame po slabej polhodinke. Cesta prebehla bez problémov, cesty sú štandardne prázdne. Veď kto by sa sem už okrem nás trepal...

mapka navštívenej časti La Chandy

Okamžite po odbočení  do vchodu S zbadáme nad našimi hlavami 3 supy bielohlavé (Gyps fulvus) - prvé pre tento pobyt. Rozpätie krídel týchto dravcov je naozaj úctyhodné.

supy bielohlavé (Gyps fulvus) na La Chande

Začína to dobre, pomyslím si. Pokračujeme po ceste, ktorá opäť začína naberať charakter tankodrómu, kde na pravej strane vidíme v tieni stromov oddychovať "burritos", čiže oslíky, pre španielsky hovoriace krajiny typické domáce zvieratá. 

somáre, chované na La Chande

Za mostom cez jeden zo zavodňovacích kanálov sa dostávame do z oblasti 5 do štvorky, kde vidíme v termikách krúžiť nádherného orla malého (Hieraaetus pennatus), tentoraz bledú formu. Postupne sa približuje k nášmu autu, až ho nakoniec nadletí a pokračuje v nastolenej trase, hľadiac pozorne na pole po nejakej koristi.

orol malý, bledá forma

 Na križovatke odbáčame doprava (viď. mapka) a cesta sa razantne zlepšuje. Charakter krajiny prechádza do pasienkov pre dobytok, posiatych menšími i väčšími skupinkami stromov. Pasúce sa kravy sprevádzajú aj ibisovce hnedé a hltavky chochlaté, loviace hmyz, zhromaždený okolo rožného statku. Mimochodom, v tejto oblasti je rozšírený chov býkov na tradičnú španielsku korridu, takže sem neodporúčam chodiť v červenom aute...

 

 pasúce sa kravky...

...a ich sprievod v podobe ibisovcov

 

pohľad na Benalup z La Chandy

 Pasienky sa menia na riedky olivový lesík, poprerývaný menšími čistinkami, plnými kvetov. Je to krásna scenéria, no nás viac zaujíma to, čo sa deje nad ňou. Tam si totiž účty vybavujú dva orly malé, predvádzajúce neskutočné vzdušné akrobatické kúsky s úžasnou ľahkosťou, akoby to pre nich nebolo nič.

 

súboj orlov malých

Oba jedince ale nakoniec po krátkom čase stratili o ďalšiu interakciu záujem išli si svojou cestou. Bola to však ďalšia časť úžasnej mozaiky s názvom La Chanda. Pred nami stojí v podstate jediná budova La Chandy, tvoriaca prístrešky pre chovaný dobytok. Nad ňou sa vznáša štvrtý sup bielohlavý. Bez jediného mávnutia krídel využíva teplé vzdušné prúdy a po chvíli je už niekoľko stoviek metrov vysoko.

sup bielohlavý

 Za rančom, postavenom na miernom pahorku opäť vidíme poľnohospodársku krajinu s množstvom zavlažovacích trubiek, často využívaných dravými vtákmi na lepší rozhľad. 

La Chanda za stajňami pre dobytok, mesto na kopci v pozadí je Vecher

Prechádzame popri zavlažovačoch, no ,žiaľ, žiadneho dravca ani iné vtáctvo nie je v dohľade. Postupujeme až ku mláke, ktorá zastavila náš včerajší postup ďalej. Našťastie mali naši španielski kolegovia pravdu a prebrodenie je bezpečné. Za mlákou prelieta svojim typickým letom jeden z cistovníkov ryšavých a ja robím najlepšiu fotku tohto druhu za celý pobyt, avšak, ako si môžete všimnúť, ani tá  vzhľadom na obtiažnosť fotografovaného objektu nestojí zaveľa.

cistovník ryšavý - výrazný orez

Na elektrickom vedení sedí osamotená hrdlička záhradná, ktorú nechávame za sebou a sme v časti 3, kde sa nachádza hniezdna kolónia hltaviek a ibisovcov, ktorá nám opäť poskytuje úžasné pohľady priamo do súkromia jej obyvateľov, často sa mi skoro nezmestili do hľadáčika.

hltavky chochlaté - z očí do očí

Ako som sľúbil, spomeniem ešte jeden špeciálny prípad nebojácnej hltavky. Tento jedinec sa totiž vôbec nebál nášho auta a pokojne si ďalej sedel na ceste, keď sme prechádzali okolo neho na ani nie 1 a pol metra. Dokonca som si kvôli nemu musel prehodiť objektív na 50mm a aj tak zaplnil značnú časť výslednej snímky. Náš prechod autom ho nerozhodil, na ceste zostal sedieť aj po tom, čo sme prešli...

Nebojácna volavka - fotené z auta s 50mm objektívom, neorezávané

Vychádzame vchodom Z, no ešte predtým si vychutnávame pohľad na Vecher, žiariaci ako sneh v pozadí La Chandy.

Vecher de la Frontera z La Chandy

 *

Obedovali sme znovu vo Vecheri, najväčšiu horúčavu sme prečkali v hoteli a keď sa už silné španielske slnko zmiernilo, išli sme vyskúšať pláže Atlantického oceánu. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše - bola to paráda. Kto už mal možnosť porovnať si more a oceán, tak rozdiel určite videl sám. More, najmä Stredozemné, je v podstate také väčšie jazero s pomerne malými a nie príliš silnými vlnami. Oceán - to sú miliardy miliárd litrov vody, tá obrovská sila je cítiť v každej vlne. Plávanie v oceáne? Nič pre slabších plavcov, vlny najprv človeka odnesú 20 metrov späť k pobrežiu a v ďalšej sekunde ho odtiaľ stiahnu o 30 metrov späť. Vlny majú takú silu, že zrážajú stojacich ľudí do vody. Pár metrov od pobrežia sa na vlnách, vysokých aj 2 či 3 metre preháňajú surferi.

Atlantik

Túto obrovskú masu som si vychutnával plnými dúškami, avšak stále som mal na zreteli, že nás čaká ešte posledný pokus na nájdenie môjho vysnívaného luniaka. Zbalili sme si teda veci a vyrazili sme po tretí krát na La Chandu, kde sme začali náš "hon" na prízrak menom Elanus.

 

La Janda (3.)

Prichádzame sem krátko po 19-ej hodine, no slnko sa zatiaľ stále drží pomerne vysoko a ešte veľmi nebadať večernú "zlatú hodinku". Ideme opäť od Benalupu, čiže vchodom S, ktorý je zjavne najschodnejším a najlepším pre prejdenie najzaujímavejších miest La Chandy. Až po ranč so stajňami pre dobytok sme nič zaujímavé nespozorovali, no v tom vidíme, ako niečo pomerne malé sedí na zavlažovacích konštrukciách. Podídeme bližšie a rozoznávame kontúry sovy. Je to kuvik obyčajný (Athene noctua). Pozerá na nás zvedavo veľkými očami, zľava osvetlený slnečnými lúčmi. O pár desiatok metrov ďalej sedí ďalší jedinec, tento je však otočený do protisvetla.

 kuvik obyčajný (Athene noctua)

Povzbudení touto "gučou" peria prezeráme každý zavlažovač v nádeji, že na niektorom nájdeme luniaka. Pri mláke sa ale otáčame a vraciame sa späť. V tej chvíli mi skrsla v hlave spásonosná myšlienka vyliezť na v podstate jediný vyvýšený bod La Chandy - kopec neďaleko mláky, na ktorom sa nachádzala malá búdka, asi pozorovateľňa, ktorý bol našou poslednou nádejou na lepší rozhľad. Auto sme teda nechali dole na ceste, sestra  ňom zostala sedieť a ja som stúpal po prašnej cestičke na vrchol kopca. Zrazu ma však zaujalo niečo, letiace nad poľom vpravo...

v tej chvíli pre mňa najcennejšie pole na svete

Namierim fotoaparát a cvakám, vták zatiaľ sadá na pole. Prezerám zhotovené fotografie a nebyť popruhu na krku, tak by mi fotoaparát vypadol z rúk. Veď posúďte sami, ako by ste zareagovali v situácii, keď pred vami na poli na pevninskej Európe sadne behavec plavý (Cursorius cursor)!?!

letiaci behavec plavý (Cursorius cursor)

Stál tam, kúpajúc sa v svetle večerného slnka, ktoré osvetľovalo atypickú pieskovú farbu tohto púštneho drahokamu. Pomaličky som sa prikrčil a plížil som sa bližšie k nemu. Keď som bol už príliš blízko, dal mi to najavo pobehnutím o pár metrov ďalej. Nechcel som túto úžasnú raritu vyplašiť, preto som sa snažil kontrolovať a držať sa mimo jeho únikovej vzdialenosti. Aj tak ma pustil pomerne blízko, asi na vzdialenosť okolo 20-25 metrov.

 

behavec plavý na poli na La Chande

Som ako vo vytržení, no všímam si aj slnko a vidím, že už je čas ísť, ak chceme stihnúť ešte poslednú šancu na luniaka v Cantarranas. S ťažkým srdcom tento poklad opúšťam a nevýslovne šťastný sadám k sestre do auta, ktorá si určite myslela, že som sa pomiatol od šťastia. Avšak človeku sa nepodarí často vidieť druh, ktorého areál rozšírenia začína v strednom Maroku a na Kanárskych ostrovoch a vôbec nie je každoročnou záležitosťou ani v takej vtáčej veľmoci, akou je pevninská časť Španielska. Tento jedinec si asi spravil dovolenku a preletel cez Gibraltársky prieplav, pozrieť polia na La Chande. Vraj pred desiatkami rokov žili behavce aj v Andalúzii, no posledný hniezdny údaj pochádza ešte z päťdesiatych rokov minulého storočia, čiže si ako drop malý u nás.

Paradoxom provincie Cádiz oproti Slovensku je to, že u nás sa zatiaľ drop fúzatý zubami-nechtami drží a bojuje o prežitie, no drop malý už z našej prírody, žiaľ, pred polstoročím vymizol. V cádizskej provincii je situácia úplne opačná - drop malý je pomerne bežným druhom, no za regionálne vyhynutým dropom fúzatým musíte ísť až do okolia Osuny, ktorá je jednou z mála bášt najťažšieho lietajúceho vtáka Európy v Andalúzii.  

 

mapka miest pozorovania kuvikov a behavca na La Chande

Cestou ešte vidíme niekoľko bažantov a samicu sokola myšiara pomerne blízko cesty, no zastavujeme len nachvíľku, pretože sa ponáhľame do Kantaranasu.

loviaca samica sokola myšiara

bažanty na ceste 

Cantarranas (2.)

Zápasíme s časom a snažíme sa čím skôr dostať do Kantaranasu, kde by sme podľa JC (Johna Cantela) mali na 100% večer nájsť luniaka. Prichádzame 15 minút pred západom slnka. Priznám sa, som trochu skeptický, najmä po tom, čo stretneme starší pár s vnučkou a spytujeme sa ich, či tu náhodou nevideli "Elánio común", čiže luniaka. Obyčajne sa vyplatí poznať miestne vtáčie názvy, ako sme sa presvedčili pri dropovi malom. Podľa názvu však nič, tak vyťahujem Collins Bird Guide a ukazujem obrázok. Starček ihneď zareaguje a hovorí, že skôr ich tu vídala lietať plno, no teraz už je neskoro a, naznačí zopnutím rúk a ich priložením k hlave, spia v stromoch. My sme však doobeda nemali šťastie ani na jediného, škoda...

No nič, ale tak aspoň do úplného západu slnka vydržíme, snáď sa nejaký zblúdilec nájde. Naše čakanie sa napodiv vyplatí a už o pár minút skutočne od stromov prilieta tmavý tieň, veľká okrúhla hlava, pomerne široké krídla, udržujúc sa na jednom mieste mávaním krídel podobným spôsobom, ako sokol myšiar. Je to on, tak predsa! Luniak sivý (Elanus caeruleus), ako sivočierny duch, po pravej strane od nášho auta ešte zhľadúva nejakú neskorú večeru v posledných lúčoch dnešného dňa.

 

prvý luniak sivý (Elanus caeruleus)

No to ani zďaleka nebolo všetko: Naľavo nad kopcom vidíme ďalšieho jedinca, tiež loviaceho nad poľom. Presúvame sa trochu bližšie k nemu a zastavujeme na zákrute.

luniak, loviaci nad kopcom

Nad zákrutou preletel tretí jedinec, vľavo na poli sme videli štvrtého. Ukázalo sa teda, že Johnove neoceniteľné skúsenosti sa opäť vyplnili, ako tvrdil, na 100%.

luniak v zákrute

mapka pozorovaní luniakov v oblasti Kantaranas 

Ďalšie tri jedince sa objavili po pravej strane, keď sme postupovali k ceste A-396, smerujúcej do Vecheru. Po tom, ako nám tento druh po celý čas unikal, bola táto koncentrácia toľkých exemplárov na pomerne malom priestore až absurdná, no veľmi som sa z toho tešil. Lúčime sa s touto úžasnou lokalitou a po pol hodine cesty úplne vysilení padáme do hotelových postelí. Bol to rozhodne úspešný deň, plný skvelých zážitkov a pozorovaní.

posledný z luniakov

 

Nové pozorované druhy:

75. drop obojkový (Tetrax tetrax)

76. výrik lesný (Otus scops)

77. ležiak úhorový (Burhinus oedicnemus)

78. škovránok poľný (Alauda arvensis)

79. bažant obyčajný (Phasianus colchicus)

80. sup bielohlavý (Gyps fulvus)

81. kuvik obyčajný (Athene noctua)

 82. behavec plavý (Cursorius cursor)

83. luniak sivý (Elanus caeruleus)

 

28. 5. 2016, Sobota

Navštívené lokality: Tarifa - Playa de Los Lances, Gibraltár - mesto a Europa Point

 Ráno sme sa okolo desiatej dostali z hotelu, prešli sme cez Barbate, kde sme sa zastavili na raňajky. Pokračovali sme popri vyschnutej delte Río Barbate, kde sa predsa len ukázali tri prieložníky stepné (Glareola pratincola), ktoré nám preleteli ponad auto na ceste do Tarify. V Tarife sme museli dať do poriadku auto - umyť ho a povysávať, keďže po tých dobrodružných prašných cestách vyzeralo dosť zanedbane. Po vyčistení auta sme ešte navštívili jednu lokalitu priamo v Tarife, a síce známu pláž Playa de los Lances (Plaja delos Lanses). Takže: "Vamos ala Playa!"

 

Tarifa - Playa de Los Lances

Táto pláž je známa svojou vysokou koncentráciou rôznych vtáčích druhov, najmä čajok a rybárov. Je vyhlásená za "Paraje Natural", podobne ako ústie Guadalorse. Nachádza sa na severozápade Tarify, smerom na Vecher. Sú na nej zakázané aktivity ako surfovanie, či pohyb so psom, no ako uvidíme, Španieli sú k podobným zákazom ešte benevolentnejší ako väčšina našincov. 

mapka Plaja delos Lansés

Auto parkujeme krátko pred dvanástou hodinou a vydávame sa na trasu po koloch nad pieskom, dlhú asi 1 aj štvrť kilometra. Hneď na začiatku vidíme tabuľky, označujúce miesto, kde sa nachádzame a aj povolené a zakázané aktivity.

označenie chránenej oblasti a hniezdiska vtáctva; povolení a zákazov

Prostredie, v ktorom sa nachádzame vyzerá presne tak, ako si predstavujeme pobrežie Atlantického oceánu, s typickou prímorskou vegetáciou:

 

 

prostredie Plaje delos Lanses

Prechádzam popri pozorovateľniach až na koniec chodníka, kde sa nachádza  krytá pozorovateľňa. Z nej mám možnosť sledovať množstvo čajok žltonohých, medzi nimi zbadám aj jednu čajku ostrovnú (Ichthyaetus audoinii). Okrem čajok pred sebou vidím aj štyri lyžičiare a po dve beluše malé a volavky popolavé. Žiaľ, celé toto spoločenstvo je o chvíľu vyrušené ľuďmi so psom, nerešpektujúcimi zákaz a dokonca prechádzajúcimi sa v zakázanej zóne pláže. S miernym znechutením opúšťam pozorovateľňu a vraciam sa k autu.

pŕhľaviar čiernohlavý

čajky žltonohé, medzi nimi aj čajka ostrovná (v krúžku)

lyžičiare a beluše, spolu s čajkami žltonohými

 Po ceste k autu ešte fotografujem Tarifu a kitesurferov, porušujúcich zákaz tejto aktivity na Plaji...

 

Tarifa z Plaje

 

 kitesurfisti, užívajúci si vody Plaje napriek zákazu

Nasadáme do auta a ideme ďalej. Naším cieľom je mesto na hranici s Gibraltárom - La Línea de la Concepción (La Línea dela Konsepsión), kde budeme cez víkend ubytovaní. Po príchode do hotela sa stretávame s Brodackými, ktorí s nami budú tieto výlety na Gibraltár tráviť. 

Gibraltár - mesto a Europa Point

Do Spojeného Kráľovstva vchádzame suchou nohou po krátkej kontrole, na prepravu po Gibraltáre využívame gibraltársku MHD v podobe autobusov. Na každom kroku je cítiť, že najväčšia časť príjmov ide z turizmu. Giftshopy a stojany s mapami sú na každom kroku. Vystupujeme na námestí a dávame si za krátkej búrky tradičné anglické Fish and chips, čiže rybu (tresku) s hranolkami.

The Rock - Skala v plnej kráse; autor: Jaroslav Brodacký

Nasadáme na ďalší autobus s konečnou na Europa Pointe, najjužnejšom bode Gibraltáru. Nachádza sa tu historické delo a pamätník havarovaného lietadla Libertator B-24 so 16 ľuďmi na palube, medzi nimi aj generál a premiér exilovej poľskej vlády Wladislaw Sikorski.

Europa Point, v pozadí gibraltárska Skala; autor: Jaroslav Brodacký

pamätník leteckej katastrofy zo 4. júla 1943; autor: Jaroslav Brodacký

 Z vtáctva sú početné čajky žltonohé, no iné druhy sme tu nespozorovali. Z iných druhov živočíchov nás zaujala modlivka (opäť budem vďačný za určenie) na múriku Europa Pointu.

neurčená modlivka (Mantis/Empusa sp. ?)

Počasie je naozaj nevľúdne a sychravé, preto sa ideme schovať do blízkej malej reštaurácie, kde prečkáme najväčšiu fujavicu a presúvame sa na autobusovú zastávku, odkiaľ sa odvezieme späť do srdca mesta. Odtiaľ už pokračujeme peši až do La Línei.

 

 

gibraltárske ulice

Večer ešte vyrážame pozrieť sa do La Línei. Máme šťastie v nešťastí, že práve dnes sa hrá finále futbalovej Ligy majstrov, v ktorom hrajú dvaja odvekí mestskí rivali - Real Madrid a Atlético Madrid. Vidieť španielsku vášeň pre futbal je úžasné. V každom podniku sú miesta zaplnené do poslednej stoličky, každý podnik má svoj televízor a v každom podniku beží ten istý program - futbal. Na naše mierne prekvapenie sú vo väčšine fanúšikovia Realu, no stúpenci Atlética sú "zgrupovaní" do väčších skupín. Oba fanúšikovské tábory majú o vzájomnú interakciu postarané, vzájomne sa tešia z chýb súpera a plačú nad nepremenenými šancami svojich miláčikov. Celé mesto dýcha futbalom, celé ovzdušie je akoby zelektrizované touto atmosférou. Dalo by sa to prirovnať k tomu, keď naši hokejisti postúpili do finále MS 2012, no Španieli obyčajné fanúškovanie posúvajú na vyššiu úroveň. Nakoniec sme sa nechali strhnúť davom a zápas, končiaci penaltovým víťazstvom Realu sme dopozerali na hoteli. Rozjarení fanúšikovia oslavovali až do skorých ranných hodín...

Nové pozorované druhy:

84. prieložník stepný (Glareola pratincola)

85. čajka ostrovná (Ichthyaetus audoinii)

 

29. 5. 2016, Nedeľa

Navštívené lokality: Gibraltár - Skala

Tak ako včera, aj dnes sme si potrebovali poriadne oddýchnuť a tak sme vstali až keď bolo slnko vysoko nad obzorom. Dnes sme mali v pláne zdolať gibraltársku Skalu - lanovkou. Ale len smerom hore, cestu späť sme absolvovali po vlastných. 

Opäť prechádzame cez jednu z najväčších gibraltárskych zvláštností, a síce cez letisko, skrz ktoré vedie jediná prístupová ceta na Gibraltár. Po našom prejdení sa závory zatvárajú a práve štartuje jedno z lietadiel British Airways. Tento moment sme si, samozrejme, nemohli nechať ujsť a tak sme počkali do odletu.

lietadlo, odlietajúce s gibraltárskeho letiska

bezpečnosť tu berú naozaj vážne...

Počas štartu lietadla sa nám nad hlavami odohrávalo ďalšie zaujímavé divadlo - čajky dobiedzali na vysileného supa bielohlavého, preletuvšieho Gibraltársky prieplav.

 

sup v obklopení dorážajúcich čajok

Prechádzame sa peši mestom plnom turistov, až dokým nezbadáme pred nami sa týčiacu lanovku na vrchol Skaly.

autor článku (vľavo) v uliciach Gibraltáru spolu z mužským osadenstvom rodiny Brodackých

(otec Jaroslav "Karlos" a synovia Karlík a Vašík)

známa "cable car", oslavujúca polstoročnicu od spustenia prevádzky (1966)

Kupujem si študentský lístok, medzičasom o už 2€ drahší oproti minulému roku. Na samotné lístky čakáme v rade dobrú pol hodinu pred okienkom, v ktorom pani v dôchodkovom  veku vydáva lístky rýchlosťou slimáka na RedBulle. Konečne, po 14-ich mesiacoch opäť stúpame na vrchol Skaly.

kabínka lanovky

Na Hornej stanici nás okamžite vítajú najznámejší obyvatelia Skaly - makaky magoty. Známym faktom je, že práve Gibraltár je jediným miestom v Európe kde sa voľne vyskytujú opice. Ihneď po našom vystúpení z kabínky sme svedkami lúpeže, keď chlebík so šunkou jedného z turistov skončí v paprčkách a následne v papuli najbližšieho makaka. Ich kŕmenie je zakázané a trestané mastnou pokutou, no makaky sa radi obslúžia aj samé.

makak, zlodej "lepákov"; autor: Jaroslav Brodacký

"Monkeys, monkeys everywhere..."

 

Kocháme sa výhľadmi s môstika pred reštauráciou a obchodom so suvenírmi, pred nami sa týči aj najvyšší bod Skaly s meteorologickou stanicou, za ním Španielsko.

Gibraltár a Španielsko zhora; autor: Jaroslav Brodacký

Pozorujeme kŕmiace sa opice a na nich sa priživujúce čajky, a v tom dôjde k ďalšej lúpeži - z kočíka zmiznú mladému páru ženské tampóny a "opičí gang" hneď aj zubami testuje kvalitu.

"štandardne" sa kŕmiaca opica

čajky žltonohé

zlodeji s lupom v podobe tampónov

príslovie "Ľahké ako zobrať makakovi tampón" by sa asi neosvedčilo

"Takže vy si vážne myslíte, že vám tie tampóny vrátime?"...

 ..."Ale prosím vás..."

Postupujeme cestičkou dolu ku Great Siege Tunnels, tunelom, ktoré za vojny slúžili ako nedobytná pevnosť v tvrdej gibraltárskej Skale. Cestu nám križujú jašterice druhu Podarcis vaucheri, endemické pre južnú Andalúziu a sever Afriky. Z motýľov je najvýznačnejším impozantná babôčka ostruhák (Charaxes jasius), ktorá neposedela na nijakej rastline ani sekundu a hneď zas bola rýchlym mávnutím krídiel preč.

jašterice Podarcis vaucheri 

Popri ceste stoja pre našinca dosť netypické značky, upozorňujúce na kuropty a modlivky na ceste, aby vodiči dbali na zvýšenú opatrnosť.

výstražné značky "Kuropty" a "Modlivky"

Zostupujeme ku Great Siege Tunnels, nad ktorými veje svorne vlajka Spojeného kráľovstva i Európskej únie. V tom čase bol ešte mesiac do referenda o Brexite, no a my sme dúfali, že tieto vlajky budeme môcť vidieť aj pri ďalšej návšteve Gibraláru. Žiaľ, voliči rozhodli a tak je tu zrejme dnes už vlajka EÚ zvesená...

Toto už pri ďalšej návšteve Gibraltáru pravdepodobne neuvidíme... 

 Počas toho, ako stojíme na vyhliadke pri tuneloch vzlieta ďalšie lietadlo a tak si budeme môcť zopakovať neobvyklý zážitok, tentoraz takpovediac z vtáčej perspektívy.  

 

gibraltárske letisko v plnej prevádzke

Od tunelov sme zišli dole do mesta, odkiaľ sme už išli späť do La Línei, nasadli sme do auta smer Rinkón. Je tu posledná noc, zajtra ráno sa so Španielskom lúčime.

30. 5. 2016, Pondelok

Navštívené lokality: -

Ráno, 20 minút pred šiestou nasadáme do auta a trielime na letisko v Málage, kde nám o 7:15 odlieta lietadlo späť domov. Po menších komplikáciách odovzdávame auto a s hodinovým náskokom do odletu prichádzame do odletovej haly. Uchlácholení tým, že náš let nie je ešte na žiadnom z panelov si dávame v pohodičke raňajky a dôsledky nám v spánkovom deficite dakpovediac nedochádzajú... Okolo trištvrte na sedem sa ideme nahlásiť do check-inu, kde s hrôzou zisťujeme, že kufre už nenakladajú, nemáme čas sa dohadovať, a tak musíme s celou batožinou utekať k lietadlu. Po tom, ako nám na bezpečnostnej kontrole vyhádzali z kufrov všetko, čo by sme mohli použiť na únos lietadla, vrátane celej sestrinej kozmetiky. Nechávajú mi len plastovú fľaštičku s roztokom na kontaktné šošovky. Behom, za ktorý by sa nehanbil ani Usain Bolt, prebiehame s dvadsaťkilovými kuframi, preplietame sa cez spleť duty-free obchodov a bežíme odušu ku nášmu gate-u. Zúfalo, takmer s plačom kričím na celú halu -"PLEASE, PLEASE, WAIT FOR US!!!" Predsa to stíhame a letušky na nás ešte s úsmevom reagujú: "It is okay, you have 11 minutes", čiže na podobné scenáre sú pravdepodobne zvyknuté a trénované. Cestou k lietadlu ešte zastihneme vozík s batožinou, a tak sa šťastlivo zbavujeme nášho kufra, dúfajúc, že je to vozík do nášho lietadla. Absolútne vyčerpaní a unavení padáme do sedadiel a čakáme na odlet. Čakáme 15, 20, 30 minút a stále nič. Pilot nám oznamuje, že týmto lietadlom pre závadu na chvoste nepoletíme. "Hm, fajn, ďalšie trmácanie a niekoľkohodinové čakanie", pomyslím si. Našťastie, nemal som pravdu. Postupne po nás prichádzali autobusy,odvážajúce nás k pripravenému náhradnému lietadlu, takže okolo deviatej sme sa zdvihli smerom na Bratislavu, kde sme krátko po poludní v poriadku pristáli.

 Záver

Po tomto hektickom týždni som mal dosť času na premýšľanie, rozoberanie a spracovávanie všetkého, čo sa stalo a čo sme zažili. Bol to nádherný týždeň, možno najkrajší v mojom živote a určite naň budem, aj prostredníctvom tohto článku a vyše 3 500 zhotovených fotografií, ešte dlho spomínať. Pre záujemcov o podobnú "expedíciu" opäť odporúčam otvoriť si aj môj článok z minulého roku, kde v závere píšem o užitočných stránkach. K tomuto zoznamu by som rád pripojil zopár ďalších užitočných webových stránok:

http://birdingcadizprovince.weebly.com/ - stránky už toľko krát spomínaného Johna Cantela, kde určite strávite celé hodiny nielen prípravou, ale aj čítaním pútavých článkov o Johnových skúsenostiach so španielskou divočinou. Nájdete tu aj jeho vyše 130-stranovú voľne dostupnú publikáciu Birding Cadiz Province, pozostávajúcu z najzaujímavejších lokalít južného Španielska. Nesmieme zabúdať ani na blog. Všetko nájdete písané pravou britskou angličtinou, keďže John pochádza z Anglicka a ako sám priznáva, v španielčine to uňho nie je veľká sláva.

http://www.birdaytrip.es/ - cestovka Luisa Alberta Rodrígueza, podobná napr. našej watching sk, zameraná na pozorovanie vtáctva. Luis nám nezištne poradil množstvo informácií o lokalitách v provincii Málaga (Guadlaorse, Lagúna), keďže jeho "hlavný stan" je situovaný práve tu.

http://andalucianguides.blogspot.sk/ - na záver pridávam ešte jeden zaujímavý blog, ktorý poteší najmä peknými zábermi, no samozrejme, i tu môžeme nájsť hodnotné a pravidelne dopĺňané informácie priamo od "domorodcov". 

Poďakovanie

Tak, ako aj minulý rok, najväčšia vďaka patrí mojej sestre Soni, ktorá sa zodpovedne ujala úlohy "náhradnej mamy" a šoférky, keďže ja som ešte v čase nášho pobytu nebol držiteľom vodičského preukazu. Som jej nesmierne vďačný a zaviazaný a dúfam, že jej to raz budem môcť náležito oplatiť. Obdobné slová vďaky patria i Brodackým za ich výbornú starostlivosť a spoločnosť a za to, že boli ochotní s nami zdieľať spoločné bývanie a čas. Nesmiem zabúdať ani na rodičov, výrazne nám pomáhajúcich zvládať nielen finančne túto netradičnú "dovolenku". V neposlednom rade by som sa rád aj touto cestou poďakoval všetkým ochotným španielskym birdwatcherom, ktorí ma usmerňovali, radili a vystríhali a vďaka ktorým sa na konci tohto pobytu môžem radovať z takých úžasných zážitokov so španielskou avifaunou. Menovite by som rád poďakoval Johnovi Cantelovi - za jeho skvelú príručku, neoceniteľné rady a prístup; a Luisovi Albertovi Rodríguezovi, zakladateľovi wildlife cestovky Birdaytrip - taktiež za nezištné a užitočné rady; a všetkým členom komunity Andalucia Bird Society (ABS).

Poďakovanie čitateľom, najmä členom Birding Slovakia

12 máp, 241 fotografií, vyše 16 000 slov a desiatky hodín, strávené prípravou, spracovávaním fotiek a údajov, ich úpravou a formulovaním do ako-tak zmysluplného textu (za ktorý by ma pravdepodobne naša slovenčinárka príliš nepochválila), je výsledkom mojej snahy. Práve čítate jeho posledné riadky a ja tak dúfam, že sa vám článok páčil, zaujal vás a prípadne vás inšpiroval ku podobnému dobrodružstvu. Španielsko je dôkazom, že za divočinou nei je nutné cestovať desaťtisícky kilometrov do Južnej Ameriky, Afriky, či Ázie. No niekedy nemusí človek cestovať nikam a divočina sa mu ukáže priamo na dvore pred domom - je to len otázka pohľadu. Kto by predsa len chcel vyskúšať niečo podobné, som otvorený akýmkoľvek otázkam a radám, ak ich budem schopný zodpovedať. Zároveň vás opäť prosím o vyjadrenie vašich názorov a pripomienok v komentároch, prípadne ma môžete vyhľadať na Facebooku alebo ma kontaktovať na e-mailovej adrese: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.. Záverom vám ďakujem za váš čas a aj za všetko dobré, čo vo svojom živote robíte (nielen) pre vtáctvo!

Kompletný zoznam pozorovaných druhov

Krátke zhrnutie: Oproti minulému roku sme počet pozorovaných druhov navýšili z 50 na 85 druhov, čo mohlo byť dané rôznymi faktormi. Za najvýznamnejšie považujem neskoršiu ročnú dobu, aj keď nám opäť unikol vrchol migrácie, avšak zastihli sme niekoľko druhov vracajúcich sa na hniezdiská práve v tomto období, príkladom je krakľa belasá. Ďalším dôvodom je možnosť trávenia dlhšieho času v teréne, takže sme mohli navštíviť viac lokalít. Z negatívnych faktorov by som vypichol moje pomerne nedostatočné poznatky v oblasti rozoznávania vtáčích hlasov, obzvlášť cudzokrajných spevavcov, a tak je takmer isté, že zaznamenaných druhov, minimálne sluchovo, bolo viac. Zároveň prekvapila absencia niektorých "bežných" druhov, o ktorých zaznamenaní sme v podstate nepochybovali, ako napr. kormorán veľký, červienka obyčajná, dážďovník skalný, hadiar krátkoprstý, kačica lyžičiarka či brehár čiernochvostý, minulý rok najbežnejší z bahniakov. Z pozitívnych prekvapení uvádzam desiatky šišíl bocianovitých, kolónia ibisov skalných, množstvo hltaviek chochlatých, krakle belasé v Osune a luniaky sivé v Kantaranas. Najväčším ale určite bol behavec plavý, ktorý zaujal čestné miesto na tróne mojich najvzácnejších vtáčích pozorovaní.

V zozname druhy sú opäť červenou farbou vyznačené druhy nevyskytujúce sa, alebo len veľmi vzácne zaznamenané na Slovensku. Podčiarknuté sú európsky vzácne a ohrozené druhy.

 

Zoznam s uvedenými miestami pozorovania:

1. kazarka pestrá (Tadorna tadorna)- 1 ex. v Guadalorse a 2 ex. v jazierku 1 na Lagúne

2. kačica divá (Anas platyrhynchos) - bežná na vodných plochách východného pobrežia

3. kačica chrapačka (Anas strepera) - po 1 ex. v Guadalorse a v jazierku 1 na Lagúne

4. chochlačka sivá (Aythia ferina) - jazierka na Lagúne

5. hrdzavka potápavá (Netta rufina) - jazierka na Lagúne

6. potápnica bielohlavá (Oxyura leucocephala) - do 10 ex. v ústí Guadalorse

7. kuropta červená (Alectoris rufa) - bežná v poľnohospodárskej krajine

8. bažant obyčajný (Phasianus colchicus) - polia Kantarranas a La Chandy

9. potápka malá (Tachybaptus ruficollis) - po 1 ex. Guadalorse a jazierko 5 pri Lagúne,

10. hltavka chochlatá (Bubulcus ibis) - najbežnejšia volavka v provincii Cádiz; kolónie na La Chande a v La Barse

11. beluša malá (Egretta garzetta) - Guadalorse, La Chanda a Plaja

12. volavka popolavá (Ardea cinerea) - 1 ex. na La Chande a 2 ex. na Plaji

13. bocian biely (Ciconia ciconia) - na západnom pobreží bežný

14. ibisovec hnedý (Plegadis falcinellus) - bežný na La Chande, hniezdič v poraste zavlažovacích kanálov

15. ibis skalný (Geronticus eremita) - kolónia okolo 30 ex. na stene v La Barse

16. lyžičiar biely (Platalea leucorodia) - po 1 ex. v Guadalorse a prelet nad Benalupom, 4 ex. na Plaji

17. plameniak ružový (Phoenicopterus roseus) - 1 ex. v Guadalorse a tisícky na Lagúne

18. sup bielohlavý (Gyps fulvus) - bežný, najmä na La Chande

19. orol malý (Hieraaetus pennatus) - najbežnejší dravý vták; Osuna, La Chanda

20. haja tmavá (Milvus migrans) - bežná v okolí Osuny, 1 ex na La Chande

21. kaňa popolavá (Circus pyrgagus) - po 1 ex. na poliach v okolí Lagúny a Benalupu

22. luniak sivý (Elanus caeruleus) - 7 ex. večer na poliach Kantaranasu

23. sokol myšiar (Falco tinnunculus) - bežný

24. sokol bielopazúravý (Falco naumanni) - bežný, hniezdo min. 2 párov v ruine na Osunských poliach

25. sliepočka vodná (Gallinula chloropus) - po 1 ex. v Guadalorse a v jazierku 1 pri Lagúne

26. lyska čierna (Fulica atra) - bežná na vodných plochách východného pobrežia

27. sultánka modrá (Porphyrio porphyrio) - 1 ex. v šachorine v jazierku 4 pri Lagúne

28. drop obojkový (Tetrax tetrax) - najmenej 3 samce na poliach Benalupu

29. šabliarka modronohá (Recurvirostra avocetta) - do 10 ex. na jazierkach pri Lagúne

30. šišila bocianovitá (Himantopus himantopus) - najbežnejšia z bahniakov, najmä Laguneto a Guadalorse

31. ležiak úhorový (Burhinus oedicnemus)  - 1 ex. na poliach Kantaranasu, prelet

32. behavec plavý (Cursorius cursor)- 1 ex. na poli na La Chande

33. prieložník stepný (Glareola pratincola) - 3 ex. na ceste z Barbate do Tarify, prelet

34. kulík riečny (Charadrius dubius) - 1ex v Guadalorse

35. kulík piesočný (Charadrius hiaticula) - najmenej 5 ex. v Guadalorse

36. kulík morský (Charadrius alexandrinus) - min. 20 ex, hniezdisko na pláži Guadalorse

37. cíbik chochlatý (Vanellus vanellus) - 1 ex. na brehu Lagúny de Fuente de Piedra

38. pobrežník čiernozobý (Calidris alpina) - 1 ex. v Guadalorse

39. čajka smejivá (Chrociocephalus ridibundus) - bežná

40. čajka žltonohá (Larus michahellis) - bežná

41. čajka ostrovná (Ichthyaetus audoinii) - 1 ex. spoľahlivo určený na Plaji

42. rybárka krátkozobá (Gelochelidon nilotica)- desiatky ex. na Lagúne

43. čorík bahenný (Chlidonias hybrida) - 1 ex. nad jazierkom pri Lagúne, prelet

44. holub skalný domáci (Columba livia f. domestica) - bežný

45. holub hrivnák (Columba palumbus) - bežný na západnom pobreží

46. hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto) - bežná

47. hrdlička poľná (Streptopelia turtur) - 2 ex. na poliach okolia Lagúny, 1 ex. na drôtoch VN na La Chande 

48. kuvik obyčajný (Athene noctua) - 2 ex. na žavlažovačoch na La Chande

49. výrik lesný (Otus scops) - počutý pri Benalupe

50. dážďovník obyčajný (Apus apus) - bežný

51. dážďovník plavý (Apus pallidus) - bežný, často spolu s A. apus

52. dudok chochlatý (Upupa epops) - pár v Kantaranas, 1 ex. v Guadalorse

53. včelárik zlatý (Merops apiaster) - bežný

54. krakľa belasá (Coracias garrulus) - najmenej 4 ex. na poliach v Osune

55. škovránok poľný (Alauda arvensis) - 1 ex. spoľahlivo určený na poli pri Kantaranase

56. pipíška chochlatá (Galerida cristata), možná aj pipíška vavrínová (Galerida theklae?) - bežná, najmä v poľnohospodárskej krajine

57. trasochvost biely (Motacilla alba) - 1 ex. v Rinkóne

58. lastovička domová (Hirundo rustica) - bežná

59. lastovička červenochrbtá (Cecropis daurica) - bežná, najmä Guadalorse a Osuna

60. belorítka domová (Delichon urbicum) - bežná

61. pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola rubicola) - bežný

62. drozd čierny (Turdus merula) - bežný

63. skaliar modrý (Monticola solitarius) - 3 samce v Rinkóne, spievajúci ex. v Mačaraviaji

64. penica sivá (Sylvia melanocephala)- 1 ex. v Mačaraviaji

65. trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus), trsteniarik (Acrocephalus sp.) - bežný pri vodných zdrojoch, najmä Guadalorse a Lagúna

66. cistovník ryšavý (Cisticola juncidis) - bežný, aj ďalej od vody

67. kolibiarik (Phylloscopus sp.) - spev v Guadalorse

68. muchár sivý (Muscicapa striata) - 1 ex. v Mačaraviaji

69. sýkorka veľká (Parus major) - bežná

70. brhlík obyčajný (Sitta europaea) - počutý v parku vo Vecheri

71. strakoš prieložný (Lanius meridionalis) - 2 ex. na drôtoch VN v Osune

72. straka čiernozobá (Pica pica) - bežná

73. kavka tmavá (Coloeus monedula) - bežná, kolónia v infocentre Lagúny

74. krkavec čierny (Corvus corax) - bežný na Osunských poliach

75. škorec jednofarebný (Sturnus unicolor) - bežný, v kŕdľoch

76. vrabec domový (Passer domesticus) - bežný

77. vrabec poľný (Passer montanus) - bežný

78. pinka lesná (Fringilla coelebs) - 1 ex. v Mačaraviaji

79. stehlík konôpka (Linaria cannabina) - 1 ex. v Mačaraviaji

80. stehlík pestrý (Carduelis carduelis) - bežný

81. zelienka obyčajná (Chloris chloris) - bežná, najmä v Guadalorse

82. stehlík čížavý (Carduelis spinus) - bežný

83. kanárik poľný (Serinus serinus) - bežný

84. strnádka lúčna (Emberiza calandra) - bežná v poľnohspodárskej krajine západného pobrežia

85. mníšik šedý (Myiopsitta monachus) - bežný, najmä v okolí ľudských sídiel

{jcomments on}